Červená kapusta je obľúbená pre svoju výraznú farbu, jemne sladkastú chuť a všestranné využitie v kuchyni. Tento článok poskytuje komplexný návod na jej pestovanie, od výberu semien až po zber a skladovanie.
Význam Pestovania Červenej Kapusty
Červená kapusta (Brassica oleracea capitata rubra) patrí medzi najpestovanejšie druhy zeleniny. Má dôležitú úlohu v celoročnej spotrebe, a to vďaka jej využitiu v domácnostiach a spracovateľskom priemysle, napríklad pri výrobe kyslej kapusty, marinovaných šalátov a iných produktov. Je cenným zdrojom vitamínov a ďalších látok, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie.
Charakteristika Červenej Kapusty
Kapusta hlávková je dvojročná rastlina, ktorá je cudzoopelivá a hmyzomilná. V prvom roku rastu vytvára mohutnú koreňovú sústavu a dužnatú stonku so skráteným vrcholom, známu ako hlúb. Na hlúbe sa tvoria husto nahromadené listy, ktoré vytvárajú hlávku. Hustota hlávky je dôležitým ukazovateľom kvality, pričom kompaktnejšie hlávky sú hodnotnejšie. Tvar hlávky môže byť rôzny, od plochého cez guľovitý až po kónický. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku a dosahujú výšku až 1 meter alebo viac. Plodom je šešuľa s hladkými hnedými semenami.
Výber Semien a Odrody
Pri výbere semien červenej kapusty je dôležité zvážiť niekoľko faktorov, ako je doba zrenia, odolnosť voči chorobám a škodcom, a účel použitia.
- Mars červená: Poloraná odroda sýto červenej farby, vhodná na priamu konzumáciu, varenie, dusenie a fermentáciu. Je odolná voči chorobám a škodcom.
- HACO: Skorá až stredne skorá odroda určená na priamu spotrebu a zimné uskladnenie. Tvorí sférické hlavy strednej veľkosti.
- Buscaro, Lectro, Primero: Ďalšie odrody červenej kapusty uvedené v Listine registrovaných odrôd (LRO) v roku 2018.
Semená letnej červenej kapusty poskytujú bohatú úrodu chutných hlávok, ktoré sú plné vitamínov. Tieto odrody sú ideálne na priamu konzumáciu, varenie alebo fermentáciu a majú vysokú odolnosť voči chorobám.
Prečítajte si tiež: Pestovanie zemiakov na Slovensku
Pestovanie Červenej Kapusty
Nároky na Prostredie a Príprava Pôdy
Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate, čo znamená, že potrebuje pôdu bohatú na živiny. Vhodnými predplodinami sú obilniny, ďatelinoviny alebo niektoré rastliny tretej trate. Nevhodné sú všetky kapustovité rastliny. Dôležité je, aby sa na pozemku nevyskytovala hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae).
Základná príprava pôdy by mala začať už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou a jesennou orbou. Do pôdy je vhodné zapracovať fosforečné a draselné hnojivá, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Ak pôda vyžaduje vápnenie, je vhodné ho vykonať pred výsadbou predplodiny.
Na jar je potrebné pozemok urovnať smykovaním a prekypril a pobrániť. Pre priamu sejbu kapusty hlávkovej je dôležité pripraviť pôdu veľmi starostlivo, pričom na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy. Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny.
Sejba a Vysádzanie
Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamu sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sa seje priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Seje sa od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby.
Pri predpestovaní priesad je potrebné udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, sa rozsádza až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať sa môže na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch sa priesady prihnoja Cereritom v dávke 30 g do 4-5 l vody na 1 m2. Po prihnojení sa priesady opláchnu čistou vodou. Po ošetrovaní je dôležité dbať na riadne vetranie, znižovať teplotu, udržiavať primeranú vlhkosť a preventívne ošetrovať proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady sa deň pred vysádzaním dôkladne zalejú.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Vysádza sa, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení je potrebné zavlažovať podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín sa môžu do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.
Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Ošetrovanie Počas Rastu
Počas rastu je dôležité kapustu pravidelne ošetrovať, aby sa zabezpečil zdravý rast a bohatá úroda.
- Zavlažovanie: Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.
- Odburiňovanie a Kyprenie: Proti burinám sa bojuje mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení sa použijú herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín.
- Prihnojovanie: Prihnojuje sa dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne.
- Ochrana Rastlín: Pri ochrane rastlín sa používajú chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.
Choroby a Škodcovia
Červenú hlávkovú kapustu napádajú podobní škodcovia a choroby ako ostatné hlávkové kapusty. Medzi najčastejších škodcov patria vošky, mlynárik kapustový, slimáky a rôzne druhy chrobákov, ktoré požierajú listy. Proti nim pomáha použitie netkanej textílie, ručný zber škodcov, mechanické bariéry a podpora prirodzených predátorov v záhrade. Z chorôb sa často objavuje kýl kapustový, plesne a bakteriálne choroby, ktorým predchádzate striedaním plodín a vyhýbaním sa ťažkým, premokreným pôdam. Dôležitá je tiež správna vzdialenosť medzi rastlinami, aby porast nebol príliš hustý a dobre prevzdušnený. Pravidelná kontrola rastlín pomôže zachytiť problémy včas a rýchlo zasiahnuť.
Zber a Skladovanie
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid
Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie, zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha.
Zber, trhovú úpravu i spôsob dodávok určujeme podľa STN a väčšinou po dohode s výkupnou organizáciou. Ak má poľnohospodársky podnik, alebo družstvo vlastnú spracovateľskú linku na kyslú alebo marinovanú kapustu, plánuje a organizuje termíny i množstvo zobranej úrody v závislosti od nej.
Červená hlávková kapusta dozrieva väčšinou na jeseň, podľa odrody od septembra až do prvých mrazov. Zberáme ju vtedy, keď sú hlávky pevné, ťažké a dobre zaplnené. Pri zbere odrežeme hlávku s krátkym kúskom koča a odstránime poškodené vonkajšie listy. Na skladovanie je ideálny chladný, tmavý a dobre vetraný priestor s vyššou vzdušnou vlhkosťou, napríklad pivnica. Hlávky môžeme ukladať do debien, na police alebo zavesiť za koče, aby sa navzájom príliš netlačili. Dôležité je, aby do skladu nešli príliš mokré alebo poškodené kusy, ktoré by mohli urýchliť hnilobu. Pri správnych podmienkach vydrží červená kapusta niekoľko mesiacov a je dostupná na čerstvú spotrebu aj ďalšie spracovanie počas celej zimy.
Využitie Červenej Kapusty v Kuchyni
Kapusta červená hlávková je veľmi obľúbená pre svoju intenzívnu farbu a jemne sladkastú chuť. Výborne sa hodí do čerstvých šalátov, kde vynikne jej farba v kombinácii s jablkami, orechmi či cibuľou. Často sa používa ako dusenej príloha k pečenému mäsu, kde dodá jedlu výraznú chuť a farbu. Je vhodná aj na nakladanie či kratšie kysnutie, hoci na tradičnú kyslú kapustu sa častejšie používa biela. Zaujímavá je aj v teplých zeleninových zmesiach alebo ako súčasť sviatočných jedál. Vďaka vysokému obsahu vitamínov, vlákniny a antioxidantov podporuje zdravé trávenie a obranyschopnosť. Pravidelné zaradenie červenej kapusty do jedálneho lístka spestrí jedlá a dodá im výživovú hodnotu.