Tropické horúčavy: Ako prežiť leto bez ujmy na zdraví

Rate this post

Tropické horúčavy predstavujú pre organizmus záťaž, ktorá môže viesť k zdravotným rizikám. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) pravidelne vydáva výstrahy pred vysokými teplotami, ktoré môžu dosahovať až 39 °C, najmä v južných častiach Slovenska. Tieto extrémne teploty môžu spôsobiť dehydratáciu, úpal, úžeh, zhoršenie chronických ochorení a v extrémnych prípadoch až kolaps alebo infarkt. Je preto dôležité dodržiavať preventívne opatrenia a chrániť sa pred negatívnymi vplyvmi horúčav.

Ako reagujú samosprávy na horúčavy

Samosprávy sa snažia zmierniť dopady horúčav rôznymi opatreniami. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák informoval, že mestá a obce prevádzkujú pitné fontány určené na osvieženie a klasické fontány, ktoré ionizujú vzduch. Okrem toho nasadzujú do ulíc kropiace vozidlá, ktoré znižujú prašnosť a zvlhčujú vzduch. Samosprávy tiež zvyšujú pitný režim pre seniorov v sociálnych zariadeniach a zintenzívňujú kontroly obecných lesov z dôvodu rizika vzniku požiarov.

Stravovacie návyky počas horúčav

Vplyv na to, ako zvládame horúčavy, majú aj naše stravovacie návyky. Čo by sme v období vysokých vonkajších teplôt určite nemali robiť?

  1. Večerné prejedanie: Pri vysokých teplotách často počas dňa nepociťujeme hlad a potom si to večer vynahradíme, napríklad grilovačkou. Ak k tomu prirátame vysoké teploty v bytoch a domoch (ak nemáte klimatizáciu), tak na druhý deň sa človek zobudí ako dolámaný. Preto, aj keď vám cez deň nechutí jesť, treba si dať večer radšej nejaký ľahký šalát, ryžu so zeleninou alebo hummus s chlebom.
  2. Alkohol: Aby sa v horúcich dňoch ochladili, mnohí ľudia radi siahajú po studenom pive, najmä po jedle. Alkohol však v horúčavách nie je dobrý nápad - pripravuje telo o ďalšiu vodu a cenné minerály.
  3. Nedostatok soli: Príliš veľa soli škodí, to vieme všetci. Keď sa však pri vysokých teplotách veľa potíme, s potom sa z nášho tela vylučuje aj soľ. Pri jej nedostatku v organizme môže dochádzať ku kolísaniu hladiny minerálov v krvi, čo sa prejavuje príznakmi podobnými prehriatiu. Preto v horúcom počasí potrebujeme aj viac soli a teda si jej môžeme dopriať viac aj v jedlách.
  4. Kofeín: Kofeín obsiahnutý v káve odvodňuje, čo mnohí poznajú - po káve potrebujú na WC. Za normálnych okolností je telo schopné kompenzovať takú stratu tekutín. V horúčavách však naše telo stráca veľa vody už samotným potením.
  5. Ťažké jedlá: Aby sa naše telo pri vysokých teplotách neprehrialo, musí tvrdo pracovať. Ťažké jedlá, ako napríklad mastné mäso mu to sťažujú, pretože ich trávenie si vyžaduje veľa úsilia - preto by sme sa mali takýmto jedlám v horúcich dňoch vyhýbať. Lepšie je dať si niečo ľahšie a doplniť to ovocím a zeleninou ako sú melóny, paradajky a uhorky, ktoré sú v lete obzvlášť vhodné ako občerstvenie, pretože majú vysoký obsah tekutín.
  6. Ľadové nápoje: Často sa hovorí, že sa v horúčavách nemajú piť chladené nápoje - vraj preto, lebo telo si ich musí zohrievať a tak sa viac potíme. Je to mýtus, no i tak sa ľadovým nápojom treba vyhýbať, lebo môžu viesť k žalúdočným kŕčom. A pri takýchto obtiažach nemáme chuť prijímať tekutiny, ktoré v horúčavách tak veľmi potrebujeme.
  7. Čili: Pri konzumácii čili sa viac potíme, preto sa mu niektorí v horúčavách vyhýbajú. V skutočnosti však telo ochladzuje. Pálivý kapsaicín, ktorý chilli papričky obsahujú, signalizuje mozgu, že v ústach je zdroj tepla. Toto tzv. Pikantné potraviny tiež často obsahujú zložky, ktoré brzdia rast baktérií, ktoré môžu byť prítomné v jedlách.

