Tropické ovocie dostupné na Slovensku

Rate this post

Slovenské záhrady nemusia byť domovom len pre tradičné jablone, hrušky, slivky či marhule. Ak túžite po oživení a vypestovaní niečoho nového, existuje možnosť pestovať aj netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť rovnako produktívne a zaujímavé. Hoci chuť ovocia dozretého priamo na strome pod horúcim slnkom je neporovnateľná s ponukou v obchodoch, aj na Slovensku sa dá dopestovať exotické ovocie.

Ebenovník - Hurmikaki

Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať, je ebenovník - hurmikaki (Diospyros kaki). Samotnú rastlinu nájdete pod rozličnými názvami - napríklad ako hurma, ebenovník, tomel či Diospyros kaki. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky. Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C.

Hurmikaki (diospyros kaki) tiež patria medzi netradičné ovocné stromy v našich záhradách, no postupne sa stávajú stále populárnejšími. Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi, a bez jadierok (partenokarpické).

Pestovanie: Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).

Hurmi Kaki FUYU patrí medzi japonské veľkoplodé odrody, obľúbená je pretože plody sa dajú po dozretí konzumovať priamo zo stromu. Hurmi Kaki ROJO BRILLANTE patrí medzi japonské veľkoplodé odrody, obľúbená je pretože plody dosahujú najvyššiu kvalitu.

Prečítajte si tiež: Horúce leto: Tipy na prežitie

Pistácia

Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.

Jujuba - Čínska datľa

Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda. Jujuba (Ziziphus jujuba) Čínske datle je zaujímavá exotická rastlina ktorá je nenáročná na pestovanie v našich podmienkach.

Pestovanie: Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.

Paw Paw - Asimina Triloba

Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov.

Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám.

Prečítajte si tiež: Exotické stromy a ich plody

Pestovanie: Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.

Granátové jablko

Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne.

Pôvod Granátového jablka ACCO nájdeme v Izraeli. Patrí medzi najznámejšie a najviac rozšírené odrody v tejto oblasti. Pôvod Granátového jablka MOLLAR nájdeme v Španielsku. Pôvod Granátového jablka WONDERFUL nájdeme v USA. Guloysha je najznámejšia a najcennejšia azerbajdžanská odroda granátového jablka, vychýrená svojou výbornou chuťou a vysokou kvalitou šťavy.

Ďalšie exotické ovocie, ktoré je možné pestovať na Slovensku

Okrem spomínaných druhov, existujú aj ďalšie možnosti pre pestovanie exotického ovocia na Slovensku:

Figovník (Ficus carica)

Figovníkom sa v našich podmienkach dobre darí už dlhšie obdobie - najskôr v južných častiach, no bez väčších problémov už i v stredných častiach krajiny. Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov. Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou. Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu. Obľúbená odroda figovníka Peretta vyniká veľkými šťavnatými a chutnými plodmi. Figovník Ficus carica BORNHOLM je odroda figovníka ktorá pochádza z Dánska. Figovník Ficus carica BROWN TURKEY je odroda figovníka ktorá pochádza zo Stredomoria, je veľmi rozšírený po celom svete. Madeleine des Deux Saisons, doslova „Magdaléna dvoch sezón“, je tradičná a veľmi obľúbená francúzska odroda figovníka pochádzajúca z oblasti Anjou.

Prečítajte si tiež: Návod na pestovanie tropického ovocia

Kiwi (Actinidia)

Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu. Vyžaduje si výživné, mierne kyslé pôdy a slnečné stanovisko. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Actinidia arguta DOMINO, je druh kiwi, ktorý pochádza z Ázie. Tento druh kiwi má veľké plody s hladkou zelenohnedou šupkou. Mini kiwi GENEVA patrí medzi skoré a veľmi obľúbené odrody mini kiwi. Je to plodná dekoratívna liana. Actinidia arguta HOKEY POKEY® bude patriť medzi najkrajšie odrody kiwi vo Vašej záhrade. Jej charakteristické dvojfarebné listy sa nedajú pomýliť. Mini kiwi ISSAI patrí medzi obľúbené odrody kiwi. Je plodná dekoratívna popínavá. Rastie silno, je odolná voči chladu. Actinidia arguta KOKUWA, je druh kiwi, ktorý pochádza z Ázie. Tento druh kiwi je zaujímavý tým že je samoopelivá, je to kríženec medzi A. Kiwi 'Lucy' (Actinidia arguta 'Lucy') je jednou z novších odrôd mrazuvzdorného mini-kivi, ktoré si získava obľubu medzi pestovateľmi v miernom pásme. Mini kiwi Purpurova Sadova patrí medzi obľúbené odrody kiwi, pochádza z Ukrajiny. Je plodná dekoratívna popínavá. Actinidia arguta VITIKIWI tento druh kiwi je zaujímavý tým že je samoopelivý. Kiwi 'Weiki F' (Actinidia arguta 'Weiki F') je rýchlo rastúca a plodná samičia popínavá rastlina, ktorá dorastá do výšky 8 - 10 metrov. Odroda mini-kiwi so stredne veľkými plodmi výraznej chuti. Sentyabraskaya patrí do skupiny Actinidia Kolomikta.

