Dula podlhovastá (Cydonia oblonga Mill.) je ovocie s bohatou históriou a širokým spektrom využitia. Hoci sa dnes považuje skôr za netradičné ovocie, v minulosti zohrávala dôležitú úlohu v stravovaní a kultúre. Tento článok sa zameriava na charakteristiku duly, jej odrody, pestovanie, liečivé vlastnosti a využitie v kuchyni a medicíne.
Charakteristika čeľade ružovité (Rosaceae)
Dula patrí do čeľade ružovité (Rosaceae), ktorá je druhovo rozsiahla a zahŕňa dôležitú skupinu opadavých a vždyzelených stromov, krov a bylín. Mnohí zástupcovia tejto čeľade sa pestujú ako okrasné alebo úžitkové rastliny a poskytujú hlavné druhy ovocia v našich zemepisných šírkach.
Charakteristika čeľade ružovité:
- Listy: Obyčajne striedavé, premenlivé od celistvookrajových až po perovito zložené.
- Kvety: Zvyčajne 5-lupienkovité, s mnohopočetným súborom tyčiniek.
- Plody: Mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice.
Zástupcovia čeľade ružovité:
Medzi známych zástupcov patria ruža šípová (Rosa canina), nátržník husí (Potentilla anserina), jahoda obyčajná (Fragaria vesca), ostružina malinová (Rubus idaeus), ostružina černicová (Rubus fruticosus), jabloň domáca (Malus domestica), hruška obyčajná (Pyrus communis), slivka domáca (Prunus domestica), slivka trnková (Prunus spinosa), čerešňa vtáčia (Prunus avium), marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca), broskyňa obyčajná (Prunus persica), mandľa obyčajná (Prunus dulcis) a dula podlhovastá (Cydonia oblonga).
Dula podlhovastá (Cydonia oblonga): Pôvod a opis
Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) je jediným druhom rodu Cydonia. Pochádza z juhozápadnej Ázie a Kaukazu, ale vďaka svojej prispôsobivosti sa pestuje aj v miernych podnebiach po celom svete.
Je to ker alebo stromček s kruhovou korunou s výškou a šírkou 5 až 8 metrov. Jednotlivé, koncové, veľké a pravidelné svetloružové kvety sú päťpočetné a majú veľkosť okolo 50 milimetrov.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Plod duly má svetložlté sfarbenie, dĺžku 70 - 120 milimetrov a šírku 60 až 90 milimetrov. Vnútri sa nachádza veľké množstvo plano konvexných semien tvaru šošoviek, usporiadaných do dvoch zvislých riadkov.
Už podľa tvaru malvice možno rozoznať dva varianty:
- ssp. resp. var. piriformis (Med.) Thell. - podobá sa hruške
- ssp. resp. var. maliformis (Mill.) Thell. - podobá sa valcovito hrboľatému jablku
Odborné i vedecké pomenovanie rastliny vychádza z obmeny názvu mesta Kydonu (dnešná Chania) na Kréte, pretože práve tam ju antickí Gréci spoznali a nazývali ju kydonským jablkom. V niektorých oblastiach sa plodom hovorí aj kutny podľa nemeckého echte quitte. Druhé meno oblongus je po latinsky podlhovastý alebo pozdĺžny pre tvar plodov.
Dula sa pravdepodobne po zdomácnení v kultúrach Kaukazu dávno pred naším letopočtom dostala do Malej Ázie, antického Grécka a ďalej na Apeninský polostrov.
Plody sú najskôr zelené, až neskôr sa ich farba pri dozrievaní zmení na výrazne žltú. Dozreté plody sú pekné veľké, majú jemné plstnaté chĺpky a intenzívne voňajú. Duly oberáme na jeseň čo najneskôr, ale ešte pred príchodom prvých mrazov, aby nenamrzli. V dobrej suchej pivnici alebo komore vydržia nepoškodené veľmi dlho.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Okrem zrelých plodov sa vyberajú semená, ktoré sa v nich nachádzajú. Zvyčajne sa získavajú ako vedľajší produkt pri spracúvaní plodov. Sušia sa v tieni alebo umelo pri teplote nanajvýš 50 stupňov Celzia. Semenná droga (Semen cydoniae) vo vode silno napučiava.
Odrody duly
Existujú rôzne odrody dul, ktoré sa líšia tvarom a veľkosťou plodov. Medzi najznámejšie patria:
- Portugalská dula: Stredne veľké až veľké plody s jemne zlatistou šupkou a aromatickou, kyslastou dužinou. Vhodná na zaváranie, prípravu džemov a želé.
