Južné Taliansko, vďaka svojej priaznivej klíme, predstavuje ideálne prostredie pre pestovanie mnohých druhov exotického ovocia. Okrem toho, inovácie a nové prístupy umožňujú pestovanie týchto plodín aj v iných, menej tradičných oblastiach. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy exotického ovocia, ktoré sa dajú pestovať v južnom Taliansku, a tiež na inovatívne metódy a alternatívne materiály, ktoré sa využívajú v poľnohospodárstve a móde.
Broskyňa 'Favorita Morettini'
Broskyňa 'Favorita Morettini' je skorá a atraktívna odroda broskyne, ktorá bola vyšľachtená v Taliansku v 60. rokoch 20. storočia. Táto odroda je známa svojimi stredne veľkými až veľkými plodmi so žltou, šťavnatou a sladkou dužinou, ktorá je jemne aromatická a dobre oddeliteľná od kôstky. Šupka broskyne 'Favorita Morettini' je žltá s červeným líčkom.
Vlastnosti odrody
- Dozrievanie: veľmi skoré (koniec júna)
- Úrodnosť: vysoká a pravidelná
- Mrazuvzdornosť: dobrá, vhodná aj do miernejších oblastí
- Odolnosť voči chorobám: stredná až dobrá
- Využitie: konzumácia v čerstvom stave, kompóty, džemy
Trachycarpus - nenáročná palma
Palma Trachycarpus pochádza z východnej Ázie a je známa svojou nenáročnosťou na pestovanie. Vyskytuje sa v rôznych oblastiach a má mnoho variet. Táto palma sa dobre adaptuje na rôzne typy pôd, či už ide o piesok, hnedozem, černozem alebo ílovitú pôdu.
Výsadba a starostlivosť
Pri výsadbe palmy Trachycarpus nie je potrebné robiť príliš veľké jamy. Dôležité je, aby bola palma dostatočne zakorenená v kvetináči. Ak sa jedná o rastlinu len s koreňovým balom, je vhodné dodržať výsadbu v apríli alebo máji. Pri vykopaní otvoru by mala byť jama maximálne o 15-20 cm väčšia ako priemer kvetináča a o 10-15 cm hlbšia ako výška kvetináča. Substrát, ktorý sa používa pri výsadbe, môže byť klasický záhradnícky alebo substrát pre okrasné dreviny.
Zálievka je dôležitá najmä v prvých rokoch po výsadbe. Ak je rastlina v kvetináči, je potrebné ju zalievať skoro ráno (počas letných dní) alebo neskoro večer. Substrát by mal byť vlhký, ale nie premočený. Dôležité je zabezpečiť, aby mala prebytočná voda kam odtekať. V letných mesiacoch je potrebné dbať na dostatok vlahy a zabrániť presychaniu pôdy okolo rastliny. Je lepšie polievať raz alebo dvakrát do týždňa väčším množstvom vody.
Prečítajte si tiež: Exotické ovocie: prehľad a výhody
Hnojenie
Hnojenie je špecifická záležitosť a názory naň sa rôznia. Hnojenie rastlín v kvetináči sa líši od hnojenia rastlín vo voľnej pôde. Na trhu je množstvo druhov hnojív, od tekutých po granulované. Vždy je dôležité dodržiavať návod na použitie, aby nedošlo k spáleniu koreňov.
Marakuja (Passiflora edulis)
Marakuja, známa aj ako Maracuya Morada, je najviac pestovaná v Karibiku, Južnej Amerike, na južnej Floride a na juhu Afrického kontinentu. Plody sa najčastejšie používajú na prípravu džúsov. Chuť plodov je výrazne kyselkavá.
Pestovanie
Rastliny vyžadujú slnečné stanovište a dobre znášajú aj priamy slnečný úpal. Cez leto je možné letnenie. V zime je vhodné dopriať rastlinkám vegetačný odpočinok pri teplote okolo 10 °C pri zníženej zálievke. Počas vegetačného obdobia je potrebné rastlinky pravidelne prihnojovať, pretože sú náročné na výživu. Kvitnúť začínajú v 2-3 roku, ale v závislosti od pestovania aj neskôr, prípadne vôbec. Passiflora edulis kvitne krásnymi fialovo-bielymi kvetmi. Ak chceme dopestovať plod, je potrebné kvietok opeliť štetcom, alebo to nechať na hmyz a vietor.
