Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie výživy obyvateľstva. Touto dôležitou úlohou je základným pilierom samotnej existencie spoločnosti a ľudstva. V tomto článku sa ponoríme do špecifík poľnohospodárskej výroby, objasníme jej osobitosti a premenlivosť.
Osobitosti výrobného procesu v poľnohospodárstve
Poľnohospodárstvo, s pôdou ako hlavným výrobným prostriedkom, sa zameriava na obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov hospodárskych zvierat. Jeho hlavné produkty zahŕňajú potraviny, krmoviny a suroviny pre priemysel. Produkty poľnohospodárskej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre hospodárske zvieratá, vedľajšími zas suroviny pre potravinársky a ľahký priemysel.
Viazanosť na pôdu
Základnou charakteristikou poľnohospodárskej výroby je jej viazanosť na pôdu. Pôda ako výrobný prostriedok je veľmi variabilný, v jednotlivých regiónoch krajiny má inú prirodzenú úrodnosť, fyzikálne vlastnosti a potrebu špeciálnych úprav (napr. meliorácie). Tým sa aj náklady jednotlivých podnikov na zúrodňovanie pôdy značne líšia. V súčasnosti sa uplatňuje tzv. bonitácia pôdy, čo je systém ohodnocovania kvality pôdy.
Závislosť od klimatických podmienok
Ďalším charakteristickým znakom poľnohospodárskej výroby je závislosť od klimatických podmienok. Napr. potreby jednotlivých pestovaných plodín na zavlažovanie sa líši v každom pestovateľskom roku. Mnohokrát nie je v silách poľnohospodárskych podnikov zabrániť zničeniu časti alebo celej úrody nepriaznivými poveternostnými alebo prírodnými podmienkami.
Biologický proces
Charakteristickým znakom poľnohospodárstva je aj skutočnosť, že výrobný proces je zároveň biologickým procesom. Vyžaduje určitý čas trvania, na ktorý vplýva aj striedanie ročných období. Produkčný proces je sezónny, s čím súvisí aj sezónnosť tržieb podnikov. Značná časť produktov má charakter vlastného medziproduktu.
Prečítajte si tiež: Baklažán v slovenskej kuchyni
Všetky osobitosti poľnohospodárskej výroby majú za následok nerovnomernosť tržieb v rámci jedného roka ale aj v rámci niekoľkých rokov po sebe. Nie je zvláštnosťou že poľnohospodársky producent musí kryť straty z určitých poľnohospodárskych produktov zo zisku iných.
Faktory výrobného procesu
Výrobný proces v poľnohospodárstve predstavuje súhrn pracovných a technologických dejov, ktoré prebiehajú pri postupných premenách vstupných prvkov na výsledný produkt. Základnými faktormi výrobného procesu sú:
- pracovníci
- prostriedky hmotného majetku
- vstupné prvky
Každý výrobný proces je charakterizovaný nasledovnými znakmi:
- má určitý stanovený cieľ
- má určitý vymedzený priestor, v ktorom sa sám realizuje
- má určitú technológiu
- má určité nároky na vstupy
Každý výrobný proces sa uskutočňuje na samostatnom pozemku, alebo v ustajňovacom objekte. Jedno výrobné odvetvie môže zahrňovať niekoľko výrobných procesov.
Rozdiely medzi poľnohospodárskou a priemyselnou výrobou
Poľnohospodárska výroba sa líši od výroby priemyselnej predovšetkým svojou dlhodobosťou, prerušovanosťou a územnou rozptýlenosťou. Výrobný proces závisí na pôde, ktorá je plošne rozmiestnená, je nepremiestniteľná a nerozmnožiteľná. Pôda má veľmi rôznorodé vlastnosti, ktorých ukazovatele kolíšu v značnom rozpätí vplyvom poveternostných činiteľov.