- Leskovacká dula: Veľké plody hruškovitého tvaru so žltou šupkou a aromatickou dužinou. Výborná na džemy, želé, kompóty a pečenie.
- Champion: Veľké plody so žltou až zlatožltou šupkou a šťavnatou, mierne kyslou dužinou.
- Bereczki: Stredne veľké plody s jemnou žltou šupkou a intenzívne aromatickou dužinou.
- Vranja: Veľké plody hruškovitého tvaru so svetlo žltou šupkou a pevnou dužinou. Vhodná na zaváranie, prípravu džemov a kompótov.
- Konštantínopolská dula: Plody menšieho až stredného vzrastu, okrúhleho tvaru s jasne žltou šupkou. Vynikajúca na želé, džemy, kompóty a na zaváranie.
Každá odroda má svoje špecifiká, ako sú veľkosť, tvar a chuť, čo ich predurčuje na rôzne druhy spracovania.
Využitie duly v kuchyni
V surovom stave sú plody duly nejedlé, pretože obsahujú veľa pektínov. Najčastejšie sa zavárajú alebo spracúvajú na marmelády a želé.
Plody duly sa v južných krajinách Európy najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé, muštu, ale aj vína a destilátov. Skvelá chuť a vôňa dulových zaváranín a džemov je taká špecifická, že je veľmi ťažké ju opísať.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Dula podlhovastá sa používa v potravinárskom priemysle ako zdroj pektínu (polysacharid spôsobujúci rôsolovatenie).
Liečivé vlastnosti duly
Plody duly obsahujú vitamín C a rôzne minerály ako fosfor, vápnik, draslík, sodík a dusík. Duly sú bohaté na vlákninu a obsahujú veľa dôležitých vitamínov a minerálnych látok, ako je železo, zinok, draslík alebo sodík.
Plody duly obsahujú rozpustné vlákniny a pektín, ktoré upokojujú peristaltiku čriev. Plody duly sú vynikajúce na liečenie reumatizmu. Čaj z nich sa spravidla nepripravuje, odporúča sa konzumácia pečeného, vareného či sušeného ovocia. Efekt by sa mal prejaviť pri pravidelnej konzumácii troch plodov denne už po troch týždňoch. Dávku však možno bez obáv zvýšiť aj na osem až desať kusov.
Semená majú schopnosť uvoľňovať sliz, a tým ochraňovať sliznice pred zápalmi. Ak do mätového čaju pridáme 2 polievkové lyžice dulového želé, získame vynikajúci prostriedok proti nadúvaniu. Keďže prípravky zo semien na izoláciu slizu treba pripravovať z celej, nedrvenej drogy, prechádza do slizu i hydrolýzou odštiepený jedovatý kyanovodík. Ich vnútorné upotrebenie v terapii je zriedkavé. Dávkujú sa 1 až 3 gramy na šálku ako macerát, prípadne čaj. Ľudovo sa sliz používal aj pri zápaloch očí, všeobecne na rozličné chladivé obklady a bol súčasťou kloktadiel pri zápaloch v ústnej dutine a hrtane.
Plody duly podlhovastej sa používajú v potravinárskom priemysle ako zdroj pektínu (polysacharid spôsobujúci rôsolovatenie), ktorý chráni kolonálne poškodenie pri syndróme dráždivého čreva. Od ťažkostí môžu uľaviť aj ľuďom s peptickým vredom, ochorením, ktoré charakterizuje nekrotický defekt sliznice žalúdka a dvanástnika.
Dula v histórii a kultúre
Starí Gréci a Rimania považovali stromy duly za posvätné. Venušu, starorímsku bohyňu jari a krásy, často zobrazovali na maľbách a sochách s plodom duly v pravej ruke.
Žlté plody duly sa dokonca stali ústredným motívom dvanástej legendy z veršovaného eposu Herakles od básnika Peisandera z roku 640 p. n. l. Príbeh začína odchodom Herakla do božskej záhrady Hesperidiek. Tu našiel Herakles strom duly, ktorý však strážil obludný drak Ladón. Vedel, že blízko býva aj obor Atlas, no po vzbure proti olympským bohom musel za trest niesť na svojich pleciach nebeskú klenbu, čiže vesmír. Obor mu rád vyhovel, ale keď prišiel s jablkami, odmietol si vesmír prevziať späť. Herkules sa správal, akoby mu to bolo jedno. Chytrácky však povedal, či ho Atlas nevymení, kým si na svojich pleciach upraví leviu kožu. Obor súhlasil a podal Herkulovi zlaté jablká, aby mohol bremeno uchopiť. Ten sa s ním vzápätí rozlúčil a odišiel.