Dulovec je nenáročný ker, ktorý zdobí mnohé záhrady a parky. V jarnom období upúta pozornosť bohatým kvitnutím. Tento ker, s latinským názvom Chaenomeles, patrí do čeľade Rosaceae (ružovité). Zahŕňa množstvo opadavých listnatých drevín, ktorých vetvy môžu pôsobiť mierne "neučesane".
Charakteristika Dulovca
Dulovec je opadavý ker, ktorý dorastá do výšky 1 až 3 metre. Má lesklé, tmavozelené, vajcovité podlhovasté listy s pílkovitým okrajom. Kvitne od marca do apríla, pričom kvety sú usporiadané do súkvetí po 2 až 4 kvietkoch. Farba kvetov je rôznorodá, od bielej, oranžovej, ružovej a červenej až po karmínovo-červenú. Vedľa púčikov vyrastajú dlhé a ostré tŕne. Je mrazuvzdorný do -26 °C až -29 °C, avšak mladé kríky sa odporúčajú na zimu prikryť, napríklad čečinou. Kvety dulovca znesú mrazy do -5 °C, čo umožňuje jeho pestovanie aj vo vyšších polohách.
Plody Dulovca: Sú malvice, ktoré pripomínajú malé jablká, s veľkosťou približne 4 - 8 cm. Ich farba môže byť zelená, zelenožltá alebo zelenočervená. V minulosti boli dulovce kvôli podobnosti plodov považované za súčasť rodu jabloní, hrušiek alebo dúl.
Pôvod Dulovca: Dulovec pochádza z východnej Ázie. Neskôr bol privezený do Japonska a v 18. storočí sa dostal do Európy. Na Slovensku sa začal pestovať v 60. rokoch 19. storočia, kedy bol ponúkaný ako obľúbený okrasný ker.
Použitie vo výsadbe: Dulovec sa používa ako solitér, ale aj do skupinovej výsadby, napríklad do živých plotov. Jeho tŕne zabraňujú prechodu neželaným návštevníkom, ako sú psy alebo mačky. Vtáky si v živých plotoch z dulovca s obľubou robia hniezda, cítia sa v nich bezpečne kvôli tŕňom. Dobre sa kombinuje so zlatovkou (Forsythia), ktorej žlté kvety krásne dopĺňajú kvety dulovca.
Prečítajte si tiež: Charakteristika a odrody duly podlhovastej
Druhy Dulovca
Z botanického hľadiska rozlišujeme niekoľko druhov dulovcov:
- Dulovec japonský (Chaenomeles japonica)
- Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa)
- Dulovec tibetský (Chaenomeles thibetica)
- Dulovec čínsky (Chaenomeles sinensis)
- Dulovec nádherný (Chaenomeles superba)
Pestovanie Dulovca
Dulovce sú veľmi prispôsobivé a nemajú vysoké nároky na pestovanie. Niektoré sú samosprašné, iné cudzoprašné, preto je vhodné vysadiť k sebe rôzne kultivary.
Výsadba: Dulovec môžeme vysádzať počas celého roka okrem zimných mesiacov, kedy je zamrznutá pôda. Najvhodnejšie obdobie je jar a jeseň. Darí sa mu na slnku aj v polotieni. Pri vysadení do tieňa nebude kvitnúť tak bohato, ako na mieste s priamym slnečným žiarením. Dulovce si dokážu poradiť ako s letnými suchami, tak aj nízkymi teplotami. Pred výsadbou je vhodné namočiť korene kríka do vody na 6 - 12 hodín.
