Svetová ekonomika, často metaforicky označovaná ako "koláč," predstavuje komplexný systém vzájomne prepojených ekonomických aktivít, ktoré prebiehajú medzi krajinami po celom svete. Tento koláč je tvorený produkciou, spotrebou, investíciami a obchodom, ktoré sa neustále vyvíjajú a ovplyvňujú životnú úroveň a blahobyt miliárd ľudí. V posledných desaťročiach bol rast tohto koláča poháňaný globalizáciou, liberalizáciou obchodu a technologickým pokrokom. Avšak, súčasné udalosti, ako sú obchodné vojny a geopolitické napätie, predstavujú pre tento krehký systém vážne hrozby.
Súčasné hrozby pre svetovú ekonomiku
V poslednom období sa svetová ekonomika stretáva s viacerými výzvami, ktoré ohrozujú jej stabilitu a rast. Jednou z najvýraznejších je eskalácia obchodných sporov, najmä medzi Spojenými štátmi a Čínou.
Trumpove clá a obchodná vojna
Trumpove clá, ktoré sa navyše neustále menia, už zasahujú svetovú ekonomiku. Americký prezident Donald Trump posledné dva týždne niekoľkokrát zmenil svoje rozhodnutia o dovozných clách. Tieto opatrenia vyvolávajú neistotu a narúšajú globálne dodávateľské reťazce, čo negatívne ovplyvňuje investície a obchod.
Podľa analýzy Národnej banky Slovenska môžu americké clá stáť Slovensko asi 20-tisíc pracovných miest a hrubý domáci produkt môže do roku 2027 stratiť 2,7 percenta. Táto hypotetická analýza vyhrotenejšej svetovej obchodnej vojny ukazuje, ako neistota týkajúca sa ciel ovplyvňuje svetovú ekonomiku. Je to hrubý zásah do usporiadania vecí vo svete, tak ako sme ich poznali posledné dekády. Bez ohľadu na to, ktoré z opatrení a v akej miere sa budú uplatňovať, tieto neustále zmeny, neistota, ktorá z toho vyplýva, doliehajú na ekonomiky a rozhodnutia ľudí a firiem. Ťažko si viem predstaviť, že v tomto prostredí by sa niekto púšťal do veľkých investícií, ktoré by zahŕňali rôzne kúty sveta. Videli sme to aj na reakcii finančných trhov. Po oznámení Trumpových ciel prudko klesli, keď to korigoval, mierne stúpli, keď zmenil názor, znova sa prepadli a tak ďalej. Sme v situácii, že nálada na finančných trhoch je negatívna a trhy budú skôr padať ďalej.
Geopolitické napätie a neistota
Okrem obchodných vojen prispieva k neistote aj geopolitické napätie v rôznych regiónoch sveta. Konflikty, politická nestabilita a hrozba terorizmu ovplyvňujú ekonomickú aktivitu a investície. Je ťažké interpretovať kroky administratívy Spojených štátov. Zrejme tam ide aj o geopolitiku, najmä vo vzťahu k Číne.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
Vplyv na slovenskú ekonomiku
Slovenská ekonomika, ako malá a otvorená ekonomika, je obzvlášť zraniteľná voči negatívnym vplyvom svetovej ekonomiky.
Ohrozenie pracovných miest a HDP
Národná banka prišla nedávno s analýzou, podľa ktorej nás americké clá môžu stáť asi 20-tisíc pracovných miest a hrubý domáci produkt môže do roku 2027 stratiť 2,7 percenta. Museli ste prognózu meniť? Spravili sme vtedy skôr takú hypotetickú analýzu vyhrotenejšej svetovej obchodnej vojny, aby sme mali aspoň nejaký cit pre to, čo by to znamenalo pre slovenskú ekonomiku. Nazvali sme to ako príklad vyhrotenejšej svetovej vojny. Rátali sme tam s recipročnými clami medzi Kanadou a Amerikou, medzi Amerikou a Mexikom, aj medzi Európou a Amerikou.
Vtedy sme to považovali za pomerne negatívny scenár, ale s tým, že je osožné sa pozrieť na tieto horšie prípady, aby sme sa vedeli pripraviť. Medzičasom vyhlásenia eskalovali a reálny vývoj v mnohom dobehol, dokonca predbehol analýzu. Keď budeme robiť našu najbližšiu predikciu, ktorú zverejníme v júni, budeme sa tejto otázke venovať a už bude spracovaná na základe v tom čase aktuálneho stavu.
