V článku sa zameriame na problematiku účtovania donášky jedla z daňového hľadiska, ako aj uplatňovaním zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.
Úvod
Účtovanie donášky jedla, najmä v kontexte spolupráce s platformami ako Wolt, predstavuje pre reštaurácie špecifické výzvy. Tento článok sa venuje daňovým aspektom tohto účtovania, s cieľom poskytnúť praktické usmernenie pre reštaurácie, ktoré využívajú služby donáškových spoločností.
Účtovanie predaja jedla cez platformu Wolt
Reštaurácia, s.r.o., platiteľ DPH, využíva služby spoločnosti Wolt Slovensko s.r.o. (ďalej Wolt), platiteľ DPH, na prezentáciu svojich jedál a ich následný predaj zákazníkovi (fyzickým osobám). Zákazník si jedlo vyberie prostredníctvom aplikácie alebo webovej stránky. Za zvolené jedlo zaplatí bezhotovostne na bankový účet spoločnosti Wolt, ktorá mu v mene Reštaurácie, s.r.o. vystaví doklad o predaji. Doručenie jedla zabezpečuje kuriér spoločnosti Wolt.
Príklad účtovania
Pre názorné zobrazenie príkladu budeme vychádzať z predpokladu, že bol uskutočnený iba jeden predaj jedla v sume 56,80 eura s DPH. V dohodnutom intervale Wolt zašle Reštaurácii, s.r.o. výkaz o predaji a doklady vystavené zákazníkom za dané obdobie. Zároveň vystaví faktúru na províziu za sprostredkovanie predaja (20,45 eura s DPH). Wolt vyplatí Reštaurácii, s.r.o. úhrady prijaté od zákazníkov znížené o províziu (tu: 36,35 eura).
Interná smernica
Postupy účtovania pre PÚ vo svojich ustanoveniach osobitne neupravujú postup účtovania predaja tovarov a služieb cez digitálnu platformu Wolt. Preto je vhodné si na tento účel vypracovať internú smernicu.
Prečítajte si tiež: Moderné formy práce na Slovensku
Pohľadávka voči spoločnosti Wolt
Keďže z účtovného hľadiska nie je možné platbu prostredníctvom aplikácie Wolt na strane Reštaurácie, s.r.o. považovať za platbu kartou (platba je smerovaná na bankový účet tretej osoby a Reštaurácia, s.r.o. nemá možnosť s ňou disponovať až do momentu jej pripísania na jej bankový účet), pri zaevidovaní tržby preto vznikne Reštaurácii, s.r.o. pohľadávka voči spoločnosti Wolt. Uvedené platí aj napriek skutočnosti, že doklady vystavené spoločnosťou Wolt v mene Reštaurácie, s.r.o.
Evidencia tržieb a DPH
Pomocou automatického účtovania ID1/Z ID - Zjednodušený doklad s DPH (výstup) zaúčtuje Reštaurácia, s.r.o. výnosy za predaj jedla, kde základom dane je protihodnota získaná za jedlo bez DPH (47,73 eur). Podkladom na zaúčtovanie tržieb za predaj jedla budú výkaz o predaji a doklady vystavené zákazníkom spoločnosťou Wolt v mene Reštaurácie, s.r.o. Podľa zákona o DPH je platiteľ DPH povinný viesť podrobné DPH záznamy o dodaných tovaroch a službách za príslušné zdaňovacie obdobie (§ 70 ods. 1). Platba realizovaná zo strany zákazníka je pripísaná na bankový účet tretej osoby - Woltu. Reštaurácia, s.r.o. s ňou nemôže disponovať až do momentu jej pripísania na bankový účet Reštaurácie, s.r.o.. Z tohto dôvodu nevzniká Reštaurácii, s.r.o. Reštaurácia, s.r.o. Zápočet došlej faktúry a interného dokladu zaúčtuje spoločnosť Reštaurácia, s.r.o. v okruhu interných dokladov pomocou automatického účtovania Z ID - Zápočet. Predmetné doklady sa započítajú v rovnakej sume, t. j. Zvyšnú sumu interného dokladu, t. j. 36,35 eura, prijala spoločnosť Reštaurácia, s.r.o. na svoj bankový účet.
