Ovocie, dar prírody, je nevyhnutnou súčasťou vyváženej stravy a zohráva kľúčovú úlohu v ľudskom zdraví a kultúre. Avšak v súčasnosti čelíme paradoxu: ovocie je čoraz ťažšie dostupné a často sa stáva terčom neopodstatnenej kritiky. Tento článok sa zameriava na dôvody, prečo ovocie nie je vždy dostatočne zberané a prečo sa stáva nezaslúženou obeťou moderných stravovacích trendov.
Morálne a etické zásady v kontexte ovocinárstva
Morálne a etické zásady zohrávajú dôležitú úlohu v živote každého jednotlivca, a to aj v jeho vzťahu k prírode a k plodinám, ktoré nám poskytuje. Etické zásady sa od morálnych líšia tým, že sú výsledkom zámernej premeny, ktorá nastáva po výslovne kritickom uvažovaní a uvedomelom hľadaní. Principiálny človek má také morálne zásady, za ktorými si stojí, ktoré v prípade potreby bráni a za ktoré, ak má odvahu, vie aj bojovať. Je verný svojmu morálnemu presvedčeniu, ktoré je preňho vodidlom, ako treba žiť.
V kontexte ovocinárstva to znamená, že by sme mali pristupovať k pestovaniu a zberu ovocia s ohľadom na životné prostredie, na práva pracovníkov a na zdravie spotrebiteľov. Nemali by sme sa zameriavať len na maximalizáciu zisku, ale aj na zabezpečenie udržateľnosti a spravodlivosti.
Všeobecné zásady a ich aplikácia na ovocie
Naše morálne a etické zásady, princípy, sú všeobecné prima facie smernice pre správanie. Odvolávať sa na čiesi zásady, principia (princípy), v morálnom zmysle slova znamená potom poukazovať na najzákladnejšie normy, ktoré ktosi vyznáva, podľa ktorých žije a ktoré považuje za základ svojho života.
Zo zásady máme byť napríklad milí. Ale môže sa stať, že niekto využije našu láskavosť alebo zneužije našu štedrosť. Zo zásady máme byť povďační za dobro, ktoré nám činia iní ľudia, ale uznanie pomoci alebo odmena za ňu môžu prísť príliš neskoro. A tak všeobecné pravidlá ľudského správania sú iba jedna stránka mince, ktorú mravne vyvinuté bytosti uznávajú. Druhou stránkou je skutočnosť, ako tieto pravidlá navzájom súvisia, najmä keď si v niektorej situácii protirečia.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Objektívny relativizmus a morálne zásady
Morálne a etické zásady, podľa ktorých žijeme a na ktoré sme viazaní, sú reálne. To znamená, že ľudské činy dokazujú ich centrálne postavenie v ľudskom správaní. V tomto zmysle sú rovnako časťou prírody ako všetky ostatné fenomény. Tieto zásady sa vzťahujú na ľudské bytosti, na ich záujmy, potreby a hodnoty. Povedať, že sú relatívne, neznamená, že by boli čisto subjektívne, alebo že by sa dali podľa vôle odmietnuť, alebo z rozmaru opustiť. Znamená to jednoducho len toľko, že sú súčasťou ľudského správania a že do popredia vystupujú v medziľudských vzťahoch.
Dodržiavanie morálnych zásad je v ľudskej civilizácii také dôležité, že zásady sa stávajú zvláštnym druhom objektívnej skutočnosti a sú neoddeliteľnou časťou biosociálnej i sociokultúrnej oblasti. Výraz objektívny relativizmus hádam najlepšie vystihuje ontologický stav: morálne a etické zásady majú transaktívnu funkciu v tom zmysle, že ľudia navzájom na seba pôsobia vo svojom prírodnom a sociokultúrnom prostredí.
Sociobiologický a sociokultúrny základ morálnych príkazov
Morálne príkazy majú sociobiologický základ; sú zakorenené v podstate ľudského tvora procesom vývoja, ktorým sa tento druh prispôsoboval a prežíval. Ľudské bytosti sú spoločenské tvory a naše ľudské mláďatá potrebujú predĺžené obdobie dojčenia, aby prežili. Už tento fakt viedol k vytvoreniu morálnych pravidiel, ktoré riadia správanie. Korene morálneho správania a uznanie elementárnych morálnych pravidiel, potrebných v úzkom vzájomnom styku medzi jednotlivcami, sú hlboko zafixované v biologickej podstate ľudského rodu.
Okrem toho, vznik sústavy sociokultúrnych pravidiel ide oveľa ďalej ako základné biologické príkazy. S rozvojom jazyka, najmä používaním metafor a symbolov, sa ľudský myšlienkový svet rozšíril a získaná skúsenosť sa mohla zachovať, šíriť a prenášať na ďalšie generácie. Platilo to najmä pre vývoj morálnych pravidiel. Časom sa mravnosť stala zložitým komplexom s početnými jemnými odlišnosťami.
