Dáte si pohár mlieka alebo obľúbený jogurt a zrazu cítite, že niečo nie je v poriadku? Doteraz ste však s mliekom nemali problém a neviete, čo sa to deje? Je tu šanca, že vás trápi alergia na mlieko. Ak ste sa práve zamysleli nad tým, ako je to možné, odpoveď znie jednoducho: Alergia sa môže objaviť v každom veku. Alergia na mlieko, presnejšie na bielkovinu kravského mlieka, je vcelku častým typom potravinovej alergie. Najviac sa síce objavuje u detičiek do 3 rokov, ktoré z nej postupne vyrastú, no nevyhýba sa ani dospelým. Pokiaľ máte alergiu na mlieko, vaše telo reaguje na mliečnu bielkovinu ako na nepriateľskú látku. Hoci je tento typ alergie častejší u malých detí, príznaky a prejavy sa u dospelých ľudí veľmi nelíšia. Keďže ide o alergickú reakciu, príznaky sa zvyknú objaviť rýchlo a odznejú, keď sa preruší kontakt s alergénom. Tak ako aj iné druhy alergií, aj alergia na bielkovinu kravského mlieka sa môže prejavovať ťažkosťami s trávením, dýchaním a kožnou reakciou.
Konzumácia mlieka môže u niektorých osôb spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti. Medzi najčastejšie diagnózy, ktoré sa s konzumáciou mlieka a produktov z neho spájajú, patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka a intolerancia laktózy. Často sa zvyknú zamieňať, pretože niektoré ich prejavy sú podobné.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) vs. Intolerancia laktózy
Tieto dva pojmy si mnohí ľudia buď zamieňajú, alebo dokonca spájajú. Je však veľmi dôležité, aby ste medzi nimi poznali rozdiel - a to predovšetkým v tom prípade, ak sami pociťujete, že vám mlieko zrejme nerobí dobre.
- ABKM vs intolerancia laktózy: V prípade alergie na bielkovinu kravského mlieka ide o neprimeranú reakciu imunitného systému. V prípade intolerancie laktózy hovoríme o neschopnosti organizmu stráviť mliečny cukor (laktózu).
Alergia na mlieko a intolerancia laktózy nie sú to isté. Hoci sa pojmy alergia na mlieko a intolerancia laktózy často zamieňajú, ide o dva úplne odlišné zdravotné problémy. Alergia na mlieko (presnejšie alergia na bielkovinu kravského mlieka) je imunitná reakcia - imunitný systém mylne identifikuje mliečnu bielkovinu ako škodlivú a spustí obrannú reakciu. Telo alergika tak reaguje hypersenzitívne na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku (podobné reakcie môže vyvolať aj ovčie či kozie mlieko). Naproti tomu laktózová intolerancia nie je alergia, ale enzymatický problém trávenia - telu chýba dostatok enzýmu laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor laktózu. Nestrávená laktóza potom v črevách kvasí a spôsobuje tráviace ťažkosti. Jednoducho povedané: pri alergii vadí telu mliečna bielkovina, kým pri intolerancii vadí mliečny cukor.
Aký je hlavný rozdiel medzi alergiou a intoleranciou? Pri alergii ide o reakciu imunitného systému, ktorá môže postihnúť celý organizmus, zatiaľ čo pri intolerancii ide „len“ o neschopnosť tráviaceho traktu spracovať laktózu. Alergia teda zvykne spôsobovať oveľa širšie spektrum príznakov a môže byť život ohrozujúca, kým intolerancia postihuje najmä trávenie a hoci vie byť veľmi nepríjemná, na život priamo neohrozuje. Taktiež platí, že alergia na mlieko sa častejšie vyskytuje u malých detí (najmä dojčiat) a mnoho detí z nej „vyrastie“, zatiaľ čo laktózová intolerancia býva bežnejšia u dospelých a s pribúdajúcim vekom jej výskyt stúpa. Odhaduje sa, že laktózovú intoleranciu má približne každý šiesty človek - niektoré zdroje uvádzajú, že v Európe ňou trpia stovky miliónov ľudí. Naproti tomu skutočná alergia na mliečnu bielkovinu postihuje menšie percento populácie, no jej priebeh býva závažnejší.
