Dopriať si tanier čerstvej zeleniny aj vo vesmíre? Zdá sa to ako sci-fi, no vďaka úsiliu NASA a ďalších vedcov sa táto vízia stáva realitou. Hoci nie je prvou rastlinou pestovanou vo vesmíre, cínia zohrala významnú úlohu v rozvoji vesmírneho záhradníctva. Aká zelenina, okrem šalátu a cínie, sa pestuje vo vesmíre a aké sú výzvy a prínosy pestovania rastlín mimo Zeme?
Cínia: Farebný experiment vo vesmíre
Cínia (Zinnia) je obľúbená letnička známa svojimi pestrofarebnými kvetmi, ktoré pridávajú do každej záhrady špeciálny farebný akcent. Jej bohaté kvitnutie a nenáročná starostlivosť ju robí ideálnou kvetinou pre začínajúcich záhradkárov aj skúsených pestovateľov. Cínie existujú v širokej škále farieb, tvarov a veľkostí.
Druhy cínií
- Cínia vzpriamená (Zinnia elegans): Najbežnejší druh cínie s veľkými, pestrofarebnými kvetmi. Kvitne v odtieňoch červenej, oranžovej, ružovej, fialovej a bielej.
- Cínia úzkolistá (Zinnia angustifolia): Tento druh má menšie, jemné kvety a tenké listy. Kvitne v oranžovej, žltej a bielej farbe.
- Cínia hybridná (Zinnia hybrida): Kombinuje vlastnosti viacerých druhov cínií, vďaka čomu má odolnosť voči škodcom a chorobám.
Pestovanie cínií: Základné pravidlá
Pestovanie cínií je pomerne jednoduché, ak sa dodrží niekoľko základných pravidiel:
- Slnečné miesto: Cínie sú teplomilné rastliny, ktoré potrebujú slnečné stanovište, kde majú aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. V tieni kvitnú menej intenzívne a ich stonky môžu byť slabšie.
- Dobre priepustná pôda: Cínie najlepšie rastú v dobre priepustnej pôde, ktorá má vysoký obsah organickej hmoty, ako je kompost alebo hnoj. Ak máš v záhrade ťažšiu pôdu, môžeš pridať piesok alebo perlit na zlepšenie drenáže.
- Priamy výsev alebo predpestovanie: Semená cínií môžeš vysievať priamo do záhonu po posledných jarných mrazoch, keď sa pôda zahreje na minimálne 15 °C. Ak chceš dosiahnuť skoršie kvitnutie, môžeš cínie predpestovať v interiéri asi 4-6 týždňov pred posledným mrazom.
- Pravidelná, ale mierna zálievka: Cínie potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich letných dní. Je však dôležité, aby pôda nebola premočená. Zálievku vykonávaj priamo na pôdu, aby si zabránil vlhkosti na listoch, ktorá by mohla podporiť plesňové ochorenia.
- Mierne hnojenie: Na podporu bohatého kvitnutia môžeš cínie prihnojiť raz mesačne hnojivom pre kvitnúce rastliny. Stačí mierna dávka hnojiva, pretože nadmerné hnojenie môže podporiť bujný rast lístia na úkor kvetov.
- Odstraňovanie odkvitnutých kvetov (deadheading): Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov podporuje tvorbu nových pukov a predlžuje obdobie kvitnutia. Tento jednoduchý krok zabezpečí, že cínie budú kvitnúť až do neskorej jesene. Ak chceš, aby cínie rástli kompaktne, môžeš ich jemne prerezávať a odstrániť neželané výhonky.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Cínie môžu byť občas napadnuté voškami, roztočmi alebo slimákmi. Tieto škodce je možné odstrániť prírodnými insekticídmi alebo mechanicky. Cínie môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, ako je múčnatka, najmä ak sú pestované v príliš vlhkom prostredí.
Cínie kvitnú od začiatku leta až do prvých mrazov a sú vhodné aj na pestovanie v kvetináči. Uistite sa, že kvetináč má dostatočnú hĺbku a drenáž, aby korene neboli premočené. Najlepší čas na výsev cínií je po posledných jarných mrazoch, keď sa pôda zahreje. Výška cínie závisí od konkrétneho druhu.
