Trend pestovania exotického ovocia sa na Slovensku stáva čoraz obľúbenejším. Ovocie, ktoré bolo kedysi považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky, ako sú kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy, sa postupne stáva súčasťou našich domácich záhrad. Tento článok vám ukáže, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.
Pestovanie tropických rastlín v byte
Pestovať tropické rastliny v bytoch je náročnejšie. Príčinou neúspechu je najčastejšie nedostatok svetla, ale aj rozmery nádob, pretože obvykle nevytvárajú taký priestor pre korene, aký rastliny vyžadujú.
1. Figovník (Ficus carica)
Figovník (Ficus carica) pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme.
Výsadba: Figovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď nie sú extrémne teploty. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Jama by mala byť dvakrát taká široká ako koreňový bal a približne rovnako hlboká. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Rastliny pestované v kvetináči presádzame každé 4 roky. Voľnokorenné vysádzame alebo presádzame z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia.
Stanovište: Figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, kde je chránený pred studenými severnými vetrami. Miesto pri južnej stene domu alebo v záhrade s dostatočným slnečným svitom počas väčšiny dňa je ideálne. Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou.
Prečítajte si tiež: Horúce leto: Tipy na prežitie
Polievanie: Figovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenila. V období rastu a tvorby plodov je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, avšak pôda by mala byť vlhká, nie premokrená.
Hnojenie: Figovníky nevyžadujú časté hnojenie, no na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík, ktorý podporuje tvorbu plodov. Hnojiť môžete na jeseň špeciálnym hnojivom, ktoré zakúpite v záhradkárstve prípadne aj obyčajným hnojom. Hnojivo nanesieme po celom obvode kru a necháme pôsobiť. V prípade kontajnerových fíg je vhodné použiť tekuté hnojivo.
Ochrana pred škodcami: Figovníky sú relatívne odolné voči škodcom, no môžu ich napadnúť roztoče, vošky a húsenice. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu listov a plodov. Bakteriálna škvrnitosť sa prejavuje vodnatými škvrnami na listoch, ktoré postupne tmavnú a môžu viesť k odumieraniu listov. Napadnuté listy je potrebné odstrániť. Koreňová hniloba je spôsobená nadmerným zavlažovaním a nedostatočnou drenážou, čo vedie k hnilobe koreňov a celkovému oslabeniu rastliny.
Zimná ochrana: Aj keď sú figovníky pomerne odolné, mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou. Mladé dreviny je nutné počas 2 rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady na vhodné chránené a slnečné miesto. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou.
Rez: Po reze sa figovník viac rozkonáruje, tvorí viac prírastkov i úroda je väčšia. Nerezané rastliny majú dlhé a riedke prírastky. Mladej rastline v prvom roku po rozmnožení skrátime hlavný výhonok na 5 až 6 púčikov. Z nich vyženie bočné výhonky, ktoré v ďalšom roku skrátime na 3 až 5 púčikov. Konkurenčné výhonky rastúce kolmo a krížom do vnútra koruny odstránime. Udržiavací rez starších krov robíme na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Vtedy skracujeme výhonky na 3 až 5 listov.
Prečítajte si tiež: Exotické stromy a ich plody
Zber a skladovanie plodov: Figy dozrievajú v lete a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddelia od stromu. Je dôležité zbierať figy v správnom čase, pretože prezreté plody rýchlo podliehajú skaze.
Dôležité upozornenie: Všetky figovníky ronia pri poranení mliečne zafarbenú lepkavú tekutinu - latex. Tá pôsobí dráždivo na pokožku a sliznice.
2. Banánovník (Musa spp.)
Banánovník (Musa spp.) pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma.
Výsadba: Banánovníky môžeme vysádzať na jar, keď pominie riziko mrazov. Pri výsadbe v kvetináčoch je dôležité použiť veľký kontajner, aby korene mali dostatok priestoru. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa predišlo premokreniu koreňov.
Stanovište: Banánovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník. Rastlinu je vhodné umiestniť na miesto, kde dostáva dostatok priameho slnečného svetla počas väčšiny dňa.
Prečítajte si tiež: Exotické plody v slovenských obchodoch
Polievanie: Banánovníky majú vysoké nároky na vodu. Je potrebné ich pravidelne a hojne polievať, najmä počas teplých mesiacov. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená.