Problémy v ovocných sadoch
Mnohí záhradkári určite veľmi dobre poznajú situáciu, keď v tráve či na pôde pod stromami často nachádzajú opadané ovocie a to aj napriek tomu, že ešte vôbec nie je zrelé. Ak koncom leta alebo na jeseň opadávajú zo stromov už zrelé alebo dokonca prezreté plody, zrejme sa nad tým nikto príliš nezamýšľa. Keď ale začne opadávať nezrelé, ešte tvrdé a zelené ovocie, mnohí pestovatelia spozornejú.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Jednou z hlavných príčin, prečo strom nasadí plody, ale zhadzuje ich ešte nezrelé, je, že sa na strome nachádza príliš veľa plodov. Riešením je včasné riedenie ovocia. Ďalším možným dôvodom je slabé opelenie - buď v dôsledku chýbajúcej partnerskej dreviny alebo slabej aktivity hmyzu. Riešením, ako k stromom prilákať viac užitočného hmyzu, je výsadba kvetov, ktoré sú bohaté na nektár. Tretím najčastejším dôvodom, ktorý ale, žiaľ, nie je úplne možné priamo ovplyvniť, sú prudké zmeny počasia.
Ovocie ako obeť moderných stravovacích trendov
V posledných rokoch sa ovocie stalo nezaslúženou obeťou moderných stravovacích trendov. Lekári východnej medicíny hovoria, že ovocie je príčinou vlhkosti v tele. Lekári západnej medicíny tvrdia, že ovocie podporuje vznik kandidózy a rakoviny. Dietológovia a odborníci na výživu hovoria, že ovocie prispieva k vzniku cukrovky. A športoví tréneri zasa tvrdia, že z ovocia sa priberá, keďže patria da sacharidov a tie sú v dnešnej dobe veľmi nepopulárne.
Zdravotnícke komuniky hádžu do jedného vreca ovocný cukor s kukuričným sirupom bohatým na fruktózu, spracovaným trstinovým cukrom, sacharózou, laktózou a ďalšími sladidlami a curkami. Pacientom tvrdia, že ovocie prispieva k ich problémom s kandidózou, plesňami, telesnou hmotnosťou, rakovinou, cukrovkou, kardiovaskulárnym systémom, a dokonca aj so zubami.
Ovocie nie je problém
Ovocný cukor nemôžeme viniť z chorôb. Nie je rovnaký ako fruktóza alebo krištálový cukor. Z ovocia človek neochorie. Netvrdím, že fruktóza izolovaná z ovocia je ideálnou zložkou potravy. No ovocie v pôvodnej forme, s dužinou plnou vody a vlákniny, je pre zdravie naozaj prospešné. Kilo ovocia je unikátna zmes životne dôležitých, životodarných a život udržujúcich fytonutrientov a ďalších fytochemikálií, ktoré ničia chroby a predlžujú život. V ovocí nie je veľa cukru. Je v ňom pitná voda, mineraly, vitamíny, proteiny, tuky, iné živiny, dužina, vláknina, antioxidanty, pektín a cukor je zlomkom toho všetkého.
Ľudstvo bolo od nepamäti závislé od ovocia, od všetkých jeho druhov. Strom života bol odvekým symbolom spojenia, plodnosti a večného života. Ovocie je súčasťou našej esencie, základným elementom našej podstaty. Bez ovocia na tejto planéte neprežijeme. Svojím obsahom živín prekoná akúkoľvek inú potravinu.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Ovocie a plodnosť
Bez ovocia je ohrozená plodnosť. Už dnes ženy čelia problémom s neplodnosťou a lekári napriek svojim dobrým úmylsom ani netušia, že keď ženám radia, aby nejedli ovocie, len prehlbujú ich problémy s počatím. Reprodukčný systém ženy je ako kvitnúci strom, ktorý si vyžaduje správne živiny, aby mohol dávať plody. No a tieto živiny zabezpečuje ovocie.
Plodnosť a celkové zdravie závisia od fruktózy a glukózy, ktoré sa prirodzene nachádzajú v ovocí, ako aj vo fytochemikáliách, ktoré sa viažu na tieto cukry. Reprodukčný systém ženy je závislý od desiatok protinádorových, protirakovinových antioxidantov, dostupných iba v ovocí a v ovocných polyfenoloch, bioflavonoidoch, liečivom pektíne, vitamínoch či mineráloch.
Starobylé korene ovocia
Ľudia na celom svete pestujú ovocie už tisícky rokov. V dobe biblického raja bolo ovocie hlavnou zložkou ľudskej stravy. Keď vzniklo poľnohospodárstvo a civilizácia vybudovala obchodné cesty, práve tí, ktorí si vďaka svojmu bohatstvu mohli nechať dovážať ovocie - cisári, králi, kráľovné, vojvodovia, grófi, kniežatá, baróni, rytieri a faraóni - sa dožívali najvyššieho veku. Vďaka celoročnému prístupu k ovociu, choroby neboli pre šľachtu takým problémom ako pre ľudí z nižších vrstiev.