Význam pestovania cínie vo vesmíre
Predtým, ako sa astronautom podarilo vypestovať cínia, Kellymu vyrástol aj rímsky šalát, no cínia bola na pestovanie náročnejšia. Tento kvet totiž potrebuje omnoho viac svetla a priestoru a je veľmi jednoduché ho vysušiť, alebo naopak preliať. Experiment s pestovaním bol na určitý okamih ohrozený, keď ju astronauti niekoľkokrát preliali. Teraz astronautom takzvaná vesmírna kvetina spríjemňuje prostredie a pozitívne vplýva aj na ich psychiku. Cínia sa ukázala ako rastlina, ktorá je oveľa citlivejšia na životné prostredie a svetelné podmienky.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad vitamínu D
Veggie: Vesmírna záhrada na ISS
Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) k vyše 200 kilogramov nových zásob, ktoré mieria na Medzinárodnú vesmírnu stanicu, zaradil aj vôbec prvú experimentálnu komoru na pestovanie zeleniny, ktorá dostala názov Veggie. Špeciálna komora je vybavená LED svetlami a sadenicami vo vrecúškach s pôdou. Vzhľadom pripomína skleník, je však vyrobená z plastových materiálov, takže sa dá počas prepravy ľahko zložiť.
V nízkonákladovej komore budú astronauti najprv pestovať hlávkový šalát, ak všetko prebehne úspešne, postupne sa pridajú aj ďalšie druhy zeleniny. „Dúfame, že aj keď Veggie nie je komplexný nástroj na pestovanie rastlín, umožní posádke rýchly rast zeleniny za použitia jednoduchého konceptu prívodu vody a živín,“ uviedol Howard Levine, vedúci výskumník z Kennedyho vesmírneho strediska.
Potenciálne plodiny pre Veggie
- Šalát
- Reďkovka
- Pekingská alebo čínska kapusta
- Horkastá listová zelenina
Potraviny ako paradajky, hrášok či fazuľa, ktoré kvitnú a tvoria plody so semenami, by potrebovali dlhší ako 28-denný cyklus.
Prínosy Veggie pre vesmírne misie
Keďže NASA postupne smeruje k dlhším misiám, Veggie by mohla byť výnimočným zdrojom čerstvých potravín. Massa si myslí, že by mohla astronautom slúžiť aj na rekreačné záhradníčenie počas dlhých misií. Systém by zároveň mohol pomôcť pri zlepšovaní pestovania a produkcie biomasy na Zemi, z čoho by profitovali aj bežní pestovatelia.
Posádky viackrát hlásili, že prítomnosť rastlín mala veľmi upokojujúci efekt a pomohla im cítiť sa viac v kontakte so Zemou. O rastlinách môžeme uvažovať ako o domácich zvieratkách - posádky sa o ne veľmi radi starajú.
Prečítajte si tiež: Zelenina do tieňa
Veg-01: Cesta k červenému šalátu vo vesmíre
To, že ste na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS ešte neznamená, že nemôžete jesť čerstvú zeleninu. NASA oznámila, že posádka ISS prvý krát konzumovala v kozme pestovanú zeleninu (konkrétne, červený rímsky šalát) 10. augusta 2015. Astronauti mohli vyskúšať, aké to je, jesť čerstvú zeleninu, ktorá zažilo iba „mikrogravitáciu a umelé osvetlenie“. Zelenina bola vypestovaná priamo v laboratóriu na ISS. Ide o experiment nazvaný Veg-01. Tento experiment študuje výkon, resp. schopnosť rastu rastlín v zariadení pre pestovanie rastlín priamo vo vesmíre. Ide o ďalší krok na ceste k Marsu či na iné dlhé lety vesmírom. NASA chce zabezpečiť udržateľný doplnok stravy dostupný počas celej cesty vesmírom.
Umelé osvetlenie a mikrogravitácia
Vo Veggie rastliny rastú vďaka osvetľovaniu umelým svetlom, konkrétne najmä červenými a modrými LED. Okrem umelého osvetlenia je na ISS ďalším podstatným rozdielom oproti prirodzenému pestovaniu na Zemi samozrejme absencia gravitácie respektíve mikrogravitácia.
Bezpečnosť a čistenie
Keďže šalát nie je na ISS pestovaný v sterilnom prostredí, pred zjedením jeho listy astronauti očistia pomocou vreckoviek napustených prípravkom založeným na kyseline citrónovej.
Budúcnosť vesmírneho záhradníctva
Cieľom experimentu je vyvinúť technológiu pre pestovanie rastlín počas dlhodobých misií, napríklad pri prípadnom lete na Mars.
Mizuna: Japonská horčica vo vesmíre?
