Slovensko je krajina milovníkov čokolády, kde priemerná domácnosť minie na sladkosti približne 280 eur ročne. Čokoládové cukrovinky tvoria významnú časť týchto výdavkov, pričom Slováci obľubujú francúzske, nemecké a švajčiarske čokolády. Dôvod je jednoduchý: švajčiarske cukrárne a supermarkety ponúkajú široký výber čokolád od skúsených majstrov, ktorí používajú kvalitné kakaové bôby a čerstvé mlieko z alpských lúk. Medzi dominantné značky patrí Lindt, ktorá zamestnáva viac ako 13 500 ľudí a dosahuje celosvetový obrat približne 4 miliardy eur.
Prekvapivo, ponuka Lindt v slovenských supermarketoch sa líši od ponuky na ich e-shope lindt.sk. V supermarketoch nájdeme skôr štandardné príchute, zatiaľ čo e-shop ponúka exotickejšie varianty, ako napríklad pomarančovú čokoládu, vegánsku líniu produktov a možnosť namixovať si vlastný balíček praliniek. Lindt tiež ponúka B2B sekciu, kde si firmy môžu vyskladať vlastné balíky sladkých pozorností pre klientov a partnerov.
Lindt: Od malej cukrárenskej výroby k svetovému unikátu
Príbeh spoločnosti Lindt sa začal písať v roku 1845 v Zürichu, keď David Sprüng-Schwarz a jeho syn Rudolf Sprüngli-Ammann vlastnili malý obchod s cukrovinkami. Podnik rýchlo rástol vďaka podnikateľskej duši a vášni. V 30. rokoch 19. storočia sa z rodinného podniku stala významná firma.
Kľúčovým momentom v histórii čokolády bol rok 1879, keď Švajčiar R. Lindt vynašiel konšovací (miešací) stroj. Táto technológia umožnila výrobu mliečnej čokolády a vytvorila "rozplývajúcu sa čokoládu", ktorá bola jemná a chutná. Takto sa začala čokoládová revolúcia.
Dnes patrí Lindt & Sprüngli medzi desiatku vedúcich spoločností na svetovom trhu s čokoládovými cukrovinkami. Počas viac ako 160 rokov existencie sa spoločnosť stala známym výrobcom prémiovej čokolády. Značka Lindt dosahuje zaujímavé výsledky na rôznych trhoch, napríklad v Kanade a Nemecku. V USA je vedúcou značkou Ghirardelli Chocolate, ktorú vyrába kalifornská dcérska spoločnosť Lindt & Sprüngli.
Prečítajte si tiež: Vianočná torta
Trh si vyžaduje prispôsobenie sa aktuálnym trendom, preto e-shop Lindt ponúka Slovákom možnosť objaviť nové chute, napríklad pri pralinkách, kde si môžu vybrať zo širokej ponuky príchutí. Spoločnosť Lindt & Sprüngli sa snaží vyvíjať nové a neobjavené príchute, ktoré budú inšpirovať zákazníkov a zároveň zachovávať najvyššiu kvalitu.
Čokoláda na Slovensku: Spotreba a výroba
Celková spotreba čokolády na Slovensku vlani stúpla o 17,6 % na obyvateľa. V Európskej únii sa v roku 2020 vyrobilo 3,6 milióna ton čokolády. Slovensko s produkciou takmer 3,5 tony patrí k najmenším výrobcom čokolády. Na Slovensko sa vlani priviezlo 57-tisíc ton čokolády v hodnote 264,7 milióna eur. Súčasne sa zo Slovenska vyviezlo spolu 53,9-tisíc ton čokolády v hodnote 218,3 milióna eur.
V Bratislave sa nachádza továreň na čokoládu Figaro, ktorá vyrobí 40-tisíc ton čokolády ročne. Okolo 90 % výroby sa exportuje. Čokoláda má výborné skladovacie schopnosti vďaka stabilnému tuku, ktorý obsahuje. V niektorých štátoch, ako napríklad vo Švajčiarsku, sa robia obrovské bloky čokolády pre prípad kritických situácií.