Pred samotnou výsadbou je potrebné pripraviť pôdu. Prekopať, prerýľovať, odburiniť. Na skvalitnenie pôdy, výživy dulovca a zníženie nákladov na ďalšie pestovanie, sa odporúča pred výsadbou zapracovať do pôdy zeolit (Zeolit Agro alebo ZeoSand). Zeolit Agro a ZeoSand zlepšujú vlastnosti pôdy, prevzdušňujú ju a zvyšujú jej úrodnosť. Vďaka svojej jedinečnej štruktúre viažu vodu a živiny v pôde a robia ich pre rastliny dostupnejšími po dlhšiu dobu, čím znižujú potrebu hnojív a vody.Do vykopanej jamy podľa veľkosti kríka nasypte 0,25 - 0,5 kg produktu ZeoSand, túto vrstvu prekryte vrstvou zeminy. Do ďalšej zeminy určenej na zasypanie kořenov dulovca odporúčame primiešať 2 - 4 polievkové lžíce (podľa veľkosti kríku) organického hnojiva z hmyzieho trusu buď Hnojík alebo TRusEko Agro Prémium. Postupné dávkovanie vyvážených organických živín z Hnojíka či TrusEko Agro Prémium podporených účinkom zeolitu v ZeoSande alebo Zeolite Agro zabezpečí dlhodobú vyváženú výživu vášmu kríku. Pred výsadbou skontrolujte korene, poškodené odstráňte záhradnými nožnicami, aby nedošlo k ich zahnívaniu. Do pripravenej jamy vysaďte dulovec. Pri zasypávaní kořenov ním jemne potriasajte, aby sa zemina dostala medzi korene. Najvrchnejšiu vrstvu zeminy odporúčame obohatiť o 200 - 300g Alginitu alebo HUMAC®Agro (dávkovanie závisí od kvality pôdy). Dodajú do pôdy potrebný humus, organický uhlík, zvýšia rast kořenového systému, podporia rast a rozmnožovanie užitočných pôdnych baktérií a mikroorganizmov. Vrchnú vrstvu zeme okolo kríka dobre utlačte nohou, aby sa vytlačil vzduch a korienky poriadne sa prepojili s pôdou. Vytvorte na povrchu tzv. zálievkovú misku, do ktorej dobre zalejte váš vysadený dulovec.
Rez Dulovca: Prvý rez dulovca sa odporúča hneď po výsadbe. Následne sa každoročne skracujú konáre podľa potreby. Najvhodnejším obdobím je jar po odkvitnutí, aby ste si v neskoršom termíne rezom neostránili nové puky na budúcoročné kvitnutie. Výchovný rez podporí rozkonárenie a v ďalších rokoch sa robí rez pre udržanie tvaru. Dulovec dobre znáša aj radikálny zmladzovací a presvetľovací rez. V priebehu rastu je vhodné priebežne odstraňovať staré či poškodené vetvy.
Prečítajte si tiež: Recepty z duly
Rozmnožovanie Dulovca: Na rozmnožovanie dulovcov môžeme použiť niekoľko spôsobov. Asi najobľúbenejším spôsobom je pomocou podzemných výbežkov (tzv. odkopkov). Ďalším sú drevité odrezky, ktoré necháme zakoreniť. Dvojročné vetvy sa môžu prichytiť k zemi a zasypať zeminou, aby sa zakorenili. A nakoniec je možné množenie pomocou semien (tzv. generatívne množenie).
Hnojenie Dulovca: Ker každý rok na jar a v priebehu leta pravidelne 1 krát za 14 dní prihnojte. Odporúčame organické hnojivá z hmyzieho trusu s repelentným účinkom na škodcov TRusEko Agro Prémium a Hnojík. Okrem toho, že váš dulovec bude krásny, dostatkom kvalitných živín podporíte aj jeho imunitu a prirodzenú odolnosť voči chorobám a škodcom. Tieto organické hnojivá sú výnimočné vďaka účinnej látke Chitín, ktorá ich odlišuje od ostatných organických hnojív.
Použitie Dulovca
Dulovec je v prvom rade súčasť okrasnej zelene. Avšak tento nádherne kvitnúci ker si vybudoval cestu aj k ovocinárom. Zrelé plody majú vysoký obsah vlákniny, pektínu a vitamínu C a široké spektrum ovocných kyselín a aminokyselín. Pri zbere na jeseň sú veľmi tvrdé. Ak sa plody po zbere nespracujú, môžu sa zamraziť. Pre ich tvrdosť a trpkú chuť na konzumáciu v surovom stave nie sú veľmi vhodné. Surové sa však môžu použiť na ochutenie čajov namiesto citrónu. Pri spracovaní sú z nich veľmi chutné a aromatické sirupy, pyré, kompóty, džemy, likéry, vína či nealkoholické nápoje. Pridávajú sa aj na ochutenie do málo výrazných lekvárov či sirupov, prípadne do džemov z plodov, ktoré majú nízky obsah pektínu.