V závislosti od klimatických podmienok sa táto listová zelenina pestuje ako jednoročná alebo ako dvojročná plodina. Šalát mizuna má tmavozelené zúbkaté listy, ktoré vytvárajú ružicu s priemerom do 45 centimetrov a výškou asi 23 centimetrov. Mizuna je nielen chutná a zdravá, ale aj veľmi dekoratívna rastlina, preto sa dá pestovať ako obruba záhonov alebo v blokoch.
Prečítajte si tiež: Prevencia rakoviny stravou
Pestovanie mizuny
Mizuna, nazývaná aj japonská horčica, je veľmi prispôsobivá rastlina, dobre toleruje horúčavy aj mráz. Môžeme ju vysievať počas celého vegetačného obdobia. Má dobrú odolnosť voči vybiehaniu do kvetu, čo nie je u listovej zeleniny úplne bežné. Vďaka tomu môžeme mizunu vysievať do výsevných nádob, na výsevné záhony aj priamo na trvalé stanovište. Ak chceme zberať malé mladé rastliny, výsev robíme do sponu 10 centimetrov. Ak chceme zberať veľké rastliny, je vhodný spon až 45 centimetrov. Pokiaľ pestujeme mizunu na zber vo fáze mladých rastlín, je vhodná na pestovanie spolu s pomaly rastúcimi druhmi.
Ako listová zelenina dozrieva mizuna približne 10 týždňov po sejbe. Zberať sa môže v ktorejkoľvek fáze rastu. Listy mladých rastlín sú dorastené už za dva alebo tri týždne. Rastliny sú silné a po prvom zbere rýchlo vyženú nové výhonky.
Využitie mizuny v kuchyni
Listová zelenina mizuna sa konzumuje kuchynsky upravená alebo surová, keď pozberáme mladé jemné listy. Konzumujeme ju s mierou, vo väčšom množstve môže urýchliť tvorbu obličkových kameňov alebo ovplyvniť účinok liekov na riedenie krvi. Mizuna vzhľadom pripomína rukolu a chuťou zmes rukoly a horčice. Je vhodná do čerstvých zeleninových šalátov alebo tepelne upravená v polievkach, omáčkach k cestovinám, ďalej ako príloha na pizzu alebo do jedál z mäsa aj vajec.
Zdravotné benefity mizuny
Mizuna má vysoký obsah vitamínov a minerálov. Je bohatá na antioxidanty. Prospieva zdraviu kostí, krvi, očí.
Aníz: Korenie z vesmírnej záhrady?
Správy o byline pochádzajú už z obdobia okolo 1500 pred naším letopočtom. Bedrovník anízový. Pravlasťou bedrovníka anízového (skrátene anízu, pozn. red.) je východná stredozemská oblasť - Malá Ázia, Grécko a Egypt. Dnes sa bylina pestuje na celom svete, najčastejšie v oblastiach pri Stredozemnom mori, v Indii, Mexiku a Turecku. Najlepší aníz pochádza zo Španielska a z Talianska, darí sa mu však aj na Slovensku. Pestovať ho môžeme v záhradách ako jednoročnú rastlinu.
História a využitie anízu
Bedrovník anízový sa radí k najstarším liečivým rastlinám sveta. Správy o ňom pochádzajú už z obdobia okolo 1500 pred n. l.. Egypťania, Rimania a Gréci ho v staroveku používali ako korenie. Vo svojich spisoch ho spomína i starogrécky filozof, nábožensko-morálny reformátor, matematik a astronóm Pytagoras (580 pred n. l. - †496 pred n. l.). V Európe sa o rozšírenie anízu do kráľovských záhrad pričinil Karol Veľký (742 - †814). V stredoveku bola rastlina súčasťou prípravkov proti jedom a univerzálnym „všeliekom“ pri uštipnutí jedovatými zvieratami a hmyzom. Od začiatku 14. storočia sa aníz bežne vyskytuje v Nemecku a okolo roku 1550 sa dostal do Anglicka. Z anízu sa pripravuje čaj a dochucujú sa ním alkoholické nápoje. Aníz má významné využitie aj v potravinárstve.