Overené rady odborníkov pre zdravie počas horúčav

Vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy. Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.

1. Pitný režim

Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre vody. Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu, kávy. Ideálna je obyčajná voda. Nápoje by sa mali prijímať pravidelne v menších dávkach. Dôležitá je tiež ich teplota - vhodnejšie sú vlažné nápoje. Potreba pitia rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu. Najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred, počas i po fyzickej námahe. Vodu je potrebné piť aj vtedy, keď nepociťujeme smäd. Na uhasenie smädu detí je vhodná voda, neperlivé minerálne vody a nesladené ovocné či bylinkové čaje.

Prečítajte si tiež: Exotické stromy a ich plody

  • denná potreba tekutín u novorodencov je cca 50 až 75 ml/kg hmotnosti
  • u dojčiat sa odporúča príjem cca 100 až 140 ml tekutín/kg hmotnosti
  • u detí vo vekovej skupine 1 až trojročných 80 až 120 ml/kg hmotnosti

U zdravého dieťaťa je nevyhnutné príjem tekutín zvýšiť najmä počas horúcich letných dní, pri pobyte v prostredí s nízkou vlhkosťou vzduchu, alebo v priebehu zvýšenej telesnej aktivity (šport). V takýchto situáciách je potrebné dbať na to, aby dieťa vypilo najmenej 2-3násobné množstvo, ako je uvedené.

2. Ochrana hlavy pred slnkom

Jedným z rizík, ktoré hrozia ľuďom v horúčavách, je výskyt úpalu. Vzniká intenzívnym, priamym slnečným žiarením na nechránenú hlavu a zátylok. Prejavuje sa zvýšenou telesnou teplotou, bolesťami hlavy, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom a nevoľnosťou. Na pozore by mali byť najmä rodičia detí. Tí by mali pravidelne kontrolovať, aby:

  • deti nosili pokrývku hlavy
  • kvalitné slnečné okuliare
  • používali krémy proti UV žiareniu s vysokým ochranným faktorom
  • letné oblečenie by malo byť podľa možnosti svetlých farieb a z prírodných materiálov, ľahké, vzdušné a voľného strihu. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu

Zvýšená fyzická námaha by sa mala prispôsobiť prostrediu, treba si robiť častejšie prestávky v tieni a v čase medzi 11-15 hodinou sa neodporúča pobyt na slnku, keďže slnečné žiarenie je najintenzívnejšie. Nezabudnite na opaľovací krém.

3. Ľahká letná strava

Strava má byť v letných mesiacoch "ľahšia" t.j. ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok. Zložením má byť vyvážená a pestrá:

  • dostatok celozrnných výrobkov
  • ovocia a zeleniny
  • nízkotučných mliečnych výrobkov
  • rýb
  • hydiny
  • zemiakov
  • strukovín
  • menej jedál a potravín bohatých na tuky a jednoduché sacharidy

Stravovanie detí v letnom období by sa malo riadiť niektorými zásadami, ktoré eliminujú riziko poškodenia zdravia, vyplývajúce z konzumácie epidemiologicky nevyhovujúcich potravín. Čo nedávať jesť deťom? Sú to predovšetkým rýchlo sa kaziace potraviny ako napr. údeniny, mäkké salámy, rôzne typy majonézových šalátov, niektoré mliečne produkty či zmrzlina. Základnou zásadou je dôkladné chladenie všetkých druhov potravín, ktoré by pri ich nesprávnom uskladnení mohli predstavovať potenciálne riziko pre zdravie. Ovocie a zeleninu, ktoré deti v letnom období konzumujú vo väčšom množstve, je potrebné dôkladne umyť pod tečúcou pitnou vodou.

Prečítajte si tiež: Návod na pestovanie tropického ovocia

4. Klimatizácia

Aby nám klimatizácia neškodila, ale bola nám na osoh, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia. Náhle zmeny teplôt vzduchu za krátky časový úsek predstavujú pre organizmus stresovú situáciu - vznik tzv. teplotného šoku. Priveľmi klimatizované prostredie pre deti i seniorov nie je vhodné, nakoľko sa v ňom rýchlejšie šíria kvapôčkové infekcie, ktoré ohrozujú ľudí so zníženou imunitou. Okrem správneho nastavenia klimatizácie je veľmi dôležité udržiavať celé zariadenie v čistote. Pri nedostatočnej údržbe sa prístroje na úpravu vzduchu môžu stať zdrojom mikrobiálneho znečistenia - semenišťom plesní a baktérií.

