Peru je krajina, ktorú si celý svet spája s Machu Picchu a s Ríšou Inkov. Peru je však obrovská krajina s bohatou históriou a kultúrou o ktorej tu v Európe v skutočnosti až tak veľa nevieme. Čo zrejme o Peru neviete:
1. Pred voľbami a počas nich platí zákaz predaja alkoholu
V Peru sú voľby povinné pre všetkých voličov. A nielen to. Aby k nim pristupovali zodpovedne a s čistou hlavou, v celej krajine platí už deň pred voľbami a až do nasledujúceho rána po voľbách Suchý zákon. Je absolútne zakázané predávať alkohol. Voľby bývajú vždy v nedeľu, takže od soboty rána už nekúpite nikde alkohol. Toto platí až do pondelka rána. Zakázané ovocie ale najviac chutí a Peruánci sa z krátkodobej prohibície vydesia rovako ako Slováci pred štátnym sviatkom a vykúpia v piatok všetok alkohol. Takto hojne zásobení si doma užívajú zakázaného ovocia. Je teda celkom bežné, že nielen voliči, ale aj členovia volebných komisií mávajú mierny “salónšpic”.
2. Kosák a kladivo sú v Peru prísne zakázané symboly spájané s terorizmom
Mávať na verejnosti červenou vlajkou s kosákom a kladivom nie je v Peru dobrý nápad. Symboly komunizmu sú v Peru priamo spájané s teroristickou organizáciou Sendero Luminoso, ktorá má na svedomí 20 rokov trvajúci ozbrojený konflikt so 60 000 obeťami. Keďže šlo o odnož komunistickej strany s maoistickou ideológiou, ich symbolom bola práve červená vlajka s kosákom a kladivom. Tieto symboly by vám v Peru neprešli ani ako recesia alebo móda.
3. Pestovanie koky je legálne, no s makom by ste nepochodili
V Peru a v Bolívii je pestovanie koky legálne. Kokaín sa, samozrejme, nesmie legálne vyrábať. Je to vlastne to isté ako u nás s makom. Makové koláčiky ale pri ceste do Peru nechajte doma, mak nie je povolený v žiadnej forme. Koka sa v Andách pestuje od nepamäti. Využíva sa buď ako narkotikum, liečivá rastlina alebo na rituálne účely. Bez koky by nevznikla ani slávna Coca-Cola, ktorá, mimochodom, v Peru nemala rovnaký úspech ako inde vo svete a nikdy neprekonala v predajnosti domácu Inca Kolu.
4. V Peru sa nepestujú geneticky modifikované rastliny
Pestovanie geneticky modifikovaných rastlín podlieha v Peru od roku 2011 desaťročnému moratóriu. To isté platí o ich dovoze do krajiny. Peru je krajina s obrovskou biodiverzitou, v ktorej stále prevláda pestovanie organických a pôvodných druhov rastlín na malých políčkach, čo je v úplnom rozpore so systémom pestovania geneticky modifikovaných rastlín na obrovských poliach s použitím najmodernejších technológií. Pre Peru by preto zavedenie tohto spôsobu pestovania skôr katastrofou než prínosom.
5. V Peru sa od nepamäti pestovala farebná bavlna
Bavlníkové plantáže s bielučkými chumáčikmi vaty si predstaví každý z nás, keď sa spomenie pestovanie bavlny. A hollywoodske filmy s otrokárskou tématikou.
Bavlník je rastlina, ktorá sa pôvodne nachádzala v Amerike i v Ázii. S jej pestovaním začali už najstaršie civilizácie. Nie všetky odrody bavlny sú však biele. V Peru sa prvé bavlnené tkaniny objavujú už pred 5000 rokmi v kultúre Caral. Peruánska natívna bavlna má rôzne farby, od bielej cez krémovú, béžovú, hnedú, tmavohnedú, zelenú, červenú až fialkastú. Tieto farebné odrody sa nikdy nefarbia a využívajú sa v remeselnom spracovaní tkanín. Biela bavlna sa vo svete presadila práve pre jej jednoduché farbenie do všetkých možných odtieňov.
6. Korbáč z býčieho penisu ako trest za priestupky a trestné činy
Spravodlivosť v Peru má rôzne formy. Je to následok zložitého politického vývoja v krajine. Počas obdobia terorizmu štát nebol schopný dostatočne ochrániť občanov, najmä v odľahlých oblastiach vidieka. Nakoniec sa ľudia začali organizovať do komunít, ktoré vzali spravodlivosť do vlastných rúk. Veľmi tak pomohli potlačeniu terorizmu a činnosť týchto skupín nazývaných ronda campesina bola dokonca zlegalizovaná.
Fungujú ako miestna polícia na vidieku a hliadkujú v dedinách, aby tak predchádzali rozličným formám trestnej činnosti, ako sú napríklad krádeže, priestupky voči verejnému poriadku, násilie v rodinách a dozerajú aj na to, aby sa deti slušne správali, zdravili starších a nechodili poza školu. Ide vlastne o všetkých dospelých mužov z dedín, ktorí sa organizujú do hliadok. Tento spôsob vlastnej ochrany osôb a majetku je veľmi účinný a rýchly. Polícia a rondas sa navzájom rešpektujú a do výkonu spravodlivosti si navzájom nezasahujú. Na rozdiel od polície, ktorá nesmie zadržané osoby trestať, rondas vyplatia vinníka riadne po zadnej časti tela. Používajú na to zhruba meter dlhý korbáč spletený zo sušeného býčieho penisu. Vraj je to mimoriadne bolestivé a mnohí veľkí a silní chlapi plakali ako malé deti a doprosovali sa policajtov, nech ich len berú. Bitka je výhradne na zadok, nikdy nie sú bité deti, ak sa nejako previnia, schytajú ich rodičia (deti až potom doma).
7. Strom, ktorý je v štátnom znaku, je na pokraji vyhynutia
El árbol de la quina, alebo po našom chinínovník je pre jeho mimoriadne liečivé účinky (používa sa proti horúčke a malárii) jednou z najvýznamnejších rastlín v Peru a Ekvádore. Jeho kôra sa začala po objavení jej účinkov masívne vyvážať do celého sveta. No drancovanie prírodného bohatstva a rozširovanie pestovania iných rastlín spôsobili, že chinínovník je v Peru na pokraji vyhynutia. Nepomáha ani jeho prítomnosť v štátnom znaku a na vlajke Peru.
8. Lama nie je len jeden druh zvieraťa
Lama ako lama. Milé okaté zvieratko, čo pľuje keď nemá náladu a je príbuzná ťave. Toľko asi vieme o lamách tu v Európe.
V skutočnosti existuje viacero druhov lám, s ktorými sa môžeme stretnúť v Andách.
Guanaco – druhý najväčší druh lamy, žije divoko, ale zvykne sa odchytávať kvôli vlne. Po ostrihaní sa znova vypúšťa na slobodu. Sú už veľmi vzácne, takmer na vyhynutí.
Llama – domestikovaný druh, je najväčší zo všetkých kamelidov v Amerike. Vznikla domestikovaním lamy guanaco, chová sa na nosenie nákladov.
Alpaca – Druhý z domestikovaných druhov lamy, chová sa na vlnu i na mäso.
Vicuña – najmenší druh, dosahuje maximálne 60 kíl, zatiaľ čo lama až 150. Vikuña je tiež súčasťou štátneho znaku Peru. Má veľmi vzácnu vlnu, najmä na hrudi, ktorá bola vždy mimoriadne cenená. Dnes sa vikune aj chovajú, ale tradičný spôsob získavania vlny je chytaním zvierat, pričom sa im nesmie ublížiť, odstrihne sa im vlna z hrude a pustia sa. Takéto vlákno môže stáť až 500 dolárov kilo. V období ríše Inkov mohol nosiť oblečenie z vlny vikune len Inka a jeho najbližšia rodina.
ďalšie veci, čo ste o Peru (možno) netušili nájdete tu