Kultivary Dulovca
Medzi známe kultivary dulovca patria napríklad:
- Dulovec japonský (Chaenomeles japonica) kultivar Victory
- Dulovec japonský (Chaenomeles japonica) kultivar Atsuya Hamada
- Dulovec japonský (Chaenomeles japonica) kultivar Quince
- Dulovec japonský (Chaenomeles japonica) kultivar Rosales
- Dulovec nádherný (Chaenomeles superba) World -1
- Dulovec nádherný (Chaenomeles superba) kultivar Cameo
- Dulovec nádherný (Chaenomeles superba) kultivar Elly Mossel
- Dulovec nádherný (Chaenomeles superba) kultivar Knap Hill Scarlet
- Dulovec nádherný (Chaenomeles superba) kultivar Nicolina
- Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa) kultivar Kinshiden
- Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa) kultivar Falconnet Charlet
- Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa) kultivar Mochou Red
- Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa) kultivar Moerloosei
- Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa) kultivar Pink Lady
- Dulovec ozdobný (Chaenomeles speciosa) kultivar Red Peony
Choroby a škodcovia Dulovca
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že dulovec je veľmi odolný voči chorobám aj škodcom. Aj preto je radosť ho pestovať. Stačia mu vhodné podmienky, dostatok živín, slnka a primerane vlahy a prináša potešenie a úžitok.
Prečítajte si tiež: Účinky duly na zdravie
Ale ak predsa, na oslabenom kríku by sa teoreticky mohli vyskytnúť niektoré nepríjemnosti:
- bakteriálne ochorenia - Spála jadrovín
- hubové ochorenia - Septoria cydoniae (Listové škvrny s pyknidiami - dutými plodnicami húb), Aleternaria alternata (čierna pleseň), Bytrytis cinerea (sivá pleseň), Múčnatka (ak je dulovec zaštepený na podpníku dula)
- živočíšni škodcovia - puklica, voška, roztoč
V prípade výskytu niektorého vyššie uvedeného problému, je možné aplikovať TRusEko Agro Prémium alebo Hnojík obsahujúce Chitín s repelentným účinkom. Táto unikátna účinná látka pomáha rastlinám brániť sa pri napadnutí škodcami. Takže okrem kvalitnej vyváženej výživy zároveň pomáhajú v boji proti škodcom. K TRusEko Agro Prémium alebo Hnojík odporúčame pridať, ako dvojboj proti škodcom a chorobám ZeoSand Sil M20 alebo MegaSil Agro. Tieto prírodné produkty sú vyrobené zo zeolitu a aplikujú sa vo forme postreku. Ponúkajú ekologickú ochranu pred škodlivým hmyzom, chorobami a silným UV žiarením.
Dvojboj proti škodcom a chorobám
Tento Dvojboj proti škodcom a chorobám zahŕňa dve skupiny produktov:
- Hnojík, České organické hnojivo a certifikované Slovenské organické hnojivo TRusEko Agro Prémium
- ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro, obidva z prírodného zeolitu
Prečo odporúčame tento Dvojboj proti škodcom a chorobám?
Obe skupiny sú prírodné a bojujú proti škodcom i patogénom. Navzájom sa dopĺňajú, podporujú, preto sa odporúča ich kombinácia. Pri ich spoločnom použití sa predlžuje a zosilňuje ich účinok. Každá z nich má inú formu boja. Tak zároveň šetria finančné náklady. TRusEko Agro Prémium a Hnojík okrem iných vyvážených dôležitých živín obsahujú Chitín. Ten je zodpovedný za repelentný účinok. Chitín stimuluje obranyschopnosť rastliny, ktorá vedie k zvýšenej odolnosti proti škodcom, chorobám a plesniam. ZeoSand Sil M20 a tepelne aktivovaný MegaSil Agro sú ideálne používať v kombinácii s ekohnojivami a pesticídami a biopesticídami, u ktorých zvyšujú a predlžujú účinok. Vytvárajú ochranný povlak na vnútrobunkovej úrovni rastliny. Obsiahnutý kremík rastlina použije na ochranu proti patogénom vo forme dodatočnej minerálnej bariéry pokrývajúcej bunky. Kyselina kremičitá zároveň v listoch pôsobí ako dodatočná bariéra pred sacími škodcami.