Moruša

Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.

Goji (Kustovnica čínska)

Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím. Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách. Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).

Rakytník (Hippophae rhamnoides)

Rakytník nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať. Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.

Mišpuľa

Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.

Drieň (Cornus mas)

Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách. Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.

Ďalšie tipy na exotické ovocie

  • Japonská hruška Nashi: Plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
  • Ploché broskyne: Ak žijete v teplejšej časti našej krajiny, vyskúšajte vysadiť nové odrody broskýň, ktorých plody sú charakteristicky ploché.

Ako pestovať exotické ovocie v byte?

Ak chceme doma pestovať exotické ovocie, v prvom rade si musíme zistiť, z akých klimatických podmienok rastliny pochádzajú a aké majú nároky na svetlo a teplo. Mnohé z tropických rastlín totiž vo svojej domovine rastú v polotieni pod vyššími rastlinami a my musíme pri ich umiestnení v byte zohľadniť aj to. V prírode sa teplo viaže na slnečný svit. V byte ho môžeme aj doplniť, čo je v našich klimatických podmienkach v tomto prípade určitou výhodou. Každá rastlina je svojou domovinou naprogramovaná na iný optimálny priebeh ročných teplôt, pri ktorých jej enzýmy produkujú potrebné stavebné a živné látky, prípadne teplôt, pri ktorých má vegetačný pokoj.

Kyslosť (pH) pôdy môžeme ovplyvniť aj tvrdosťou závlahovej vody alebo hnojivom. Treba dbať aj na štruktúru pôdy, teda či má byť ťažšia - ílovejšia, alebo ľahšia - piesčitejšia. Podstatné je aj to, či je rastlina náročná na vyšší obsah humusu. Mnohým exotickým rastlinám však vyhovuje aj klasický substrát, ktorý používame pri väčšine bytových rastlín. Závlaha by mala byť pravidelná a v optimálnej dávke. Preliatie vytlačí vzduch z okolia koreňov, tie prestanú dýchať a doslova sa utopia. Navyše, rýchlo sa odplavia aj živiny a rastliny hladujú. Závlahová voda môže byť mäkká, napríklad dažďová či snehová, vodovodná (aj prevarená).

Niektoré rastliny si vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, preto budú vďačné za občasné orosenie povrchu svojich listov mäkkou vlažnou vodou, niekedy aj s použitím hnojivých sprejov. Listy je najlepšie rosiť ráno, keď nie sú ešte oslnené, pri citlivejších rastlinách nikdy nerosíme večer (dlhodobá vlhkosť listov totiž môže podporiť rozvoj hubových chorôb). Vodu nestriekame ani do kvetov.

Aj napriek vhodným pestovateľským podmienkam sa občas vyskytne problém v podobe choroby alebo škodcu. Môžeme im predchádzať aj tak, že rastliny nebudeme prehnojovať, najmä dusíkom (spôsobuje nadmerný rast, zlé vyzrievanie pletív, čo je živnou pôdou pre choroby). Hnojivá obsahujúce draslík, fosfor, vápnik, horčík a stopové prvky využívame v žiaducom pomere a koncentrácii. Takisto je dôležité udržiavať optimálne pH substrátu. Ak sa už choroba alebo škodca vyskytnú, napadnutú rastlinu izolujeme od ostatných. Choré časti hneď odstránime a spálime. Cicajúce škodce skúsime rozmliaždiť alebo spláchnuť prúdom vlažnej vody. Môžeme vyskúšať aj postrek slabým roztokom mazľavého mydla. Ak je napadnutie väčšieho rozsahu, použijeme dostupné biologické postrekové prípravky.