Botanický popis anízu
Prastaré označenie anízu bolo v arabskom jazyku anysum. Vedecký názov pimpinella je zasa odvodený z latinského bipinella. Bedrovník anízový (Pimpinella anisum L.) je jednoročná prenikavo páchnuca bylina s hladkou od 0,30 do 0,50 metra (m) vysokou rozkonárenou stonkou. Prízemné listy anízu sa nachádzajú na dlhých stopkách, sú okrúhlo obličkovité a výrazne pílkovité. Aníz kvitne v júli až auguste. Jeho päťpočetné drobné biele alebo ružovkasté kvety vyrastajú v okolíkoch bez obalov. Bohato kvitnúce okolíky slúžia ako výborná paša pre včely, výdatne totiž vylučujú nektár a príjemne voňajú, ich aróma prechádza aj do medu. Plodmi anízu sú páperisté visiace hnedosivé dvojnažky. Hmotnosť tisícich plodov je od 2,1 do 3,5 gramu (g) a klíčivosť majú od 70 do 80 percent (%).
Pestovanie anízu
Bedrovník anízový je teplomilný druh pochádzajúci zo Stredomoria, z Egypta a juhovýchodnej Ázie. Optimálna teplota na klíčenie semien je 10 - 15 stupňov Celzia (°C). Aníz vyžaduje však dostatok vlahy a živín. Vodu potrebuje najmä v období rastu stonky a kvitnutia. Počas dozrievania plodov si zasa žiada vo väčšej miere teplo a sucho. Pôdy určené na pestovanie tejto koreniny musia mať optimálnu neutrálnu pôdnu reakciu, mali by byť štruktúrne, nezamokrené a dobre zásobené živinami.
V rámci pestovateľského postupu robíme po zbere predplodiny podmietku. Do jesennej orby je potrebné pozemok udržať nezaburinený prostredníctvom opakovanej kultivácie. Orbu robíme do hĺbky 0,25 - 0,30 m. Aníz vyžaduje pôdy dostatočne zásobené živinami v dostupnej forme. Na získanie 1 tony (t) úrody plodov treba prihnojiť rastliny priemyselnými hnojivami v dávke 40 - 60 kg/ha N, 60 - 100 kg/ha P2O5, 40 - 60 kg/ha K2O. Špeciálnu plodinu sejeme koncom marca alebo začiatkom apríla, keď teplota pôdy dosahuje 7 - 8 °C. Chladnejšie pôdy spôsobia nerovnomerné klíčenie a vzchádzanie, čím vzniknú prázdne miesta v poraste. Aníz vysievame do medziriadkovej vzdialenosti 0,25 - 0,30 m a do hĺbky 20 - 30 milimetrov (mm). Výsevok je 15 - 20 kg plodov na ha, čo je približne 80 - 100 jedincov na 1 m2.
Plody anízu dozrievajú skupinovo, ale ostávajú celistvé, a preto môžu byť zbierané jednorazovo. V strede okolíka sú obvykle najzrelšie. Termín zberu býva obyčajne koncom júla. Pri zbere je potrebné nastaviť parametre mlátenia tak, aby zostali dvojnažky celé. Obsah vody v plodoch býva po zbere obyčajne vyšší ako 14 - 15 %, preto je nevyhnutné drogu - sušené plody (Anisi fructus) - dosušiť. Droga môže obsahovať len semená anízu. Nesmie byť zatuchnutá, plesnivá a nesmie mať cudzí zápach.
Zloženie a účinky anízu
Anízové plody obsahujú silice, éterické a mastné oleje, kyseliny, bielkoviny, cukry a iné účinné látky. Majú silný korenistý a príjemný pach, sú aromatické a chutia sladko. Z obsahových látok je podstatná silica (priemerne 2 - 3 % až do 6 %), ktorej hlavnou zložkou je anetol (táto zlúčenina tvorí približne 90 % silice). Prírodná látka chutí sladko, na svetle je nestála a mení sa na nie celkom neškodné kondenzované splodiny (dianetol a dianizoín).
V tradičnej medicíne sa využívali plody anízu predovšetkým na liečbu ochorení priedušiek. V dávnych dobách sa používali aj na osvieženie dychu. V modernej fytoterapii je aníz významným prostriedkom na vykašliavanie. V žalúdku podporuje sekréciu tráviacich enzýmov, ktoré majú blahodarný vplyv pri nadúvaní a brušných kŕčoch. Pomáha na črevné katary a urýchľuje proces trávenia. Nezastupiteľnú úlohu má i v oblasti pediatrie, výrazne totiž podporuje tvorbu materského mlieka.