Ako použiť ich kombináciu?
- Ako prvý si pripravte výluh buď z TRusEko Agro Prémium alebo z Hnojíka: Na 10 L výluhu použite 10 polievkových lyžíc Hnojíka (1 polievková lyžica (15ml) na 1L vody). Hotový výluh preceďte a zvyšky Hnojíka dajte ku koreňom rastliny.
- Do hotového precedeného výluhu z pridajte buď MegaSil Agro alebo ZeoSand Sil M20: 3 polievkové lyžice / odmerky (15 g) na 10 litrov výluhu z Hnojíka.
Dula obyčajná (Cydonia oblonga)
Chceli by ste si na záhradu vysadiť ovocný strom, ktorý na území Slovenskej republiky nie je príliš rozšírený? V tom prípade by vás mohla zaujať dula obyčajná, ktorej žlté aromatické plody sa používajú na prípravu marmelád a dezertov. Pod názvom dula obyčajná (Cydonia oblonga) sa ukrýva strom či ker dorastajúci zhruba do výšky 6 metrov, ktorý je jediným zástupcom rodu Cydonia. Pokiaľ sa chcete pustiť do pestovania dule, určite tiež premýšľate nad tým, aký konkrétny kultivar zvoliť, aby sa tejto ovocnej drevine u vás na záhrade čo najlepšie darilo. Pokiaľ ide o kultúrne druhy duly, rozlišujeme dreviny s jablkovitými plodmi (Cydonia oblonga subsp. Maliformis) a dreviny s hruškovitými plodmi (Cydonia oblonga subsp. Pyriformis). Pri výbere toho najlepšieho stanoviska, kam vysadiť osamotenú dulu alebo kde vytvoriť dulový sad, by ste mali vziať do úvahy rovnaké faktory ako pri výsadbe ďalších ovocných stromov. Keďže sú gulaté teplomilné, najlepšie im vyhovujú oblasti s vyššími teplotami, kde sa pestujú aj broskyne alebo marhule. Pokiaľ ide o vhodné podmienky, na výživu má dula podobné nároky ako jablone a hrušky. Najlepšie sa jej bude dariť v dobre priepustnej, humóznej pôde, ktorá je dobre zásobená všetkými potrebnými živinami a mierne kyslá. Ak sa chcete pustiť do pestovania dúl iste vás poteší, že tieto dreviny nie sú príliš náročné. Obvykle sa vysádzajú na jeseň, a to takým spôsobom, aby mali okolo seba dostatok priestoru. Dule môžete pestovať štandardne ako kríky, ale vďaka štepovaniu na podnož vám v záhrade porastú aj ako stromy. Na výsadbu sa pritom skvele hodia dvojročné štepovance, z ktorých sa neskôr pestujú zákrsky s korunou o 3 až 4 vetvách. Keďže tieto dreviny korenia plytko, je dobré im pri sadbe zaobstarať oporu. Vďaka tomu budú dobre prospievať a nepriaznivé počasie ich nijako neohrozí. Na vlahu dula nie je príliš náročná a plne sa uspokojí so zrážkami, ktorých množstvo sa pohybuje okolo 550 milimetrov. Dokáže zvládnuť aj dlhodobejšie suchá, ale počas letných mesiacov je dobré rastlinu čas od času zaliať. Vo väčších dulových sadoch sa každoročne používajú statkové hnojivá, ktoré zaistia, že stromy budú dobre plodiť bez toho, aby spôsobili ich nadmerný rast. Niektorí pestovatelia potom využívajú aj priemyselné hnojivá s obsahom draslíka a kyseliny fosforečnej. Ak chcete hnojiť dule na vlastnej záhrade, vyberajte iba hnojivá s nízkym obsahom dusíka. V prvých rokoch po výsadbe dule sa vykonáva výchovný rez na zapestovanie dostatočne pevných kostrových vetiev. Neskôr stačí korunu iba presvetľovať a udržiavať ju v takom stave, ktorý je žiaduci. Výhony