Prečítajte si tiež: Diagnostika alergie na mlieko
Príčiny a mechanizmus vzniku
Príčina alergie na mlieko: Imunitný systém vytvára protilátky (IgE) proti bielkovinám kravského mlieka. Pri každom kontakte s mliečnou bielkovinou dôjde k uvoľneniu histamínu a ďalších látok, ktoré spustia alergickú reakciu v tele. Aj malé množstvo mlieka alebo mliečneho výrobku môže u alergika vyvolať reakciu - telo alergika je skrátka nastavené bojovať proti proteínu, ktorý inak zdravo fungujúci organizmus toleruje. Ide o obdobný princíp ako pri iných potravinových alergiách alebo napríklad pri alergii na peľ.
Príčina intolerancie laktózy: V tomto prípade nejde o imunitu, ale o nedostatok (prípadne zníženú aktivitu) enzýmu laktáza v tenkom čreve. Laktáza za normálnych okolností štiepi laktózu (disacharid) na jednoduchšie cukry (glukózu a galaktózu), ktoré telo vie vstrebať. Ak je však laktázy málo, nestrávená laktóza prechádza do hrubého čreva, kde ju začnú rozkladať črevné baktérie - tento fermentačný proces spôsobuje tvorbu plynov a ďalších látok, čo vedie k typickým tráviacim ťažkostiam. Príčinou intolerancie môže byť genetická výbava (primárna laktózová intolerancia sa často rozvíja s vekom, keď telo prirodzene znižuje tvorbu laktázy), alebo môže byť sekundárna - napríklad po poškodení črevnej sliznice pri celiakii, Crohnovej chorobe či ťažkej črevnej infekcii môže dôjsť k dočasnému zníženiu tvorby laktázy. Naši dávni predkovia pili mlieko najmä v detstve (dojčenie) a v dospelosti ho už nekonzumovali, preto veľká časť svetovej populácie nemá genetickú výbavu na doživotné trávenie laktózy. Moderný človek si však na mliečne výrobky zvykol, a tak sa u mnohých postupne prejaví intolerancia. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo alergia na mlieko sa týka primárne kravského mlieka, intolerancia laktózy platí pre všetky druhy živočíšneho mlieka, ktoré obsahujú laktózu (teda aj kozie, ovčie, kobylie mlieko atď.).
Príznaky a prejavy
Jedným z dôvodov, prečo sa alergia na mlieko a laktózová intolerancia často zamieňajú, je podobnosť niektorých prejavov, najmä tých tráviacich. No zatiaľ čo pri laktózovej intolerancii sa príznaky obmedzujú na tráviaci trakt, alergia na mlieko môže vyvolať aj kožné a respiračné ťažkosti.
Príznaky alergie na mlieko: Alergická reakcia na mliečnu bielkovinu sa môže prejaviť do pár minút až hodín po požití. Typické symptómy zahŕňajú:
- Kožné prejavy: vyrážka, začervenanie kože, svrbenie, žihľavka (svrbiace pupence na koži), opuchy pier alebo očných viečok. U dojčiat sa často objaví atopický ekzém.
- Respiračné prejavy: kýchanie, vodnatá nádcha, svrbenie v nose, kašeľ, sipot alebo astmatický záchvat, v závažných prípadoch opuch hrdla a problémy s dýchaním.
- Tráviace prejavy: bolesti brucha, kŕče, nadúvanie, nevoľnosť, vracanie, hnačka. U malých detí to môže byť napríklad kolika alebo krv v stolici.
- V najhorších prípadoch sa môže rozvinúť anafylaktická reakcia, ktorá je život ohrozujúca (závažné dýchanie, prudký pokles tlaku). Našťastie, väčšina ľudí s alergiou na mlieko má „len“ miernejšie prejavy ako vyrážky či tráviace ťažkosti, no aj tie vedia byť veľmi nepríjemné.
