Pstruh potočný (Salmo trutta) je jednou z najobľúbenejších rýb na Slovensku, ktorá si získava rôzne prívlastky a čelí množstvu obmedzení pri zarybňovaní. Ochrana prírody sa zameriava na invázne a nepôvodné druhy, pričom pozornosť sa upriamuje aj na pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss). Je dôležité zvážiť, či pstruh dúhový patrí do našich vôd, aké sú jeho pozitívne vlastnosti a či sa nestáva nežiaducim konkurentom a hrozbou pre pôvodné druhy.
Pstruh dúhový: Prispôsobivý prisťahovalec
Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky a prvé ikry boli dovezené z Kalifornie do Nemecka už v roku 1881. Vďaka rýchlejšiemu rastu a vyššej odolnosti v porovnaní s pstruhom potočným sa jeho chov rozšíril aj na naše územie. Rybárski hospodári si všimli jeho pozitívne vlastnosti a začali ho využívať nielen v rybničných chovoch, ale aj pri zarybňovaní voľných vôd. Pstruh dúhový sa výborne prispôsobil novým podmienkam, prejavil minimálnu vyberavosť v potrave a vysokú žravosť. Stal sa obľúbeným medzi rybármi, pretože rybárske revíry sa zarybňujú takmer výlučne konzumnou veľkosťou pstruha dúhového za nižšiu cenu ako pri pstruhovi potočnom. Okrem kvalitnej svaloviny ho rybári vyhľadávajú pre jeho lov a bojovnosť na udici.
Pstruh dúhový: Pomocník alebo hrozba?
So pstruhom dúhovým nebol v našich vodách dlhé roky žiaden problém, a to aj napriek rozsiahlemu zarybňovaniu. Pôvodné populácie pstruha potočného majú vždy vyššiu hodnotu ako umelo vysadené jedince, dokonca nepôvodného druhu. Avšak, hospodárenie na pstruhových vodách sa zmenilo. Dobré pstruhové revíry miznú, potoky trpia nedostatkom vody, majú nevyrovnané vodné stavy alebo vysychajú. Problémom sú aj nekontrolovane sa šíriace rybožravé predátory, najmä vydry, a neúmerný rybársky tlak.
V mnohých prípadoch môže byť pstruh dúhový do určitej miery nápomocný pri udržaní populácií pstruha potočného. Na násady konzumného pstruha dúhového, vysadené pred začiatkom pstruhovej sezóny, sa zameria pozornosť väčšiny rybárov. Pstruhy potočné tak zostávajú chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb. Po vylovení pstruhov dúhových rybársky tlak opadne a pstruhy potočné si žijú svoj vlastný život.
V súčasnosti sa však na neskúsených pstruhoch dúhových priživujú aj rybožravé predátory, ktoré po ich vyžratí likvidujú pôvodného pstruha potočného. Mnohí ochranári prírody sú presvedčení, že pstruh potočný dokáže odolať predátorskému tlaku vydry v nezregulovaných potokoch s množstvom úkrytov. Avšak, vydry dokážu absolútnu väčšinu pstruhových potokov vyžrať do poslednej generačnej ryby, pričom zostáva len pár mladých jedincov, ktoré často nedokážu dospieť a založiť novú generáciu.
Prečítajte si tiež: Pstruh lososový: Recepty a príprava
Výhody pstruha dúhového
Pstruh dúhový má svoje nesporné výhody a nachádza si svoje miesto v niektorých vodách s dostatkom prirodzenej potravy, predovšetkým v chladnejších stojatých vodách. Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť a jeho úlovky z Liptovskej Mary, niektorých vyrovnávacích nádrží, Dunaja, gabčíkovských priesakových kanálov, Hrona, Váhu a ďalších vôd to potvrdzujú. Zdolávanie takýchto veľkých rýb pripomína zdolávanie lososov a kvalita svaloviny je tiež porovnateľná s lososom. Veľké pstruhy dúhové sú vykŕmené na prirodzenej potrave a ich sýtočervená farba svaloviny pochádza z prírodných karoténov. Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť.
Pstruh dúhový vs. invázne druhy
Nepôvodné druhy predstavujú čoraz závažnejší problém z hľadiska konkurencie pôvodným druhom a ochudobnením biodiverzity. Skutočne problematickými druhmi sú invázne druhy ako sumček hnedý, nepôvodní býčkovia a tolstolobiky. Pstruha dúhového by sme medzi takéto druhy nemali radiť. Aj napriek svojmu rýchlemu rastu, prispôsobivosti a ďalším prednostiam sa nestal ohrozením pre populácie našich rýb. Naopak, má svoje miesto aj v našich vodách, hlavne v úsekoch, ktoré sú negatívne ovplyvnené zmenou klímy, zdevastované reguláciami či migračnými bariérami. Úspešné prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách je veľmi výnimočné, a tak sú jeho populácie odkázané len na zarybňovanie umelo odchovanými násadami. Jeho vysadzovanie je potrebné rozumne zvážiť a nerobiť unáhlené paušálne rozhodnutia, nepreháňať to ani s jeho množstvom.