Prečítajte si tiež: Zemiak: Botanický profil a tipy na pestovanie
Charakteristika výrobného procesu rastlinných produktov
Výrobný proces rastlinných produktov sa vyznačuje tým, že väčšina pracovných predmetov, pôda, rastliny sú nepohyblivé, umiestnené v prírode. Pracovný prostriedok a pracovná sila spracovávajú tieto pracovné predmety v danom prírodnom prostredí. Niektoré pracovné predmety sú schopné pohybu cez niektorý úsek výrobného procesu. Na týchto úsekoch prechádzajú pracovné predmety v priebehu svojho spracovania postupne cez pracovné prostriedky.
Výrobný proces závisí na poveternostných podmienkach a slnečnom žiarení. Termíny začiatku a konca rovnakých operácií v pracovných postupoch sú rôzne v jednotlivých rokoch. Závislosť na prírodných podmienkach znemožňuje často jednoznačné stanovenie technologického a najmä pracovného postupu a vyžaduje prípadnú zmenu aj v priebehu ich vykonávania. Vplyvom poveternostných podmienok vzniká nesúlad medzi okamžitými technologickými vlastnosťami spracovávaného materiálu a agrotechnickými požiadavkami kladenými na vykonávanú operáciu (napr. značná vlhkosť pôdy znemožňuje plečkovanie, zber….).
Väčšina operácií v rastlinnej výrobe sú operácie mobilné (prebiehajú vždy priamo na poli). Súpravy sú premiestňované k pracovnému predmetu, ktorý spracovávajú za pohybu. Vzhľadom k plošnému rozmiestneniu pracovných predmetov (pôdy, rastlín) je potrebné vynaložiť značnú energiu na pohyb súprav. Z mobilného charakteru súprav plynú zvláštne požiadavky na konštrukciu energetických a mechanizačných prostriedkov a na zabezpečenie ich spoľahlivosti.
Vzhľadom k rozsiahlosti a rozmanitosti výrobného programu v poľnohospodárstve je potrebný veľký počet špecializovaných mechanizačných prostriedkov (takmer pre každú operáciu je nevyhnutný špecifický stroj). Niektoré z nich sú v priebehu roka nasadzované len krátku dobu (60 až 250 hodín, len výnimočne viac). Energetické prostriedky majú relatívne nižší výkon motora než v priemysle a ich účinnosť je taktiež menšia.
Pracovné postupy majú pomerne málo stálych a opakujúcich sa operácií. Rôznorodé operácie v poľnej výrobe sa striedajú po krátkych časových úsekoch. Priebeh rovnakých operácií sa musí prispôsobovať konkrétnym pracovným podmienkam i v priebehu toho istého vegetačného obdobia alebo agrotechnického termínu. Len málo pracovných procesov je možné rozdeliť na špecializované operácie a úkony vykonávané trvalo stálymi pracovníkmi. Neustála zmena operácií sťažuje dosiahnutie vysokej špecializácie pracujúcich v rastlinnej výrobe.
Prečítajte si tiež: Sadenie a zber ľuľka zemiakového
Pre poľnohospodársky výrobný proces je charakteristický veľký objem dopravy rôznorodých materiálov s rôznou objemovou hmotnosťou. Materiály je potrebné dopravovať na rôzne miesta a rôzne vzdialenosti, často v nepriaznivých terénnych podmienkach.
Poľnohospodársky výrobný proces najmä v období nástupu vedecko-technickej revolúcie má priamy a významný vplyv na životné prostredie. Tento vplyv pri jednostrannom posudzovaní okamžitých výhod môže na dlhú dobu nepriaznivo poznamenať prostredie, niekedy dokonca nenávratne.
Poľnohospodárska produkcia je do značnej miery závislá na danom genetickom fonde pestovaných plodín a chovaných zvierat a jeho využití. Dosiahnuté výsledky v rastlinnej a živočíšnej výrobe sú potom (okrem vplyvov počasia v rastlinnej výrobe) prevažne závislé na tom, do akej miery zabezpečia zvolené výrobné, prípadne technologické postupy, optimálne podmienky pre rast a zrenie poľnohospodárskych plodín a pre životné pochody hospodárskych zvierat.