Príznaky laktózovej intolerancie: Objavujú sa zvyčajne 30 minút až 2 hodiny po konzumácii potraviny obsahujúcej laktózu (čas závisí od rýchlosti trávenia). Keďže ide o neznášanlivosť v tráviacom trakte, symptómy sú výlučne tráviaceho charakteru:
Prečítajte si tiež: Recepty na polievky pre HIT pacientov
- Tráviace ťažkosti: silné nadúvanie a pocit plnosti v bruchu, bolesti a kŕče v podbrušku, hlasné škvŕkanie v črevách, výrazná plynatosť, hnačka (často vodnatá), prípadne naopak riedka kašovitá stolica. Niekedy sa pridáva aj nevoľnosť či zvracanie.
- Iné prejavy: Keďže nestrávená laktóza môže narušiť črevné prostredie, u niektorých ľudí sa objavia aj afty (vriedky) v ústach alebo celkový pocit únavy. Na rozdiel od alergie nevznikajú kožné vyrážky ani dýchacie ťažkosti - ak by sa objavili, treba myslieť skôr na alergiu alebo inú príčinu problémov.
Zaujímavé je, že intenzita symptómov závisí od množstva skonzumovanej laktózy. Pri alergii však aj malé množstvo môže spôsobiť reakciu.
Diagnostika oboch stavov
Ak máte podozrenie, že vám alebo vášmu dieťaťu škodí mlieko, určite navštívte lekára (alergológa alebo gastroenterológa). Samodiagnostika môže byť nepresná - je ľahké urobiť unáhlené závery a zbytočne si zakázať potraviny. Lekár sa vás najprv opýta na anamnézu (kedy a aké ťažkosti sa objavujú, po akých jedlách). Už z charakteru príznakov často vie usúdiť, či pôjde skôr o alergiu, alebo intoleranciu. Ak spomeniete napríklad aj vyrážky či svrbenie po mlieku, lekár bude mať podozrenie na alergiu; ak ide výlučne o tráviace ťažkosti, skôr pôjde o intoleranciu.
Testy na alergiu na mlieko: Základom sú alergologické testy. Najčastejšie sa robí kožný prick test, pri ktorom sa kvapne na predlaktie kvapka alergénu (mliečneho extraktu) a drobným vpichom sa zanesie pod kožu - ak je človek alergický, do 15 minút sa v mieste vpichu objaví začervenaná svrbivá reakcia (pupen). Doplnkovo alebo alternatívne sa môže vyšetriť krv na prítomnosť špecifických IgE protilátok proti kravskému mlieku. U malých detí sa niekedy namiesto prick testu volí práve krvný test (keďže odber krvi zvládnu lepšie než série vpichov do kože). V niektorých prípadoch (najmä ak výsledky testov nie sú jednoznačné) sa pristupuje k tzv. eliminačno-expozičnému testu - pacient sa na určitý čas vyradí všetky mliečne výrobky zo stravy a sleduje sa, či príznaky ustúpia; následne sa mlieko opäť zavedie a sleduje sa, či sa ťažkosti vrátia. Tento postup však musí byť vždy pod dohľadom lekára, najmä kvôli riziku prudkej alergickej reakcie pri expozičnej fáze.
Testy na laktózovú intoleranciu: Na potvrdenie intolerancie laktózy existuje jednoduchý a neinvazívny vodíkový dychový test. Pri teste sa meria množstvo vodíka v dychu, po vypití nápoja s vysokým obsahom laktózy. Ak vaše telo nevie tráviť laktózu, v dychu budete mať viac vodíka, ako je bežné. Okrem tohto dychového testu sa môže vykonať aj tzv. laktózovo-tolerančný test, pri ktorom sa po vypití laktózy v pravidelných intervaloch meria hladina glukózy v krvi (ak výrazne nestúpne, znamená to, že laktóza sa neštiepi na glukózu, teda je prítomná intolerancia). Pre malé deti existuje aj možnosť vyšetriť kyslosť stolice - nestrávená laktóza v hrubom čreve vytvára kyseliny, ktoré okyslia stolicu, čo sa dá testom zistiť.
Po potvrdení diagnózy vám lekár poskytne jasné odporúčania. Pri laktózovej intolerancii často odporučí diétu s obmedzením laktózy - teda vyhýbať sa mlieku a sledovať obsah laktózy v potravinách. Pri alergii na mlieko musíte vyradiť všetky potraviny obsahujúce mliečnu bielkovinu. Lekár vás poučí, ktoré konkrétne potraviny to sú a na čo si dávať pozor.