Hnojenie: Banánovníky sú náročné na živiny a potrebujú pravidelné hnojenie. Každých 4-6 týždňov je vhodné rastlinu prihnojiť vyváženým tekutým hnojivom, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík.
Ochrana pred škodcami: Banánovníky môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a húsenice. Pravidelná kontrola listov a plodov je nevyhnutná. Pri prvých známkach napadnutia použite mydlovú vodu alebo biologické insekticídy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Odstraňujte napadnuté časti rastliny a zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu okolo rastliny. Panamská choroba je spôsobená hubou Fusarium, ktorá napadá korene a spôsobuje vädnutie rastliny. Čierna škvrnitosť sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a plodoch. Fuzarióza spôsobuje žltnutie a odumieranie listov a môže viesť k úhynu celej rastliny.
Zimná ochrana: Banánovníky nie sú mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme banánovník v nádobách, na zimu ho presunieme do interiéru na teplé a svetlé miesto.
Zber a skladovanie plodov: Banány dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď sú plody žlté a mierne mäkké na dotyk. Čerstvé banány je možné skladovať v chladničke niekoľko dní, avšak najlepšie chutia čerstvé.
3. Kiwi (Actinidia deliciosa)
Kiwi (Actinidia deliciosa) pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Na začiatku 20. storočia sa rozšírilo na Nový Zéland, kde sa začalo komerčne pestovať a získalo svoje súčasné meno.
Výsadba: Kiwi rastliny môžeme vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Kiwi vyžaduje teplú, pred vetrom chránenú, slnečnú polohu. Najvhodnejšie sú juhozápadné až severozápadné polohy. Najvhodnejším miestom na vysadenie je stena domu, rozličné múriky, drôtené alebo drevené opory a pergoly. Vysádzame od marca po máj, október až po mrazy. Pred vysadením pôdu dostatočne hlboko skypríme.
Stanovište: Kiwi potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, kde je chránené pred studenými vetrami.
Polievanie: Kiwi má stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach.
Hnojenie: Na jar je vhodné kiwi prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na dusík, ktorý podporuje rast listov. Počas sezóny môžeme použiť vyvážené hnojivo s obsahom fosforu a draslíka na podporu tvorby plodov. Prvýkrát hnojíme na jar v 2 roku po vysadení. Hnojíme Cereritom alebo iným viaczložkovým hnojivom bohatým na fosfor a draslík a to v dávke 100g na jednu rastlinu.
Ochrana pred škodcami: Kiwi je relatívne odolné voči škodcom, no môže byť napadnuté voškami a roztočmi. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Botrytída spôsobuje sivý plesnivý povlak na plodoch, čo vedie k ich hnilobe. Bakteriálna rakovina spôsobuje opuchy a vredy na stonkách a listoch. Pleseň sa prejavuje bielym alebo sivým povlakom na listoch, čo môže spôsobiť ich predčasné opadanie.
Zimná ochrana: Kiwi je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia a zakryť rastlinu netkanou textíliou. Najväčšiu ochranu proti mrazom petrebujú rastliny v prvých 3 rokoch pestovania. Obalujeme na zimu najmä kmienik a pôdu okolo rastlín hrubšie nastielame vrstvou slamy alebo čečinou. Pred jarnými mrazmi zabezpečíme ochranu pučiacich rastlín kartónom jutovinou alebo inou prikrývkou. Teploty -12 až -15°C poškodzujú kvetné puky a silnejšie mrazy aj drevné časti.
Rez: V 1. roku koncom zimy výhonok zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik. Letorast musí rásť po opore pergoly rovno bez ovíjania. Slabé výhonky priebežne odrezávame. V 2. roku koncom zimy kmeňový výhonok zrežeme pri vrchole na dva až tri dobre vyvinuté púčiky. Necháme iba 2 - 3 letorasty. V 3. roku koncom zimy skrátime letorasty asi o tretinu. Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z ich troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V 4. roku koncom zimy letorasty skracujeme na dvojpúčikové čapíky. Letný a zimný rez rodivých výhonkov robíme podobne ďalšie dva roky. V prvých 2 - 3 rokoch vypestujeme kmienik a bočné kostrové ramená.
Zber a skladovanie plodov: Kiwi dozrieva na jeseň, obvykle v októbri. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddeľujú od rastliny. Pozbierané kiwi je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov.
