Paprika ročná (Capsicum annuum) je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje po celom svete. Je obľúbená pre svoju výbornú chuť a všestrannosť využitia v kuchyni. Paprika je odroda jemného korenia, ktorá sa suší, melie a používa sa ako ingrediencia do jedla alebo súčasť šalátovej prílohy. Pestovanie papriky nie je veľká veda, keď viete, ako na to. Tajomstvo tkvie v príprave. Pestovanie papriky je bežné v Maďarsku a Španielsku. Nie sú to však ani zďaleka jediné krajiny, ktoré pestujú papriku. Maďarská paprika sa z väčšej časti pestuje po celom svete. Paprika sa používa v kuchyni už stovky rokov a existuje jej niekoľko druhov. Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako úspešne pestovať papriku ročnú, či už máte záhradu, balkón alebo terasu.
Výber odrody a príprava na pestovanie
Zelenina ako paprika má niekoľko odrôd. Záleží na vás, ktorú máte radi a ktorá odroda sa vám páči. Na celom svete sa pestuje veľké množstvo odrôd. Najrozšírenejšie sú papriky veľkoplodé, svetlozelené, špicatého tvaru. Žiadané a obľúbené sú taktiež odrody s ostrou a pálivou chuťou.
V našich končinách sa pestujú dva poddruhy papriky ročnej: paprika veľkoplodá a drobnoplodá. Najobľúbenejšie sú tie veľkoplodé, svetlozelené odrody špicatého tvaru. Na juhu Slovenska sú žiadané aj papriky pálivej chuti. Vo svete sa pestujú skutočne stovky odrôd. V strednej a západnej Európe nájdete najmä hrubostenné odrody s tmavozelenými sladkými plodmi. Zapálení záhradkári so záujmom pestujú aj iné druhy paprík, predovšetkým jablkovitého tvaru, drobné pálivé feferónky alebo iné atraktívne odrody.
Ak nemáte to šťastie na veľkú či menšiu záhradu s rodinným domom na predmestí, nezúfajte! Úspešným záhradkárom a pestovateľom chutných plodín sa môžete stať, aj keď ste obyvateľom rušného mesta. Na malú záhradku vám postačí aj mestský balkón a terasa. Pestovanie papriky sa tak stane dostupnou alternatívou aj pre vás. Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1. Postupujete so semienkami a priesadami rovnako, akoby sme ich išli presádzať na záhradu. Na balkón či von za okno môžete papriky preniesť až v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazy.
Výsev semien a predpestovanie priesad
Ideálny čas na výsev semien papriky je jar, tak ako pre všetko nové, čo sa chystá prebudiť k životu. Budete potrebovať kelímky na sadeničky. Priesady papriky sa do voľnej pôdy vysádzajú v druhej polovici mája. Pri skoršom termíne môžu rastliny poškodiť posledné jarné mrazy, naopak pri neskoršom sa oneskoruje kvitnutie a dozrievanie plodov. Priesady si treba predpestovať vysievaním semienok vo februári, najneskôr začiatkom marca.
Prečítajte si tiež: Klasická plnená paprika
Naplňte kelímok zmesou na zasievanie semien šesť až osem týždňov pred samotným vysádzaním. Pôda by mala byť dostatočne vlhká, treba ju pravidelne kontrolovať každý druhý deň. Kelímky stačí položiť na podložku na teplé miesto a zakryť akoby skleníkovým poklopom. Ideálne je aj pekné slnečné miesto, ktoré máte poruke.
S výsevom by sa dalo začať už v januári, ale pre množstvo denného svetla je odporúčaným termínom druhá polovica februára a prvá polovica marca. Semienka vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo domáceho minipareniska. Správne klíčenie podporí výsevný substrát, ale dá sa použiť aj perlit. Pri výseve do substrátu semienka zasypeme vrstvou hrubou 4 až 5 mm a zľahka zatlačíme doštičkou. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý udrží teplotu aj vyššiu vzdušnú vlhkosť.
Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.
Len čo rastliny vytvoria prvý pravý list, pustíme sa do pikírovania (jednotenia). Sadíme ich po jednej alebo po dvoch. Výsadba po dvoch sa preferuje z dôvodu opory, rastliny sú potom stabilnejšie. Rastúce sadenice sú náročné na svetlo, preto ich pestujte v interiéri na okennom parapete. Zalievame, keď vyschne vrchná vrstvička substrátu, rastliny nesmú byť nikdy trvalo zamokrené.
Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.