Anetol: Hlavná zložka anízu
Anízová vôňa drobného pečiva a zákuskov, nazvaných anízky, je intenzívna, ľahká, osviežujúca, osobitne výrazná až orientálna. Typickú vôňu dáva potravinám a cukrovinkám práve anetol korenistej a sladkej chuti. Anetol môže tvoriť až 95 % anízovej silice (Anisi aetheroleum). Ide o známu organickú zlúčeninu, ktorú môžeme zapísať ako C10H22.
Anetol pomáha bojovať proti rakovine, cukrovke či zápalom a pôsobí proti parazitom. Pri vonkajšom použití ničí baktérie. Chráni organizmus proti chrípke a infekciám, ženám pomáha udržiavať hormonálnu rovnováhu, má antibakteriálne a fungicídne vlastnosti.
Použitie anízu v domácnosti
V domácich podmienkach sa anetol najčastejšie získava prostredníctvom výluhu z plodov anízu. Priemerná jednotlivá dávka je 1 g alebo 1/2 kávovej lyžičky bylinky na šálku vody. Pije sa 2- až 3-krát denne. Ak dodržiavate terapeutické dávky, je anetol bezpečný. Na prípravu čaju zalejeme šálkou vriacej vody pol kávovej lyžičky anízových plodov, rozdrvených tesne pred použitím, a necháme štvrť hodiny lúhovať. Pri kataroch dýchacích ciest sa pije ráno alebo večer pred spaním 1 šálka čerstvo pripraveného čaju s medom. Z anízu môžeme pripraviť čaj, likér aj ouzo.
Aníz aplikujeme aj vo forme čajovej zmesi, ktorú terapeuticky využívame pri plynatosti a na trávenie. Na jeho prípravu použijeme 30 g anízového, 50 g feniklového, 50 g koriandrového semena a 50 g vňate mäty kučeravej. Uvedené koreniny zmiešame. Na prípravu anízového likéru potrebujeme 50 g semena, 0,6 l 70-percentného alkoholu, 400 g cukru a 0,5 l vody. Roztlčené plody máčame 6 - 8 dní v alkohole a denne pretrepávame. Po precedení zmiešame so sirupom z cukru a vody.
Ouzo: Anízová liehovina
Ouzo je tradičná grécka liehovina, ktorej vznik sa traduje od roku 1880. Vyrába sa najmä na gréckom ostrove Lesbos. Do destilátu sa pridávajú rôzne aromatické byliny a koreniny, no hlavne aníz. Konkrétne zloženie ouza závisí však od jeho výrobcu, nápoje sa líšia aromatickosťou i obsahom alkoholu. Zaujímavosťou likéru je jeho mliečne sfarbenie. Svoj názov pravdepodobne dostal podľa nápisu Uso di Massilia, ktorý svietil na prvých exportných debničkách do francúzskeho prístavu Marseille. Ouzo sa pije vychladené buď osve, alebo ho môžete zmiešať s vodkou.
Automatizované farmy: Budúcnosť pestovania na Zemi aj vo vesmíre?
Roboti a počítače obslúžia celý farmársky cyklus bez znečisťovania prírody. Japonská firma Spread buduje prevádzku na pestovanie šalátu, v ktorej nenájdete ľudí, slnko ani hlinu. Všetko prebieha v halách o ktoré sa starajú roboti a počítače. Zelenina pestovaná v umelých podmienkach nie je v Japonsku ničím výnimočným. Stojí približne toľko ako tá zo skleníkov, polí a hriadok, avšak prišla na svet v regulovanom prostredí hál. S umelým osvetlením, vo výživných roztokoch, s atmosférou ktorá má prísne sledované zloženie. Všetko iba preto, aby bola produkcia bez záťaže znečistenia prírody a nepoškodená vrtochmi počasia.
Tento prístup chce podľa magazínu Digital Trends zmodernizovať firma, ktorá už v roku 2017 spustila prevádzku, ktorá funguje úplne bez ľudí. Hoci počítače a automaty riadia umelý ekosystém už dnes, pestovanie obstarajú namiesto ľudí roboti. Vysejú osivo, budú manipulovať s priesadami počas ich rastu a zaistia aj zber a balenie zeleniny. Možno to znie nezvyčajne, ale už dnes používajú podobné technológie aj veľkopestovatelia letničiek či zeleninových priesad. Existujú roboty, ktoré dokážu presádzať rastliny z menších kvetináčov do väčších, takých ktoré by zvládli výsev je však menej. Práve na tomto detaile pracujú aj vývojári v Japonsku.