Prečítajte si tiež: Ako si pripraviť tvarohový koláč, ak máte histamínovú intoleranciu?
Liečba a zvládanie v praxi
Dobrá správa je, že či už ide o alergiu, alebo o intoleranciu, svoje zdravie viete udržať pod kontrolou správnou životosprávou a stravou. Ani na jednu z týchto porúch síce neexistuje zázračná tabletka, ktorá by ich vyliečila natrvalo, ale dá sa s nimi plnohodnotne žiť.
Liečba alergie na mlieko: Základom je prísna eliminačná diéta - úplne vyradiť mlieko a všetky mliečne výrobky z jedálnička. To znamená nielen nepiť mlieko, ale nekonzumovať ani syry, jogurty, maslo, smotanu, zmrzlinu, čokoládu s obsahom mlieka atď. Treba dávať pozor aj na skryté zdroje mliečnej bielkoviny v potravinách: napríklad mnohé pečivo, krekry, cereálie, omáčky či dokonca párky môžu obsahovať sušené mlieko alebo kazeín. Čítanie etikiet sa stane každodennou rutinou - výrobcovia musia zo zákona zvýrazniť alergény (vrátane mlieka) v zložení, takže našťastie sa to dá dopátrať. V domácnosti je vhodné zaviesť oddelené riady či priestory na prípravu jedla, aby nedošlo ku kontaminácii (stopové množstvá môžu citlivému alergikovi spôsobiť ťažkosti). V prípade náhodného požitia alergénu má alergik pri sebe často antihistaminikum alebo dokonca adrenalínové pero (Epipen) pre pohotovú pomoc. U malých detí s alergiou sa niekedy pod lekárskym dohľadom skúša zavádzanie malých množstiev tepelne upraveného mlieka (napríklad v upečenom koláči), lebo niektoré deti tolerujú pečené mlieko - no to vždy patrí do rúk lekára, nie na vlastný pokus doma. Väčšina detí našťastie alergiu časom prerastie, takže v školskom veku už môžu mliečne výrobky znova jesť. Dovtedy však musia rodičia dbať na prísnu diétu.
Liečba (manažment) laktózovej intolerancie: Pri intolerancii laktózy našťastie nemusí byť diéta až taká prísna. Úplné vylúčenie mliečnych výrobkov často nie je nutné - záleží od individuálnej tolerancie. Niekto môže bez väčších problémov konzumovať jogurty a tvrdé syry, ktoré obsahujú minimum laktózy, iný zasa znesie malé množstvo mlieka v káve či maslo. V praxi to znamená, že si otestujete svoju toleranciu. Lekár mi poradil na začiatok úplne vynechať všetky zjavné zdroje laktózy (sladké mlieko, smotanu, zmrzlinu, pudingy) a po pár týždňoch postupne skúšať, čo zvládnem. Zistil som napríklad, že kyslomliečne výrobky ako kefír či acidofilné mlieko znášam celkom dobre - baktérie v nich totiž časť laktózy rozložia ešte predtým, než ich vypijeme. Podobne tvrdé a dlho zrejúce syry (parmezán, čedar, ementál) obsahujú len stopové zvyšky laktózy, takže tie si môžem dopriať. Toto všetko by však človek s alergiou na mlieko nemohol, ten musí vylúčiť aj jogurty a syry. Tu vidno zásadný rozdiel: pri intolerancii laktózy si jedálniček viete prispôsobiť a nemusíte sa vzdať všetkých mliečnych pochúťok, stačí vyberať vhodné druhy a množstvá. Okrem diétneho prístupu existuje aj pomôcka vo forme enzýmových tabliet (laktáza). V lekárni sa dajú kúpiť tabletky alebo kvapky s obsahom laktázy, ktoré si vezmem pred jedlom obsahujúcim laktózu. Enzým pomôže štiepiť laktózu a ja tak dané jedlo znášam lepšie. Nie je to úplne všemocné (keď som to prehnal so zmrzlinou, nepomohla ani tabletka), ale pri rozumnej miere to funguje. Tieto enzýmové doplnky sú skvelé napríklad keď idete na návštevu či do reštaurácie a nie ste si istí, či v jedle nebude laktóza. Samozrejme, treba ich vyskúšať, každému zaberajú trochu inak. Ja ich nosím pre istotu so sebou, keď viem, že sa budem stravovať mimo domu.
