Voda pokrýva približne 71 percent povrchu Zeme a skrýva v sebe nespočetné množstvo fascinujúcich tvorov a javov. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty života rýb a iných morských živočíchov vo vodnom prostredí.
Bioluminiscencia: Svetlo z hlbín
Jedným z najúchvatnejších javov v moriach je bioluminiscencia, schopnosť niektorých organizmov vytvárať svetlo. Mnohé druhy medúz využívajú bioluminiscenciu na obranné účely, vyžarujúc modré i zelené svetlo. Svetlo sa aktivuje dotykom, čo môže predátora prekvapiť.
Podobne aj pásovka čierna, ryba dorastajúca do 40 cm, má špecializované orgány zvané fotofóry, ktoré produkujú svetlo. Tieto orgány sa nachádzajú pozdĺž tela, pod očami a na štruktúre visiacej z čeľuste. Pásovky používajú svetlo na prilákanie koristi.
V moriach žije aj niekoľko druhov bioluminiscenčných kalamárov, ktorých fotofóry produkujú svetlo na prilákanie koristi a obranu. Používajú takzvané protiosvetlenie na maskovanie pred dravcami. Naopak, u chobotníc sa bioluminiscencia nevyskytuje tak často, ale niektoré druhy majú fotofóry na chápadlách.
Fytoplanktón, druh riasy plávajúcej na povrchu morskej hladiny, tiež dokáže svietiť. Obsahuje vlákna, ktoré umožňujú prechod pozitívne nabitým časticiam, vytvárajúc elektrické impulzy, ktoré aktivujú chemické reakcie a produkujú svetlo.
Prečítajte si tiež: Návod na kreslenie ryby
Život v hlbinách: Bizarný svet
V hĺbkach oceánov, kde slnečné svetlo neprechádza, žijú bizarné tvory prispôsobené na život v tme, chlade a obrovskom tlaku. Bruce Robinson, kalifornský výskumník, sa v roku 1985 stretol s priehľadnou 40-metrovou medúzou v hĺbke 500 metrov, ktorá vyžarovala vlastné svetlo.
Vedci objavili v hĺbke tritisíc metrov zvláštneho mäkkýša, ktorého fungovanie a spôsob výživy sú neznáme. V kaňone Monterey žije množstvo záhadných tvorov, vrátane malých rýb pripomínajúcich zmenšeniny žralokov a morského čerta s lampášom.
Väčšina živočíchov žijúcich v hĺbkach je bioluminiscenčná, s orgánmi zvanými fotofóry, ktoré vyžarujú svetlo prostredníctvom chemickej reakcie. Niektoré tvory používajú fotofóry na osvetlenie tmavých častí tela, aby nevrhali tiene.
Akvárijné ryby: Choroby a prevencia
Rovnako ako iné zvieratá, aj akváriové ryby sú náchylné na rôzne choroby spôsobené vírusmi, baktériami, hubami, parazitmi, faktormi životného prostredia a potravinami. Choroby akváriových rýb sú často dôsledkom nedbalosti majiteľa.
Medzi najčastejšie ochorenia patria:
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
- Krupička: Parazitárne ochorenie prejavujúce sa bielymi bodkami na tele rýb. Liečba spočíva v použití prípravkov ako eSHa Exit a eSHa 2000 alebo malachitová zeleň.
- Infekčná vodnateľnosť: Bakteriálne ochorenie spôsobujúce nafúknuté brucho a zježené šupiny. Liečba je obtiažna, ale môžu sa použiť univerzálne liečivá proti baktériám.
- Bakteriálny rozpad plutiev: Ochorenie prejavujúce sa vatovitými útvarmi na šupinách a rozpadom plutiev. Liečba je obtiažna a vyžaduje použitie liečiv proti baktériám a udržiavanie čistoty vody.
- Zápal plynového mechúra: Ochorenie postihujúce najmä závojnatky, prejavujúce sa obtiažnym plávaním. Liečba spočíva v údržbe akvária a použití protiparazitárnych kúpeľov.
- Hexamita (otvorová choroba): Ochorenie prejavujúce sa dierkami a ranami na hlave ryby. Liečba spočíva v použití prípravku Entizol alebo eSHa Hexamita.
- Žábrohlísti: Parazity napádajúce žiabre rýb. Liečba spočíva v použití prípravku eSHa gdex.
- Tuberkulóza: Choroba s mnohými príznakmi, pre ktorú neexistuje liečba. Najlepšie je ryby utratiť a akvárium vydezinfikovať.
- Plesňové ochorenia: Biele chumáčiky na poranených miestach. Liečba spočíva v použití prípravkov ako Acriflavin alebo eSHa 2000.
Prevencia chorôb spočíva v kvalitnom krmive, karanténe nových rýb a udržiavaní čistoty akvária.
Plávanie rýb: Matematika v pohybe
Ryby plávajú vo vode vďaka sústave vlnovitých pohybov tela a plutiev. Vedci zistili, že ryby využívajú matematickú teóriu z 19. storočia, nazývanú Kelvin-Stokesova teória, na vnímanie zmien v rýchlosti prúdenia a vírenia vody. Vláskové bunky v bočnej línii ryby vnímajú tieto zmeny a umožňujú rybe orientovať sa a plávať efektívne.
Osmóza: Rovnováha v slanej a sladkej vode
Ryby žijúce v sladkej vode majú vyššiu koncentráciu solí v tkanivách ako voda, v ktorej plávajú. Osmotické čerpadlo neustále pumpuje vodu do rybích buniek. Sladkovodné ryby nemusia piť a musia neustále vylučovať prebytočnú vodu. Naopak, morské ryby majú nižšiu koncentráciu solí v tkanivách ako voda, v ktorej plávajú. Osmotická pumpa neustále vyťahuje vodu z rybích buniek, preto musia piť a vylučovať koncentrovaný soľný roztok. Žraloky majú v tkanivách vysokú koncentráciu močoviny, vďaka čomu nepotrebujú piť ani cikať.
Objavovanie oceánov: Stále máme čo objavovať
V roku 1872 vyslala britská vláda loď Challenger, ktorá priniesla štyritisíc dovtedy nepoznaných druhov živočíchov. V roku 1977 vedci objavili tvory žijúce v blízkosti podmorských sopiek, ktoré sú snáď z inej dimenzie. Oceány stále skrývajú množstvo tajomstiev a fascinujúcich tvorov, ktoré čakajú na objavenie.
Prečítajte si tiež: Význam v riekankách