Zeleninová paprika ročná (Capsicum annuum) je obľúbená plodina pre svoju výbornú chuť a všestrannosť využitia. Má plody v rôznych odtieňoch žltej, zelenej a červenej. Na celom svete sa pestuje veľké množstvo odrôd. Paprika je teplomilná rastlina, ktorá si vyžaduje špecifické podmienky pre úspešné pestovanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie papriky ročnej, od predpestovania priesad až po zber a spracovanie plodov.
Nároky Papriky na Teplo a Vlhkosť
Paprika ročná je na teplo náročná plodina od klíčenia cez pestovanie až po obdobie zberu. Počas vývinu nemá rada striedanie teplých a studených období ani výraznejšie výkyvy teplôt počas dňa. Teplo a vlhko je pre papriky najdôležitejšie, preto najlepšie výsledky dosiahnete pestovaním vo fóliovníku a skleníku, kam ich môžete vysadiť skôr. Na pestovanie papriky je vhodné teplé a slnečné stanovisko, škodia im teploty pod bodom mrazu.
Výber Odrody Papriky
Paprika je plodina s mnohými odrodami. Líšia sa svojím tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou. Najrozšírenejšie sú papriky veľkoplodé, svetlozelené, špicatého tvaru. Žiadané a obľúbené sú taktiež odrody s ostrou a pálivou chuťou. V našich končinách sa pestujú dva poddruhy papriky ročnej: paprika veľkoplodá a drobnoplodá. Na juhu Slovenska sú žiadané aj papriky pálivej chuti. Vo svete sa pestujú skutočne stovky odrôd. V strednej a západnej Európe nájdete najmä hrubostenné odrody s tmavozelenými sladkými plodmi. Zapálení záhradkári so záujmom pestujú aj iné druhy paprík, predovšetkým jablkovitého tvaru, drobné pálivé feferónky alebo iné atraktívne odrody.
Paprika PCR
Paprika PCR je obľúbená skorá odroda, ktorá sa vyznačuje vysokou úrodnosťou a univerzálnym použitím. Je vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie. Rastlina je vysoká, s tenkostennými plodmi kužeľovitého tvaru, ktoré sú rovné alebo mierne ohnuté. Farba plodov je žltozelená, s dužinou stredne štipľavou, veľmi aromatickou a šťavnatou. Táto klasická odroda sa na Slovensku pestuje už viac ako 50 rokov a poskytuje množstvo plodov už na začiatku plodnosti. Má univerzálne použitie, plody majú vysoký obsah vitamínov P, A, E, B a C, ktoré sa varením neznehodnotia. Rastlina je citlivá na pokles teplôt.
Mestské Odrody Papriky
Ak nemáte záhradu, nezúfajte. Pestovanie papriky sa tak stane dostupnou alternatívou aj pre vás. Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1.
Prečítajte si tiež: Klasická plnená paprika
Predpestovanie Priesad
Ak chcete papriku pestovať zo semien, budete si musieť najskôr predpestovať sadenice. S predpestovaním semien začíname už vo februári. Semienka sadíme do ľahkého substrátu, ktorý by mal byť vždy preparený. Hĺbka výsevu je približne 0,3-0,5 cm. Pokiaľ chceme klíčenie urýchliť, je možné nechať osivo 24 hodín pred výsevom máčať. Dôležité je dbať pri klíčení na dostatok svetla a tepla. Papriky potrebujú teplotu okolo 28 °C, pričom nesmú byť nižšie ako 22 °C. Vhodným miestom na pestovanie však nie sú radiátory a okenné parapety. Najlepší výsledok dosiahnete v miniskleníku.Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady. Za tento čas vám sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm. Na pestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom. Semienka vysejte a prekryte ich jemnou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm).
Termín Výsevu
Paprika PCR sa vysieva od januára do marca do skleníka do hĺbky 0,5 cm. Priesady si treba predpestovať vysievaním semienok vo februári, najneskôr začiatkom marca.
Príprava Pôdy a Výsadba
Do pôdy je potrebné ešte na jeseň zapracovať maštaľný hnoj, lebo vyžaduje pôdu bohatú na humus a živiny. Rastliny presádzame do vonkajšieho záhona v čase, keď už nehrozia ranné mrazy, tj približne v druhej polovici mája. Stanovište musí byť chránené pred vetrom a slnečné. Papriky sú náročné na organickú hmotu a živiny, je preto vhodné do pripravenej zeminy primiešať hnoj, ideálne kravský. Priesady papriky sa do voľnej pôdy vysádzajú v druhej polovici mája. Pri skoršom termíne môžu rastliny poškodiť posledné jarné mrazy, naopak pri neskoršom sa oneskoruje kvitnutie a dozrievanie plodov.Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Určite najprv vyčistite záhon od buriny. Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny. PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH.
Aklimatizácia Priesad
Pred tým, ako papriku vysadíte von, bude sa musieť aklimatizovať. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Na tento účel vyberte miesto v polotieni kryté pred vetrom. Prvý deň nechajte papriku vonku na 2 - 3 hodiny. Počas nasledujúcich dní tento čas postupne predlžujte. Meniť by ste mali tiež miesto aklimatizácie, aby mala viac slnka.
