Pstruh potočný (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba z čeľade lososovitých (Salmonidae), ktorá si získava čoraz väčšiu popularitu. Vyskytuje sa v mnohých podobách a je známy svojím teritoriálnym správaním. V súčasnosti sa však táto ryba stretáva s rôznymi výzvami, ako sú obmedzenia pri zarybňovaní, vplyv inváznych druhov a zhoršujúce sa životné prostredie.
Pstruh dúhový: Konkurent alebo pomocník?
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), pôvodom zo Severnej Ameriky, bol do Európy introdukovaný v roku 1881. Jeho rýchly rast a odolnosť viedli k rozšíreniu jeho chovu aj na Slovensku. Hoci sa pstruh dúhový stal obľúbeným medzi rybármi pre svoju prispôsobivosť a bojovnosť, vyvstávajú otázky o jeho vplyve na pôvodné druhy, najmä na pstruha potočného.
Prevládajú tu jeho pozitívne vlastnosti? Alebo sa stáva nežiaducim konkurentom a hrozbou pre pôvodné druhy? Popri kvalitnej svalovine ho rybári vyhľadávajú aj pre samotný jeho lov a bojovnosť na udici. So pstruhom dúhovým po celé roky nebol v našich vodách žiaden problém, a to aj napriek tomu, že sa pstruhom dúhovým postupne zarybňovalo čoraz viac a viac. Dokonca sa do niektorých revírov začali vysadzovať aj veľké dúhaky s hmotnosťou niekoľko kilogramov.
Miznutie pstruhových revírov
Pôvodné populácie pstruha potočného majú vždy mnohonásobne vyššiu hodnotu ako umelo vysadené jedince, dokonca nepôvodného druhu - o tom nikto nepochybuje. No hospodárenie na pstruhových vodách už ani zďaleka nie je také ako pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi. Dobré pstruhové revíry nám miznú doslova pred očami. Potoky, kde sa ešte prednedávnom lovili stovky krásnych pstruhov potočných, dnes často trpia nedostatkom vody. Majú nevyrovnané, často extrémne nízke vodné stavy alebo dokonca úplne vysychajú! Tam, kde sa voda ešte zachovala, robia obrovské problémy nekontrolovane sa šíriace rybožravé predátory, najmä vydry. No a nakoniec na zostávajúce potoky, kde ešte pstruhy zostali, je často vyvíjaný neúmerný rybársky tlak.
Dostávame sa do zvláštnych paradoxov, keď nájsť optimálne riešenie nie je vôbec jednoduché. A tak v mnohých prípadoch môže byť pstruh dúhový dokonca do určitej miery aj nápomocný pri udržaní populácií pstruha potočného. Na násady konzumného pstruha dúhového, vysadené pred začiatkom pstruhovej sezóny, sa zameria pozornosť väčšiny rybárov. Pstruhy potočné tak zostávajú chránené mimoriadnou žravosťou a neskúsenosťou týchto vysadených rýb. Dúhaky sa za niekoľko dní až týždňov vylovia a rybársky tlak postupne opadne. Pstruhy potočné si potom žijú svoj vlastný, rybármi a nepôvodnými pstruhmi dúhovými takmer nerušený, život. Ešte prednedávnom to fungovalo takmer ideálne. V súčasnosti sa popri rybároch dokonale priživujú na neskúsených pstruhoch dúhových aj rybožravé predátory. Keď sú z toku vyžraté, prakticky nerušene likvidujú pôvodného pstruha potočného.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Predátory a ochrana pstruhov
Prevažná väčšina ochranárov prírody je presvedčená, že pstruh potočný dokáže odolať predátorskému tlaku vydry. Že jeho schopnosti v nezregulovaných potokoch s množstvom úkrytov dokážu pstruha potočného ochrániť. A že žiaden predátor si predsa svoju korisť celkom nezlikviduje… Ale žiaľ, tieto krásne znejúce teórie prakticky neplatia. Vydry dokážu absolútnu väčšinu pstruhových potokov vyžrať doslova do poslednej generačnej ryby. V reguláciách je to akurát podstatne rýchlejšie. Zostáva len pár mladých - juvenilných jedincov, ktoré často ani nedokážu dospieť a založiť novú generáciu. A to aspoň na takých miestach, kde by sa pstruhy mohli rozmnožovať. Pre objektivitu musím uznať, že poznám aj pár väčších potokov, kde popri vydrách ešte dokázali pstruhy potočné prežiť.