Čísla o zamestnanosti a vplyve na HDP považujeme pre ten scenár za realistické. Berieme, samozrejme, modely, s ktorými pracujeme, s rezervou. Zrejme pri škále opatrení, ktoré sa prijímajú a ktoré sme analyzovali, nie úplne dokonale zohľadňujú všetky vplyvy. Ale myslím si, že je to veľmi dobrý základ na diskusiu a vysiela to signály, ktoré by sme si mali uvedomovať, keď sa začíname rozprávať, aké dôsledky to má a čo by sme s tým mali robiť.
Ohrozené sektory a regióny
Vo všeobecnosti sú to sektory, ktoré sú najviac vystavené globálnemu obchodu, ktoré sú najviac zakorenené vo svetových dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, najmä v oblasti tovarov. Samozrejme, pozornosť sa na to sústreďuje, máme automobilky, ktoré sú priamo naviazané na dopyt zo Spojených štátov. No istým spôsobom je to menšia časť problému. Slovensko je veľmi otvorená ekonomika a veľa obchoduje s inými krajinami, ktoré tiež obchodujú so Spojenými štátmi. Tieto nepriame vplyvy cez iné krajiny, to, že sme súčasťou medzinárodných sietí, sú podstatne väčšie ako naša priama prepojenosť na Spojené štáty.
Prečítajte si tiež: Jednoduchý bezlepkový čerešňový koláč
Aký veľký problém by bolo zrušenie 20-tisíc pracovných miest? Máme zároveň voľných viac ako 100-tisíc pracovných miest, ale závisí to aj od toho, kde by tie pracovné miesta zanikli, v ktorých regiónoch a či by si tam ľudia vedeli nájsť prácu. Čiže o ako vážnom probléme hovoríme? Viete, 20-tisíc pracovných miest je jedno stredne veľké mesto na Slovensku. Nie je to málo. Zároveň máme mnohé firmy, ktoré stále hovoria o nedostatku pracovných miest. Slovenská ekonomika sa už dlhšie spolieha na pomerne intenzívny prílev zahraničnej pracovnej sily. Za istých okolností si viem predstaviť, že by si tí ľudia našli v dohľadnom čase iné uplatnenie v rámci ekonomiky. Treba však povedať, že by sme išli do obdobia, v ktorom ekonomika by bola slabšia. Zrejme by sa to odzrkadlilo aj na voľných pracovných miestach.
Nie je to nezvládnuteľná situácia, ale zároveň by to bol istým spôsobom koniec stability na trhu práce, ktorý tu evidujeme už dlhšie obdobie. Prešli sme rôznymi krízami a to, že z toho nič vážnejšie nebolo ani z hľadiska sociálneho zmieru, ani z hľadiska finančnej stability, bolo tým, že trh práce odolával, bol veľmi stabilný, nezamestnanosť je na rekordne nízkych úrovniach. Toto by zrejme bol taký zásah do ekonomického vývoja, ktorý by tomu spravil koniec.
Dopad na životnú úroveň
Ivan Mikloš za dôležitejšiu informáciu v rozhovore pre Denník N označil to, že do roku 2027 by nás to stálo 2,7 percenta HDP. Čo si má pod tým bežný človek predstaviť? Je to vyše 3,5 miliardy z výkonnosti ekonomiky a je to 5 miliárd strateného exportu. To sú veľké sumy, ktoré by sa odzrkadlili aj na príjmovej situácii obyvateľstva. Ešte horší než tieto straty v najbližších rokoch je dlhodobejší výhľad pre celosvetovú ekonomiku, ale aj pre ekonomiku, ako je Slovensko. Celý náš model hospodárskeho rozvoja, rast našej životnej úrovne a blahobytu bol postavený práve na tom, že sme zapojení do celosvetových obchodných reťazcov, tie sa prehlbujú a dokážeme obsluhovať tieto trhy.
