Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.), známy aj ako zemiak, je celosvetovo významná plodina, ktorá sa pestuje pre potravinárske aj priemyselné účely. Na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, patrí medzi hospodársky najvýznamnejšie plodiny a je neodmysliteľnou súčasťou jedálnička. V článku sa zameriame na botanickú charakteristiku zemiaka, jeho pestovanie a ochranu pred chorobami a škodcami.
Pôvod a rozšírenie
Zemiaky pochádzajú z horských oblastí Ánd v Peru, Bolívii a priľahlých územiach, kde sa pestovali už pred stáročiami. Do Európy sa dostali v 16. storočí a na Slovensku sa začali pestovať približne v 18. storočí.
Botanická charakteristika
Ľuľok zemiakový patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae) a rodu ľuľok (Solanum). Je to dvojklíčnolistová rastlina, ktorá sa rozmnožuje predovšetkým vegetatívne pomocou hľúz, ale aj generatívne semenami.
- Vňať: Tvar a typ vňate ovplyvňuje architektúru porastu. Rozlišujeme stonkový typ a listový typ trsu.
- Stonka: Rôzne hrubá a dlhá, na priereze nepravidelne obdĺžnikovitá, trojuholníkovitá alebo okrúhla. Základná farba je zelená, často s pigmentáciou od hnedočervenej po tmavofialovú. Charakteristické sú krídelká na hranách stonky.
- List: Pozostáva z listovej čepele a stopky. Listová čepeľ je tvorená z listov umiestnených v pároch a konečného vrcholového lístku.
- Hľuzy: Podzemné stonkové hľuzy sú hospodársky najdôležitejšou časťou rastliny. Majú rôzny tvar (okrúhly, oválny, podlhovastý), farbu (biela, žltá, ružová, fialová) a veľkosť.
Odrody zemiakov
Odrody zemiakov sa delia podľa rôznych kritérií:
- Podľa obdobia zberu: veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré. Veľmi skoré odrody sa sadia od začiatku marca do konca mája a zberajú sa už po 60 až 100 dňoch.
- Podľa varného typu: typ A (pevné, vhodné na šaláty a ako príloha), typ B (polopevné, na prílohu) a typ C (múčnaté, vhodné na zemiakové cesto, pyré, lokše a hranolčeky).
Pestovanie zemiakov
Zemiaky sa pestujú ako jednoročné rastliny.
Prečítajte si tiež: Baklažán v slovenskej kuchyni
Príprava pôdy
Pôdu je potrebné pripraviť už na jeseň - porýľovať a zapracovať do nej organické hnojivo (maštaľný hnoj alebo kompost), nakoľko zemiaky sú veľmi náročné na živiny. Na jar sa záhon skypri a zapracuje sa hnojivo NPK v dávke 1 kg na 10 štvorcových metrov.
Sadba
Hľuzy je vhodné pred sadením naklíčiť (3 až 6 týždňov). Uložia sa korunkou nahor do obalov z vajíčok alebo plytkých škatúľ a umiestnia sa do svetlej miestnosti s teplotou 12 až 16 °C. Klíčky by mali dorásť na dĺžku 1 až 2 cm. Termín sadenia sa prispôsobí počasiu, pričom rozhodujúca je teplota pôdy (5 až 7 °C). Hľuzy sa sadia do hĺbky 5 až 10 cm vrcholovými púčikmi nahor, ideálna vzdialenosť v riadku je 30 cm. Po vysadení sa nahrnie zemina do výšky asi 10 cm.
Ošetrovanie počas vegetácie
- Závlaha: Zemiaky sú vďačné za pravidelnú závlahu, najmä v neskorších fázach rastu.
- Nakopcovanie: Aby sa hľuzy správne vyvíjali, rastliny sa niekoľkokrát za sezónu nakopcujú. Keď zemiaky vyklíčia, je dôležité ich okopať, odstrániť burinu a prihrnúť. Tento proces sa opakuje dva- až trikrát, naposledy na začiatku tvorby púčikov. Hrobček po poslednom prihrnutí by mal byť 20 až 30 cm vysoký.