Lov pstruhov na Slovensku
Od 16. apríla môžeme na Slovensku loviť tri druhy salmonidov: pstruha dúhového, sivoňa potočného a pstruha potočného a jeho jazernú formu.
Pstruh potočný (Salmo trutta fario)
Pstruh potočný je typickým obyvateľom chladných horských a podhorských tokov s vodou bohatou na kyslík a teplotou do 18 stupňov Celzia. Je to teritoriálny druh, verný svojmu stanovišťu, ktoré opúšťa len pri neresovej migrácii alebo migrácii súvisiacej s rastom. Potravu pstruhov tvoria hlavne larvy hmyzu, náletový hmyz, malé rybky a všetko mäsité, čo sa do vody dostane. Rozmnožovanie prebieha v novembri až decembri, samica nakladie od 500 do 3 000 žltooranžových ikier do priehlbiny na štrkovom dne toku.
Rozlíšenie pohlavia: Samce majú užšiu, dlhšiu hlavu, rozoklané čeľuste a výraznejšie sfarbenie. Na spodnej čeľusti sa objavuje tzv. hák.
Prečítajte si tiež: Lahodné recepty na pstruha
Vývoj a sfarbenie: Malé pstruhy majú na bokoch tmavé škvrny, ktoré sa nazývajú juvenilné. Vekom sa sfarbenie mení, u starších rýb je fádnejšie. Charakteristické sú čierne bodky spolu s červenými, bielo lemovanými bodkami.
Životný cyklus a veľkosť: Pstruh potočný sa dožíva priemerne 3 - 5 rokov a dorastá do veľkosti 30 - 40 cm, vzácne až 70 cm.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pstruh dúhový bol dovezený zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia a využíva sa ako tržná ryba v pstruhových hospodárstvach. Od výteru dosiahne tržnú hmotnosť 250 g za 14 mesiacov. Do pstruhových vôd sa nasádza hlavne na otvorenie pstruhovej sezóny ako tzv. nárazníková ryba. Rybári ho vyzdvihujú pre jeho bojovnosť.
Jazerná forma pstruha potočného (Salmo trutta m. lacustris)
Ak sa pstruh potočný dostane do stojatej vody, vytvára jazernú formu, ktorá sa odlišuje hlavne sfarbením. Na tele chýbajú červené bodky, sfarbenie je striebristé s tmavými škvrnami v tvare písmena X. Rast sa zrýchli a prírastky sú enormné. Najznámejšie nádrže s výskytom jazernej formy sú Liptovská Mara, Oravská priehrada a VN Palcmanská Maša - Dedinky.
Morská forma pstruha potočného (Salmo trutta trutta)
Morská forma pstruha na Slovensko migrovala ešte do polovice minulého storočia do rieky Dunajec. Následkom zhoršenia kvality vody a vybudovaním migračných bariér však ťahy týchto rýb postupne slabli, až došlo k ich úplnému zastaveniu. Táto forma pstruha sa neresí v riekach, ale väčšinu života prežije v mori.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pstruha po mlynársky
Sivoň potočný (Salvelinus fontinalis)
Sivoň bol do Československa dovezený koncom 19. storočia, podobne ako pstruh dúhový. Má veľmi podobnú biológiu ako pstruh potočný a konkuruje mu v potrave. Sivoň však dokáže prežiť aj v kyslejšej vode.
Rozlišovacie znaky:
- Pstruh potočný: červené škvrny, ktoré môžu byť bielo lemované.
- Pstruh dúhový: striebristé až fialové sfarbenie chrbta a bokov, čierne škvrny, dúhový pás.
- Sivoň potočný: zelenkasté sfarbenie chrbta a bokov, mramorová kresba, žltkasté bodky + červené až oranžové škvrny.
Rybársky tlak a ochrana
Rybársky tlak na pstruhové vody neustále narastal a v súčasnosti existuje len málo revírov, kde by sa populácia pstruhov obnovovala samoreprodukciou. Je preto nutné stavy týchto rýb umelo dopĺňať. Významným faktorom je aj klesajúci prietok na mnohých tokoch, ktorý má za následok zanášanie koryta sedimentom a zánik úkrytových možností. Pomôcť môže budovanie kaskád a pravidelná starostlivosť o zverené toky.
Revíry Chyť a Pusť (CHAP)
Aj na Slovensku sa začal rozmáhať trend vytvárania rybárskych revírov typu chyť a pusť (CHAP), a to nielen na vodách kaprových, ale aj lososových. Medzi najznámejšie patria VVN Bešeňová, rieka Poprad v meste Svit a Poprad v Kežmarku.
Chov pstruhov
V rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný. Pstruh dúhový rastie rýchlo a je menej náročný na kvalitu vody. Pstruh potočný preferuje čistú, prúdiacu a chladnejšiu vodu s vysokým obsahom kyslíka.