sa väčšinou neskracujú, pretože dula najviac kvitne a plodí práve na ich koncoch. Existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako dule rozmnožiť, a to konkrétne očkovaním, rezkovaním, hriežením alebo vrúbľovaním na korene. Najčastejšie sa používa prvý spôsob, pričom niektorí skúšajú aj pestovanie dúl zo semien, čo je však náročnejšie. Pokiaľ si chcete vypestovať úrodu kvalitného ovocia, majte na pamäti, že ho získate iba z ušľachtilých odrôd. Bežné semenáčiky (hoci z kvalitných plodov) aj typové podnožové dule často prinášajú iba drobné dule s tvrdou dužinou, na ktorých si toľko nepochutnáte. Dule je však možné úspešne očkovať aj na semenáčiky plané hrušky alebo napríklad na hloh. Ak chcete túto rastlinu pestovať ako ker, môžete vyskúšať aj hríženie najnižšie položených výhonov, čím získate pravokorenné rastliny. Na našom území dule obvykle žiadnymi chorobami ani škodcami netrpia, a preto sa o ne zvládne postarať aj začiatočník. Sú však náchylné na bakteriálny šarlach ružovitý zo Severnej Ameriky, ktorá spôsobuje vädnutie a odumieranie kvetov, listový šarlach, šarlach plodov, usychanie vegetačných vrcholov a odumieranie vetiev. Do plodnosti dule vstupujú pomerne skoro. Prvé kvety by sa na strome mali objaviť už počas druhého roku po výsadbe, a to zhruba od polovice mája do začiatku júna, čo je pozitívne, pretože ich potom nemôžu ohroziť jarné mrazíky. Plody sa objavujú na minuloročných letorostoch, dozrievajú na jeseň a zbierajú sa v priebehu októbra alebo začiatkom novembra, avšak ešte pred príchodom prvých mrazov. Že sú naozaj zrelé, poznáte podľa ich prenikavej vône. Ak vás dule zaujali a chceli by ste si túto drevinu tiež zaobstarať, určite premýšľate, kde sa dá zohnať a koľko vás to bude stáť. V záhradníctvach sú väčšinou k dispozícii prostokorenné stromčeky či kontajnery, ktorých cena sa odvíja od veľkosti sadenice. Jednotlivé kultivary dule obyčajnej sa od seba líšia vzhľadom, plodnosťou, ale predovšetkým vypestovaným ovocím. Záhradkári preto rozlišujú dule s jablkovitými plodmi (Maliformis) a dule s hruškovitými plodmi (Pyriformis). Dule patria medzi teplomilné rastliny, a preto by ste ich vždy mali vysádzať na chránené stanovište na južnej strane pozemku, kde panujú vyššie teploty. Na pestovanie je ideálna dobre priepustná, humózna pôda, ktorá obsahuje dostatok potrebných živín. Tieto dreviny sa väčšinou vysádzajú na jeseň a musia mať okolo seba dostatok priestoru. Dajú sa pestovať ako kríky, ale pomocou štepovania na podnož aj ako stromy. V prvých rokoch obvykle rastú veľmi rýchlo, ale akonáhle začnú plodiť, rast sa spomalí. Keďže plytko korenia, je dobré im pri výsadbe zaobstarať dostatočnú oporu. Dule sa dajú množiť hneď niekoľkými rôznymi spôsobmi, a to predovšetkým očkovaním, hriežením, rezkovaním alebo vrúbľovaním na korene, pričom niektorí skúšajú aj pestovanie dule zo semena. Pokiaľ ide o tvarovanie dúl, v prvých rokoch po výsadbe sa vykonáva výchovný rez na zapestovanie pevných kostrových vetiev a potom už stačí len presvetľovací a udržiavací rez.