Stravovanie zamestnancov a daňové hľadisko
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie zamestnancov v súlade s § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. vo vlastnom stravovacom zariadení (napr. v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, príp. Poskytovanie stravovania zamestnancom je v súlade s § 9 ods. 1, príp. ods. 4 zákona o DPH dodaním služby. zamestnávateľ spravidla prispieva na stravovanie zamestnancovi v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“); v prípade stravovacej poukážky sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky, ktorá musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, aktuálne vo výške do 2,20 €, tzn. 55 % zo 4 €, je príspevok zamestnávateľa na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. zamestnávateľ prispieva aj zo sociálneho fondu; o príspevku účtuje na ťarchu účtu 472 − Sociálny fond, väčšina zamestnávateľov príspevok na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu poskytuje napriek tomu, že zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p.
Daňová povinnosť pri dodaní služby
Daňová povinnosť pri dodaní služby vzniká podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania služby. Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká podľa § 19 ods. 1.
Príklad
Platiteľ dane zabezpečuje stravovanie zamestnancov poskytovaním jedla vo vlastnom stravovacom zariadení. Služba je dodaná dňom poskytnutia stravy. Ak zaplatenie stravných lístkov predchádza momentu poskytnutia stravovacej služby, vzniká daňová povinnosť dňom prijatia platby (§ 19 ods. 4 zákona o DPH).
Prečítajte si tiež: Účtovanie tržieb z ERP
Stravovanie SZČO
SZČO od 1.1.2022 nemusí preukazovať účtovným dokladom, že mu bola strava poskytnutá. Z tohto dôvodu sa SZČO pýta, či má o nároku na stravné v podvojnom účtovníctve účtovať mesačne alebo raz ročne a či je to potrebné vyplácať aj cez pokladnicu. V dopyte uvádzate, že v jednoduchom účtovníctve sa to účtuje na konci účtovného obdobia jednou sumou v rámci uzávierkových účtovných operácií bez pohybu finančných prostriedkov (napr. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) môže uplatniť výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) cit. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. To znamená, že za ustanovených podmienok si daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže stravné uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v § 19 ods. 2 písm. p) ZDP, t. j. za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku (aj vrátane prípadných sobôt, nedieľ, resp. dní pracovného pokoja, počas ktorých daňovník vykonáva činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.
Preukazovanie daňových výdavkov
V súlade s ust. § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 ZDP daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňujúci do daňových výdavkov stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP je povinný preukázať, že deň, na ktorý si stravné do daňových výdavkov uplatňuje skutočne odpracoval, t. j., že v tento deň vykonával činnosť, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Podľa § 2 ods. 4 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoÚ“) sa nákladom rozumie zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. ZoÚ v § 2 ods. 4 písm. Ak SZČO účtujúca v podvojnom účtovníctve nevynaloží výdavky na stravné (nevyplatí si finančné prostriedky, ani si nezakúpi stravu, resp. stravné poukážky, prípadne nenakúpi potraviny na prípravu hotového jedla), tzn. nedochádza k úbytku peňažných prostriedkov v súvislosti so stravovaním, či už v hotovosti alebo z bankového účtu, tak z účtovného hľadiska nedochádza k zníženiu ekonomických úžitkov, a to ani nepriamo. Z uvedeného dôvodu v nadväznosti na § 2 ods. 4 písm. e) a d) ZoÚ nevzniká náklad, o ktorom by účtovná jednotka (SZČO) účtovala. Výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP si daňovník podľa § 6 ods. Ak SZČO účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva nevynaloží výdavky na stravné (nevyplatí si finančné prostriedky, ani si nezakúpi stravu, resp. stravné poukážky, prípadne nenakúpi potraviny na prípravu hotového jedla), zaúčtuje pri uzavieraní účtovných kníh v peňažnom denníku zvýšenie výdavkov podľa § 8 ods. 4 písm.