Toto sa už poslednú dekádu narúša. Postupne náš model založený na lacnej pracovnej sile už skončil. Máme tu ďalšiu vrstvu, konkurencieschopnosť Európy v rámci celosvetovej ekonomiky. A toto je ďalšie vážne narušenie nášho modelu, ktorý tu dlhodobo budujeme. Z dlhodobej perspektívy, ak zhoršenie celosvetového obchodu zníži rast, a ani to nemusí byť o veľké percento, keď si to natiahneme v 10- až 20-ročnom horizonte, straty na životnej úrovni môžu byť veľké.
Možné riešenia a opatrenia
Vzhľadom na tieto hrozby je dôležité, aby vlády a medzinárodné organizácie prijali opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov a podporu stability svetovej ekonomiky.
Prečítajte si tiež: Letný ríbezľový koláč
Posilnenie spolupráce v rámci EÚ
V časoch, keď sa narúšajú obchodné vzťahy vo svete, je veľmi dobrá príležitosť posilniť ich v rámci Európskej únie. Toto by bolo veľmi žiaduce z rôznych hľadísk, ale najmä teraz je tá správna chvíľa ešte viac sa priblížiť v rámci Európskej únie. Či už ide o obchod s tovarmi, ale najmä v oblasti obchodu so službami. Toto je asi najúčinnejšie dlhodobé odvetné opatrenie, ktoré by Európska únia mohla prijať.
Máme obrovské resty v oblasti spoločného kapitálového trhu. Znie to ako veľmi technická agenda a niečo ako v prospech bánk a podobne, ale nie. Toto je o tom, aby slovenské firmy, aby menšie firmy v Európe dokázali rásť v rámci Európy. Je veľmi veľa práce, ktorú by sme mali spraviť práve v tejto oblasti a práve teraz.
Diverzifikácia trhov a podpora inovácií
Slovenská ekonomika by sa mala zamerať na diverzifikáciu svojich trhov a zníženie závislosti od tradičných obchodných partnerov. Investície do inovácií a rozvoja nových technológií môžu pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť a prilákať nové investície.
Podpora vzdelávania a rekvalifikácie
Je dôležité investovať do vzdelávania a rekvalifikácie pracovnej sily, aby sa ľudia mohli prispôsobiť meniacim sa požiadavkám trhu práce. Podpora celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností je kľúčová pre zabezpečenie zamestnanosti a udržanie životnej úrovne.
Neoliberalizmus a jeho vplyv
Pod neoliberalizmom chápeme taký typ ekonomickej politiky, ktorý sa rozšíril počas uplynulých dvadsiatich piatich rokov. “Liberalizmus” sa v širšom slova zmysle týka politiky, ekonomiky, ba i náboženstva. Politický liberalizmus sa v rámci občianskej verejnosti v USA všeobecne považuje za stratégiu prevencie sociálnych konfliktov a zároveň za progresívnejší politický smer v porovnaní s konzervatívnou či pravicovou politikou. Ekonomický liberalizmus je však niečo celkom iné. Konzervatívni politici, ktorí proklamujú jasnú opozíciu voči “liberálom” - majúc na mysli politických liberálov - nemajú v skutočnosti žiadne problémy s ekonomickým liberalizmom, vrátane neoliberalizmu.
Predpona “neo” naznačuje, že hovoríme o novom druhu liberalizmu. Aký bol teda ten starý typ? Liberálna ekonomická škola sa preslávila v Európe po tom, čo anglický ekonóm Adam Smith vydal v roku 1776 knihu s názvom Bohatstvo národov (The Wealth of Nations). Smith a ďalší ekonómovia presadzovali zrušenie zasahovania štátu do ekonomických záležitostí. Žiadne obmedzovanie výroby, žiadne obchodné bariéry, nijaké clá - voľný obchod bol podľa nich najlepšou cestou rozvoja národnej ekonomiky. Tieto predstavy boli liberálne v tom zmysle, že popierali akúkoľvek kontrolu. Takáto aplikácia individualizmu podporovala “voľné” podnikanie, “voľnú” súťaž - čo, ako sa už nespočetnekrát ukázalo, pre majiteľa súkromnej firmy znamená voľnú cestu k ziskom. Ekonomický liberalizmus prevládol v USA v 19. a v prvých desaťročiach 20. storočia.