Dulovec japonský (Chaenomeles japonica)
Poznáme ho skôr ako okrasný ker, ktorý v jarných mesiacoch rozžiari záhradu nádhernými kvetmi. Dulovec japonský (Chaenomeles japonica) je nízky opadavý ker dorastajúci do výšky 1 - 1,5 metra a šírky maximálne 2 metre. Kry sú pomerne husté, nakoľko vytvárajú veľké množstvo výmladkov. Tvoria ich tŕnisté vetvy, ktoré sú v mladosti charakteristicky plstnaté, neskôr lysé. Kvitnutie je intenzívne, dochádza k nemu na prelome apríla a mája. Kvety sú pekné, v odtieňoch oranžovej a červenej farby, umiestnené v súkvetiach po 2 až 4 kvety. Dulovec je cudzoopelivý, preto je potrebné vysádzať vždy aspoň dve, ideálne však tri odrody. Ako názov napovedá, dulovec japonský pochádza z východnej Ázie, odkiaľ sa v 18. storočí dostal do Európy. U nás sa začal rozširovať v 60. rokoch 19. storočia. Okrasné škôlky ho odvtedy pestujú ako obľúbený okrasný ker. V súčasnosti boli objavené jeho pozitívne vlastnosti, vďaka čomu dochádza k jeho rozširovaniu aj za účelom pestovania ovocia. Najviac sa tejto činnosti venujú v Litve a Lotyšsku, kde pestujú spolu už 400 hektárov dulovca. Naďabiť naň však môžeme aj vo výsadbách v Poľsku, Fínsku, Švédsku, Ukrajine, Maďarsku, Moldavsku či Rusku. Rozmnožuje sa hlavne technológiou in vitro, teda „v skúmavke“. Pestovateľsky je to veľmi nenáročný ker. Na pestovanie mu vyberáme miesto s dostatkom slnečného žiarenia, optimálne na svahu. Pôdu vyžaduje humóznu, dostatočne priepustnú, ideálne s pH menším ako 6. Ako každý ker ani dulovec neznáša zaburinenie, na čo treba myslieť už pri príprave pozemku na výsadbu. Kry sú vysoko mrazuvzdorné, bezproblémovo znášajú poklesy teploty až do -26 °C, kvety znesú mrazy do -5 ;°C. To umožňuje ich rozširovanie aj v okrajových pestovateľských polohách, v Japonsku ich bežne pestujú v nadmorskej výške 500 až 900 metrov nad morom. Kry dulovca sa predávajú prakticky výlučne v kontajnerovanej forme, čo umožňuje jeho výsadbu počas celého roka, samozrejme, okrem mesiacov s trvalo premrznutou pôdou. Kry vysádzame do dôkladne odburinenej pôdy, ktorú sme pred výsadbou obohatili o zásobnú dávku organického alebo umelého hnojiva. V prípade dulovca je vhodné použiť zahustenú pásovú výsadbu, ktorú sadíme do sponu 2,5 - 3 x 0,6 - 0,9 metra. Dobre ošetrované výsadby prinášajú úrodu bezproblémovo aj 20 rokov. Odrôd zatiaľ na trhu veľa nie je, najrozšírenejšou a najpestovanejšou je lotyšská odroda Cido, ktorá kvitne oranžovočervenými kvetmi. Z ďalších odrôd treba spomenúť odrodu Sargentii kvitnúcu slabooranžovými kvetmi a veľmi atraktívnu odrodu Red Joy kvitnúcu plnými tmavočervenými kvetmi a vynikajúcu tiež dekoratívnymi skrútenými listami. Kry treba celoročne udržiavať v bezburinnom stave, a to pomocou okopávky, nastielania, prípadne herbicídmi. Bezburinový pás by mal mať šírku 1 meter. Medziradia sa môžu zatrávniť, prvé tri roky sa však odporúča udržiavať ich ako čierny úhor, prípadne ich využiť na pestovanie vhodných medziplodín. Proti chorobám a škodcom je dulovec veľmi odolný. S rezom začneme hneď po výsadbe a pokračujeme s ním každoročne počas celej životnosti výsadby. Výchovným rezom po výsadbe podporíme rozkonárenie a položíme tak optimálne základy kra. V nasledujúcich rokoch sa zameriavame na to, aby sme kry udržali vzdušné a dostatočne presvetlené. Kry sú veľmi úrodné, hektárové úrody vo veľkovýrobe sa pohybujú na úrovni 30 ton z hektára. Zber sa vykonáva ručne, veľkovýrobne je možný i mechanizovaný zber. Optimálny termín zberu zistíme podľa toho, že sa šupka plodov intenzívne sfarbí do žlta. Plody sa zväčša nekonzumujú v čerstvom stave, ale používajú na výrobu najrozmanitejších produktov. Možno z nich vyrobiť aromatické sirupy, pyré, kompóty, džemy, marmelády, vína, likéry, destiláty či nealkoholické nápoje, možno ich tiež kandizovať. Plody sú cenným zdrojom vlákniny a pektínov, ich arómové extrakty sa využívajú ako ochucovadlo zmrzliny a jogurtov.