Pstruh dúhový v stojatých vodách
Dúhak má svoje nesporné výhody a rozhodne si nájde svoje miesto v niektorých vodách s dostatkom prirodzenej potravy. Predovšetkým v chladnejších stojatých vodách nachádza ideálne podmienky. Dokáže tu neuveriteľne rýchlo rásť, takmer ako v intenzívnych rybničných chovoch. Výnimkou nie sú prírastky viac ako pol kila ročne. Úlovky niekoľkokilogramových dúhakov z Liptovskej Mary, niektorých vyrovnávacích nádrží, ale aj z Dunaja, gabčíkovských priesakových kanálov, Hrona, Váhu a ďalších vôd nám to potvrdzujú. Zdolávanie takýchto veľkých rýb už pripomína skôr zdolávanie lososov. A kvalita svaloviny je tiež porovnateľná s lososom, ba povedal by som, že je ešte oveľa vyššia. Tieto veľké pstruhy dúhové sú totiž vykŕmené na prirodzenej potrave a ich sýtočervená farba svaloviny nie je z umelých krmív, ale z čisto prírodných karoténov. Takéto pstruhy však môžeme loviť len v prípade, že ich necháme vo vode aspoň jednu, dve sezóny po vysadení narásť. Veď žiaden hospodár nejde hneď po vysadení pozbierať zemiaky na pole, ale počká do jesene na úrodu! To je základ hospodárenia!
Invázne druhy a biodiverzita
Nepôvodné druhy predstavujú čoraz závažnejší problém, najmä z hľadiska konkurencie pôvodným druhom a postupným ochudobnením biodiverzity. Skutočne problematickými druhmi sú tie invázne - sumček hnedý, nepôvodní býčkovia a čoraz viac tolstolobiky. Pstruha dúhového by som rozhodne medzi takéto druhy neradil. Pstruh dúhový sa aj napriek svojmu rýchlemu rastu, úžasnej prispôsobivosti a ďalším prednostiam nestal ohrozením pre populácie našich rýb. Podobne, ako napríklad nepôvodné zemiaky nezničili našu flóru…
Naopak, dúhak má rozhodne svoje miesto aj v našich vodách, hlavne v úsekoch, ktoré sú negatívne ovplyvnené zmenou klímy, zdevastované necitlivými reguláciami či migračnými bariérami. Úspešné prirodzené rozmnožovanie pstruha dúhového v našich vodách je veľmi výnimočné, a tak sú jeho populácie odkázané len na zarybňovanie umelo odchovanými násadami. Jeho vysadzovanie je potrebné rozumne zvážiť a nerobiť unáhlené paušálne rozhodnutia, nepreháňať to ani s jeho množstvom.
Charakteristika pstruha potočného
Pstruh (Salmo trutta) je obľúbená sladkovodná ryba, ktorá patrí do čeľade lososovitých (Salmonidae). Pstruhy už dávno žijú väčšinou v chovných rybníkoch, divé, chutnejšie formy sú zriedkavejšie. Pstruh má pevné, jemne aromatické mäso, bohaté na živiny.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách
Ryby čeľade lososovité (Salmonidae) sú druhy žijúce v čistých chladnejších tokoch alebo v horských jazerách, alebo druhy žijúce v mori a migrujúce na neresenie do riek.
Pstruh potočný je sladkovodná ryba z čeľade lososovitých, ktorá je rozšírená prakticky v celej Európe. V Českej a Slovenskej republike sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch i vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode.
Pstruhy majú vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.
Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedinci s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedinci s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej.
Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň. Samce majú dlhšiu hlavu ako samice, u starších jedincov sa objavuje hákovité zahnutie spodnej čeľuste.
Prečítajte si tiež: Význam farieb v akvaristike
Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov. Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik.
Druhy Pstruhov
U pstruha rozlišujeme v podstate tri rôzne druhy: Pstruh riečny, pstruh jazerný a pstruh morský. Hoci v obchodoch prevláda pstruh riečny, pstruh dúhový, ktorý bol do Európy privezený v roku 1880 z Kalifornie, sa považuje za rovnako obľúbeného.
- Pstruh riečny: Vynikajúco sa hodí na údenie, pretože ako sladkovodná ryba nemá vôbec tak výraznú chuť ako mnohé iné slanovodné ryby.