Zber
Prvé hľuzy sa môžu vyberať už krátko po odkvitnutí, v čase, keď sú listy ešte zelené. Ideálne je vykopať len toľko, koľko je práve potrebné. Ak si chcete dopestovať zemiaky na uskladnenie, vysádzať ich stačí v máji až júni do ľahšej až stredne ťažkej, hlinito-piesočnatej, dobre prekyprenej pôdy s dostatkom humusu. Zemiakom vyhovuje slnečné stanovište. Znakom, že úroda je pripravená na zber, je celkom suchá vňať. Pri samotnom zbere je dôležité dávať pozor na mechanické poškodenia hľúz.
Skladovanie
Pozberané hľuzy sa nechajú asi dva týždne vysušiť na tmavom mieste s teplotou 12 až 18 °C. Poškodené, zelené a nahnité zemiaky sa neskladujú. Zdravé hľuzy sa uložia najlepšie do debničiek v tmavej miestnosti, kde sa teplota pohybuje od 3 do 6 °C a optimálna vlhkosť vzduchu je 85 až 90 percent. Počas celého obdobia skladovania je potrebné hľuzy pravidelne kontrolovať a nahnité či plesnivé odstrániť.
Choroby a škodce zemiakov
Zemiaky sú náchylné na rôzne vírusové, hubové a bakteriálne choroby, ako aj na škodcov.
Prečítajte si tiež: Sadenie a zber ľuľka zemiakového
Vírusové choroby
Vírusy prenáša cicavý hmyz alebo sa prenášajú mechanickým spôsobom pri ošetrovaní. Spôsobujú zníženie úrody, zmenu veľkosti hľúz a poškodenie vzhľadu. Prevencia spočíva v nákupe zdravého sadivového materiálu a ničení prenášačov.
Hubové choroby
- Fytoftóra zemiaková (Phytophthora infestans): Najnebezpečnejšia hubová choroba, ktorá škodí počas pestovania a neskôr na uskladnených hľuzách. Prvotné príznaky sa objavujú na listoch v podobe zelenohnedých škvŕn, listy postupne vädnú a usychajú. Na skladovaných zemiakoch sa prejavuje ako sivasté až hnedé škvrny na šupke. Ochrana spočíva v včasnom použití fungicídov.
- Mokrá hniloba: Vyskytuje sa vo vlhkých pôdach a počas daždivých rokov alebo pri nesprávnom skladovaní. Prvý príznak je nepríjemný zápach. Dôležité je používať zdravé sadivo a nepestovať zemiaky na rovnakom mieste minimálne štyri roky.
Bakteriálne choroby
- Stolbur zemiaka: Prejavuje sa kučeravením listov s antokyánovým sfarbením. Trsy nadobúdajú metlovitý vzhľad a rastliny môžu postupne odumierať. Infikované hľuzy bývajú gumovité. Ochorenie prenáša niekoľko druhov cikád, proti ktorým treba zasiahnuť insekticídmi.
- Rakovina zemiaka (Synchytrium endobioticum): Spôsobuje ju huba, ktorá môže v pôde prežiť aj niekoľko desiatok rokov. Na hľuzách sa prejavuje väčšími či menšími hrboľatými nádormi. Ide o karanténnu chorobu, ktorej výskyt treba nahlásiť.
Škodce
- Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Škodi požieraním listov. Oranžovočervené vajíčka kladie na spodnú stranu listov.
- Drôtovce: Larvy chrobákov z čeľade kováčikovitých. Živia sa koreňmi rastlín a vyžierajú diery v hľuzách.
Iné problémy
- Chrastavosť zemiakov: Vyskytuje sa veľmi často.
Legislatíva v oblasti ochrany rastlín
Na ochranu rastlín a rastlinných produktov pred škodlivými organizmami sa vzťahuje zákon č. 41/2002 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri ochrane rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov pred škodlivými organizmami, ako aj pri predchádzaní ich šíreniu.
Zákon definuje karanténne škodlivé organizmy, ktorých výskyt je na území Slovenskej republiky zakázaný alebo obmedzený. V prípade zistenia výskytu karanténneho škodlivého organizmu je okresný úrad povinný vyhlásiť karanténu a nariadiť vykonanie rastlinolekárskych opatrení.
Dovoz rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov zo zahraničia podlieha rastlinolekárskej kontrole. Pri dovoze rastlín určených na pestovanie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 7, je dovozca alebo pestovateľ povinný oznámiť fytoinšpektorovi údaje o pozemku, na ktorom sa bude pestovať osivo, sadivo alebo rastliny.
Láskavec (Amaranthus spp.)