Výroba čokolády: Od kakaových bôbov po tabuľku
Výroba čokolády začína spracovaním kakaových bôbov, ktoré sa dovážajú z Pobrežia Slonoviny a Južnej Ameriky. Tekutá 100-percentná čokoláda (kakaový likér) sa zmiešava s kryštáľovým cukrom, mliekom, tukmi a arómami. Po prevalcovaní sa zjemní a potom sa mieša v konši 6 až 8 hodín. Pri miešaní sa uvoľňuje energia arómy, znižuje sa množstvo vody a čokoláda získava svoju chuť a stáva sa tekutou. Potom sa odčerpá do zásobníkov a naleje do formy.
Kakaový likér je 100-percentná tekutá čokoláda s horkou chuťou. V ďalšom procese sa zmieša s čokoládou v rôznom pomere, v závislosti od toho, či je to mliečna alebo tmavá čokoláda. Výroba čokolády trvá okolo 8 hodín. Ak sa vyrábajú bonbóny, môže to trvať aj týždeň.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť opakovanú pomarančovú tortu
Existujú rôzne druhy čokolád - biela, mliečna, horká. Biela čokoláda je jednou z najdrahších, pretože obsahuje kakaový tuk, ktorý je drahší ako kakaový prášok. Čím je čokoláda tmavšia, tým je kvalitnejšia, lebo obsahuje viac kakaového likéru.
Figaro: História bratislavskej čokolády
História čokolády Figaro siaha do konca 19. storočia, kedy rodina Štolverk založila fabriku v Bratislave. Vyrábali sa mliečne karamelky, marcipán a pepermintové cukrovinky. V období 1. republiky sa vyrábali bonboniéry s vlasteneckými menami, avšak najpredávanejšou bola bonboniéra „Tu mám rád“. Počas 2. svetovej vojny sa závod orientoval na výrobu ovocných džemov, marmelád a umelého medu.
V roku 1948 sa bratislavský závod stal súčasťou podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. V roku 1958 bol premenovaný na FIGARO n. p. a zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch. V roku 1963 sa FIGARO stal súčasťou kolosu Československé čokoládovne.
V 60. rokoch Figaro spracovával kakaové boby, vyrábal polotovary, čokoládové, cukrárske a tukové polevy. K produktom patrili čokoládové aj nečokoládové cukrovinky. V 80. rokoch ročná produkcia prekračovala 18 000 ton výrobkov.
Po roku 1992 sa Figaro stal akciovou spoločnosťou, kde 67 % akcií získala spoločnosť Jacobs Suchard, ktorá sa v roku 1993 spojila s Kraft General Foods Europe. V roku 2012 vznikla spoločnosť Mondelez Slovakia.
Prečítajte si tiež: Citrusová chuť v dezertoch
Čokoláda a chute: Preferencie Slovákov a sveta
Chuťové preferencie sa líšia v závislosti od krajiny. Francúzi majú radšej tmavú čokoládu, Nemci mliečnu. Angličanom chutí pomarančová príchuť, ktorá u Slovákov nemala úspech. Oriešková čokoláda je obľúbená všade.
Od palaciniek po bryndzu: Slovenské gastronomické dedičstvo
Okrem čokolády má Slovensko bohaté gastronomické dedičstvo. Medzi obľúbené jedlá patria palacinky, ktoré sa v rôznych formách objavovali v mnohých krajinách. Na Slovensku je známa bryndza, typický produkt starý viac ako 400 rokov. Je to mäkký syr vyrobený z plnotučného ovčieho mlieka, ktorý má hrudkovitú konzistenciu. Bryndza sa stala obľúbenou pre svoju chuť a vôňu, ale aj pre jej blahodarné účinky na organizmus.
V horských oblastiach Slovenska, ako Orava, Liptov a Spiš, sa ľudia živili výrobou mlieka, syrov, žinčice a bryndze. Pastieri žili so svojimi čriedami a vyrábali rôzne drevené úžitkové predmety.
Bryndzové halušky vznikli pred viac ako 250 rokmi spojením najdostupnejšej suroviny - zemiakov a múky - s bryndzou. Veľmi skoro sa stali obľúbeným pokrmom Slovákov.