Až kríza v 30-tych rokoch tohto storočia priviedla ekonóma Johna Maynarda Keynesa k teórii, ktorá spochybnila liberalizmus ako najlepší politický systém pre kapitalistov. Tá v zásade tvrdila, že pre rast a rozvoj kapitalizmu je nevyhnutná plná zamestnanosť, ktorú možno dosiahnuť len intervenciami vlád a centrálnych bánk v záujme zvyšovania zamestnanosti. Keynesova teória mala kľúčový vplyv na politiku prezidenta Roosevelta známu ako New Deal, ktorá skutočne zlepšila životy mnohých ľudí. Všeobecne sa rozšírilo a prijalo presvedčenie, že vláda má podporovať verejné blaho.
Avšak kríza kapitalizmu v uplynulých 25 rokoch, ktorá sa premietala do stále klesajúcej miery ziskov, inšpirovala predstaviteľov najvplyvnejších korporácií k revízii podstaty ekonomického liberalizmu. Zatiaľ čo Smith hovoril o trhu malých výrobcov a malých spotrebiteľov bez monopolov a štátnych subvencií, v ktorom dopyt ovplyvňujú prirodzené potreby ľudí a kapitál je lokalizovaný v konkrétnom mieste, hlavným cieľom dnešných neoliberálov je presný opak. Neoliberalizmus sa usiluje o dereguláciu medzinárodného obchodu, t.j. maximálnu demontáž regulačných kompetencií národných vlád v prospech nadnárodných súkromných obchodných spoločností s cieľom umožniť ich nekontrolovateľný pohyb z miesta na miesto podľa toho, aké priame i nepriame zvýhodnenia im tá-ktorá krajina poskytne a bez akéhokoľvek ohľadu na lokálne potreby. To je skutočným obsahom predpony “neo” v termíne neoliberalizmus. S prudko sa rozvíjajúcou globalizáciou kapitalistickej ekonomiky sa v súčasnosti stávame aj svedkami šírenia neoliberalizmu v globálnom merítku.
Pamätnú definíciu tohto procesu vyslovil generál Marcos na Medzikontinentálnom stretnutí za humanizmus a proti neoliberalizmu, organizovanom Zapatistami v auguste 1996 v mexickom Chiapas, keď povedal: “Pravica nám ponúka, aby sme svet zmenili na jeden veľký supermarket, kde by si v jednej sekcii mohli kúpiť Indiánov, v druhej ženy…”. Do svojho prejavu mohol ešte dodať deti, imigrantov, zamestnancov alebo hoci celú krajinu ako Mexiko.
Charakteristickými črtami neoliberalizmu sú:
- Diktát trhu. Oslobodenie “voľného”, t.j. súkromného podnikania od akýchkoľvek vládnych obmedzení bez ohľadu na spoločenské následky. Otvorenie národných ekonomík medzinárodnému trhu a zahraničným investíciám v ešte väčšej miere, než zabezpečili už existujúce dohody o voľnom obchode s drastickými spoločenskými a ekologickými dopadmi (napr. NAFTA). Znižovanie miezd deunionizáciou zamestnancov a rušením ich práv, ktoré si vydobyli v dlhoročných zápasoch. Zrušenie kontroly nad tvorbou cien. V konečnom dôsledku, absolútna voľnosť pohybu kapitálu, tovaru a služieb. Aby nás presvedčili, že je to pre nás dobré, neoliberáli tvrdia: “Neregulovaný trh je najlepšou cestou k vyššiemu ekonomickému rastu, z ktorého budú mať nakoniec úžitok všetci.” Teda čosi ako Reaganova trickle-down economy (ekonomika, z ktorej má rastúce bohatstvo najbohatších postupne “presakovať” zhora nadol). Bohatstvu sa však do suterénov spoločnosti akosi nechce.
- Krátenie verejných výdavkov na sociálne služby, predovšetkým na vzdelávanie a zdravotníctvo. Oslabovanie sociálnej siete, redukcia financovania infraštruktúry (napr. verejnej dopravy, dodávok vody, atď.), a to opäť v mene idey znižovania úlohy štátu. Neoliberáli však pravdaže nie sú proti vládnym subvenciám a poskytovaniu daňových i nedaňových zvýhodnení pre súkromný biznis, v chudobných krajinách najmä pre veľkých zahraničných investorov.