V súvislosti s biologickým charakterom poľnohospodárskej výroby má mimoriadny význam organizačná stránka zabezpečenia pracovných postupov. Každá operácia v pracovnom postupe má svoju nadväznosť a časovú lehotu (agrotechnický termín), ktorej začiatok a koniec sú presne stanovené prevažne podľa biologických hľadísk a ktorých termín je prípustné len nepatrne meniť. Denný časový fond pre vykonávanie operácií je väčšinou obmedzený a v niektorých prípadoch je využiteľný čas v priebehu agrotechnického termínu ďalej skrátený nepriaznivými poveternostnými podmienkami.
Typy poľnohospodárskej výroby podľa intenzity hospodárenia
Podľa intenzity hospodárenia rozlišujeme niekoľko typov poľnohospodárskej výroby.
Drobné farmárstvo
Drobné farmárstvo súkromne hospodáriacich roľníkov je charakteristické limitovanou malou rozlohou poľnohospodárskej pôdy. Vstupy do výroby bývajú zväčša menšie a z vlastnej produkcie, menší stupeň mechanizácie a chemizácie. Produkcia slúži prevažne k potrebám prežitia roľníka, za časť predanej produkcie sa zabezpečujú ostatné potreby domácnosti a vstupy do ďalšej výroby.
Intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo
Intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo s veľkými rozlohami polí, vysokým stupňom mechanizácie a chemizácie výroby. Vysoká koncentrácia hospodárskych zvierat na plochu, pestovanie širokej škály poľnohospodárskych plodín vrátane olejnín a technických plodín.
Ekologické poľnohospodárstvo
V poslednej dobe sa znásobuje potreba ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, preto sa časť poľnohospodárov vracia k tradičnému spôsobu hospodárenia na pôde. Vylučujú sa zásahy chemizácie výroby, zbytočné podávanie liečiv a rastových stimulátorov hospodárskym zvieratám. Uprednostňujú sa osvedčené postupy striedania plodín na poli ako prirodzená ochrana plodín proti škodcom a chorobám, úrodnosť pôdy sa obnovuje používaním organických hnojív z chovu hospodárskych zvierat. Takéto hospodárenie sa nazýva Ekologické poľnohospodárstvo a produkty výroby sa označujú známkou ekologický produkt.
Poľnohospodárska pôda a jej využitie na Slovensku
V roku 2001 bola celková rozloha poľnohospodárskej pôdy 2450 tis. hektárov. Z toho 59,2 % tvorila orná pôda, 5,1 % trvalé porasty, 35,7 % pastviny. Na jedného obyvateľa pripadalo 0,45 ha poľnohospodárskej pôdy. Na jeden hektár obrábanej pôdy pripadalo v priemere 82,6 kg hnojiva. Pre porovnanie v Českej republike sa v roku 2001 hospodárilo na 4178 tis. ha, z toho až 71,9 % tvorila orná pôda, trvalé porasty boli na 5,5 %-tách poľnohospodárskej pôdy a pastviny tvorili iba 22,6 %. Na jedného obyvateľa pripadalo {{{1}}}ha poľnohospodárskej pôdy. Spotreba hnojív na jeden ha bola však 128,3 kg.