Príklady pestovania exotického ovocia v byte

  • Banánovník: V prírode banány dorastajú do výšky 10 m, existujú však aj trpasličie odrody, napríklad Musa cavendishi, ktoré len zriedka presiahnu výšku 2 m, pričom ponúknu úrodu až 10 kg. Okrem ovocných banánov existujú aj tzv. zeleninové banány (plantainy) s vysokým obsahom škrobu. V bytových podmienkach sa kvety objavujú po dvoch až troch rokoch. Naše banánovníky plodia aj bez opelenia, teda partenokarpicky. Po odkvete môžeme prvé plody zberať o 60 až 120 dní, v chladnejších oblastiach až o šesť či osem mesiacov. Skúsení pestovatelia po rozvinutí kvetu jeho spodnú samčiu časť odrežú, aby zbytočne rastlinu neoberala o živiny. Tejto teplomilnej rastline sa najlepšie darí pri teplotách od 25 do 30 °C. Banánovník si vyžaduje výživnú a priepustnú pôdu s dobrou drenážou a pH 7. Mala by obsahovať veľa humusu, rašelinu a piesok. V lete prihnojujeme roztokmi raz za dva týždne. Z banánovníka sa veľkými listami pri vyššej teplote odparuje veľa vody, tú musíme pravidelne dopĺňať. Substrát by však nemal byť premokrený ani preschnutý. Banánovník je síce svetlomilný, ale neznáša priame slnko, v byte ho umiestnime blízko obloka, ale vždy za záclonu.
    • Zber a skladovanie: Banány nechávame dozrieť na rastline, úplne však zmäknú až po zbere, keď sú niekoľko dní odležané. Neskladujeme ich pri inom ovocí, ak ho chceme dlhšie uchovať.
    • Množenie: Nové rastliny si môžeme namnožiť z odnoží vyrastajúcich z koreňového krčka starších rastlín. Opatrne odhrnieme zeminu, odnož od materskej rastliny aj s koreňmi odrežeme, rezné plochy zasypeme práškovým dreveným uhlím a jemne, aby sme krehké korene odnože nepoškodili, ju zasadíme do živného substrátu. Nádobu s rastlinou udržujeme pri teplote 25 až 30 °C (môžeme ju položiť na dosku nad radiátor). Aby sme podporili zakoreňovanie, môžeme na vysadenú odnož navliecť väčšie dierované igelitové vrecko. Keď rastlina vytvorí osem až desať listov, presadíme ju do väčšej nádoby.
    • Využitie: Energetická hodnota banánu je asi 100 kcal na 100 g. Patrí medzi najstaršie ovocie - je známe asi 5 000 rokov.
  • Granátové jablko: Gréci v nich videli symbol plodnosti, lásky a šťastia, preto ich hádzali pod nohy novomanželom, aby im zaistili plodný a šťastný život. K Rimanom sa granátové jablko dostalo z púnskej oblasti Kartága, preto ho nazývali púnskym jablkom, čo sa premietlo aj do jeho vedeckého názvu. Granátové jablko obsahuje stovky zŕn obalených chutnou dužinou.
    • Pestovanie: Klasický granátovník je opadavý ker alebo strom dorastajúci do výšky 5 m a dožívajúci sa viac ako 100 rokov. Do bytu je vhodná jeho nízka forma Punica granatum nana dorastajúca len do výšky 60 cm. Plody po odkvete dozrejú o šesť mesiacov. Sú menšie ako plody klasických granátovníkov, majú priemer len 4 cm. Granátovník nana znáša pokles teplôt až na -5 °C, zatiaľ čo jeho veľký brat až -15 °C. Dobre mu robí letnenie na balkóne. Ročné prírastky sú len 5 až 10 cm. Potrebuje svetlé, slnečné a chránené miesto. Má rád suchšie, teplejšie prostredie, znáša aj vyššie teploty a je nenáročný na vlahu. Na zeminu nie je náročný, ale vhodnejšia je ľahká, výživná, dobre drenážovaná a neutrálna alebo len slabo zásaditá pôda. Presádzame ho každé dva až štyri roky. Dá sa pestovať aj ako bonsaj, lebo dobre znáša rez. Na jar, keď nasadzuje kvety, by mala byť závlaha bohatšia. V lete ho stačí zaliať dvakrát do týždňa. Od začiatku septembra treba zavlažovanie obmedziť, tak podporíme dozrievanie plodov. V období vegetačného pokoja závlahu silne zredukujeme.
    • Zber a skladovanie: Plod je zrelý, ak pri poklope vydáva dutý zvuk.