Spon Výsadby
Do pripravenej jamky vkladajte po dve rastliny, aby sa navzájom mohli podopierať a ich kvety opeliť. Odporúčaný spon je približne 0,40 x 0,40 m. Sadenice presádzame na stále stanovisko od marca do mája, pričom dodržujeme odporúčaný spon 50 x 30 cm. Paprikové priesady saďte dosť od seba, vraví sa tomu naširoko. Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Postup Výsadby
Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm. Túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte.
Starostlivosť o Rastliny Počas Vegetácie
Rastliny zavlažujte najlepšie v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody v porovnaní s teplotou pôdy by nemala byť nižšia viac ako o 5 ºC. Najlepšie je zalievať odstátou vodou z dažďových sudov, určite nie studenou vodou čerstvo načerpanou zo studne. Osvedčilo sa nastielanie pôdy čiernou netkanou textíliou, čo je výhodné z hľadiska udržiavania vlahy a zároveň potláčania rastu burín. Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam.Okrem dostatočnej závlahy je dôležité počas vegetácie pravidelné kyprenie pôdy v okolí rastlín, likvidácia buriny, ako aj prihnojenie.
Hnojenie
Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. Do pôdy sa zapracúva najmä dusíkaté hnojivo v liadkovej forme. Prvýkrát koncom júna, v období nasadzovania prvých plodov, ďalšiu dávku treba aplikovať približne o mesiac. Ak chcete rastliny trochu hnojiť, používajte tekuté hnojivo približne každých desať dní. Môžete použiť aj krvnú múčku, múčku z rybích kostí alebo kompostovaný kurací hnoj po dobu 6 týždňov po vysadení.
Nedostatok Vápnika
V prípade, že na listoch objavíte hnedé škvrny alebo zasychajúce špičky plodov, je to príznak nedostatku vápnika. Dodajte ho rastlinám prostredníctvom listovej výživy.
Opora Rastlín
Bežné odrody roľných paprík nepotrebujú oporu, ale ak sa rozhodnete pestovať odrody s veľkými a mäsitými plodmi, bude opora vhodná. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík.
Prečítajte si tiež: Plnená Paprika pre Každú Príležitosť
Zvýšenie Produktivity
Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví.
Epsomské Soli
Nielen pre ľudské telo majú tieto soli blahodárne účinky. Dodávajú pôde potrebnú dávku horčíka, ale nemali by sa používať nadmerne, pretože prílišné používanie môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Oporúčame použiť asi jednu kopcovú čajovú lyžičku epsomských solí, ktorú pred použitím dobre namiešate do každého litra vody.
Zber a Spracovanie Papriky
Papriky môžete zberať zelené v takzvanej technologickej zrelosti alebo plne vyfarbené podľa odrody do červenej, žltej alebo oranžovej farby (botanická zrelosť). Vždy zberajte len tie, ktoré sú dostatočne narastené a vyzreté. Príliš skoro odtrhnuté plody majú tenšiu stenu a po zbere rýchlo vädnú. Zber plodov prebieha od apríla do septembra. Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.
Sušenie Papriky
Ak sa rozhodnete sušiť ich na vzduchu, prepichnite pomocou ihly vrcholy a prevlečte cez ne šnúrku na zavesenie. Ak máte chuť na údenú papriku, môžete papriky sušiť v udiarni pomocou dubového dreva. Paprika je úplne suchá, keď je scvrknutá a krehká. Papriky pre účel sušenia môžete zomlieť buď v mlynčeku na korenie alebo v mlynčeku na kávu.
Využitie Papriky
Plody majú vysokú biologickú hodnotu, sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najviac ho má červená paprika. Plody obsahujú aj provitamín A, vitamíny skupiny B a množstvo ďalších dôležitých látok. Najvhodnejšie je využiť papriku v surovom stave, no dá sa aj tepelne upraviť, prípadne konzervovať. Je významnou súčasťou mnohých mäsovo-zeleninových jedál, ako je lečo, paprikáš, guláš a iné. Paprika je odroda jemného korenia, ktorá sa suší, melie a používa sa ako ingrediencia do jedla alebo súčasť šalátovej prílohy.
Choroby a Škodcovia
Jemné listy papriky často poškodzujú vošky, roztočec chmeľový a molice. Rastliny preto pravidelne kontrolujte, aby ste proti nim mohli čo najskôr zasiahnuť. Vošky škodia nielen priamym cicaním rastlinných štiav, ale môžu prenášať nebezpečné virózy, podobne ako molice. V posledných rokoch sa na paprike čoraz častejšie objavuje roztočík, ktorý napáda rastové vrcholky a listy, ktoré sa deformujú, žltnú až bronzovatejú. Najtypickejším poškodením plodov je ich matný povrch a jemná korkovitosť spôsobená cicaním škodcu. Ochrana proti nemu zatiaľ neexistuje. Z chorôb sa často vyskytuje vädnutie papriky - fuzáriové alebo sklerocíniové. Suchá škvrnitosť sa prejavuje ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny (málo vápnika). Z hubových chorôb sa vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.