Kukurica, popri ryži a pšenici, je jednou z troch najrozšírenejších obilnín na svete. Hoci si mnohí z nás radi pochutnávajú na varených alebo grilovaných sladkých žltých kukuričných klasoch, väčšina vypestovanej kukurice slúži ako krmivo pre zvieratá. Táto plodina, do Európy privezená Kolumbom v 15. storočí, sa stala neoddeliteľnou súčasťou nielen nášho stravovania, ale aj poľnohospodárstva a priemyslu.
Kukurica ako potravina: Chutná a zdravá
Kukurica nie je len chutná, ale aj zdravá zelenina. Obsahuje až 72 % vody, tuk, bielkoviny a sacharidy, ako aj množstvo vitamínov a minerálov, vrátane provitamínu A, vitamínov skupiny B, C, E, železa, draslíka, vápnika, sodíka, fosforu a zinku. Medzi jej ďalšie plusy patria esenciálne aminokyseliny. Cukrová kukurica, obľúbená pre svoju sladkú chuť, je ideálna na varenie, grilovanie a priamu konzumáciu.
Pestovanie cukrovej kukurice na Slovensku
Na Slovensku sa cukrová kukurica vysieva začiatkom apríla v sedem- až osemdňových intervaloch, aby dozrievala postupne počas celej sezóny. Spoločnosť Zelonax z Kolárova, združujúca viacerých menších aj väčších pestovateľov na Žitnom ostrove, dodáva čerstvé kukuričné klasy rôznych odrôd každý deň počas sezóny do obchodov. Zrelé klasy sa oberajú špeciálnym strojom, ktorý ich šetrne zbiera, aby si zachovali stopercentnú kvalitu.
Alexander Nagy, konateľ spoločnosti Zelonax, vysvetľuje: „Naším cieľom je dodať zákazníkovi tovar čerstvý a kvalitný. Kukuricu, ktorá je ešte skoro ráno na poli, dodávame do logistického centra v Ilave popoludní.“
Globálny význam kukurice
Kukurica siata je jednou z najpestovanejších rastlín na svete vďaka jej všestrannému využitiu. Nachádza uplatnenie nielen v poľnohospodárstve ako kukurica na zrno a kukurica na siláž, ale stala sa aj významnou energetickou plodinou a vstupnou surovinou pre mnohé priemyselné odvetvia.
Prečítajte si tiež: Prehľad pestovania kukurice
Najväčší producenti kukurice
Medzi najväčších producentov kukurice na svete patria:
- USA (350 mil. ton ročne)
- Čína (220 mil. ton ročne)
- Južná Amerika (100 mil. ton ročne)
- Krajiny EÚ (približne 65 mil. ton ročne)
História pestovania kukurice
Kukurica je stará kultúrna rastlina, ktorú poznali už indiánske kmene pred viac ako 4 000 rokmi pred naším letopočtom. Na Slovensko sa dostala v roku 1725 z Turecka pod názvom turecká pšenica alebo „Turkyňa“. Intenzívne pestovanie kukurice začalo na južnom Slovensku, neskôr aj na južnej Morave. Až začiatkom 20. storočia sa pestovanie kukurice na Slovensku rozšírilo vo väčšej miere.
Pestovanie kukurice v Holíči v minulosti
Prvé písomné zmienky o pestovaní kukurice v Holíči sa datujú do 18. storočia. Predplodinou kukurice bolo obilie. Na pôdu sa potom dal maštaľný hnoj, zorala sa a následne tam siala kukurica. Najpoužívanejším hnojivom bol maštaľný hnoj, ktorý sa zaprával orbou.
Príprava pôdy spočívala v tom, že sa pôda na jeseň zorala nahrubo, na jar sa hlina zrovnala a v máji sa sialo (okopávalo sa, „kopčilo“). Osivom boli najlepšie zrná z najlepších klasov, ktoré sa siali do hniezd „40 na 40“ (40 cm v riadku aj od seba). Každý sedliak osial kukuricou približne 20-30 % pôdy, ktorú obrábal. Do kukurice sa siali aj iné plodiny. Po vysiatí sa pôda občas valcovala. Ohŕňanie sa vykonávalo väčšinou do výšky približne 70 cm.
Súčasný stav a výzvy v pestovaní kukurice na Slovensku
Dňa 17. apríla 2024 sa v kaštieli v Mojmírovciach uskutočnil odborný seminár organizovaný Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice. V centre pozornosti bola problematika pestovania kukurice na Slovensku, v EÚ a vo svete, vývoj cien kukurice na trhu a spracovanie kukurice v spoločnosti Tate & Lyle v Bolerázi.
Prečítajte si tiež: Využitie kukurice v kuchyni
S. Moravčík skonštatoval, že medzi rokmi 2021 až 2023 zaznamenalo Slovensko výrazný pokles pestovateľskej plochy kukurice, a to až o 64 717 hektárov. Osiate plochy kukurice za pár rokov klesli o tretinu a úrody sú nestabilné.