Nesprávne používaná klimatizácia môže uškodiť a spôsobiť zdravotné problémy aj v aute. Čoho všetkého sa to týka:

  • ochorení dýchacích ciest
  • bolestí hlavy
  • prechladnutia chrbtice
  • pri nesprávnom používaní klimatizácie v aute dostať zápal stredného ucha, spojiviek a iných ochorení očí a uší, ktoré pri cestovaní najviac trpia

5. Domácnosť

V domácnosti je potrebné zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná tienením, napr. žalúziami alebo roletami. Taktiež je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov je potrebné ich umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela.

10 užitočných rád, ako prežiť extrémne horúčavy

  1. Ochladzujte svoje telo čo najčastejšie: Využívajte ventilátory, klimatizáciu, alebo aspoň vetranie v skorých ranných a neskorých večerných hodinách. Pomáhajú aj studené obklady na čelo či šiju, sprcha vlažnou vodou, alebo kúpeľ nôh v studenej vode. Ak nemáte klimatizáciu, skúste zmraziť fľaše s vodou a položiť ich do miestnosti - pomôžu znížiť teplotu v okolí.
  2. Pravidelne pite, aj keď necítite smäd: Dôležité je piť priebežne a v menších množstvách. Voda alebo nesladené minerálky sú najlepšie. Vyhnite sa alkoholu, kofeínu a sladkým nápojom - tie môžu dehydratáciu ešte zhoršiť. Ľudia so zdravotným obmedzením príjmu tekutín by sa mali poradiť s lekárom.
  3. Vyhýbajte sa slnku v kritických hodinách: Von sa vydávajte len skoro ráno alebo večer. Medzi 11:00 a 15:00 zostaňte radšej doma. Ak musíte ísť von, oblečte si ľahké, svetlé oblečenie z bavlny alebo ľanu, nasaďte klobúk a majte pri sebe vodu.
  4. Obmedzte fyzickú námahu: Cvičenie si nechajte na chladnejšie časti dňa. Pri práci vonku robte časté prestávky v tieni. Nepreceňujte svoje sily - telo v horúčave potrebuje oddych.
  5. Sledujte signály tela: Ak sa objaví začervenanie pokožky, závraty, zrýchlený pulz, nevoľnosť alebo zimnica, môže ísť o úpal. Okamžite sa ochlaďte a v prípade potreby kontaktujte záchrannú službu. Tmavý moč, sucho v ústach a únava zas signalizujú dehydratáciu - doplňte tekutiny.
  6. Tienite interiér a udržiavajte chlad v domácnosti: Počas dňa majte zatiahnuté rolety či závesy. Vetranie nechajte na skoré ráno alebo večer. Elektrické spotrebiče, ktoré vyžarujú teplo, používajte čo najmenej.
  7. Pozor na lieky: Niektoré medikamenty môžu ovplyvniť schopnosť tela regulovať teplotu. Ak beriete diuretiká, lieky na psychiku alebo alergiu, poraďte sa s lekárom, či je potrebná úprava dávkovania.
  8. Majte pripravený krízový balíček: Pri extrémnych podmienkach sa môže stať, že nebudete môcť opustiť domov. Môže vypadnúť elektrina, alebo sa zhorší zdravotný stav. Pripravte si zásobu vody, jedla, liekov, baterku, powerbanku - odborníci odporúčajú mať vybavenie minimálne na 72 hodín.
  9. Sledujte predpovede a výstrahy: Buďte v obraze - sledujte správy a meteorologické varovania. Prispôsobte im svoje aktivity. Nenechávajte nič na náhodu.
  10. Pomáhajte druhým: Myslite aj na ostatných - starších susedov, chorých priateľov alebo osamelých ľudí. Niekedy stačí drobnosť - doniesť nákup, zavolať, spýtať sa, či sú v poriadku.

Klimatické zmeny a budúcnosť Slovenska

Slovensko smeruje do tropického pásma. Rekordné suchá, vlny horúčav a čoraz častejšie masívne lejaky rozdeľujú krajinu podľa klimatických hrozieb. Viac ako 16 % Slovákov žije v oblastiach, ktoré sú najviac ohrozené extrémnymi horúčavami. Najväčšími rizikami sú trópy na juhu a západe, suchá na Žitnom ostrove a búrky, ktoré devastujú sever a východ.