Riziká unáhleného vyradenia mlieka zo stravy
Ak zistíte alebo máte podozrenie, že vám mlieko nerobí dobre, pravdepodobne ho budete chcieť hneď vyradiť zo stravy. Pozor však na unáhlené rozhodnutia. Mlieko a mliečne výrobky totiž patria medzi významné zdroje viacerých živín, a ak ich úplne vylúčime, musíme tieto živiny získať inde. Nedostatok vápnika je asi najznámejším rizikom - mlieko je hlavným zdrojom vápnika v našej strave a jeho nekonzumácia môže časom viesť k oslabeniu kostí a zubov. Štúdie dokonca ukazujú, že ľudia s intoleranciou laktózy, ktorí sa vyhýbajú mliečnym výrobkom, môžu mať nižšiu hustotu kostí a vyššie riziko zlomenín. Preto je dôležité myslieť na náhradu vápnika - či už konzumáciou iných vápnikovo bohatých potravín, alebo formou doplnkov stravy, ak to inak nejde.
Okrem vápnika sa v mliečnych produktoch nachádza aj množstvo vitamínov a minerálov. Napríklad mlieko obsahuje významné množstvo vitamínu B12, riboflavínu (B2), jódu, draslíka, vitamínu D, vitamínu A a kvalitných bielkovín. Pri ich vyradení hrozí, že týchto živín budete mať nedostatok.
Vhodné potraviny pri alergii na bielkovinu kravského mlieka
Pri alergii na mlieko sa odporúča užívanie probiotík na podporu trávenia. Avšak pozor, vyberajte vždy len také, ktoré neobsahujú mliečne bielkoviny. To platí aj v prípade, že si chcete zaobstarať iné výživové doplnky. Kravské mlieko je možné nahradiť rôznymi rastlinnými mliekami. Mnohé z nich sú použiteľné aj do varenia či pečenia. V regáloch obchodov nájdete rôzne druhy, od kokosového mlieka cez madľové, sójové až po ryžové. Pre staršie dieťa alebo mamičku, ktorá drží eliminačnú diétu, je dôležité dbať na výber vhodných potravín. Pozor si dávajte nielen na mliečne výrobky, ale aj na potraviny, kde by ste mlieko možno nečakali - pečivo, údeniny, kura pri nedeľnom obede, ktoré príbuzní pečú na masle, sladkosti a pod. Mnohým z vás napadne nahradiť kravské mlieko za populárnu alternatívu - sójové mlieko. Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy. Napr. Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa. Ak nemôže byť vaše bábätko dojčené a vo vašej rodine sa vyskytuje IgE sprostredkované alergické ochorenie (napr. Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka (označené ako Allergy Care), napr. Sunar Allergy Care, Nutrilon Allergy Care, Nutrilon Allergy Digestive Care. U detí s ťažkou formou ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.
Intolerancia laktózy
Laktózová intolerancia, teda neznášanlivosť mlieka a mliečnych výrobkov, je najrozšírenejšou potravinovou intoleranciou. Vzniká vtedy, keď organizmus nie je schopný stráviť laktózu - mliečny cukor. Ak si po mliečnych výrobkoch pravidelne všimnete nafukovanie, hnačky a plynatosť, požiadajte svojho lekára o test.
