Keďže sa blížia Dušičky, je najvyšší čas si porozprávať o tom, ako to v tomto období vyzerá v Peru. Október sa v posledných rokoch sfarbil na čiernooranžovo, všade na nás vykúkajú zubaté tekvice, Halloween sa dá cítiť na každom kroku. Ako je to ale v Peru? Oslavuje sa v Peru Halloween, alebo nejaký podobný sviatok?
Halloween, áno či nie?
Halloween má síce svoj pôvod v Európe, no je to severoamerický sviatok. Stal sa mimoriadne obľúbeným najmä medzi deťmi, lebo sa môžu obliecť do strašidelných masiek, no v Peru je to rovnako importovaný sviatok, ako u nás na Slovensku.
Señor de los Milagros
V Peru sa október nesie vo farbách patróna Limy, Nuestro Señor de los Milagros, ktorého sviatok sa oslavuje v Peru práve v októbri a jeho typická farba je fialová.
Jeho zázračné schopnosti sa týkajú najmä ochrany pred zemetraseniami, pretože ide o maľbu ukrižovaného Ježiša v jednom kostole v Lime, táto maľba prežila niekoľkokrát mimoriadne silné zemetrasenia, pričom jediné, čo z kostola zostalo stáť, bola stena s touto maľbou.
Pri príležitosti osláv Pána zázrakov, sa pripravuje jedna typická sladkosť, Turrón de doña Pepa. Spoznáte ho podľa množstva farebných cukrových guličiek, ktoré ho zdobia.
Día de la Canción Criolla
Rovno na Halloween, 31. októbra, sa v Peru oslavuje Día de la canción criolla. Tento sviatok vznikol v roku 1944 a ide o oslavu kreolskej (limskej) hudby, tanca a spevu. V tento deň sa koná množstvo podujatí, koncertov, prezentácií ľudových tancov, konzumujú sa tradičné limské (criollo) jedlá a oslavuje sa, čo to dá.
Termín criollo (kreol, kreolský) v Peru odkazuje najmä na Limu a jej obyvateľov. Kreol je vo všeobecnosti Európan, čo sa narodil v Amerike. V Peru ich bolo najviac vo veľkých mestách, z ktorých najväčšia je Lima, preto sa časom slovo criollo začalo v Peru stotožňovať s Limou a jej obyvateľmi. Napriek tomu, že, ako sme povedali, ide o oslavu peruánskej hudby, ktorá nie je indiánskou, ale skôr hudbou prišelcov zo Starého sveta, jej najslávnejší predstavitelia boli najmä černosi, prípadne mestici.
Dušičky
Hneď nasledujúcim veľkým sviatkom je v Peru Día de los Muertos (1. november), teda naše Dušicky. Je to dosť podobné mexickým Dušičkám, aj keď sa nemôžu pochváliť prekrásnou mexickou výzdobou a folklórom (ten prezentujú o deň skôr).
V princípe ide o sviatok, kedy sa rodina zíde spolu pri jednom stole. A platí to predovšetkým pre zosnulých členov rodiny. Príbuzní pripravia jedlá, ktoré mali ich zosnulí najradšej, kým žili a zanesú mi ich na cintorín, kde si spolu s nimi zajedia a popijú. Keď mal zosnulý rád ceviche, tak je na menu ceviche, ak rád pil pivo, tak pivo. A nesmie chýbať ani jeho obľúbená hudba. Ak na to rodina má, najmä hudobníkov alebo spevákov, ktorí priamo pri hrobe zahrajú a zaspievajú najobľúbenejšie pesničky nebožtíka. Hudobníci a speváci majú v tento deň asi najvyššie zárobky za celý rok. Kto nemá na živú hudbu, vystačí si i s magneťákom.
Zvyk nosiť jedlo a pitie mŕtvym a spoločne s nimi oslavovať je v Amerike veľmi starý. Stretneme sa s ním v Mexiku, v Strednej Amerike i v Andách. Množstvo správ máme o múmiách Inkov, pretože sa verilo, že človek existuje aj po smrti, kým existuje aj jeho fyzické telo a jeho príbuzní sa oň starajú.