    • Množenie: Granátovník množíme semenom. Semenáčiky zakvitnú o dva roky, väčšinou však nemajú rovnaké vlastnosti ako materská rastlina.
    • Využitie: Napriek množstvu semien skrytých pod kožovitou šupkou sa dá z 1 kg plodov získať až 0,7 l vynikajúcej šťavy, z ktorej sa pripravujú grenadína a víno, ale aj sirupy či džemy. Výborný čaj sa dá pripraviť z jeho listov. Z minerálov obsahuje najmä draslík, meď, železo, ale len stopy sodíka, a preto sa hodí najmä pre ľudí s hypertenziou a obličkovými problémami. Granátové jablko prečisťuje organizmus, pomáha pri Crohnovej chorobe a upokojuje podráždený a zapálený žalúdok.
  • Ananás: Ďalšou rastlinou, ktorá doplní malú zbierku bytových exotov, je ananás. Okrasný si môžeme zakúpiť v kvetinárstve, jeho plodnú formu si relatívne jednoducho vypestujeme z plodov zakúpených na konzum. Ananás pochádza z Južnej a Strednej Ameriky. Jeho meno má korene v indiánskom názve nana. Až na druhý koniec sveta, teda do Indie, ho v roku 1583 doviezli vo forme výhonkov Portugalci. Jeho plody zakrátko získali takú obľubu, že sa jeho pestovanie rýchlo rozšírilo vo všetkých tropických krajinách sveta.
    • Pestovanie: Na úspešné pestovanie ananásov je dôležité použiť substrát s pH 4,6 až 6,2 zložený zo zmesi rašeliny, kompostu a piesku v pomere 3 : 1 : 1. Na dobrý rast, vyfarbenie a „vychutenie“ plodu je nevyhnutné slnko, i keď nie priamo úpal. Priemerná teplota prostredia by mala byť 25 °C, pri prezimovaní 14 až 18 °C. Ananás zalievame mäkkou vodou jeden- až dvakrát do týždňa, medzi zálievkami je dobré nechať rastliny trochu preschnúť. V zime zalievame opatrne, maximálne raz za týždeň i menej. Rastlinu v lete postrekujeme mäkkou vodu dvakrát do týždňa. Kvapalné hnojivo v silne zriedenej koncentrácii pridávame do zálievkovej vody v čase tvorby plodov raz do týždňa.
    • Množenie: Hoci je ananás trvalou rastlinou, po prvom odplodení a odrezaní plodu ho síce môžeme pestovať ďalej, ale ďalší plod už bude podstatne menší. Pre nás je výhodné dopestovať si novú rastlinu z dcérskych roziet vyrastených na materskej rastline alebo z vrcholovej rozety. Rozeta musí mať zdravé listové srdiečko. Pevne ju chytíme do dlane a točením vykrútime z plodu. Zostatky dužiny z nej odrežeme, reznú plochu zasypeme práškovým dreveným uhlím a postavíme ju voľne do otvoru skleného pohára bez vody na dva až štyri týždne. Rozetu umiestnime na suché, nie príliš teplé a zatienené miesto. Po čase sa na reznej ploche vytvoria základy korienkov vo forme malých hrbolčekov. Vtedy rozetu zasadíme do zmesi rašeliny a piesku asi do hĺbky 2 cm, mierne zalejeme a prekryjeme predierkovanou priesvitnou fóliou.
    • Dobrá rada: Zrelé plody ananásu nikdy neskladujeme v chladničke.
    • Využitie: Najlepším dezertom po obede je čerstvý ananás. Obsahuje proteolytický enzým bromelín, ktorý pomáha tráviť bielkoviny. To by mali využívať ľudia, ktorí majú oslabený žalúdok, majú nedostatok žalúdočných štiav alebo majú spadnutý žalúdok s obmedzenou schopnosťou vyprázdňovania.

Tropické ovocie v obchodoch na Slovensku

Zaujímavé plody z Orientu či južnej pologule môžete objavovať aj bez cestovania do ďalekých krajín. December v obchodoch patrí ovociu z trópov. Medzi najobľúbenejšie patria:

  • Mandarínky: Sú typickým "mikulášskym" ovocím.
  • Banány a pomaranče: Tieto druhy pozná už každý.
  • Kaki (Hurmikaki): Je veľmi obľúbené.
  • Ananás: Patrí medzi najpredávanejšie.
  • Avokádo: Získava na popularite.
  • Granátové jablko: Je vyhľadávané pre svoj exotický vzhľad.
  • Mango: Stáva sa čoraz populárnejším.
  • Liči: Má obmedzenú sezónu.

#