Priemerná úrodnosť poľnohospodárskych plodín
Priemerná úrodnosť poľnohospodárskych plodín na Slovensku v roku 2005 (t/ha):
- pšenica 4,70
- raž 3,34
- jačmeň 4,00
- ovos 2,69
- kukurica na zrno 7,89
- zemiaky 22,15
- slnečnica 2,32
- repka olejná 2,44
- cukrová repa 54,96
Rozdelenie poľnohospodárskych plodín podľa hospodárskych vlastností
- Obilniny - pšenica ozimná, raž siata, jačmeň jarný, ovos, kukurica siata, pohánka jedlá, proso obyčajné, ryža siata, cirok metlový, bar vlašský
- Strukoviny - šošovica jedlá, fazuľa záhradná, hrach siaty, sója fazuľová, bôb obyčajný, peluška, vika ozimná, vlčí bôb - lupina, cícer baraní
- Olejniny - repka olejná, ľan olejný, slnečnica ročná, mak siaty, horčica biela, ľaničník taricolistý, požlt farbiarsky, katran abesínsky
- Priadne rastliny - ľan priadny, konopa siata, abutilón, bavlník
- Okopaniny - ľuľok zemiakový, cukrová repa, kŕmna repa, čakanka, kŕmny kel, kŕmny kaleráb, kŕmna mrkva, slnečnica hľuznatá - topinambur, repka olejná - kvaka, kapusta olejná - okrúhlica
- Ďateľoviny - ďatelina lúčna, ďatelina plazivá, lucerna siata, komonica biela, ľadenec rožkatý, bôľhoj lekársky, vičenec vikolistý
- Trávy - lipnica lúčna, timotejka lúčna, mätonoh mnohokvetý, kostrava lúčna, ovsík obyčajný, trojštet žltkastý, hrebienka obyčajný, stoklas bezbranný, reznačka laločnatá, žitniak hrebenitý
- Jednoročné krmoviny - kukurica siata, cirok cukrový, facélia vratičolistá, repica olejnatá, kŕmna repka, ozimná raž
- Koreninové rastliny - bedrovník aníz, fenikel obyčajný, rasca obyčajná, koriander siaty, koreninová paprika
- Aromatické plodiny - chmeľ obyčajný, tabak virgínsky
- Liečivé rastliny - archangelika lekárska, bazalka pravá, benedikt lekársky, durman pravý, dúška tymiánová, rumanček pravý, horec žltý, jablčník obyčajný, valeriána lekárska, levanduľa lekárska, ligurček lekársky, medovka lekárska, mäta pieporná, nechtík lekársky, oman pravý, srdcovník lekársky, ibiš lekársky, repík lekársky, šalvia lekárska
- Energetické rastliny - repka olejná, bar vlašský, amarant sp.
Hlavné plodiny súčasného poľnohospodárstva
- obilniny: kukurica, pšenica, jačmeň, ovos, raž
- okopaniny: zemiaky, cukrová a kŕmna repa
- olejniny: repka olejná, slnečnica, ľan
Rajonizácia
RAJONIZÁCIA - je umiestnenie plodín a kultúr do takých agronomicko-ekologických podmienok, kde sa uplatnia ich genetické predpoklady pre poskytnutie optimálnej produkcie. Vonkajším prejavom rajonizácie pestovania poľnohospodárskych rastlín sú tzv. poľnohospodárske výrobné oblasti:
Poľnohospodárske výrobné oblasti
- kukuričná
- repárska
- obilninárska
- zemiakarská
- krmovinárska
Plodiny podľa oblastí
- Plodiny teplých a nížinných, polosuchých oblastí(kukuričná oblasť) - kukurica, cirok, proso, pšenica, jačmeň, šošovica, fazuľa, tabak, slnečnica, konope, rajčiak, baklažán, melón, patizón, broskyňa, marhuľa, vinič
- Plodiny nížinných, mierne vlhkých oblastí (repná oblasť) - cukrová repa, jačmeň, pšenica, strukoviny, olejniny, chmeľ, lucerna, kukurica na siláž, zeleniny a ovocné dreviny
- Plodiny stredných oblastí, podhorských a lepších horských oblastí(zemiakárska oblasť a podhoria) - zemiaky, pšenica, raž, ozimný jačmeň, ovos, strukoviny, kŕmna repa, repka olejná, ľan, silážna kukurica-skorá, ďatelina, kultúrne trávy
Základné spracovanie pôdy
Kyprením pôdy sa vytvárajú vhodné podmienky pre klíčenie, rast a vývin rastlín. Správnym spracovaním pôdy sa ovplyvňujú predovšetkým štruktúra pôdy a jej fyzikálne vlastnosti, ale aj chemické a biologické vlastnosti. Sústava spracovania pôdy sa skladá z jesenného základného spracovania pôdy a z predsejbového spracovania pôdy. Do základného spracovania pôdy patria: podmietka a orba, ktoré sa vykonávajú po zbere plodiny do začiatku zimy.
