Hubárska sezóna je v plnom prúde a s ňou aj zvýšený záujem o zber bedlí. Pre mnohých hubárov predstavujú bedle huby, ktoré sa nedajú pomýliť, no opak je pravdou. Rod bedľa (Macrolepiota) a rod bedlička (Lepiota) sú si na prvý pohľad podobné, no niektoré druhy bedličiek sú smrteľne jedovaté. Preto je dôležité vedieť ich rozlíšiť a poznať znaky, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa otrave. Ročne sa na Slovensku otrávi hubami okolo 100 až 120 ľudí.
Rozdiely medzi bedľou a bedličkou
Základným rozdielom medzi bedľou a bedličkou je ich vzrast. Bedle sú väčšie, s priemerom klobúka často presahujúcim 10 cm, zatiaľ čo bedličky sú menšie a ich klobúky majú priemer len zriedka väčší ako 10 cm.
Ďalším dôležitým rozlišovacím znakom je prsteň na hlúbiku. Bedle majú na hlúbiku posuvný prsteň, ktorý sa dá takmer vždy ľahko oddeliť. Bedličky majú prsteň prirastený a nedá sa posunúť ani oddeliť bez zdeformovania.
Zhrnutie rozdielov:
- Veľkosť: Bedle sú väčšie ako bedličky.
- Prsteň: Bedle majú posuvný prsteň, bedličky majú prsteň prirastený.
Pozor na jedovaté druhy bedlí a bedličiek
Medzi jedovaté druhy bedlí patrí napríklad bedľa Bresadolova, bedľa klamlivá či bedlička fialovkastá. Najnebezpečnejšia je však bedlička ostrošupinatá, ktorá obsahuje rovnaký jed (amatoxín) ako muchotrávka zelená.
Príklady jedovatých druhov:
- Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera): Obsahuje amatoxín, rovnako ako muchotrávka zelená.
- Bedľa Bresadolova
- Bedľa klamlivá
- Bedlička fialovkastá
Ako rozpoznať jedlé a nejedlé bedle
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) je známou a veľmi chutnou hubou s charakteristickým výzorom. Má na klobúku ploché šupiny a na hlúbiku posuvný prsteň. Menej skúsení hubári si ju môžu ľahko zmýliť s bedľou záhradnou.
Prečítajte si tiež: Ako vypočítať množstvo jedla
Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum) sa vyskytuje mimo les, predovšetkým na záhradách, kompostoviskách či v mestských parkoch.
Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) je smrteľne jedovatá huba, ktorá obsahuje v sebe ten istý jed ako muchotrávka zelená, čiže amatoxín. Vzrastom je menšia, takže sa približuje najmä nižším bedliam. Na krémovom klobúku má dohora zašpicatené šupiny, postupne však miznú. Hlúbik je biely až hnedý, krátkeho vzrastu.
Tabuľka rozlišovacích znakov:
| Znak | Bedľa vysoká (jedlá) | Bedlička ostrošupinatá (jedovatá) |
|---|---|---|
| Veľkosť | Väčšia, klobúk často nad 10 cm | Menšia, klobúk zriedka nad 10 cm |
| Klobúk | Ploché šupiny | Do hora zašpicatené šupiny, postupne miznú |
| Hlúbik | Vyšší, pokrytý šupinami, s posuvným prsteňom | Biely až hnedý, krátky, s prirasteným prsteňom |
| Výskyt | Lesy | Lesy |
| Obsah jedu | Neobsahuje | Amatoxín (rovnaký ako muchotrávka zelená) |
Červenajúce bedle: jedlé alebo jedovaté?
Červenajúce bedle, teda bedle s červenajúcou dužinou po narezaní alebo pri poranení plodnice, sa donedávna spoločne uvádzali v jednom rode Macrolepiota. Dnes sa zaraďujú do rodu Chlorophyllum.
Druhy červenajúcich bedlí:
- Bedľa Olivierova (Chlorophyllum olivieri): Tmavá lesná červenajúca bedľa so špinavým sivohnedým klobúkom.
- Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rhacodes; Chlorophyllum rachodes): Bledá lesná/ruderálna červenajúca bedľa s políčkovito rozpukaným klobúkom.
- Bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum): Záhradná ruderálna červenajúca bedľa s odsadenou hľuzou.
Aj keď je vo väčšine atlasov Bedľa červenejúca (Chlorophyllum rachodes) uvádzaná ako jedlá huba, jej konzumácia sa skôr neodporúča. Objavili sa prípady, kedy sa po požití objavili silné alergické reakcie u citlivejších jedincov. Niektorí ju konzumujú bez problémov, u citlivých jedincov môže spôsobiť zvracanie, hnačku aj potenie.
Ako ju bezpečne určiť? Na reze alebo pri poškriabaní najprv zoranžovie, neskôr sčervená. Nie je jedovatá, ale môže spôsobiť silné tráviace ťažkosti a potenie.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Je dôležité poznamenať, že po celom svete pribúdajú kazuistiky o mykointoxikáciách VII. typu týmito hubami, ale aj diskusie medzi mykológmi a praktickými hubármi, ktorí tieto huby roky konzumujú bez akýchkoľvek ťažkostí.
Rizikové faktory:
- Miesto rastu: Bedľa červenejúca rastúca v blízkosti skládok, vyvezeného záhradného odpadu, kôp lístia, kompostovísk a pod. môže byť potenciálne jedovatá.
- Alergická reakcia: U citlivých jedincov môže spôsobiť alergickú reakciu.
Zásady bezpečného zberu húb
- Huby spoznávajte a potom zbierajte: Ak si nie ste istí, radšej hubu nechajte v lese.
- Zbierajte huby do košíka: Huby sa nesmú zapariť, nikdy nepoužívajte mikroténové vrecká.
- Neničte huby, ktoré nechcete zozbierať: Aj jedovaté majú v prírode svoj význam.
- Plodnice vykrúťte tak, aby sa nepoškodilo podhubie.
- Plodnicu očistite.
- Nazbierané huby čo najskôr spracujte.
- V prípade pochybností sa obráťte na odborníka: Môžete sa stretnúť s odborníkmi, ktorí vám donesené huby určia naozaj bezpečne. Minimalizovanie rizika otravy za to určite stojí.
Príznaky otravy hubami
Prvé príznaky otravy hubami sa dostavia niekoľko hodín po konzumácii jedovatej huby. Začínajú sa nevoľnosťou, opakovaným vracaním a hnačkami. To vedie k masívnej dehydratácii a vyčerpaniu organizmu. Dehydratácia spôsobí metabolický rozvrat a zlyhanie obličiek, ktoré sa prejavia zastavením močenia.
Základné prejavy:
- Nevoľnosť
- Podráždenie a bolesť žalúdka
- Napínanie na zvracanie
- Zvracanie
- Hnačka
Dôležité: Ak sa po konzumácii húb objavia akékoľvek príznaky otravy, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc!
Zámena jedlých húb s jedovatými
Pri zbere húb je dôležité dávať pozor na možné zámeny jedlých húb s jedovatými. Niektoré jedovaté druhy húb sú takmer na nerozoznanie od jedlých, a ich konzumácia môže mať vážne následky.
Príklady zámen:
- Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) vs. Bedľa vysoká (Macrolepiota procera)
- Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca) vs. Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
- Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) vs. Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens)
- Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) vs. Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus)
- Hríb satanský (Rubroboletus Satanas) vs. Hríb zrnitohlúbikový (Boletus erythropus)
- Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) vs. Pečiarka poľná (Agaricus campestris)
- Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) vs. Plávka trávovozelená
Prečítajte si tiež: Postup solenia rýb