Výrobná réžia predstavuje významnú časť nákladov vo výrobnom procese. Pochopenie a správne účtovanie výrobnej réžie je kľúčové pre presné stanovenie nákladov na výrobky, a tým aj pre správne rozhodovanie o cenách a ziskovosti. Tento článok sa zameriava na vysvetlenie pojmu výrobnej réžie, metód jej alokácie a vplyvu na vnútropodnikové účtovníctvo.
Čo je výrobná réžia?
Výrobná réžia, nazývaná aj réžijné náklady výroby, sú nepriame náklady, ktoré vznikajú vo výrobe, ale nedajú sa priamo priradiť k jednému konkrétnemu výrobku. Ide o náklady, ktoré súvisia s prevádzkou výrobného závodu ako celku.
Príklad: Ak ste pekár, priamym nákladom je múka potrebná na upečenie jedného chleba. Výrobná réžia zahŕňa odpisy strojov, náklady na energiu, plat majstra, nájom výrobnej haly a náklady na pomocný materiál.
Súčet priamych nákladov (materiál, mzdy robotníkov pri páse) a výrobnej réžie tvorí vlastné náklady výroby.
Význam alokácie výrobnej réžie
Ak do ceny výrobku započítate len priamy materiál, podnik prerába. Je nevyhnutné započítať aj pomernú časť réžie. Chybou je nealokovať réžiu.
Aby ste vedeli, koľko vás stojí 1 chlieb, musíte celkovú výrobnú réžiu (napr. 10 000 €/mesiac) rozpočítať (alokovať) na všetky výrobky.
Prečítajte si tiež: Donáška jedla a dane
Metódy alokácie výrobnej réžie
Účtovná jednotka by si mala stanoviť metódu alokácie nepriamych nákladov vo svojom internom predpise. Ich zahrnutie alebo nezahrnutie do vlastných nákladov by sa však malo v každom prípade riadiť zásadou pravdivého a verného obrazu. Existuje viacero metód alokácie výrobnej réžie, z ktorých najbežnejšie sú:
- Metóda delením: Používa sa, ak podnik vyrába iba jeden druh výrobku alebo realizuje jeden druh výkonu.
- Metóda delením s pomerovými číslami: Používa sa, ak podnik vyrába viac druhov výrobkov, ktoré sú porovnateľné materiálom, technológiou, prípadne inými podstatnými vlastnosťami.
- Prirážková kalkulácia: Používa sa v prípadoch, kde sú náklady spoločné pre viacero druhov výrobkov, ktorých charakter je rozmanitý.
Detailnejšie o prirážkovej kalkulácii
Pri prirážkovej kalkulácii je potrebné na rozvrhnutie spoločných nákladov použiť takú kategóriu (priamych) nákladov, ktorá so spoločnými nákladmi čo najbližšie súvisí alebo je objemovo najvýznamnejšia. Použije sa teda pomocná veličina, tzv. rozvrhová základňa. Za rozvrhovú základňu sa volí vždy určitá kategória priamych nákladov (priamy materiál, priame mzdy alebo ostatné priame náklady), pričom hľadáme najvýznamnejšiu príčinnú závislosť k nákladom. Môžeme zvoliť peňažnú rozvrhovú základňu, ale rovnako sa môžeme rozhodnúť pre naturálnu základňu.
Príklad: Ak sa ako rozvrhová základňa použijú strojové hodiny (SH), vypočíta sa podiel výrobnej réžie na 1 SH. Výsledkom je sadzba prirážky, ktorou sa vynásobí potrebný počet SH na každý druh výrobku.
Vnútropodnikové účtovníctvo a výrobná réžia
Téma vnútropodnikového účtovníctva je pomerne široká. Najzložitejšiu časť tvorí poňatie spôsobov jeho vedenia, resp. organizovania. Cieľom vnútropodnikového účtovníctva (VPÚ) je poskytnúť informácie pre riadenie a kontrolu nákladov v rámci podniku. VPÚ umožňuje sledovať náklady a výnosy na hlbšej úrovni, keď sa priraďujú jednotlivým konkrétnym miestam a účelu, na ktorý boli vynaložené. Najčastejšie sa tieto náklady, resp. výnosy sledujú na niektorý typ samostatne hospodáriaceho útvaru v rámci podniku, ktorý zvykneme nazývať „hospodárskym strediskom“.
Spôsoby vedenia vnútropodnikového účtovníctva
Postupy účtovania uvádzajú spôsoby, akými možno VPÚ organizovať:
Prečítajte si tiež: Moderné formy práce na Slovensku
- Jednookruhové VPÚ: Využívajú sa analytické účty k finančnému účtovníctvu, pričom sa využijú účty vnútroorganizačné náklady a vnútroorganizačné výnosy, ktoré sa zaradia do účtových skupín 59 a 69. Tento spôsob je pomerne zložitý, keďže celý okruh sledovania vnútorných procesov je založený na analytických účtoch.