Úrody kukurice na zrno v roku 2023 podľa krajov
- Bratislavský kraj: 11 246 hektárov, priemerná hektárová úroda 6,25 tony
- Trnavský kraj: 37 726 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,87 tony
- Trenčiansky kraj: 4 489 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,51 tony
- Nitriansky kraj: 61 853 hektárov, priemerná hektárová úroda 8,12 tony
- Žilinský kraj: 208 hektárov, priemerná úroda 8,27 tony na hektár
- Banskobystrický kraj: 5 156 hektárov, priemerná hektárová úroda 8,24 tony
- Prešovský kraj: 1 881 hektárov, priemerná hektárová úroda 7,86 tony
Najvyššie priemerné hektárové úrody kukurice na zrno boli dosiahnuté v okresoch Michalovce (10,51 tony), Vranov nad Topľou (10 ton) a Rimavská Sobota (9 ton). V Nitrianskom kraji bola vo všetkých jeho okresoch dosiahnutá priemerná hektárová úroda nad 8 ton.
V roku 2023 sa kukurica na siláž pestovala celkovo na 63 200 hektároch, pričom celková úroda dosiahla 1 987 000 ton, s priemernou hektárovou úrodou 31,45 tony.
Výzvy v pestovaní kukurice
Pestovanie kukurice čelí veľkým výzvam, od vývoja cien na svetových trhoch, cez problémy slovenských poľnohospodárov so stabilitou a rentabilitou podnikania, až po vplyvy klimatickej krízy.
Aktuálna výmera je asi 148 tisíc hektárov, čo je o 60 tisíc hektárov menej ako v roku 2021. Kukurica je plodina, ktorá sa musí sušiť. K ďalším problémom, ktoré pestovateľov demotivovali, patrilo odškodnenie len vybranej skupiny poľnohospodárov za sucho z roku 2022.
Prečítajte si tiež: Pukancová kukurica na Slovensku
Nové programové obdobie európskej agropolitiky tiež poškodilo kukuricu, keďže pribudli rôzne podmienky, čo sa týka svahovitosti nad 7 percent, nemožnosti dva roky po sebe pestovať kukuricu na rovnakej parcele alebo obmedzenia v orbe.
V rámci tohtoročnej úrody je zatiaľ pozbieraných asi 30 percent úrody kukurice. Priemer je zatiaľ 7,6 tony z hektára. Ak bude priemer 6,9 tony z hektára, je to nízke číslo, pretože kukurica má výrobný potenciál 14 ton z hektára a krajiny západnej Európy bežne dosahujú cez 10 ton.
Pre dlhotrvajúce sucho hrozia na Slovensku nízke úrody kukurice. V júli boli výrazné horúčavy, čo sťažilo opelenie. Ak nedostatok zrážok ovplyvnil opeľovanie, môžeme očakávať slabé úrody.
Pestovanie kukurice v záhrade
Sladké klasy kukurice cukrovej si môžete dopestovať aj u vás na záhrade. Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na jeseň vyhnojte záhony vyzretým kompostom. Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám.
Ideálny termín na výsadbu kukurice je od apríla až do konca mája, kedy už panuje celkom teplé počasie. Vysieva sa priamo do pôdy.
Ako pestovať kukuricu v záhrade
- Výsev: Vyhĺbte jamky hlboké približne 4 cm. Do každej nasypte niekoľko semienok. Zasypte hlinou a zavlažte.
- Spon: Kukurica sa pestuje v pomerne veľkých sponoch, vo veľkosti 30 x 60 cm. Sadiť odporúčame v blokoch a nie v riadkoch, nakoľko je kukurica vetrom opelivá.
- Starostlivosť: Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Záhony zamulčujte kompostom. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte.
- Zber: Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť.
Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C.
Kukurica a GMO
Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú organizmy, v ktorých bola upravená genetická informácia s nejakým konkrétnym cieľom. Najčastejšie sa takto upravujú baktérie, ale aj rastliny. Celosvetovo najviac pestovaná GM rastlina je kukurica. Upravila sa tak, aby bola odolná proti širokospektrálnemu herbicídu Round Up a aby produkovala pesticíd pochádzajúci z baktérie Bacillus thuringiensis.
V Európskej únii je povolených 58 GM plodín, z toho sa pestuje iba GM kukurica, aj to vo veľmi malom množstve.
Obavy a benefity GMO
- Obavy: Možnosť využívať toxické látky na kontrolu škodcov.
- Benefity: Odolnosť proti herbicídom alebo hubám, zvýšený dopyt po plodinách, ktorý súvisí s nárastom populácie a so zmenou klímy.
Kukurica v kontexte slovenského poľnohospodárstva
Po pšenici bola kukurica s osevnou plochou 200-tisíc hektárov druhou najdôležitejšou zrnovinou na Slovensku. Už nie je, lebo tri roky po sebe klesla jej výmera pod 150-tisíc hektárov. Spolu s ostatnými plodinami, napríklad cukrovou repou, ale aj sladovníckym jačmeňom či pšenicou, stoja poľnohospodári pred dilemou, čo sa vlastne na Slovensku z tzv. veľkotonážnych plodín oplatí pestovať.
Lacnejší a výkonnejší producenti, medzi ktorých sa zaradila Ukrajina, pripravili Slovensko o exportné trhy pšenice aj kukurice. „V lufte“ tak zostalo visieť pol milióna ton kukurice, ktorá do roku 2022 putovala na vývoz.