- Pstruh morský: Mimoriadne hojne sa vyskytuje v Bielom mori alebo tiež severne od Španielska a v Atlantiku.
- Pstruh jazerný: Často pochádza z horských jazier.
Pstruh dúhový
To, že pochádza z veľkej čeľade lososovitých rýb, je u pstruha dúhového zvlášť zrejmé. Živí sa malými kôrovcami a jeho jemné mäso má lososovito ružové až červené sfarbenie. Pstruha dúhového možno spoznať podľa širokého červenkastého bočného pruhu, ktorý sa dúhovito ligoce.
Prirodzene sa pstruh dúhový vyskytuje v riekach Ázie a Severnej Ameriky, pričom farba jeho mäsa môže byť v prírode naozaj sfarbená do „lososova“ v prípade, že sú jeho potravou nymfy morských kôrovcov s obsahom prírodného farbiva astaxantínu (ide o rovnaké farbivo, ktoré farbí lososa). Pstruh dúhový z pultov našich tuzemských supermarketov je kŕmený špeciálnym typom stravy bohatej na obsah karotenoidov prírodného pôvodu, ktoré dáva mäsu charakteristické sfarbenie. A aj vyššiu cenovku oproti klasickému pstruhovi.
Chov Pstruha Dúhového
V týchto rybníkoch sa chovajú dva druhy lososovitých rýb: pstruh dúhový a pstruh potočný. Pstruh dúhový pochádza zo Severnej Ameriky. Do Európy bol introdukovaný v roku 1880 ako druh vhodný pre intenzívne rybné hospodárstvo. Rastie veľmi rýchlo. Za jeden rok narastie do veľkosti trojročného pstruha potočného.
Má podobné nároky na životné prostredie ako pstruh potočný, je však viac zastúpený v stojatých vodách. Je menej náročný na kvalitu vody než ostatné lososovité ryby. Dáva prednosť chladnejším vodám, ale znáša dobre i pomerne vysoké teploty 20-22(23) °C. V týchto rybníkoch sa chová pstruh dúhový pôvodom z Kanady, jazera Camloops, dovezený k nám v roku 1966 z Dánska.
Potomstvo sa získava umelým výterom v liahni. Pre inkubáciu ikier a odchov plôdika vyžaduje teplotu minimálne 6-8 °C. Ikernačka kladie 500-3000 ikier. Vývoj ikry trvá jeden a pol až dva mesiace. Potravu v dospelosti tvorí predovšetkým bentická potrava i menšie druhy rýb. V stojatých vodách využíva i zooplanktón. Potravu zbiera po celý rok kým teplota neklesne pod 5 °C. V podmienkach chovu dorastá v 1. roku do 10-12 cm, v druhom dosahuje 20-30 cm.
Výskyt a Životné Prostredie
Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie.
Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg.
Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.
Potrava Pstruha
Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.
Nutričné Hodnoty Pstruha
Pstruh má veľmi jemné, mastnejšie mäso a na spracovanie sa ideálne hodí približne štvrť kilogramová ryba tohto druhu. Pstruh sa môže grilovať, piecť i vyprážať. Z tepelnej úpravy sa neodporúča jedine dusenie.
Mäso pstruha poskytuje asi o 70 percent viac nenasýtených mastných kyselín a mnoho cenných proteínov. Tuky, ktoré chránia cievy, pomáhajú znižovať riziko srdcového infarktu.
- Nutričné hodnoty na 100 g divokého pstruha obyčajného: 132 kcal, 19 g bielkovín, 3 g tuku a asi 548 mg omega‑3 mastných kyselín (167 mg EPA + DHA).
- Nutričné hodnoty na 100 g chovaného pstruha dúhového: 138 kcal, 21 g bielkovín, 4 g tuku a 486 mg omega‑3 mastných kyselín (339 mg EPA + DHA).
Príprava Pstruha
Pstruha možno pripraviť na viacero spôsobov. Pstruha možno, okrem iného, bez problémov piecť, pošírovať alebo tiež údiť. Pri pečení možno postupovať podľa rôznych metód. Pstruha tiež možno variť na modro. Tu treba pstruha spracovať alebo vypitvať čerstvého. Dôležité je, aby sa sliz, ktorý sa nachádza na pokožke, neodstránil, pretože ten potom vyvolá modré sfarbenie.
