Medovníky a perníky sú tradičné sladké pečivo, ktoré neodmysliteľne patrí k slovenskej kultúre. Hoci sa často používajú ako synonymá, existujú medzi nimi jemné, ale dôležité rozdiely. Poďme sa spoločne pozrieť na históriu, výrobu a špecifiká týchto dvoch obľúbených pochúťok.
História medovnikárstva
Medovnikárstvo má na Slovensku bohatú históriu. Prvé zmienky o perníkoch siahajú až do starovekého Egypta, Grécka a Ríma, kde sa pripravovali chlebíky sladené medom. V Európe sa objavili v 14. storočí a v 16. storočí zažili prvý rozkvet vďaka zavedeniu foriem do výroby.
Za kolísku cechového medovnikárstva sa považuje nemecký Norimberg, kde vznikol prvý európsky medovnikársky cech v roku 1530. V období protireformácie sa o rozšírenie medovnikárstva zaslúžili najmä kláštory. Medovnikársky tovar sa predával v pútnických centrách a mestách. Z Nemecka sa cez Linz a Viedeň dostalo medovnikárstvo na územie Slovenska.
Prvý cech medovnikárov na Slovensku bol založený v Bratislave v roku 1681, odčlenením sa od cechu vo Viedni. Medovnikári si svoje recepty strážili ako výrobné tajomstvo a remeslo vykonávali sami s pomocou rodiny.
Výroba medovníkov v minulosti
Pôvodné medovníky sa vyrábali z ražnej múky, medu a korenín. Cesto sa nechalo odpočívať a skúsení medovnikári vedeli, že najlepší medovník je zo zmesi múky a medu, ktorá dozrievala pomalým kvasením v sude. Dôležité bolo aj dávkovanie korenia.
Prečítajte si tiež: Nebezpečenstvo otravy bedľou
Kvalitu medovníkov ovplyvňoval najmä med, pričom sa používal lipový, agátový, lúčny alebo tmavý lesný med. Cesto sa vtláčalo do drevených foriem, ktoré si medovnikári vyrábali sami z tvrdého dreva ovocných stromov, najmä hrušky. Hotový tvar sa vyklopil, uložil na plech a piekol na miernom ohni.
Koncom 19. storočia začali medovnikári pod vplyvom cukrárskej výroby pridávať do cesta cukor, ktorý ho zjemňoval. To umožnilo vykrajovať cesto kovovými formami a drevené formy začali zanikať.
Rozdiely medzi medovníkom a perníkom
Najpodstatnejší rozdiel medzi medovníkom a perníkom spočíva v použitých surovinách. Zatiaľ čo na výrobu medovníkov sa používa čistý včelí med, na výrobu perníkov sa môže použiť aj rozriedený med, hroznový cukor, sirupy alebo cukor.
V kolíske remeselnej pernikárskej výroby - Nemecku, sa presne rozlišovalo medzi medovníkom a perníkom. Zdobené srdcia, bábiky a koníky, ktoré poznáme z trhov, sa často vyrábajú z cukrového cesta bez medu, a preto ich nemožno označiť ako medovníky.
Podľa Márie Molčanyiovej, ktorá sa venuje pečeniu a zdobeniu perníkov, je medovník slovenský výraz a perník český. V gastronómii je medovník mäkký a perník tvrdý. Mária pri výrobe perníkov nepoužíva tuk, vďaka čomu sú trvanlivejšie a vhodné na dekoráciu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom steaku: Rib Eye alebo Striploin?
Perníkové korenie
Perník je navyše ozvláštnený bežne dostupným perníkovým korením ako badián, zázvor, muškátový orech, klinček, aníz, škorica a podobne.
Medovnikárstvo dnes
Na Slovensku existuje mnoho talentovaných gazdiniek a cukrárok, ktoré sa venujú výrobe medovníkov. Medzi nimi vyniká rodina Hauríkovcov z Kremnice, ktorá si remeslo odovzdáva z generácie na generáciu už vyše 300 rokov.
Výnimočná je aj Libuša Bartošová z Partizánskeho, ktorá získala viacero ocenení za svoje medovníkové diela, vrátane zlatej medaily na svetovom pohári Culinary World Cup v Luxemburgu.
Medovník ako originálny darček
Výroba medovníkov si vyžaduje trpezlivosť a čas, ale výsledný efekt stojí za námahu. Špeciálne vyzdobené medovníčky môžu slúžiť ako milá pozornosť pre blízkych, kolegov z práce alebo ako vianočné ozdoby na stromček, dekorácie na venčeky či dvere.
Recepty na medovníky
Dnes existuje veľa receptov na medovníky, ktoré prinášajú rôzne kuchárske knihy. Medovniky sa dajú pripraviť aj z ražnej múky a kvásku. Aj keď použijete ražnú múku, výsledné medovníky sú veľmi chutné a jednoduché na zdobenie.
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhozrnnej a guľatej ryži