Zemiaky, dnes bežná súčasť našej stravy, prešli dlhú a zaujímavú cestu, kým sa udomácnili v Európe a na Slovensku. Ich príbeh sa začína v Južnej Amerike a pokračuje cez španielskych dobyvateľov, kráľovské dvory až po slovenské polia a kuchyne.
Kolumbus a výmena plodín
V roku 1492, keď Krištof Kolumbus vyplával zo španielskeho prístavu Palos, netušil, že objaví nový kontinent, ktorý zásadne ovplyvní svetové poľnohospodárstvo. Po objavení Ameriky nastala rozsiahla výmena plodín medzi Novým a Starým svetom. Do Ameriky sa priviezli obilniny ako pšenica, raž, jačmeň a ovos, ale aj ryža, cukrová trstina, káva, sója a hrach. Naopak, Európa a neskôr aj ďalšie časti sveta, začali pestovať dovtedy neznáme plodiny ako kukurica, zemiaky a slnečnica.
Pôvod zemiakov a ich cesta do Európy
Zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd, kde ich pestovali Inkovia už medzi rokmi 8000 až 5000 pred Kristom. Indiáni ich poznali a využívali ako základnú plodinu už viac než 5000 rokov. Vo vysoko položených Andách sa vyvinuli stovky odrôd zemiakov, ktoré poskytovali obživu miestnym ľuďom. Španielski dobyvatelia sa o ne začali zaujímať a priniesli ich do Európy.
Do Európy sa zemiaky dostali v rokoch 1565-1570, najskôr ako kuriozita do záhrad zámožných Španielov. Avšak, trvalo dlho, kým sa zemiaky udomácnili v Európe. Na túto napohľad nie veľmi príťažlivú plodinu sa na starom kontinente dlho pozerali s nedôverou. Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť.
Zemiaky v Anglicku a Írsku
Do Anglicka dorazili prvé zemiaky 28. júla 1586 z Kolumbie. Sir Francis Drake a jeho posádka sa na návrate z cesty z Karibiku zastavili v kolumbijskej Kartagéne, aby si nabrali zásoby, medzi ktorými boli aj zemiaky. Časť z nich sa dostala k zberateľovi rastlín Johnovi Gerardovi, ktorý ich považoval za „silné a výživné“.
Prečítajte si tiež: Rodinný recept na Medvedie Labky
Sir Walter Raleigh ich na svojich panstvách v Írsku neďaleko Corku začal aj pestovať. Ako dar ich poslal kráľovnej Alžbete I. Keďže jej kuchári vôbec nevedeli, čo sa so zemiakmi robí, zahodili hľuzy a uvarili namiesto nich listy a stonky. Celá kráľovská rodina veľmi vážne ochorela a zemiaky sa stali na storočie zakázanou potravinou.
Napriek tomu sa hľuzy postupne stávali populárnymi. Zachutili kolonistom v Amerike, ale aj Nemcom. Pruský vládca Frederik Veľký svojich poddaných dokonca nútil, aby ich pestovali a vyhli sa tak hladomorom. Vo Francúzsku presadil zemiaky mladý poľnohospodár Antoine Augustin Permentier, ktorý o ich užitočnosti presvedčil kráľovskú rodinu. Kráľovná Mária Antoinetta si na verejnom vystúpení dala do vlasov kvet zo zemiaku, čím sa stali hitom.
Zemiaky napokon hrali úlohu pri jednom z najhorších známych hladomorov v Európe. Stalo sa to v Írsku, kde plodina našla ideálne podmienky a stala sa dominantnou potravinou. V roku 1840 však prišla katastrofa. Tri roky ničila mikroskopická huba Phytophthora infestans úrodu, ktorá plesnivela. Vyše milióna ľudí zomrelo, takmer dva milióny emigrovali.
Zemiaky na Slovensku
Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“.
K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny. Rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.
Prečítajte si tiež: Aplikácia Sencor Liquid
Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. Začal s touto činnosťou už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody. V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice.
Pestovanie zemiakov dnes
Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi, niektoré sú už veľmi staré, niektoré zase celkom moderné. Základnou zásadou je, že zemiaky sadíme do pôdy tak, aby vyrašili až po zmrznutých. Sadíme naklíčené hľuzy, a to do vykopaných hrobčekov (veľkých riadkov) asi 25 až 30 cm od seba. Zemiaky potom zahrabeme zeminou (nakopčíme zeminu na ne), aby vznikli vyvýšené hrúbky. Je to z toho dôvodu, že v hrúbkach potom môžu rásť ďalšie hľuzy, ktoré majú dostatok miesta, a aj vaša úroda tak bude vyššia. Zemiaky nepotrebujú príliš veľa starostlivosti, stačí zálievka, občas ich môžete prihnojiť (napr. hnojíkom), väčšinou stačí kompost alebo hnoj, ktorý ste do pôdy zaryli na jeseň.
Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov:
- Pestovanie zemiakov v tráve: Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Zemiaky sa rozložia rovnomerne po celej ploche.
- Pestovanie zemiakov vo vreciach: Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy.
- Pestovanie zemiakov na slame: Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Je dôležité používať slamu, ktorá je čerstvá a neskazená, aby sa zemiaky nepokazili.
- Pestovanie zemiakov vo vežiach: Táto metóda umožňuje kontrolu nad kvalitou pôdy a vody, čo zvyšuje kvalitu a výnos plodín.
Hnojenie zemiakov
Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov.
Choroby a škodcovia zemiakov
Medzi najčastejšie choroby zemiakov patria:
- Neskorá pleseň: Príznaky plesne na listoch sa objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru.
- Zemiaková antraknóza: Napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy.
- Alternaria: Spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
- Mäkké hniloby hľúz: Spôsobujú ich baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium.
- Obyčajná chrastavitosť: Je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz.
- Prašná chrastavitosť: Je hubová škvrnitá choroba zemiakov.
Najničivejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata). Dospelý je žltý, oválny chrobák s 10 čiernymi pruhmi na krídlach. Larvy sú jasne ružové až červené s čiernymi hlavami.
Prečítajte si tiež: Dokonalé dezerty so želatínou
Zemiaky v kuchyni
Zemiaky sú jednou z najuniverzálnejších ingrediencií v kuchyni. Po celom svete existuje nespočet spôsobov, ako ich pripraviť. Medzi najobľúbenejšie spôsoby patrí varenie, pečenie, smaženie na výrobu kaší, hranoliek, čipsov, knedlíkov a mnohých ďalších pokrmov. Na Slovensku sú zemiaky neodmysliteľnou súčasťou národných pokrmov, ako sú zemiakové knedlíky, zemiakové placky, zemiaková kaša či polievky.
Nutričná hodnota zemiakov
Hoci zemiaky často považujeme za obyčajnú prílohu, ich nutričná hodnota je prekvapivo vysoká. Sú bohaté na škrob, vitamín C a draslík. Zemiaky sú nízkokalorické, ale vďaka ich vysokej nutričnej hodnote môžu byť súčasťou vyváženej stravy.