Úvod
Konzumácia mäsa je dôležitým ukazovateľom spotrebiteľských trendov v potravinárstve. Má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. Stravovacie návyky v Európe sa v súvislosti s mäsom za posledných 60 rokov výrazne zmenili, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny. Tento článok sa zameriava na analýzu ročnej spotreby hovädzieho a teľacieho mäsa na Slovensku s využitím údajov Štatistického úradu SR.
Vývoj konzumácie mäsa v Európe od roku 1961
Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Bravčové mäso
Bravčové mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v mnohých európskych krajinách a jeho spotreba je dlhodobo vysoká. Avšak, tento trend nebol vždy stabilný - spotrebu bravčového mäsa ovplyvňovali faktory ako zmeny v životnom štýle, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania či nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín.
Hovädzie mäso
Hovädzie mäso prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby. Tieto výkyvy boli ovplyvnené faktormi, ako sú ekonomické krízy, rastúce náklady na produkciu, environmentálne otázky a meniace sa stravovacie preferencie.
Hydinové mäso
Hydina, najmä kuracie mäso, sa v priebehu času stala čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa, a to vďaka jej dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Na nárast spotreby hydiny mali vplyv aj zmeny v stravovacích návykoch, vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín a posun smerom k ľahšie stráviteľným potravinám.
Prečítajte si tiež: Zdravie a 117-dňová diéta: Čo môžete očakávať?
Ovčie mäso
Ovčie mäso má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie.
Ostatné mäso (ryby a morské plody)
Ryby a morské plody, ktoré sú tradičnou súčasťou stravy v prímorských oblastiach, zažívajú rastúci záujem aj v iných častiach kontinentu, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam a odporúčaniam odborníkov na výživu. Na spotrebu rýb a alternatívnych druhov mäsa vplývali trendy ako rastúci záujem o pestrú a vyváženú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa.
Chov hovädzieho dobytka na Slovensku
Ak sa na to pozrieme cez celkové množstvá chovaných hospodárskych zvierat v jednotlivých okresoch, práve Dunajská Streda, kde je zatiaľ nákaza lokalizovaná, patrí medzi najpočetnejšie - ku koncu roku 2023 v ňom chovali celkovo 12 724 kusov hovädzieho dobytka.
Rozloženie chovov hovädzieho dobytka v SR
Pásmo okresov na juhu západného Slovenska patrí spolu s pásmom okresov na severe susediacim s Poľskom k oblastiam s najpočetnejšími chovmi. Z ostatných „vytŕča“ už len okres Rimavská Sobota.
Vývoj počtu hovädzieho dobytka na Slovensku
Keď sa pozrieme na počty kusov hovädzieho dobytka za celé Slovensko, v ostatných rokoch sledujeme prakticky kontinuálny pokles (s výnimkou mierneho rastu medzi rokmi 2019 a 2020).
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním papriky
Veľkostná štruktúra chovov
Najviac „fariem“ je vo veľkosti od dvoch do piatich kusov, typicky môže ísť o domáci chov kravy s teľaťom.
Produkcia živočíšnej výroby
Produkcia živočíšnej výroby sa v rokoch 2021 až 2023 napriek klesajúcemu počtu chovaných kusov zvyšovala. V roku 2021 to bolo (v bežných cenách) takmer 110 miliónov eur, v roku 2022 približne 127 a pol milióna eur a v roku 2023 vyše 129 miliónov eur.
Produkcia mlieka na Slovensku
Vrchol v produkcii sme dosiahli medzi rokmi 1981 a 1989. Pod miliardu litrov ročne sme sa dostali v roku 2008 a odvtedy sa ročná produkcia pohybuje okolo 900 miliónov litrov.
Pri poklese celkového počtu hovädzieho dobytka s tým, že produkcia mlieka v zásade osciluje okolo hodnoty 900 miliónov litrov, to zároveň znamená, že priemerná dojivosť na jednu kravu postupne rastie. Napríklad v roku 2015 bola priemerná dojivosť vyše 6500 litrov a v roku 2023 už viac ako 8160 litrov na jednu kravu.
Plodnosť chovov
Aj tu dominuje obdobie 80. rokov, ktoré vykazovalo takmer 100 teliat na 100 kráv.
Prečítajte si tiež: Paprika ročná: Pestovanie a tipy
Z hľadiska nákladovosti je pre chovateľa dôležité, za akú sumu dokáže v priemere dochovať jedno teľa. Ako dokumentuje odborný text z portálu Agrobiznis, náklady sa pohybujú okolo 3 eur a 10 centov na kŕmny deň do veku šiestich mesiacov. Existuje však viacero prístupov v chove a využívanom krmive. V závislosti od využitého spôsobu sa náklady, v tomto prípade do veku 65 dní, hýbu od 290 do 377 eur.
Spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa na Slovensku
Spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa na Slovensku rastie.
Obchodná bilancia
S porovnaním exportu a importu hovädzieho dobytka, mäsa a mäsových výrobkov sú údaje štatistického úradu málo výpovedné. Uvádzajú len objemy obchodnej výmeny živých zvierat všetkých druhov, rovnako ako mäsa a mäsových výrobkov vo všeobecnosti bez špecifikácie druhu.
V kategórii živých zvierat sme ich vlani doviezli v hodnote viac 73 miliónov eur a vyviezli za takmer 236 a pol milióna eur. V kategórii mäsa a mäsových výrobkov predstavoval dovoz hodnotu takmer 1 miliardy a 250 miliónov eur a vývoz necelých 320 miliónov eur.
Vývoz živých zvierat a dovoz mäsa a mäsových výrobkov sa oproti roku 2023 zvýšil.
Táto štatistika dokazuje dlhodobý fakt, že Slovensko nemá dostatočné potravinárske kapacity na spracovanie živých zvierat zo živočíšnej výroby a vyvezené zvieratá na porážku v zahraničí sa de facto vracajú v podobe mäsa a mäsových výrobkov na pulty obchodov u nás. Samozrejme, pridaná hodnota a zisk z tejto produkcie zostáva za hranicami.
Negatívna obchodná bilancia platí aj v prípade špecifikácie živých zvierat na dojnice a surové mlieko a na jatočné býky.
Vplyv slintačky a krívačky
Slintačka a krívačka, ak zostane obmedzená na doteraz zasiahnutý región na juhu okresu Dunajská Streda, by nemala mať zásadný vplyv na celoslovenský stav živočíšnej výroby.
Dnes však už vieme povedať, že minimálne v prípade okresu Dunajská Streda môžeme odpísať zhruba tritisíc kusov, ktoré boli či v najbližších dňoch budú utratené v štyroch potvrdených ohniskách.
Už len týmto počtom utratených kusov sa dostávame na úroveň epidémie slintačky a krívačky zo 70. rokov minulého storočia, vtedy sa však tento počet musel zlikvidovať v približne 170 ohniskách.
V prípade prvých troch zasiahnutých fariem sa hovorí o tom, že ich ročná produkcia je 20 miliónov kilogramov mlieka. To je pri prepočtovom koeficiente 1,03 prakticky rovnaké množstvo v litroch. Nateraz tak výpadok týchto fariem v porovnaní s ročnou produkciou Slovenska okolo 900 miliónov litrov mlieka neznamená vážny problém.
Z toho sa dá odvodiť, že ak by súčasná epidémia zostala v doteraz potvrdených lokalitách, nemuselo by to mať na súčasnú produkciu mlieka zásadnejší vplyv, ktorý by zanechal následky na domácom potravinárskom priemysle a zásobovaní obchodov slovenskými mliečnymi výrobkami.