Intolerancia na mlieko je väčšinou neškodný stav, avšak s poriadne nepríjemnými príznakmi. Neznášanlivosť mlieka sa prejavuje vtedy, ak vaše tenké črevo netvorí dostatok laktázy. Laktáza je enzým, ktorý premieňa mliečny cukor na 2 jednoduché cukry - glukózu a galaktózu. Tie sa cez črevnú výstelku vstrebávajú do krvi. A čo sa deje, ak máme nedostatok laktázy v tele? Objavia sa tráviace problémy, napríklad hnačky, pretože v tenkom čreve sa zvýši objem vody, aby nestrávená laktóza z jedla mohla prejsť do hrubého čreva. Nestrávenú laktózu v hrubom čreve rozkladajú naše črevné baktérie, pričom tvoria odpadovú látku - plyn. A práve nadbytok plynu spôsobuje nepríjemné nafukovanie, čo môže priniesť bolesti a kŕče v dolnej časti brucha, najmä v okolí pupka.
Aké sú príznaky intolerancie na mlieko? Pocítite ich do 2 hodín po jedle, resp. vypití potraviny s laktózou. U niekoho sa ťažkosti dostavia už do 30 minút. Patrí sem hlavne: hnačka, nevoľnosť (niekedy aj zvracanie), nadúvanie, žalúdočné kŕče, plynatosť.
Kedy navštíviť lekára? Ak po mliečnych jedlách opakovane zaznamenávate nepríjemné stavy, dohodnite si stretnutie s lekárom. Je to dôležité aj z toho dôvodu, že pri vylúčení mliečnych výrobkov prichádzate o zdroje vápnika, a tie treba rozumne nahrádzať.
Diagnostika laktózovej intolerancie: Okrem testu z krvi, čo je najbežnejší postup, existuje výdychový laktózovo-tolerančný test. Hovorí sa mu tiež vodíkový dychový test. Pri teste sa meria množstvo vodíka v dychu, po vypití nápoja s vysokým obsahom laktózy. Ak vaše telo nevie tráviť laktózu, v dychu budete mať viac vodíka, ako je bežné. U dojčiat a malých detí sa zvyčajne odporúča aj test kyslosti stolice. Testom sa meria množstvo kyseliny mliečnej v tele.
Typy intolerancie na mlieko: Existujú 3 hlavné typy neznášanlivosti laktózy.
- Primárna intolerancia na mlieko - dôsledok starnutia: Ide o najbežnejší typ intolerancie laktózy. Narodíme sa s dostatkom laktózy, avšak vekom sa jej tvorí menej a menej. Dôvod? S pribúdajúcim rokmi jeme pestrejšiu stravu, a tak mlieko už nie je základom. Tento typ intolerancie je častejší u ľudí s ázijskými, africkými a hispánskymi koreňmi.
- Sekundárna intolerancia na mlieko - kvôli chorobe alebo zraneniu: Intolerancia na mlieko je najčastejšie výsledkom črevných chorôb, napríklad celiakie a zápalových stavov. Ťažkosti so spracovaním laktózy niekedy vzniknú aj po chirurgickom zákroku alebo poranení tenkého čreva. Zdravá hladina laktózy sa obnovuje, ak vyriešime základnú príčinu. U menších detí sú tráviace problémy vyvolávané najmä infekciami v tráviacom trakte. Zvyčajne to trvá iba niekoľko týždňov, potom deti nemajú problémy s prijatím mlieka.
- Vrodená a vývojová intolerancia na mlieko: Veľmi zriedkavo je intolerancia laktózy zdedená. Ak rodičia prenesú defektný gén na dieťa, výsledkom je absolútna neprítomnosť laktózy. Dieťa neznáša už materské mlieko - po ňom, rovnako aj po bežnom umelom mlieku, dostane hnačku, kŕče, a teda aj bolesti. Ak stav nerozpoznáme včas, môže byť nebezpečný. Dieťa pomaly chudne, lebo nemá dostatok výživy a tekutín. Riešením je podávanie laktózy v kvapkách, či bezlaktózové umelé mlieko. Čo sa týka vývojovej intolerancie laktózy, hovoríme o nej pri predčasne narodených deťoch. Ich malé telá totiž začínajú tvoriť laktózu až po 34. týždni tehotenstva, no ony sú už medzitým na svete.