Dula obyčajná 'Rea's Mammoth'
Dula obyčajná 'Rea's Mammoth' - dula je samosprašná a jej názov už napovedá, že bude mať plody o mamutí veľkosti a váhe. Listy majú tvar oválny, sú tuhé, veľké, nesú sviežu zelenú farbu, ktorá je zo spodnej časti plstnatá. S príchodom jesenných mesiacov sa vyfarbenie listov mení na tóny žltej, oranžovej a jesennej škály ešte doplní červené žilkovanie a totožne vyfarbené stopky. Ľahko ružovkasté, veľké kvety sa objavujú väčšinou v priebehu apríla či mája, podľa vývoja počasia. Mega plody zberáme od druhej polovice septembra. Konzumná zrelosť nastáva od októbra do apríla. Tvarovo sú baňaté, šupka má zelenožlté zafarbenie, ktoré je neskôr iba žlté. Dužina má tuhú konzistenciu, je zlatožltá a aromatická. Plody sa hodia na ďalšie spracovanie, používajú sa na výrobu džemov, marmelád, krížaliek a pod. Stanovište je vhodné teplé, chránené pred vetrom. Vysádzame ju do humóznej a priepustnej pôdy. Inak sú nároky rovnaké ako pri jabloniach. Pestovanie: Vysadzujeme ju do humóznej a priepustnej pôdy. Inak sú nároky rovnaké ako pri jabloniach. Výška v dospelosti 5-8 metrov. Prvý rez robíme už pri výsadbe. Skrátime výhonok v pokračovaní kmeňa tak, aby prevyšoval ostatné vetvy zhruba o 10 cm. Dobre rozdelené vetvy okolo stredu vyberieme ako hlavné, mali by byť 3 - 4. Tieto vetvy skrátime o tretinu na púčik umiestnený na vonkajšej strane základnej vetvy. Takto určíme smer rastu vetiev. V ďalších 3 - 4 rokoch po výsadbe odstraňujeme všetky výhony smerujúce dovnútra koruny.
Dula hrušková Reas Mammuth
Dula hrušková je menší opadavý strom. Odroda 'Reas Mammuth' vytvára veľmi veľké až 700 g plody hruškovitého tvaru. Dužina je slamovo-biela, tvrdá a šťavnatá, veľmi aromatická, korenistej chuti. Dula dozrieva v polovici októbra. Ovocná drevina obľubuje chránené, slnečné stanovisko a pôdu, ktorá je bohatá na živiny. Dula dorastá do výšky 3,5 m, pričom v mladosti rastie rýchlejšie. Odroda 'Reas Mammuth' je samoopelivá, na pestovanie nie je náročná a nepotrebuje chemickú ochranu. Dule sú vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Dajú sa použiť v čerstvom stave aj na ďalšie spracovanie - na výrobu džemov či želé. Rozpusťte 1 čajovú lyžičku (5 ml) nášho Hnojíku v pohári vody (1 l). Ak máte chorý alebo škodcami napadnutý strom, efektívnym riešením je zvýšenie repelentného účinku Hnojíku pridaním svlečiek do výluhu. Akonáhle sa zdravie stromu zlepší a budete pravidelne aplikovať roztok Hnojíku 1-2x mesačne, problémy s chorobami sa v nasledujúcom roku neobjavia. Tento prístup nám umožnil úspešne riešiť aj takzvané neliečiteľné choroby, ako je napadnutie orecha alebo šarka sliviek.