Sezónne a nesezónne potraviny
Je naozaj škoda, že nesezónne ovocie a teda privážané z iných kútov sveta, nemá veľmi dobrú reputáciu. Niektorí ľudia začali ignorovať cez zimu ovocie, ktoré sa pestuje v lete. Je to však zločin páchaný na vlastnom zdraví. Takéto rozmýšľanie oberá ľudí o živiny dôležité pre zdravie, pretože ich nahrádzajú inými potravinami. Pravdou je, že toto ovocie je v sezóne v tej krajine, z ktorej sa dováža.
Pravda o dozrievaní
Ďalší milný názor hovorí, že nie je vhodné jesť ovocie, ktoré bolo zbierané predčasne a nezrelé, aby vydržalo transport a mohlo sa dostať do regálov obchodov. Pravdou je, že keby sa ovoce naozaj zberalo tak predčasne, nemalo by nutričnú hodnotu, vôbec by nedozrelo a nedalo by sa jesť.
Ovocné stromy a rastliny majú zabudovanú databázu infromácií spojenú s nebesami. Len čo sa naplní dostatočný počet hodín a nastanú správne podmienky, Vyššia sila odošle signál a ovocie vstúpi do fázy zrenia. A od tejto chvíle ho môžete zbierať kedykoľvek, pretože dozreje a dodá vášmu telu živiny.
Hybridizácia
Nenechajte sa zmiasť alebo vystrašiť hybridizáciou alebo krížením, ktoré si netreba mýliť s genetickou modifikáciou alebo produkciou GMO. Štepenie a ručné opeľovanie sú bezpečné metódy, ktoré ľudia používajú už tisíce rokov, aby vytvorili nové odrody ovocia. Je to pospešná adaptácia a vývoj procesu kultivácie.
Ovocie ako zvyk
Ovocie dokáže upokojiť nadobličky, posilniť celý endokrinný systém, obnoviť cievny systém, regenerovať pečeň a revitalizovať mozog. Neexistuje žiadna iná potravina, ani liek, ktorá by prospievala telesným funkciám tak ako ovocie. Ovocie je absolútne nevyhnúté, aj keď veda tomu zatiaľ ešte nerozumie.
Človek nedokáže fungovať bez glukózy, jednoduchého cukru, ktorý vzniká štiepením potraviny v tele. Glukóza je zdrojom energie pre mozog, nervový systém a bunky v celom tele. Potrebujete potraviny, ktoré obsahujú cukor, a zdrojom cukru najvyššej kvality je ovocie.
Najlepšie urobíte, ak budete jesť ovocie samostatné alebo v kombinácií so surovou zeleninou, ideálne listovou. Žalúdok totiž strávi ovocie a surovú zeleninu ľahko a rýchlo.
Ovocím proti chorobám
Takmer všetci zdravotníci radia svojim pacientom, aby sa vyhýbali spracovaným cukrom, pretože podporujú vznik rakoviny. Je to skvelá rada. No problem je, že tí istí zdravotníci im zakazujú jesť ovocie pre obsah cukru. Ovocie nepodporuje vznik rakoviny. Naopak, je protirakovinové. Ovocie bojuje s rakovinou efektívnejšie než ktorákoľvek iná potravina.
Ovocie nemá iba protirakovinové účinky, zabíja všetky druhy vírusov a baktérií. Určité druhy ovocia ako banány, lesné čučoriedky, jablká a papája sú tí najsilnejší prírodní ničitelia vírusov na svete. Ovocie je tiež prospešné pre zdravie tráviaceho systému ktorý je dôležitý pre zdravý imunitný systém.
Podľa ďalšieho pomýleného názoru cukor z ovocia zaťažuje pečeň. To je snáď ten najväčší omyl. Stukovatená pečeň je dôsledok konzumácie tukov. Najúčinnejšou liečbou ochorení pečene a hepatitídy C je konzumácia ovocia.
Klimatické zmeny a ich dopad na ovocinárstvo
Pri zmienke o dopadoch globálneho otepľovania sa väčšinou novinári pýtajú na škody spôsobené na poľnohospodárskych plodinách. Pokiaľ si niekto myslí, že Slováci sa vo veľkom venujú šľachteniu nových odrôd ovocia, ktoré by sa vedeli rýchlejšie adaptovať na novú klímu, tak je na veľkom omyle.
Na Slovensku bolo totiž pred revolúciou veľmi dobre rozbehnuté šľachtenie, a to najmä v prípade drobného ovocia, marhúľ a broskýň. Po rozdelení Československa nám neostali takmer žiadne možnosti na rozvoj tohto segmentu.
Dnes naši ovocinári začínajú v zahraniční vyberať vyšľachtené odrody marhúľ voči mrazom. Následne sú u nás namnožené a až tak ich začínajú pestovať. Vznik novej odrody je 30 rokov pri marhuliach a broskyniach, je to niekoľko generačný proces. A navyše, samotné šľachtenie je len jedna stránka veci. Nestačí, že len vznikne nová odroda, vy ju musíte aj udržiavať.