- Dvojokruhové VPÚ: Umožňuje komplexné zachytenie aktivít účtovnej jednotky až po najnižšiu organizačnú úroveň. Na prepojenie potrebných informácií a preukázanie nadväznosti medzi finančným účtovníctvom a VPÚ slúžia tzv. spojovacie účty.
Prepojenie VPÚ s ostatnými odbormi ekonomických informácií
Predpokladom akéhokoľvek riadenia je informácia, a to tak o javoch minulých, ako aj o skutočnostiach plánovaných, predpokladaných. Z VPÚ vieme získať informácie o druhotnej alokácii nákladov na výkon (výrobok, služba = kalkulačnú jednotku); o alokácii nákladov vo vzťahu k vzniku výkonu (výrobné, obslužné alebo iné stredisko). Aby sme mohli tieto informácie využiť, musíme ich k niečomu porovnať. To „niečo“ budú plány, resp. rozpočty účtovnej jednotky, ktoré obsahujú v číselnej podobe očakávania vlastníka, resp. manažmentu o vývoji svojej spoločnosti. Dostávame sa k ostatným odborom ekonomických informácií, ktoré sa venujú budúcim informáciám. Ide predovšetkým o rozpočtovníctvo a kalkulácie.
Kalkulácie a výrobná réžia
Pod všeobecnou definíciou kalkulácie rozumieme stanovenie nákladov na jednu tzv. kalkulačnú jednotku daného výkonu (výrobku, práce, služby). Musí ísť samozrejme o výkon, ktorý môže byť predmetom realizácie. Kalkulácie rozlišujeme podľa účelu, na ktorý sa zostavujú. Kalkulačný vzorec predstavuje určité formálne usporiadanie položiek nákladov (a ceny) za účelom zabezpečenia porovnateľnosti informácií o nákladoch (a cene) výrobkov (výkonov).
Položky kalkulačného vzorca
Najpodstatnejšie hľadisko členenia je v závislosti od charakteru výkonu a možnosti jeho priradenia. Základným indikátorom priameho nákladu je možnosť jeho presného určenia na danú kalkulačnú jednotku. Analogicky nepriamy náklad bude taký, ktorého výšku nie je možné presne určiť na danú kalkulačnú jednotku, s výrobou samozrejme súvisí, jeho podiel na kalkulačnú jednotku sa musí rozpočítavať a priraďovať k priamym nákladom napríklad sadzbou alebo prirážkou. Kalkulačné metódy slúžia práve na takéto rozpočítavanie (rozvrhovanie) nepriamych nákladov.
- Priamy materiál: Všetky tie suroviny a základný materiál, ktoré priamo vstupujú do výrobku (výkonu) a tvoria jeho podstatu.
- Priame mzdy: Mzdy zväčša výrobných robotníkov založené na priamej závislosti od výroby (výkonu), pričom tieto mzdy sú zväčša generované na časovej alebo úkolovej báze. Ide teda o základné mzdy vrátane pohyblivej zložky.
- Ostatné priame náklady: Tie, ktoré zväčša netvoria podstatu výrobku (výkonu), pokiaľ by išlo o materiál, ale sú k výrobe nevyhnutne potrebné a vieme ich vyčísliť na danú kalkulačnú jednotku (pomocný materiál, niektoré druhy energií, technologické palivo, odpisy dlhodobého majetku, prevádzkové náklady na stroje a zariadenia, odpisy strojov a zariadení, náklady na záručné opravy a pod.). Do skupiny ostatných priamych nákladov zaraďujeme tiež náklady na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré podnik platí za svojich zamestnancov.
- Výrobná réžia: Rôzne spoločné náklady výroby, ktorých podiel na kalkulačnú jednotku nie je možné bez použitia kalkulačnej metódy objektívne stanoviť.
- Odbytová réžia: Náklady na skladovanie, reklamu, expedíciu a podobné náklady spojené s realizáciou výkonov.
Praktický príklad alokácie výrobnej réžie metódou delením s pomerovými číslami
Podnik vyrába tri druhy výrobkov: A, B a C. Celková výrobná réžia za mesiac je 10 000 €. Množstvo vyrobených výrobkov je nasledovné:
- Výrobok A: 100 ks
- Výrobok B: 150 ks
- Výrobok C: 180 ks
Pomer ostatných k základnému (výrobok A) bol stanovený nasledovne: 1 : 1,5 : 1,8.
Prečítajte si tiež: Účtovanie tržieb z ERP
Výpočet:
- Prepočet výkonu pomocou pomerových čísiel:
- Výrobok A: 100 ks x 1 = 100
- Výrobok B: 150 ks x 1,5 = 225
- Výrobok C: 180 ks x 1,8 = 324
- Celkový prepočítaný výkon: 100 + 225 + 324 = 649
- Podiel výrobnej réžie na prepočítaný výkon: 10 000 € / 649 = 15,41 €/ks (základný typ výrobku)
- Podiel výrobnej réžie na jednotlivé druhy výrobkov:
- Výrobok A: 15,41 €/ks x 1 = 15,41 €/ks
- Výrobok B: 15,41 €/ks x 1,5 = 23,12 €/ks
- Výrobok C: 15,41 €/ks x 1,8 = 27,74 €/ks