Dôležité: Vysádzame minimálne dve rastliny , z ktorej je jedna samčia a jedna samičia rastlina. Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Po vysadení je vhodné plochu pod rastlinou nastlať nastielacou kôrou.
4. Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum)
Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum), pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie.
Výsadba: Tamarillo je možné vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Pri výsadbe v nádobách je dôležité použiť veľký kontajner s dobre priepustným substrátom. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž.
Stanovište: Tamarillo potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s miernym polotieňom, kde je chránené pred priamym vetrom. Rastlina vyžaduje dostatok slnečného svetla, aby sa dobre rozvíjala a produkovala kvalitné plody.
Polievanie: Tamarillo má vysoké nároky na vodu, najmä počas vegetačného obdobia. Je potrebné zabezpečiť pravidelné a hojne polievanie, aby pôda bola stále vlhká, ale nie premokrená. V suchých obdobiach je vhodné zálievku zvýšiť.
Hnojenie: Rastlina vyžaduje pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať vyvážené tekuté hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka.
Ochrana pred škodcami: Tamarillo môže byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a molice. Aby sme predišli vážnemu poškodeniu rastliny, je dôležité pravidelne kontrolovať listy a plody. Pri zistení prvých príznakov napadnutia je možné použiť prírodné metódy, ako postrek mydlovou vodou, ktorá je účinná proti voškám a roztočom. Pri väčších napadnutiach môžeme použiť insekticídy na báze prírodných látok, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Pleseň spôsobuje biely povlak na listoch, ktorý môže viesť k ich odumieraniu. Alternáriová škvrnitosť sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a stonkách. Bakteriálna škvrnitosť spôsobuje vodnaté škvrny na listoch a plodoch, ktoré postupne tmavnú.
Zimná ochrana: Tamarillo nie je mrazuvzdorné, preto je dôležité ho počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do interiéru na svetlé a chladné miesto, kde teplota neklesne pod 10 °C.
Zber a skladovanie plodov: Plody tamarilla dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď dosiahnu plnú farbu a sú mierne mäkké na dotyk. Zrelé plody je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov, no najlepšie chutia čerstvé.
5. Nashi hruška (Pyrus pyrifolia)
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia), známa aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody.
Výsadba: Nashi hrušky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď pominie riziko mrazov. Pred výsadbou je dôležité pripraviť jamu dostatočne veľkú na to, aby sa korene mohli voľne rozrásť.
Stanovište: Nashi hrušky potrebujú slnečné stanovisko, kde budú chránené pred silným vetrom. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlboká a úrodná.
Polievanie: Nashi hrušky majú stredné nároky na vodu. Je potrebné zabezpečiť pravidelné polievanie, najmä počas suchých období a počas vegetačného obdobia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premokrená.
Hnojenie: Nashi hrušky potrebujú pravidelné hnojenie na zabezpečenie dostatočného množstva živín. Na jar je vhodné použiť kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík.
Ochrana pred škodcami: Nashi hrušky môžu byť ohrozené voškami, roztočmi a molicami. Dôležitá je pravidelná kontrola listov a plodov, aby sme včas odhalili napadnutie. Pri prvých príznakoch škodcov môžeme použiť postrek mydlovou vodou alebo prírodné insekticídy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Odstraňovanie napadnutých listov a plodov pomáha zabrániť šíreniu škodcov. Hrdza hrušková spôsobuje oranžové škvrny na listoch a plodoch. Spála hrušková je bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje vädnutie a odumieranie vetvičiek. Chrastavitosť sa prejavuje čiernymi škvrnami na listoch a plodoch, čo môže viesť k ich deformácii.
Zimná ochrana: Nashi hrušky sú pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia.
Zber a skladovanie plodov: Nashi hrušky dozrievajú koncom leta a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú pevné na dotyk a majú zlatistú farbu. Po zbere je možné plody skladovať v chladničke niekoľko týždňov.
6. Granátové jablko (Punica granatum)
Granátové jablko (Punica granatum) pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov.
Výsadba: Granátovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu a miesto s dobrou drenážou. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť.
Stanovište: Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Dobre sa im darí v skleníku. Pôda by mala byť hlboká, úrodná a dobre priepustná.
Polievanie: Granátovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach.
Hnojenie: Granátovníky potrebujú pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík.