Vianoce sú sviatok, ktorý prišiel do Peru so Španielmi. Obyvatelia dnešného Peru patrili v čase objavenia Ameriky pod Ríšu Inkov – Tawantinsuyo a v období nášho zimného slnovratu oslavovali, prirodzene, slnovrat letný. Najdlhší deň roka v Peru pripadá na 20. – 21. decembra a v tomto čase sa oslavoval sviatok nazývaný Qhapaq Raymi, náboženský sviatok na počesť boha Slnka, pri ktorom sa konzumovala najmä chicha de jora (kukuričné pivo), žula sa koka a tancovalo sa. Do kresťanských Vianoc sa v Peru preniesol minimálne ten tanec, pretože Peruánci sa na Vianoce okrem jedenia a pitia venujú aj zábave a tancujú až do rána bieleho.
Typické jedlá na Vianoce
V Peru nepoznajú nášho Mikuláša a darčeky nosí Papá Noel, ekvivalent Santa Klausa. Vianočné obdobie začína okolo začiatku decembra, kedy sa začína s predajom pyrotechniky a vianočných dekorácií. Vianoce samotné sú rodinné sviatky, a ako inak, veľa sa je a pije. Typické vianočné jedlo je plnená morka (najmä v Lime), na vidieku je to skôr zabíjačka – prasa, alebo aj ovca. Zabíjačka je okrem sviatkom ďalším dôvodom, aby sa zišla celá rodina. Prasa chovala aj moja stará mama, vždy sme zabíjali v decembri. Chladničky sme nemali, takže sa mäso rozdalo medzi príbuzných, ktorí prišli pomôcť so zabíjačkou. Zabíjačka bola preto vždy veľká udalosť, raz zabíjal jeden, raz druhý, takže sme sa vedeli navzájom zásobiť mäsom. Okrem morky a prasaťa sa vo veľkom konzumujú aj tamales.
Chocolatada
Dva dni pred Vianocami sa v kluboch matiek organizuje chocolatada. Podľa toho, ako sú na tom tieto kluby finančne, podávajú deťom horúcu čokoládu (také peruánske kakavko – ale z ozajstnej čokolády, žiadny instantný zázrak z prášku) a panetón (talianske panettone, ktoré je v Peru a aj v iných krajinách Latinskej Ameriky najtypickejším vianočným pečivom). Ak bol rozpočet skromnejší, deťom sa ujde k čokoláde aspoň nejaký koláčik.
Štedrá večera
Štedrovečerná večera je rovnako ako u nás, 24. decembra, ale až o polnoci. Nesmieme zabúdať, že je stred leta, takže pri 30 – stupňových horúčavách je pitie horúcej čokolády priam hrdinským činom. Keďže je večera veľmi neskoro, menšie deti dostávajú jesť skôr, okolo ôsmej večer, aby mohli ísť spať. Staršie deti už vydržia až do polnoci. Večera sa začína presne o polnoci prípitkom, pripíja sa akýmkoľvek nápojom – pivom, vínom, šumivým vínom a podobne. Niektorí zjedia aj 12 hrozien, čo je zvyk, ktorý sa praktizuje v Španielsku o polnoci na Silvestra.
Po večeri sa začína piť a tancovať. Zábava trvá, až do rána a vždy sa koná u niekoho doma, kde sa zíde viacero príbuzných a susedov. Na druhý deň ráno sa vyspáva opica a dojedáme zvyšky štedrej večere, nikto už viac nevarí. Je to deň, kedy si deti môžu robiť čo sa im len zachce, lebo rodičia nie sú v stave ich kontrolovať.
Darčeky sa rozdávajú po štedrej večeri, dnes je toto už rovnako komerčný sviatok, ako všade inde na svete.
Veľa ľudí, čo pracuje v Lime, cestuje do provincií alebo naopak. Dôležité je, aby boli rodiny spolu.
Pokračovaním Vianoc je potom Nový Rok, kde však už ale nejde o stretnutie rodiny, ale stretávajú sa priatelia, ktorí idú niekam na návštevu alebo sa zabaviť niekam von, napríklad na diskotéku. Pri oboch sviatkoch je veľmi dôležité, aby sme sa zabavili, popili a poriadne sa vytancovali.