Príprava pôdy a výsadba priesad
Ak sa vám objavili už prvé klíčky, je najvyšší čas na sadenie do záhrady. Pripravte si pôdu na sadenie asi dva týždne predtým, ako sú prvé klíčky papriky pripravené. Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C. Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny.
Papriky sú naozaj teplomilné, preto sa na záhon sadia až po polovici mája. Papriku von sadíme až po 15. máji, ak je teplé a hlavne stabilné počasie, môžeme aj o niekoľko dní skôr. Vhodný je záhon na slnečnom a výhrevnom stanovišti bez prievanu. Pôda má byť dobre kyprá a priepustná s neutrálnym pH, rozhodne nesmie byť kyslá. Mnohí majú dobré skúsenosti s pestovaním papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a bráni vzchádzaniu burín.
Do pôdy je potrebné ešte na jeseň zapracovať maštaľný hnoj, lebo vyžaduje pôdu bohatú na humus a živiny. Do pripravenej jamky vkladajte po dve rastliny, aby sa navzájom mohli podopierať a ich kvety opeliť. Odporúčaný spon je približne 0,40 x 0,40 m. Bežné odrody roľných paprík nepotrebujú oporu, ale ak sa rozhodnete pestovať odrody s veľkými a mäsitými plodmi, bude opora vhodná.
Ak chcete papriku pestovať zo semien, budete si musieť najskôr predpestovať sadenice. Môžete tak urobiť v interiéri na slnečnom mieste alebo v skleníku. Von ich budete môcť presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C. Dôležité je tiež, aby ich neohrozil mráz. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady. Za tento čas vám sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm. Na pestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom. Semienka vysejte a prekryte ich jemnou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm).
Prečítajte si tiež: Plnená Paprika pre Každú Príležitosť
Aklimatizácia priesad
Pred tým, ako papriku vysadíte von, bude sa musieť aklimatizovať. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Na tento účel vyberte miesto v polotieni kryté pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny. Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala viac slnka.
Výsadba do záhrady
Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm. Túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.
Starostlivosť o rastliny počas vegetácie
Paprika ročná (Capsicum annuum) je na teplo náročná plodina od klíčenia cez pestovanie až po obdobie zberu. Počas vývinu nemá rada striedanie teplých a studených období ani výraznejšie výkyvy teplôt počas dňa. Paprike sa najlepšie darí v zakrytých priestoroch. Je náročná na dostatok vlahy. Teplo a vlhko je pre papriky najdôležitejšie, preto najlepšie výsledky dosiahnete pestovaním vo fóliovníku a skleníku, kam ich môžete vysadiť skôr.
Papriky sú náročné nielen na teplo, ale aj na zálievku a živiny. Zalievame ich výdatne, ale len na povrch pôdy a pred ďalšou zálievkou necháme pôdu zľahka preschnúť. Od konca jari papriky každý týždeň prihnojujeme tekutým hnojivom na plodovú zeleninu.
Zálievka a hnojenie
Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní.
Papriky zalievajte najlepšie v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody v porovnaní s teplotou pôdy by nemala byť nižšia viac ako o 5 ºC. Najlepšie je zalievať odstátou vodou z dažďových sudov, určite nie studenou vodou čerstvo načerpanou zo studne. Osvedčilo sa nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, čo je výhodné z hľadiska udržiavania vlahy a zároveň potláčania rastu burín.
Okrem dostatočnej závlahy je dôležité počas vegetácie pravidelné kyprenie pôdy v okolí rastlín, likvidácia buriny, ako aj prihnojenie. Do pôdy sa zapracúva najmä dusíkaté hnojivo v liadkovej forme. Prvýkrát koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov, ďalšiu dávku treba aplikovať približne o mesiac. V prípade, že na listoch objavíte hnedé škvrny alebo zasychajúce špičky plodov, je to príznak nedostatku vápnika. Dodajte ho rastlinám prostredníctvom listovej výživy.
Opora rastlín
K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík.
Zalamovanie a zaštipovanie
Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice.
V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje.
Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.
Zber a spracovanie úrody
Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú. Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.
Pravidelný zber navyše podporí tvorbu ďalších plodov.
Využitie papriky
Plody majú vysokú biologickú hodnotu, sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok. Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné.
Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať.
Ak sa rozhodnete sušiť ich na vzduchu, prepichnite pomocou ihly vrcholy a prevlečte cez ne šnúrku na zavesenie. Ak máte chuť na údenú papriku, môžete papriky sušiť v udiarni pomocou dubového dreva. Paprika je úplne suchá, keď je scvrknutá a krehká. Papriky pre účel sušenia môžete zomlieť buď v mlynčeku na korenie alebo v mlynčeku na kávu.