K pstruhovi možno konzumovať napríklad slané zemiaky, rozpustené maslo alebo aj smotanu s chrenom či Sauce Hollandaise. Tradičným receptom v mnohých medzinárodných kuchyniach je pstruh na mandliach. Medzi typické prílohy patria napríklad varené zemiaky, či huby.
Ako Vybrať Čerstvého Pstruha
Pri výbere čerstvých rýb existuje niekoľko poznávacích znamení, podľa ktorých sa môžete orientovať.
- Pozrite sa rybe do očí: Mali by ste vidieť jasné, čisté a zreteľne ohraničené oči.
- Skontrolujte žiabre: Mali by mať ružový až červenkastý odtieň. Ak sú žiabre viditeľne šedé, hnedasté či dokonca zelenkavé, dávajú vám tým jasný signál, že takejto rybe by ste sa mali radšej vyhnúť.
- Stlačte kožu prstom: Svalovina by sa mala ihneď elasticky vrátiť do svojej pôvodnej polohy.
Pstruh a Zdravie
O rybách sa píše často v súvislosti s ich prínosom pre zdravie, napriek tomu stále patríme medzi národy, kde je priemerná konzumácia rýb na obyvateľa jedna z najnižších v Európe.
Ryby obsahujú významný antioxidant selén. Podporujú hojenie rán, eliminujú zápalové procesy v tele, pomáha pri liečbe akné a spomaľuje starnutie. Jód v rybacom mäse vplýva na funkciu štítnej žľazy, ako aj na celkovú vitalitu organizmu. Bohato zastúpený je aj vitamín D, ktorý je nevyhnutný na zdravý rast kostí a zubov. V neposlednom rade treba spomenúť nenasýtené omega-3 mastné kyseliny.
Pstruh obyčajný je z pohľadu obsiahnutých omega‑3 mastných kyselín najlepšou voľbou zo sladkovodných rýb, pretože má priaznivý pomer medzi omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami. Tučnejšie ryby sú tak skvelým zdrojom práve týchto zdraviu prospešných mastných kyselín.
Ponuka Pstruhov v Obchodoch
Produktový rad transparentne balených rýb svojou technológiou balenia zohľadňuje najnovšie trendy v kvalite a funkčnosti potravín. Zubáč, Losos atlantický, Pstruh, Treska škvrnitá a Platesa majú všetky vákuovo samostatne balené filety. Filety si môže spotrebiteľ odstrihnúť a používať po častiach, tak ako to potrebuje - nemusí rozmrazovať celé balenie.
Vákuovým balením sa rybám oproti voľne baleným predlžujú organoleptické vlastnosti ako kvalita, farba, aróma a chuť . Zákazník tak nekupuje iba pekný obal, ale môže si rybu obzrieť a zhodnotiť jej farbu, štruktúru a opracovanie.
Pstruh obyčajný: Všeobecné informácie
Pstruh obyčajnýlatinsky: Salmo truttamaďarsky: Sebes pisztráng anglicky: Troutrad: lososotvaré čeľaď: lososovitépotrava: všežravec, dravecdĺžka života: 20 rokovpohlavná dospelosť: 2-4. rokdoba rozmnožovania: október - februárbežná veľkosť: 20 až 40 cmmaximum: cez 110 cmLovná miera (cm): 25Doba hájenia: 1.9 - 15.4Typické znaky tuková plutvičkažltkasté sfarbenie bokovčervené a čierne škvrny chvostová plutva bez škvŕn
Pstruh obyčajný je vysoko prispôsobivou rybou obývajúcou najrôznejšie typy vôd po celej Európe. Ako ryba náročná na čistotu vôd a vysoký obsah kyslíka uprednostňuje podhorské toky, chladné jazerá a vytvára i morskú formu, ktorá svojim vzhľadom a chovaním veľmi pripomína lososa a to vrátane toho, že tiahne za výterom do riek.
Formy pstruha obyčajného
Jednotlivé populácie pstruha obyčajného sa líšia vzhľadom, veľkosťou a sfarbením a v minulosti mala každá lokalita geneticky jedinečnú a typickú populáciu tejto ryby a bola popísaná celá rada foriem. Dnes je tento stav minulosťou. Sústavným lovom boli niektoré lokálne formy vyhubené či zdecimované, na iných miestach dochádza vďaka vysadzovaniu ku kríženiu pstruhov z mnoho vzdialených oblastí (u nás existujú geneticky pôvodné populácie pstruha len v niekoľko málo horských potokoch, násady sa voľne pohybujú v rámci celého štátu a v niektorých prípadoch boli dovezené ryby i zo zahraničia).