Kým západ horí, sever a východ sa topí. Extrémne zrážky tu podľa analýzy predstavujú najväčšie riziko - najmä pre obce s marginalizovanými komunitami a nestabilným terénom. Najviac ohrozené sú okresy Tvrdošín, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto či okolie Vihorlatu a Polonín, kde sa vyskytujú zosuvy pôdy aj supercelárne búrky.

Prečítajte si tiež: Exotické plody v slovenských obchodoch

Najväčšie teplotné peklo už dnes zažíva Bratislava a okolie, kde už dnes počet tropických dní a nocí prekonáva všetky doterajšie rekordy. Najhoršie sú na tom Bratislava I, Komárno a Nové Zámky, kde teploty cez deň prekračujú 35 °C a v noci neklesajú pod 20 °C. Tento jav, známy ako „mestský tepelný ostrov“, sa vyskytuje najmä v betónových štvrtiach bez zelene.

Aj stredné Slovensko sa ocitá v hľadáčiku klimatických hrozieb. Lučenec a Rimavská Sobota patria medzi regióny, ktoré doteraz teplotne „zaostávali“ za juhozápadom, no predikcie sú jednoznačné - pribudne tu najprudší nárast denných a nočných teplôt. Okrem klímy tu hrá veľkú rolu aj sociálna situácia - vyšší podiel malých detí a marginalizovaných skupín zvyšuje zraniteľnosť obyvateľov.

Hoci zmena klímy už dnes reálne ohrozuje životy aj infraštruktúru, väčšina samospráv nemá žiadnu vlastnú adaptačnú stratégiu. Podľa autorov štúdie by práve obce s najvyšším stupňom rizika mali začať konať okamžite - plánovať zeleň, vodné opatrenia, chladiace zóny a zmeniť spôsob výstavby.

Podľa údajov Ministerstva životného prostredia prišli klimatické zmeny o 10-15 rokov skôr, ako sa predpokladalo. Očakáva sa, že priemerné teploty na Slovensku stúpnu o 2 až 4 °C, čo zásadne ovplyvní poľnohospodárstvo, zdravie aj dostupnosť vody. Adaptácia je možná - a môže mať aj pozitívne efekty, napríklad pestovanie nových plodín. Ale bez investícií, plánovania a politickej vôle sa bude Slovensko len bezmocne prizerať, ako sa zmení na klimatické bojisko.

Ako si užiť leto aj počas horúčav

Napriek horúčavám si môžeme leto užiť. Ak patríte medzi ľudí, ktorí nechcú stráviť celé leto polievaním záhrady, no zároveň si prajete mať dvor či terasu plnú krásnych farieb, určite oceníte rastliny odolné voči horúčavám a suchu. Niektoré druhy doslova milujú slnko, znášajú tropické teploty bez problémov a dokážu kvitnúť niekoľko mesiacov v kuse. Vďaka nim nielenže ušetríte vodu, ale aj čas a energiu.

Rastliny odolné voči horúčavám

  1. Bugenvilea: Táto trnitá popínavá liana pochádza z Brazílie, takže horúčavy a priame slnko sú jej prirodzeným prostredím. Ak chcete mať záhradu plnú sýtych ružových, fialových či oranžových kvetov, bugenvilea je ideálna voľba. Začiatočníkom sa odporúča najmä bugenvilea lysá. Vďaka silným koreňom lepšie znáša nielen horúce letá, ale aj prechod do chladnejších dní.
  2. Dracéna: Ďalšou rastlinou, ktorá znáša horúčavy s ľahkosťou, je dracéna. Väčšina ľudí ju pozná ako obľúbenú izbovú rastlinu, no existujú aj odrody vhodné na pestovanie v záhrade. Vynikajú elegantným vzhľadom a nenáročnosťou.
  3. Kaktusy a sukulenty: Ak chcete, aby vaša záhrada pôsobila originálne a zaujímavo, siahnite po kaktusoch. Sú doslova stvorené pre slnko a sucho, takže v horúcich mesiacoch sa im darí najlepšie. Obľúbenou voľbou je agáve, ktorá je navyše mrazuvzdorná, a tak zvládne aj mierne zimy.