Olivovník európsky (Olea europaea)
Olivovník európsky patrí do čeľade olivovníkovitých (Oleaceae). Jedná sa o subtropický vždyzelený strom, resp. ker, ktorý dorastá do maximálnej výšky 7 metrov, len výnimočne viac. Kmeň a konáre sa vyznačujú rôznym pokrútením. Olivovníky sa dožívajú niekoľko stoviek rokov a počas celej svojej životnosti sú schopné prinášať úrodu.
Pestovanie a starostlivosť
Olivovníku najlepšie vyhovuje ľahký priepustný substrát s obsahom vápna. Dobre znáša aj zasolené substráty a prísušok. Zvýšený nárok na vodu má len na jar pri nasádzaní plodov. Počas vegetácie pravidelne prihnojujeme, ale dávame pozor na prehnojenie dusíkom, pretože sa znižuje tvorba plodov na úkor rastu. Olivovníku sa darí aj na priamom slnku. V zimnom období doprajeme olivovníku odpočinok v chladnejšej miestnosti s teplotou do 10 °C. Počas vegetačného pokoja znesie teploty aj pod bodom mrazu (do -10 °C).
Prečítajte si tiež: Slovenské pestovanie exotického korenia
Využitie
Až 90 % vypestovaných olív sa používa na výrobu olivového oleja a len zhruba 10 % sa používa ako stolové ovocie. Olivový olej sa delí podľa kvality na panenský, rafinovaný a olej z výliskov. Okrem plodov je využívané aj drevo, ktoré je cenené pre svoju veľkú tvrdosť, trvanlivosť, farbu, vysokú teplotu spaľovania a zaujímavú textúru.
Banánovník (Musa Basjoo)
Banánovník pôvodne pochádza z južnej Číny. Musa Basjoo je trvácna bylina, ktorá dosahuje rozmery okolo 2,5 m, výnimočne až 4 m. Pestuje sa ako okrasná rastlina.
Pestovanie
I keď kmeň sa dokáže vyrovnať iba s teplotou cca -6 °C bez zábalu a ochrany, jeho podzemok znesie teploty, ak je izolovaný hustým mulčom, až -12 °C. Korene sa považujú za mrazuvzdorné do teploty -10 °C. Ak pseudokmeň aj kompletne premrzne, koreň, ktorý vytvára odnože, dokáže opakovane vyrásť cez odnože a dosiahnuť za optimálnych podmienok pôvodnú veľkosť. V priemere je možné zimovať banánovník pri teplotách od 5 do 15 °C. Banán nevyžaduje zálievku ani svetlo, nakoľko sa dostáva do spánku. Vyššia teplota sa neodporúča. Listy je vhodné ostrihať, aby sa nešírili škodci a hniloba.
Citrónovník (Citrus limon)
Citrónovník je obľúbený citrusový strom, ktorý prináša svieže a kyslé plody - citróny. Pestovanie citrónovníka je možné nielen v teplejších oblastiach, ale aj v miernych podnebiach, ak ho pestujete v kvetináči a na zimu prenášate dovnútra.
Odrody
- Meyer Lemon: Menší a má sladšiu chuť v porovnaní s tradičnými citrónmi.
- Lunario: Kvitne celoročne, čo znamená, že môžete získať citróny niekoľkokrát za rok.
- Lisbon: Jeden z najrozšírenejších druhov citrónovníka.
- Eureka: Má veľké, kyslé citróny, ktoré sú ideálne pre každodenné použitie v kuchyni.
- Variegated Pink Lemon: Unikátna odroda s ružovými citrónmi a pestrofarebnými listami.