Úlohy základného spracovania pôdy
a) obnoviť a udržať štruktúru pôdy,
b) zapracovať do pôdy:
- porast zelených rastlín určených na hnojenie,
- organické zvyšky rastlín (strnisko, slamu),
- hospodárske a niektoré priemyselné hnojivá,
c) ničiť buriny, škodcov a pôvodcov chorôb,
d) regulovať vodný a vzdušný režim v pôde a sprístupňovať rastlinám živiny,
e) narušiť mačinu ďatelinového alebo trávneho porastu.
Výsledkom základného spracovania pôdy je:
- kyprenie a drobenie pôdy.
Kyprením a drobením sa pôda prevzdušňuje a pri dostatku vlahy sa súčasne aktivizuje činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré sa zúčastňujú na mineralizácii organických látok a humusu v pôde. Najväčšie nároky na kyprú pôdu majú okopaniny (repa cukrová, zemiaky, mrkva a i.).
Pri obracaní pôdy sa vynášajú splavené jemné častice a živiny do hornej vrstvy- ornice. Zlepšuje sa tým štruktúrny stav a obsah živín v hornej vrstve pôdy.
Pri obracaní pôdy sa zapracúvajú hnojivá, pozberové zvyšky, prípadne zelené rastliny do pôdy, čím sa urýchľuje ich rozklad.
Premiešavaním pôdy sa vyrovnávajú fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti celej ornice alebo jej spracovávanej časti.
Podmietka
Podmietka je pracovná operácia, pri ktorej sa pôda plytko zorie alebo iným spôsobom skyprí. Vykonáva sa po zbere plodín, po ktorých zostáva na povrchu pôdy strnisko (po zbere obilnín, strukovín, niektorých olejnín a iných plodín).
Úlohou podmietky je
a) znížiť vyparovanie a umožniť lepší príjem zrážkovej vody,
b) zlepšiť mikrobiálnu činnosť, a tak urýchliť rozklad organických látok a uvoľňovanie živín,
d) zamedziť rozvoj chorôb a škodcov na pozberových zvyškoch,
e) uľahčiť nasledujúce spracovanie pôdy orbou.
Podmietkou prerušíme kapilaritu v hornej vrstve ornice, a tým v podstatnej miere znížime vyparovanie z pôdy. Zväčšením pórovitosti podmietnutej vrstvy umožníme zároveň ľahšie vsakovanie zrážkovej vody do pôdy. V suchších oblastiach je hospodárenie s vodou dôležitou úlohou.
Zapracovaním pozberových zvyškov rastlín sa do prevzdušnenej pôdy dostáva energetická zložka výživy pre mikroorganizmy. Tým sa zvyšuje ich činnosť pri rozkladaní organických látok a uvoľňovaní živín.
Podmietkou ničíme buriny, ktoré rástli v prechádzajúcom poraste a tiež vytvoríme vhodné podmienky pre vyklíčenie semien burín. Vzídené buriny sa potom zničia orbou. Podmietka tiež pomáha v boji proti chorobám a škodcom. Prevrátením do pôdy sa ničia štádiá škodcov a chorôb prezimujúce na strnisku. Podmietnutá pôda sa lepšie a kvalitnejšie spracúva nasledujúcou orbou.
Kvalitatívne parametre podmietky
Aby sa splnili základné úlohy podmietky, je potrebné dodržať určité kvalitatívne parametre.