Zemiaky, s botanickým názvom ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), sú jednou z najdôležitejších hospodárskych plodín, ktoré sa na našom území udomácnili približne v 18. storočí. Sú základnou potravinou a stretávame sa s rôznymi krajovými názvami ako švábky, krumple, grule, bandurky či erteple. Pôvod zemiakov siaha do podhorských a horských oblastí Ánd v Peru, kde dodnes pestujú viac ako 400 odrôd líšiacich sa farbou kvetov, hľúz a chuťou.
Rozmanitosť odrôd zemiakov
Hľuzy zemiakov sa vyskytujú v rôznych farbách, najčastejšie bielej a žltkastej, ale aj ružovej alebo fialovej. Podľa obdobia zberu sa delia na veľmi skoré, skoré, stredne skoré, stredne neskoré a neskoré. Varné typy zemiakov sa označujú ako A (pevné, vhodné na šaláty a ako príloha), B (polopevné, na prílohu) a C (múčnaté, na zemiakové cesto, pyré, lokše a hranolčeky).
Pestovanie zemiakov v našich podmienkach
U nás sa zemiaky pestujú ako jednoročné rastliny. Veľmi skoré odrody sa sadia od začiatku marca do konca mája a zberajú sa po 60 až 100 dňoch. Pestujú sa tzv. hrobčekovým spôsobom, nakopcovaním, aby mali hľuzy dostatok miesta na rast v kyprej pôde.
Príprava pôdy a sadenie
Pôdu je potrebné pripraviť už na jeseň - porýľovať a zapracovať do nej organické hnojivo, pretože zemiaky sú náročné na živiny. Na jar stačí záhon skypriť a zapracovať hnojivo NPK v dávke 1 kg na 10 štvorcových metrov. Pred sadením je vhodné hľuzy naklíčiť (3 až 6 týždňov) v svetlej miestnosti s teplotou 12 až 16 °C, pričom klíčky by mali dorásť do dĺžky 1 až 2 cm.
Termín sadenia závisí od počasia a teploty pôdy (5 až 7 °C). Hľuzy sa sadia do hĺbky 5 až 10 cm vrcholovými púčikmi nahor, ideálne vo vzdialenosti 30 cm v riadku. Po vysadení sa zemina nahrnie do výšky asi 10 cm, pričom sa nesmie utláčať. Zemiaky potrebujú pravidelnú závlahu, najmä v neskorších fázach rastu.
Prečítajte si tiež: Baklažán v slovenskej kuchyni
Starostlivosť počas rastu
Aby sa hľuzy správne vyvíjali, je potrebné rastliny niekoľkokrát za sezónu nakopcovať. Po vyklíčení zemiakov je dôležité ich okopať, odstrániť burinu a prihrnúť. Tento proces sa opakuje dva- až trikrát, naposledy na začiatku tvorby púčikov. Hrobček po poslednom prihrnutí by mal byť 20 až 30 cm vysoký.
Prvé hľuzy sa môžu vyberať už krátko po odkvitnutí. Ak si chcete dopestovať zemiaky na uskladnenie, vysádzajte ich v máji až júni do ľahšej až stredne ťažkej, hlinito-piesočnatej pôdy s dostatkom humusu. Na tom istom stanovišti by sa zemiaky mali pestovať až po štyroch rokoch.
Zemiakom vyhovuje slnečné stanovište. Hľuzy sa sadia do brázd v spone 25 až 30 x 60 až 75 cm, v hĺbke 8 až 10 cm. Po vzídení vňate a jej dosiahnutí výšky 10 cm sa zemiaky prvýkrát nakopcujú, potom znova pri výške vňate 20 cm a naposledy pri výške 35 cm.
Zber a uskladnenie
Znakom, že úroda je pripravená na zber, je suchá vňať. Pri zbere dávajte pozor na mechanické poškodenia hľúz. Po pozberaní sa hľuzy nechajú vysušiť na tmavom mieste s teplotou 12 až 18 °C. Poškodené, zelené a nahnité zemiaky sa neskladujú. Zdravé hľuzy sa uložia do debničiek v tmavej miestnosti s teplotou 3 až 6 °C a vlhkosťou vzduchu 85 až 90 percent. Počas skladovania sa hľuzy pravidelne kontrolujú a nahnité či plesnivé sa odstraňujú.
Choroby a škodcovia zemiakov
Zemiaky sú náchylné na vírusové a hubové choroby, ako aj na škodcov.
Prečítajte si tiež: Zemiak: Botanický profil a tipy na pestovanie
Vírusové choroby
Vírusy prenáša cicavý hmyz alebo sa prenášajú mechanicky pri ošetrovaní rastlín. Spôsobujú zníženie úrody, zmenu veľkosti hľúz a poškodenie vzhľadu. Prevenciou je nákup zdravého sadivového materiálu a ničenie prenášačov.
Hubové choroby
Najnebezpečnejšia je fytoftóra zemiaková, ktorá škodí počas pestovania a na uskladnených hľuzách. Príznaky sa objavujú na listoch v podobe zelenohnedých škvŕn, neskôr listy vädnú a usychajú. Na skladovaných zemiakoch sa prejavuje sivastými až hnedými škvrnami na šupke. Ochrana spočíva vo včasnom použití fungicídov.
Vo vlhkých pôdach sa vyskytuje mokrá hniloba, ktorej príznakom je nepríjemný zápach. Baktérie napádajú bázu rastlín, ktorá sa sfarbuje na čierno. Dôležité je používať zdravé sadivo a nepestovať zemiaky na rovnakom mieste minimálne štyri roky.
Stolbur zemiaka sa prejavuje kučeravením listov a ich antokyánovým sfarbením. Trsy nadobúdajú metlovitý vzhľad. Ochorenie prenášajú cikády, proti ktorým treba zasiahnuť insekticídmi.
Rakovinu zemiakov spôsobuje huba Synchytrium endobioticum, ktorá prežíva v pôde aj niekoľko desiatok rokov. Na hľuzách sa prejavuje hrboľatými nádormi. Ide o karanténnu chorobu, ktorej výskyt treba nahlásiť.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre lulok zemiakový
Škodcovia
K najznámejším škodcom patrí pásavka zemiaková, ktorá škodí požieraním listov. Oranžovočervené vajíčka kladie na spodnú stranu listov. Ďalšími škodcami sú drôtovce, larvy chrobákov, ktoré vyžierajú diery v hľuzách. Proti drôtovcom sa odporúča nehnojiť pôdu pred výsadbou čerstvým hnojom. Častá je aj chrastavosť zemiakov.