Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), obľúbená a cenená ryba, je neoddeliteľnou súčasťou ekosystémov horských a podhorských tokov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pstruha potočného, s dôrazom na jeho maximálnu veľkosť a hmotnosť, ako aj na jeho životné prostredie, potravu, rozmnožovanie a ochranu.
Charakteristika Pstruha Potočného
Pstruh (Salmo trutta) je sladkovodná ryba z čeľade lososovitých, známa svojim oblým a mierne zavalitým telom. Príbuznosť s lososovitými je najzreteľnejšia u pstruha dúhového. Hoci sa pstruhy často chovajú v rybníkoch, divé formy sú čoraz vzácnejšie. Mäso pstruha je pevné, aromatické a bohaté na živiny.
Druhy Pstruhov
Existujú tri hlavné druhy pstruhov:
- Pstruh riečny
- Pstruh jazerný
- Pstruh morský
Pstruh riečny je ideálny na údenie vďaka svojej jemnej chuti. Pstruh morský sa vyskytuje v Bielom mori, Atlantiku a severne od Španielska. Pstruh jazerný obýva jazerá, často horské. Okrem toho je populárny aj pstruh dúhový, ktorý bol dovezený z Kalifornie v roku 1880. Pstruhy sú dostupné celoročne, najmä z chovných staníc, pričom sezóna lovu je na jar a začiatkom leta.
Pstruh dúhový sa dá rozpoznať podľa širokého červenkastého pruhu na boku s dúhovým leskom.
Prečítajte si tiež: Pstruh potočný: Recepty a tipy
Veľkosť a Hmotnosť Pstruhov
Vo všeobecnosti pstruhy dorastajú do hmotnosti okolo šiestich kilogramov a dĺžky 40 centimetrov. Mnohí však preferujú menšie jedince s hmotnosťou do 250 gramov. V našich podmienkach sa pstruh potočný dožíva priemerne 3 až 5 rokov a dosahuje veľkosť 30 až 40 cm, zriedkavo až 70 cm.
Pstruh Dúhový: Rozmery a Rast
U pstruha dúhového existujú značné rozdiely v raste medzi prírodnými a umelo chovanými populáciami. V prírode rastie podobne ako pstruh potočný, zatiaľ čo v chovoch dosahuje tržnú hmotnosť 200 g už za 14 mesiacov a môže dosiahnuť hmotnosť niekoľko kilogramov. Maximálna veľkosť v umelých podmienkach presahuje 10 kg, ale z ekonomických dôvodov sa s takými rybami bežne nepracuje.
Výskyt a Životné Prostredie Pstruha Potočného
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov s čistou, na kyslík bohatou vodou s teplotou do 18 stupňov Celzia. Tieto toky sa označujú ako pstruhové pásmo. Pstruh je teritoriálny a verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len počas neresenia alebo migrácie súvisiacej s rastom. Svoje teritórium si agresívne bráni.
Potrava Pstruhov
Potrava pstruhov pozostáva z lariev hmyzu, náletového hmyzu, malých rybiek a všetkého mäsitého, čo sa dostane do vody. Zloženie potravy závisí od sezónnosti výskytu potravy v danom toku. Na jar pstruhy prijímajú najmä červy vyplavené z pôdy a larvy mušiek rodu Simulium. Z rybiek uprednostňujú slíže, hlaváče a čereble. Ak je na toku dostatok potravných rýb, stávajú sa prioritou. Suchozemský hmyz lovia hlavne v lete. Od apríla do júla pstruh využíva energiu na rast, u dospelých rýb sa rast spomaľuje a energia sa využíva na tvorbu ikier a mliečia.
Rozmnožovanie Pstruhov
Rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, kedy samica kladie 500 až 3 000 žltooranžových ikier do priehlbiny na štrkovom dne. Po nakladení ikry zahrabe do štrku.
Prečítajte si tiež: Všetko o pstruhovi potočnom
Rozlíšenie Pohlavia
U dospelých pstruhov je pomerne jednoduché rozlíšiť pohlavie, najmä v čase neresu. Samce majú užšiu a dlhšiu hlavu, čeľuste sú rozoklané a sfarbenie je výraznejšie. Na spodnej čeľusti sa objavuje tzv. hák, podobne ako u lososov.