- Deregulácia. Obmedzovanie zasahovania štátu všade tam, kde by to mohlo ohroziť zisky súkromných firiem, vrátane takých oblastí, akými sú ochrana bezpečnosti práce či životného prostredia.
- Privatizácia. Predaj štátnych podnikov, tovarov a služieb súkromným investorom. Týka sa to bánk, kľúčového priemyslu, železníc, diaľníc, na ktorých sa vyberá mýto, elektrární, škôl, nemocníc, vodárenských zariadení, atď. Hoci sa zvyčajne privatizuje v mene zvyšovania efektivity (ktorá je často vzhľadom na kvalitu riadenia štátnych podnikov naozaj potrebná), privatizačné procesy vedú k ďalšej koncentrácii bohatstva v rukách niekoľkých mocných a k zdraženiu základných životných potrieb obyvateľstva. Preto boj o privatizačný koláč takmer neodmysliteľne sprevádzajú korupčné škandály.
- Eliminácia konceptu “verejnoprospešnosti” a “komunity” a ich nahradenie pojmom “individuálna zodpovednosť”. Tlak na najchudobnejších ľudí v spoločnosti, aby sami hľadali riešenie svojich problémov prameniacich z nedostatočného zdravotného zabezpečenia, vzdelávania a sociálnej starostlivosti a v prípade zlyhania ich obviniť z lenivosti a neschopnosti.
Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami typu Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, medzinárodných rozvojových bánk či Svetovej obchodnej organizácie.
Chile je prvou krajinou, v ktorej bolo možné sledovať účinky čistej neoliberálnej politiky v praxi v období po puči podporovanom CIA, ktorý v roku 1973 zvrhol demokratický režim Salvadora Allendeho. Nasledovali ďalšie krajiny. Najhoršie dopadlo Mexiko, v ktorom sa v prvom roku platnosti dohody NAFTA znížili mzdy o 40 až 50%, pričom životné náklady vzrástli o 80%. Skrachovalo vyše 20 tisíc malých a stredných podnikov a vyše tisíc štátnych podnikov v Mexiku bolo privatizovaných. Istý mexický vedec charakterizoval neoliberalizmus ako “neokolonizáciu Latinskej Ameriky”. V USA neoliberalizmus rozrúša sociálne a environmentálne programy (napr. legislatívu), o ktoré tamojšia občianska spoločnosť tvrdo bojovala niekoľko desaťročí. Jeho čistým prejavom je tzv. “Zmluva o Amerike”, s ktorou prišla Republikánska strana. Protagonisti tohto dokumentu sa nekompromisne zasadzujú za zrušenie systému sociálnych a iných zákonov, ktorého zmyslom je chrániť deti, mládež, ženy, menšiny a prírodu.
Transakčná daň a jej vplyv
Nálady medzi podnikateľmi na Slovensku ovplyvňuje aj transakčná daň, ktorú začali platiť od apríla. Už sú návrhy na jej zrušenie nielen od opozície, ale jej obmedzenie avizuje aj koaličná SNS. Ako veľmi je táto daň škodlivá a ako môže prispieť k pomalšiemu rastu?
Ako Národná banka sme od začiatku komunikovali, že toto opatrenie patrí medzi neštandardné. Od začiatku bolo ťažké predvídať presné dosahy, či už koľko daní sa cez toto opatrenie vyberie, ale aj to, akým spôsobom to zasiahne firemný sektor. Aj naše analýzy hovoria, že po ohlásení konsolidačného balíčka narástla v ekonomike neistota a výrazne sa zhoršila nálada aj spotrebiteľov, aj firiem. Prispela k tomu zrejme i transakčná daň. Viackrát sa k tomu menila legislatíva, takže nie je kontroverzné povedať, že je to zdrojom neistoty vo fungovaní ekonomiky na Slovensku.
O vplyvoch zatiaľ možno len špekulovať. V januári sme mali atypický nárast cien služieb. A to práve v sektoroch, pre ktoré sa výrazne znížila daň z pridanej hodnoty. Zamýšľame sa nad tým, čo mohla byť motivácia alebo prečo historický rekordný januárový nárast cien bol napríklad práve v hoteloch, reštauráciách a podobne. Možno rôzne nákladové tlaky vyplývali aj z očakávaného zavedenia transakčnej dane.