Pstruhovi obyčajnému však rozhodne nehrozí vyhubenie ako druhu. Ako športová ryba je odchovávaný v obrovských počtoch a vďaka rybárskej vášni anglických kolonizátorov je dnes rozšírený prakticky po celom svete. Nepôvodné populácie pstruha sú dnes bežné v Austrálii (vrátane Tasmánie a Nového Zélandu), v Južnej Amerike (Chile, Argentína) a mnohých štátoch Ázie a Afriky. Nakoľko pri tom vysadené pstruhy zdevastovali pôvodné spoločenstvá vodných organizmov je otázkou.
Z všeobecne známych foriem pstruha literatúra bežne udáva potočnú, jazernú a morskú, za zmienku ale stojí i takmer vyhubená forma žijúca na Korzike, sfarbená po celom tele čierno s červenými škvrnami. U nás žijúce pstruhy patria v drtivej väčšine k potočnej forme, v niekoľkých nádržiach bol zaznamenaný výskyt jazernej formy líšiaci sa od potočných pstruhov striebristým sfarbením, väčšou veľkosťou a menším počtom škvŕn, obvykle iba čiernych. Jazerné pstruhy sa vyskytujú bežne v jazerách severnej Európy. Baltské, Severné a ďalšie európske moria obýva vzhľadovo podobná morská forma, tiahnuca k výteru do riek Nemecka, Poľska, Dánska, Švédska a rady ďalších krajín.
Formy nie sú stále, napríklad potočné pstruhy premiestnený do prostredia rozľahlej nádrže sa začnú veľmi rýchlo približovať veľkosťou i vzhľadom jazernej forme. Pokiaľ by sme mali popísať typický exemplár potočnej formy pstruha obyčajného, bude sa jednať o štíhlu rybu s mierne valcovitým telom pokrytým drobnými šupinami veľmi príjemnými na dotyk. Chrbát je tmavý, základná farba bokov je žltá s dvomi typmi škvŕn. Prvé sú tmavé, druhé červené s bielym lemom. Chvostová plutva je skoro rovno zakončená a prakticky bez škvŕn. Boky mladých exemplárov sú doplnené niekoľkými modrastými zvislými pruhmi, ktoré zrejme plnia funkciu ochranného sfarbenia, pokiaľ ich majiteľ nedorastie do väčších rozmerov. Po prekročení dĺžky asi 20 cm sa vytrácajú.
U nás je pstruh jednou z najobľúbenejších športových rýb, bohužiaľ však v poslednej dobe nestačí prirodzená produkcia našich vôd ani odchovné kapacity rybárskych organizácií uspokojiť rastúci záujem rybárov.
Základné údaje o pstruhovi obyčajnom
Rozmery
- Dĺžka priemerná: 20 až 40 cm
- obvyklé maximum: u nás do 60 cm
- rekordné hodnoty: u nás cez 80 cm, morská forma cez 110 cm
Hmotnosť
- priemerná: 0,2 až 0,75 kg
- obvyklé maximum: do 3 kg
- rekordné hodnoty: u nás cez 7 kg , morská forma okolo 20 kg
Výskyt
Vyskytuje sa v horských riekach a potokoch a udrží sa i v nižších polohách, pokiaľ je voda chladná a čistá. Dobré pstruhové revíre vznikli pod údolnými nádržami vďaka vypúšťaniu chladnej vody. Občas býva vysadzovaný i do niektorých stojatých vôd alebo sa ojedinele loví i v mimopstruhových vodách. Vo veľkých nádržiach sa občas uloví jedinci prechádzajúci k jazernej forme. Čistá populácia jazernej formy u nás nežije.
Biológia druhu
Vzhľadom k tomu, že na našom území žije bežne iba potočná forma pstruha obyčajného, budú sa nasledujúce údaje týkať práve jej. Pstruh obyčajný u nás obýva predovšetkým tečúce vody pstruhového a lipňového pásma, vzácnejšie žije i v niektorých nádržiach. Je náročný na čistotu vody a vysoký obsah kyslíka, ktorý je limitujúcim faktorom pre jeho ďalšie rozšírenie. Práve chladná na kyslík bohatá voda umožnila prežívaniu pstruha v takzvaných sekundárnych pstruhových pásmach pod údolnými nádržami.