Daňová uznateľnosť výdavkov
Na preukázanie daňovej uznateľnosti výdavkov je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku. Zákon o dani z príjmov definuje daňový výdavok v § 2 písm. i) ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo 14 zákona. vynaložený v súvislosti s podnikateľskou, resp. inou samostatnou zárobkovou činnosťou a v súvislosti so zdaniteľným príjmom, t. j. nakúpený materiál, tovar alebo služba musia byť použité na dosahovanie zdaniteľného príjmu; materiál, tovar alebo služby použité napr. na osobnú spotrebu podnikateľa alebo jeho zamestnancov, darované inej fyzickej alebo právnickej osobe, vložené do obchodného imania obchodnej spoločnosti a pod. preukázateľne vynaložený, t. j. zaúčtovaný v účtovníctve podnikateľa, a to v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre jednoduché účtovníctvo. ostatné výdavky. U neplatiteľa dane z pridanej hodnoty sa výdavky účtujú v cenách s DPH. U platiteľa dane z pridanej hodnoty sa výdavky účtujú v cene bez DPH, príslušná DPH, na ktorú vzniká nárok na odpočet, sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Daň z pridanej hodnoty je u platiteľa DPH v zmysle § 19 ods. na odpočítanie ktorej nemá nárok alebo vo výške pomernej časti DPH, keď si nárok na odpočítanie uplatňuje koeficientom (pozri kapitolu 10.2). V prípade, že úhrada výdavku znamená úhradu záväzku, napr. úhradu dodávateľskej faktúry, súčasne s účtovaním v peňažnom denníku je potrebné zaúčtovať aj zánik, resp.
Účtovanie zásob
Ako výdavky na nákup zásob sa účtujú výdavky na obstaranie materiálu definovaného v § 11 ods. 2 postupov účtovania a na obstaranie tovaru definovaného v § 11 ods. Súčasťou výdavkov na nákup zásob sú aj výdavky súvisiace s ich obstaraním, napr. preprava, poistenie, provízia a pod. Najčastejšie sa vyskytujúcimi výdavkami súvisiacimi s obstaraním sú výdavky na prepravu. Výdavky na prepravu je možné zahrnúť do výdavkov súvisiacich s obstaraním materiálu a tovaru len za prepravu od dodávateľa do miesta prvého uskladnenia v účtovnej jednotke. Celkové výdavky na nákup zásob vrátane výdavkov súvisiacich s ich obstaraním tak predstavujú ocenenie nakupovaných zásob obstarávacími cenami v zmysle § 25 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o účtovníctve, pričom obstarávacou cenou v zmysle § 25 ods. V praxi sa platby za zásoby uskutočňujú ako platby za dodaný a prevzatý materiál a tovar, ale aj ako preddavky na budúcu dodávku materiálu a tovaru. U daňovníka s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov sú súčasťou základu dane aj poskytnuté preddavky v tom zdaňovacom období a v takej výške, v akej boli poskytnuté.
Príklad účtovania zásob
VystavenieDokladSplatnosťSuma bez DPH v €DPH v €Celkom €Úhrada4. 1. 201325/201311. 1. 201331 260,006 252,0037 512,009. 1. BÚ14. 1. 2013258/201321. 1. 201339 202,507 840,5047 043,0018.
Prečítajte si tiež: Všetko o výrobnej réžii
Účtovanie pohonných látok
Nakupované pohonné látky do motorových vozidiel zaradených do obchodného majetku predstavujú prevádzkové látky, o ktorých sa v zmysle § 11 ods. 2 postupov účtovania účtuje ako o materiáli. Výšku daňovo uznaných výdavkov na nákup pohonných látok ustanovuje zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2 písm.
Preukazovanie výdavkov na pohonné látky
Výdavky na spotrebované pohonné látky je možné preukázať:
- Evidenciou jázd: Pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky je kniha jázd, resp. evidencia o prevádzke motorového vozidla základným evidenčným dokladom. Kniha jázd sa môže viesť na bežne dostupných tlačivách, na vlastných tlačivách alebo použitím softvéru. Za účelom preukázania hodnovernosti a opodstatnenosti jázd nie je dôležitá forma, ale obsah evidencie. Evidencia o prevádzke motorového vozidla, resp. účel cesty tak, aby preukázal súvislosť konkrétnej pracovnej cesty s podnikateľskou činnosťou, napr. najazdené kilometre v členení na jednotlivé režimy, resp. poznámky. Ak je pri tomto spôsobe preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky vypočítaná spotreba vyššia ako hodnota nakúpených pohonných látok, do daňových výdavkov je možné uplatniť výdavky vo výške dokladovaného nákupu pohonných látok. Ak je vypočítaná spotreba nižšia, do daňových výdavkov je možné uplatniť len výdavky vo výške vypočítanej spotreby. Nespotrebované pohonné látky v nádrži sa prenášajú do nasledujúceho obdobia.