Sfarbenie Pstruhov
Sfarbenie pstruhov sa vekom mení a u starších rýb je menej výrazné. Sfarbenie je variabilné s množstvom čiernych a červených bodiek s bielym lemom, ktoré sú charakteristické pre pstruha potočného.
Formy Pstruha Potočného
Jazerná Forma
Ak sa pstruh potočný dostane do stojatej vody, vytvorí jazernú formu, ktorá sa líši zafarbením. Na tele chýbajú červené bodky a sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Rast jedincov v stojatej vode je zvyčajne rýchlejší.
Morská Forma
Morská forma pstruha migrovala na Slovensko do polovice minulého storočia do rieky Dunajec. Kvôli zhoršeniu kvality vody a migračným bariéram však ťahy týchto rýb ustali. Podobne ako lososy, aj táto forma sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori.
Sivoň Potočný
Sivoň potočný bol dovezený do Československa koncom 19. storočia. Má podobnú biológiu ako pstruh potočný, neresí sa v novembri až decembri a potravne si konkurujú. Sivoň dokáže prežiť aj v kyslejších vodách.
Prečítajte si tiež: Vlastnosti pstruha potočného
Rozlišovacie Znaky
- Pstruh potočný: Výrazné červené škvrny na bokoch, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: Striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, početné čierne škvrny, výrazný dúhový pás na bokoch.
- Sivoň potočný: Zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, mramorová kresba na chrbte, žltkasté bodky a množstvo svetločervených až oranžových škvŕn.
Ochrana a Rybolov
Rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastá, a preto je nutné populácie pstruhov umelo dopĺňať. Klesajúci prietok vody, zanášanie koryta sedimentom a strata úkrytov tiež prispievajú k úbytku pstruhov. Pomôcť môže budovanie kaskád a starostlivosť o toky.
Revíry "Chyť a Pusť" (CHAP)
Na Slovensku sa rozširujú revíry typu chyť a pusť (CHAP), kde sa lovia pstruhy dúhové, potočné a jazerné. Medzi známe revíry patrí VVN Bešeňová a rieka Poprad v meste Svit.
Pstruh Dúhový: Detailné Informácie
- Latinsky: Oncorhynchus mykiss
- Potrava: Všežravec, dravec
- Pohlavná dospelosť: 2. rok
- Doba rozmnožovania: Október - január
- Bežná veľkosť: 25 až 40 cm
- Maximum: Až 120 cm
- Lovná miera: 25 cm
- Doba hájenia: 1.1 - 15.4
Typické Znaky
- Tuková plutvička
- Drobné tmavé bodky
- Bodky na plutvách
- Ružový alebo červenkastý pruh na bokoch
Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky a bol vysadený a chovaný po celom svete.
Športový Rybolov Pstruha Dúhového
Lov pstruha dúhového sa podobá lovu pstruha potočného. Pstruh dúhový znáša aj pomalšie tečúcu alebo stojatú vodu a bežne berie na dážďovky, červy a rastlinné nástrahy. Muškárenie je najšportovejší spôsob lovu.
Možný Výber Náradia
- Muškárenie: Prút 240 až 305 cm - AFTMA 4 až 5, nadväzce 0,10 - 0,20 mm.
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, odhodová hmotnosť 2 - 10 g do 10 - 30g, vlasec 0,12 - 0,22 m.
- Lov na dierkach: Krátky jemný prútik, nadväzce 0,12 - 0,16 mm.
Umelý Výter Lososovitých Rýb
Umelý výter lososovitých rýb sa vykonáva v pstruhových hospodárstvach, kde sa vyberajú vhodné jedince s dobrými rastovými vlastnosťami a kondíciou. Skracovanie dňa a ochladzovanie vody spúšťa dozrievanie pohlavných produktov.
Príprava na Výter
Príprava zahŕňa vytvorenie generačného stáda a sledovanie správania rýb. Samce sa zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži a vytvorí sa na nej hák.
Samotný Výter
Pri výtere sa ryby odlovia, uspia a ikry a mlieč sa získavajú jemným tlakom na brušnú dutinu.