Ďalšou dôležitou vecou majúcou vplyv na výskyt pstruhov je dostatok úkrytov. Súčasný stav, kedy dochádza k napriamovaniu, regulovaniu a doslova kanalizácii tokov má značne negatívny dopad na početnosť tohto druhu v postihnutých úsekoch. S rastúcou veľkosťou je pstruh stále viac teritoriálnou rybou vyberajúcou si výhodné stanovisko s dostatočnou hĺbkou, ktorá ho ukrýva pred svetlom a dáva mu zrejme väčší pocit istoty. Stanoviská pstruhov sú pomerne stále a menia sa len v období neresu alebo za extrémnych prietokov. K istým migráciám dochádza i s príchodom zimného obdobia (do isté miery koliduje s neresením) a následne jari.
Pstruh sa živí živočíšnou potravou, ktorú u menších jedincov tvorí hlavne vodný bezobratlovci (larvy hmyzu apod.) a taktiež náletový hmyz. Za zvýšenej vody konzumuje i suchozemské organizmy splavené vodou a unášané prúdom. S rastúcou veľkosťou pribúdajú v potrave pstruha rybky a veľké exempláre už tento typ potravy preferujú a bežne konzumujú i jedince vlastného druhu. Potrava sa líši v závislosti na type lokality - iná je na lúčnom potoku s bohatým náletom hmyzu, iná v kamenitej horskej rieke alebo pstruhovom úseku pod priehradou. Tieto rozdiely majú vplyv i na výber nástrah pri športovom love.
Pstruh u nás pohlavne dospieva v 2. - 4. roku života, samce o niečo skôr. K neresu dochádza na jeseň a konkrétna doba je závislá na veľa okolnostiach, takže obdobie siaha od konca septembra hlboko do zimy, ojedinele až do februára. Najčastejšie je to ale v septembri októbri. Neresu predchádza migrácia rýb na neresoviská. Tá môže mať rôznu dĺžku, na našich vodách je to väčšinou len okolo 1 km. Cestou na neresoviská zdolávajú pstruhy i početné prekážky a sú napríklad schopný prekonať i stupne s výškou niečo cez 1 m.
Na neresovisku sa ako prví objavujú samce, samice priplávajú o niečo neskôr. Neresoviskom býva plytkejšie miesto s piesčitým až štrkopieskovým dnom a nie veľmi rýchlym prúdom. Samice si tu na dne vytĺkajú hniezda vzhľadom k ich veľkosti neporovnateľná s hniezdami hlavátky alebo lososa. Väčšinou tieto oválne priehlbiny pretiahnuté v smere prúdu nemerajú viac než 0,5 m. Do hniezda sa pár pstruhov vytiera v niekoľkých dávkach a ihneď po nakladení víria ryby substrát a ikry do neho zapadávajú. Vzhľadom k tomu, že výter prebieha v chladnom období, trvá vývoj ikier veľmi dlho - bežne i cez 100 dní, takže k liahnutiu dochádza koncom zimy alebo na jar. S zvyšujúcou teplotou vody sa vývoj ikier urýchľuje. Ikry pstruha sú prekvapivo veľké (4,5 - 6 mm) a obsahujú značné množstvo zásobných látok pre vývoj plôdiku, takže sa ich do tela samice vojde len obmedzený počet. Bežne ide len o niekoľko stoviek kusov, u veľmi veľkých samíc s hmotnosťou niekoľko kg môže prekročiť i 5 000 ks.
V našich vodách je pstruh obyčajný dôležitou pôvodnou rybou predstavujúcou dominantný druh veľa horských a podhorských tokov. S výnimkou vysadzovaných sivoňov je najvyššie žijúcou rybou. V súčasnosti jeho početnosť klesá. Na vine sú úpravy vodných tokov, nevyrovnaná vodná bilancia posledných rokov, zvyšovanie kyslosti vody v horských oblastiach, šírenie predátorov (kormorán, vydra, norok), zarybňovanie inými druhmi (pstruh dúhový, sivoň) a nadmerný športový i nešportový rybolov. Komplexné riešenie tejto problematiky je v našich súčasných pomeroch zrejme nereálne. Vďaka snahe o vysokú produkciu násad pstruhovi rozhodne nehrozí vyhubenie, ale pôvodná genetická premenlivosť a rozmanitosť postupne zaniká, pretože sa stále viac uplatňujú ryby pochádzajúce od najväčších chovateľov násad.
#