- Satelitným systémom sledovania prevádzky vozidiel: na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, t. j. presného sledovania evidencie jázd v členení na súkromné a služobné účely vrátane zdokumentovania spotreby na základe vybavenia príslušného vozidla zariadením satelitného sledovania pohybu vozidla, evidencie jázd a spotreby. Pri využívaní tohto spôsobu preukazovania výdavkov na spotrebované pohonné látky pri služobných cestách sú všetky preukázané výdavky v plnej výške vrátane preukázanej nadspotreby uznaným daňovým výdavkom, prepočet spotreby nie je potrebné vykonávať.
- Paušálnymi výdavkami: vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie a primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, t. j. primeraného počtu najazdených kilometrov preukázaných stavom tachometra napr. k prvému dňu v mesiaci a k poslednému dňu v mesiaci, a to v členení na odjazdené kilometre na súkromné a služobné účely pre každé motorové vozidlo samostatne.
Účtovanie PHL a DPH
Ak podnikateľ, platiteľ DPH, využíva motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku a do daňových výdavkov si uplatňuje výdavky za spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. má faktúru, ktorou je aj doklad z elektronickej registračnej pokladnice. Platiteľ DPH tak môže odpočítať daň z nákupov pohonných látok. Platiteľ DPH, ktorý uplatňuje výdavky na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel, napr.
Príklady účtovania pohonných látok
Príklad 1: Evidencia jázd
Podnikateľ má motorové vozidlo zaradené v obchodom majetku. Využíva ho on a jeho zamestnanci na podnikateľské účely a ojedinele aj na súkromné účely. Podľa evidencie jázd bolo v januári 2013 odjazdených spolu 1 458 km, z toho na súkromné účely 217 km. Spotreba podľa technického preukazu je 6,18 l/100 km. Podnikateľ nákup PHL účtuje v peňažnom denníku v deň nákupu na základe dokladu o nákupe ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení zásoby v sume bez DPH a ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane, v členení DPH vo výške DPH. Za účelom evidencie odjazdených kilometrov a spotreby PHL vedie evidenciu jázd. Vyúčtovanie spotreby robí mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci. V mesiacoch, keď boli uskutočnené jazdy aj na súkromné účely, je povinný odviesť DPH z nákupu PHL spotrebovaných na súkromné účely. Z takto realizovaného vyúčtovania spotreby podnikateľ už v priebehu účtovného obdobia môže zistiť rozdiel medzi skutočnou a prepočítanou spotrebou PHL a prípadnú nadspotrebu vylúčiť z daňových výdavkov.
Príklad 2: Satelitný systém sledovania prevádzky vozidla
Podnikateľ má v obchodnom majetku zaradené motorové vozidlo so satelitným systémom sledovania prevádzky vozidla, ktoré používa on a jeho zamestnanci výlučne na podnikateľské účely. Z prístrojov satelitného systému vyplýva, že za mesiac január 2013 vozidlo odjazdilo 1 950 km a spotrebovalo 115,02 litra pohonných látok. Podnikateľ nákup PHL účtuje v peňažnom denníku v deň nákupu na základe dokladu o nákupe ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení nákup zásoby v sume bez DPH a ako výdavky, ktoré neovplyvňujú základ dane, v členení DPH vo výške DPH. Vyúčtovanie spotreby robí mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci na základe údajov zo satelitného systému sledovania prevádzky vozidla.
Príklad 3: Paušálne výdavky
Podnikateľ má v obchodnom majetku zaradené motorové vozidlo, ktoré používa on a jeho zamestnanci na podnikateľské účely a príležitostne aj na súkromné účely. Výdavky na spotrebované pohonné látky uplatňuje vo forme paušálnych výdavkov. Podnikateľ paušálne výdavky z preukázaného nákupu pohonných látok na základe takéhoto vyúčtovania, ktorého prílohou sú doklady o nákupe, účtuje mesačne vždy posledný deň v mesiaci. Podnikateľ takto postupuje v rámci celého kalendárneho roka. Po skončení kalendárneho roka je povinný urobiť prepočet za celé zdaňovacie obdobie a overiť, či z nakúpených pohonných látok boli do daňových výdavkov zaúčtované paušálne výdavky maximálne vo výške 80 % z celkového nákupu v závislosti od primeraného počtu najazdených kilometrov za celé zdaňovacie obdobie. Primeranosť počtu najazdených kilometrov môže byť posúdená vo vzťahu k spotrebe motorového vozidla uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze a vo vzťahu k vykonávanej podnikateľskej činnosti.