Láskavec je ďalšia plodina, ktorá sa pestuje na Slovensku a má potenciál pre rôzne využitie. Za genetické centrá láskavca sú považované Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre lulok zemiakový
Botanická charakteristika
- Stonka: Priama, okrúhla, slabo alebo silne rozvetvená, olistená, vysoká 1,3 - 3 m.
- Súkvetie: Zložitá metlina purpurovej alebo zeleno-žltej farby.
- Listy: Elipsovité, mladé sa používajú aj ako zelenina. Obsahujú veľa Ca, Fe a vitamínu E.
- Koreňový systém: Má zvláštnu morfológiu, dobre čerpá vodu z pôdy a tým táto plodina lepšie odoláva suchu.
- Plod: Tobolka vajcovitého tvaru farby žltej alebo čiernej (kŕmne formy).
Využitie
Láskavec sa používa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, energetická plodina, okrasná rastlina a na výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho je láskavec plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody.
Pestovanie
Láskavec sa seje medzi poslednými jarinami, ak je pôda vyhriata na 10°C, t.j. koncom apríla až začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý preto je dôležité mechanické ničenie burín. Z agrotechnických opatrení je možné odporúčať výsevok 400 tis. jedincov na hektár, t. j. 1 - 1,2 kg na hektár na šírku medzi riadkami 0,375 m, vzdialenosť v riadku medzi rastlinami 60 - 70 mm. Hnojenie N:P:K = 40:30:100 kg.ha-1 .
Ľan siaty (Linum usitatissimum L.)
Ľan siaty je jediným zástupcom priadnych plodín, ktorý sa u nás v súčasnosti pestuje. Poskytuje prírodné vlákno, k výrobe textílií a technických tkanín pre ložné a stolové prádlo, dámske a pánske šatovky. Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel.
Botanická a biologická charakteristika
Ľan patrí do čeľade ľanovitých (Linaceae). Zahŕňa viac ako 200 druhov prevažne voľne rastúcich jednoročných a trvácich rastlín, z ktorých má praktický význam len ľan siaty (Linum usitatisimum L). Z hospodárskeho hľadiska sa ľan siaty rozdeľuje na dva vyhranené typy - na ľan priadny a ľan olejný. K nim patrí prechodný typ, označovaný ako ľan olejnopriadny.
Technológia pestovania
Zaradenie v osevnom postupe nie je problematické, ľan je na druh predplodiny nenáročný. Náročný je však na nezaburinenosť pozemkov, čo vyplýva z fázy pomalého rastu kde stagnuje, a tým vytvára riziko silného zaburinenia. Najpoužívanejšie predplodiny sú obilniny. Sejba normám zodpovedajúceho osiva (moreného, prvotriednej kvality) je najvhodnejšia pri teplote pôdy 6˚ C, kalendárne koncom marca až začiatkom apríla.
Zoznam škodlivých organizmov a rastlín podliehajúcich kontrole
Zoznam škodlivých organizmov a rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ktoré podliehajú rastlinolekárskej kontrole, je uvedený v prílohách č. 1 až 4 vyhlášky č. 41/2002 Z.z. Medzi tieto organizmy a rastliny patria napríklad:
- Škodlivé organizmy: Acleris spp., Anthonomus grandis, Bemisia tabaci, Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus, Erwinia amylovora, Ralstonia solanacearum a ďalšie.
- Rastliny: Rod slivka (Prunus L.), okrem Prunus laurocerasus L., skalníka (Cotoneaster Ehrh.) a Stranvaesia Lindl., ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.), citrusy (Citrus L., Fortunella Swingle, Poncirus Raf.) a ich krížencov, gaštan (Castanea Mill.), jedľovec (Tsuga Carr.), smrek (Picea A. Dietr.) a ďalšie.
Zabezpečenie karanténnych opatrení
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá mieni vykonávať činnosti s rastlinami, rastlinnými produktmi a inými predmetmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 10, je povinná požiadať ministerstvo o povolenie na dovoz materiálu. Materiál sa umiestni do karanténnej izolácie, kde sa vykonávajú pravidelné kontroly na prítomnosť škodlivých organizmov.
Chránené zóny
Chránená zóna je územie, na ktorom sa nevyskytuje jeden alebo viac karanténnych škodlivých organizmov a ktoré je chránené pred ich zavlečením a šírením. Zoznam rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov, ktorých dovoz do chránenej zóny je zakázaný alebo obmedzený, je uvedený v prílohe č. 18.