Intolerancia na mlieko - dá sa liečiť? Na tento stav neexistuje žiadny liek, ale pomôžeme si aj sami. Ako? Jednoducho tak, že znížime príjem jedál a nápojov s obsahom laktózy. To je tzv. bezlaktózová diéta. Lenže, laktóza sa nenachádza len v mlieku a v mliečnych výrobkoch, ako si mnohí myslia. V skrytej forme je neraz v slanom a sladkom pečive, v čokoládových a tukových polevách, v jogurtoch, zmrzline, v margarínoch, či dokonca v údeninách. Mliečny cukor je taktiež v mnohých liekoch, náhradných sladidlách, potravinových doplnkoch a energetických tyčinkách. Z tohto pohľadu je teda sledovanie všetkého, čo si dávame do úst, pomerne náročné.
Pozitívnou informáciou však je, že väčšina ľudí zvláda tento stav bez toho, aby sa musela vzdať všetkých mliečnych potravín. V obchodoch sú dobre dostupné bezlaktózové mlieka, bezlaktózové jogurty či syry. Niektoré mliečne výrobky obsahujú prirodzene málo laktózy, ako napríklad tvrdé syry.
Kravské vs. sójové mlieko - je rozdiel v obsahu laktózy? Áno, jednoznačne. Sójové mlieko, či ďalšie rastlinné náhrady mlieka, laktózu neobsahujú. Naopak, kozie i ovčie mlieko laktózu obsahuje, dokonca v porovnateľných množstvách, ako to kravské. Aj preto je pri intolerancii laktózy oveľa vhodnejšie bezlaktózové kravské mlieko alebo rastlinné náhrady mlieka, ako: sójové, ryžové, ovsené, mandľové, kokosové, quinoové. V materskom mlieku sa nachádza veľké množstvo laktózy.
Aký je rozdiel medzi intoleranciou laktózy a alergiou na potraviny? Intolerancia laktózy nie je to isté, ako alergia na mlieko a mliečne výrobky. Tá je výsledkom prehnanej reakcie imunitného systému na mliečnu bielkovinu. Ak máme alergiu na mlieko, na spustenie reakcie väčšinou stačí aj malá čiastočka alergénu. Zvyčajne sa to ukáže na koži (hlavne vyrážkami, ekzémom a svrbením), ale tiež dýchacími problémami - sipotom, sťaženým dýchaním. Samozrejme, môžu sa pridružiť aj tráviace problémy. Alergiu na mlieko vidíme najčastejšie u detí, no až 85 % z toho „vyrastie“ vo veku 3 rokov. Pri alergii na mlieko sa treba vzdať všetkého mlieka a všetkých mliečnych výrobkov, nielen tých bezlaktózových, ako pri intolerancii na laktózu.
Príznaky ABKM
Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka sú rôzne - ide najmä o tráviace ťažkosti (hnačky, koliky, vracanie), kožné prejavy (atopický ekzém, žihľavka) a respiračné ťažkosti (alergická nádcha, astma), v niektorých prípadoch môžeme pozorovať aj neprospievanie a málokrvnosť. Krv v stolici je obvykle najviac alarmujúcim príznakom z pohľadu matky. Pri skorej reakcii, keď sa problémy objavia pokojne už v priebehu niekoľkých minút po požití mliečnej bielkoviny, sa môžu dostaviť kožné príznaky, ako je svrbenie, žihľavka alebo rôzne opuchy a ekzémy.
Stanoviť diagnózu potravinovej alergie nie je ľahké. Lekára určite pri anamnéze zaujíma, aké ťažkosti daná osoba má, či sa táto alergia vyskytuje v rodine. Ďalej je vhodné vykonať laboratórne testy, ktorých cieľom je zistiť špecifické protilátky IgE proti bielkovine kravského mlieka . Súčasťou stanovenia diagnózy býva aj eliminačný test (diéta), pri ktorom sa na niekoľko dní/týždňov vysadí zo stravy mlieko a všetky výrobky z neho (i tie, v ktorých je mlieko skryté - napr. sladkosti, dochucovadlá, zmrzlina, instantné výrobky, pečivo, údeniny, energetické tyčinky pre športovcov ap.) a sledujú sa príznaky. Ak postupne miznú, napr. Podľa toho, či sa na túto alergiu nabaľujú aj ďalšie, alergiológ zvažuje ďalšiu liečbu, napr. antihistaminiká, kortikosteroidy ap.
#