Účtovanie služieb
Ako služby sa účtujú výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb, napr. Poštovné môže byť platené v hotovosti, poštovými známkami alebo po dohode so Slovenskou poštou formou úverovaného poštovného. Pri týchto výdavkoch je potrebné preukázať, že ide o výdavky v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dosahovaním zdaniteľných príjmov. Pri využívaní tzv. služobných telefónov aj na súkromné účely je potrebné z daňových výdavkov vylúčiť poplatky za hovory na súkromné účely podnikateľa aj jeho zamestnancov. Platby za dodávku elektrickej energie, tepla, vody, plynu, ktoré majú charakter zálohových platieb, sa účtujú ako daňové výdavky na služby v deň platby zálohy. Nedoplatok, ktorý vznikne pri celkovom vyúčtovaní, sa zaúčtuje ako daňový výdavok v deň úhrady nedoplatku. Preplatok, ktorý dodávateľ energie vráti, podlieha dani z príjmov a môže sa zaúčtovať ako storno daňového výdavku alebo ako ostatný zdaniteľný príjem. Spôsob účtovania nájomného ako výdavkov na služby je podmienený väzbou na dosahovanie, zabezpečovanie a udržiavanie zdaniteľných príjmov nájomcu. Výdavky na nájomné zaplatené fyzickej osobe je zároveň aj v sústave jednoduchého účtovníctva potrebné časovo rozlíšiť.
Príklady účtovania služieb
Príklad 1: Mobilné telefóny
Faktúra zo dňa 10. 1. 2013 za mobilné telefóny, ktoré sú využívané podnikateľom a jeho zamestnancami výlučne na podnikateľské účely, vo výške 55,20 € + 11,04 € DPH, spolu 66,24 €, zaplatená dňa 15.
Príklad 2: Dodávka plynu
Faktúra zo dňa 1. 1. 2013 za dodávku plynu vo výške 310 € + 62 € DPH, spolu 372 €, uhradená dňa 14.
Príklad 3: Nájomné
Podnikateľ podniká v prenajatých nebytových priestoroch, ktoré má prenajaté od fyzickej osoby. Nájomné zaplatené 31. 5. 2013 zaúčtuje v plnej výške do daňových výdavkov. Nájomné zaplatené 30. 11. 2013 sa za zdaňovacie obdobie roku 2013 môže do daňových výdavkov uznať len vo výške 200 €, čiastku 400 € bude musieť zaúčtovať do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane. Zároveň nájomné zaplatené v novembri 2012, z ktorého tiež čiastka 400 € nebola daňovo uznaná, zaúčtuje v rámci účtovných uzávierkových operácií k 31. 12.
Účtovanie miezd
Mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov poskytované v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a pracovnoprávnych predpisov sa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 6 zákona o dani z príjmov považujú za daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sú zamestnancom poskytované plnenia nad rámec Zákonníka práce, je potrebné skúmať, či ide o nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve uzavretej medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom a či Zákonník práce povoľuje rozšírenie nárokov v kolektívnej zmluve. Kolektívna zmluva môže byť nahradená aj vnútorným predpisom zamestnávateľa, ale len v prípade, ak to Zákonník práce pripúšťa. Plnenia poskytované vo väčšom rozsahu, ako ustanovuje Zákonník práce alebo sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, alebo vo vnútornom predpise, nie je možné uplatniť do daňových výdavkov, napr. odmeny poskytnuté zamestnancom pri príležitosti výročia vzniku zamestnávateľa, pretože v zmysle § 118 ods. 3 Zákonníka práce nejde o pracovné alebo životné výročie zamestnanca, ale o výročie zamestnávateľa, odstupné podľa § 76 Zákonníka práce vyplatené pri rozviazaní pracovného pomeru z iných dôvodov, ako sú ustanovené v § 63 ods. 1 písm. Výdavky na mzdy v súlade s § 4 ods. daňový bonus vrátený správcom dane, účtovaný ako storno. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom právnom vzťahu upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších noviel. Sumu minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok ustanovuje vláda SR nariadením vlády. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády SR č. 326/2012 Z. 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažujú (§ 118 ods. náhrady za pracovnú pohotovosť. Zamestnávateľ v zmysle § 131 ods. zrážky poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. zrážky preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. zrážky príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. zrážky preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie v súlade s § 35 zákona č. 595/2003 Z. z. ďalšie zrážky nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka, na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva. Po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ zo…