Pestovanie a starostlivosť
Citrónovníky potrebujú veľa slnečného svetla, minimálne 6 až 8 hodín denne. Preferujú pôdu s dobrou drenážou a mierne kyslé pH. Počas vegetačného obdobia by mala byť pôda mierne vlhká, takže polievajte pravidelne, najmä v teplých mesiacoch. Používajte hnojivo určené pre citrusové stromy. Orezávajte citrónovník na jar, aby ste podporili nový rast a odstránili suché alebo poškodené konáre. Citrónovníky sú citlivé na mráz, preto ich v chladnejších oblastiach pestujte v kvetináčoch, aby ste ich mohli na zimu presunúť do interiéru.
Prečítajte si tiež: Objavte karambolu: Výživová hodnota a benefity
Pestovanie exotického ovocia v Trenčianskej Teplej
Richard Šulík z Trenčianskej Teplej dokazuje, že pestovanie exotického ovocia v našich zemepisných šírkach je možné. S touto záľubou začal pred dvadsiatimi rokmi a odvtedy sa mu urodilo okrem citrónov aj kiwi, no najmä vyše sto ananásov. Tie väčšinu roka strávia v zimnej záhrade, von ich prenesú občas počas leta.
Podmienky pre pestovanie ananásu
Ananásom treba na rast pripraviť podmienky. Richard Šulík rastliny presunul do zimnej záhrady otočenej na juh, čo prinieslo za krátky čas prvé výsledky. V lete je tam teplo a v zime sa zimná záhrada nepriamo vykuruje drevom. Teplota tam preto v zimných mesiacoch dosahuje až 17 stupňov Celzia, niekedy do 20. Rastlinám ako ananás sa to páči.
Tipy pre pestovanie ananásu
- Sadiť ho treba od jari do leta.
- Potrebujú najmä teplo a svetlo.
- Odrezať vrchol a potom odšúpať zo spodných listov toho vrcholu, potrieť zakoreňovačom a zasadiť do kvetináča.
- Presádzať dvakrát.
- Kúpiť substrát a premiešať s trochou hliny.
- Nepolievať až tak často.
Lupina (Lupinus)
Lupina patrí medzi najvýraznejšie trvalky mierneho pásma. Rod Lupinus zahŕňa viac než 200 druhov rastlín rozšírených po celom svete. Lupiny preferujú slnečné stanovištia s priepustnými, mierne kyslými až neutrálnymi pôdami.
Pestovanie a starostlivosť
Lupiny sú pomerne nenáročné na pestovanie, pokiaľ im zabezpečíme vhodné stanovište a pôdne podmienky. Vyžadujú plné slnko. Pôda by mala byť dobre priepustná, mierne kyslá až neutrálna (pH 6 - 7), bez výskytu vápenatých zložiek. Zálievka by mala byť mierna - lupiny neznášajú premokrenie, ale zároveň netolerujú dlhšie sucho.
Využitie
V poľnohospodárstve majú lupiny význam najmä ako strukoviny obohacujúce pôdu, zároveň slúžia ako výborný zdroj bielkovín pre kŕmenie hospodárskych zvierat. V záhradnej architektúre a krajinotvorbe sa využívajú ako dekoratívne trvalky s veľkým efektom.
Vegánske kože a alternatívne materiály
Tradičný kožiarsky priemysel má značný negatívny dopad na životné prostredie. Preto sa čoraz viac presadzujú alternatívne materiály a vegánske kože, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu a zvieratám.
Koža z ananásu
Koža z ananásu je jednou z prvých vegánskych koží na trhu. Vyrába sa z vlákien listov ananásov, ktoré sú odpadom pri pestovaní. Vlákna sa extrahujú, očistia a sušia. Následne sa miešajú s kyselinou polymliečnou (PLA). Výsledný materiál je priedušný, ľahký, pevný, odolný a rezistentný voči vode.
Koža z banánovníka
Vlákna z banánovníkov sa v Japonsku používali pri výrobe tkanín už v 13. storočí. Dnes sa využívajú na výrobu papiera, textilu a povrazov. Vlákna sú pevné, ľahké, dobre sa miešajú s inými vláknami a sú rezistentné voči vode a ohňu.
Koža z manga a banánov
V Holandsku sa zrodila myšlienka výroby vegánskej kože z manga. Základná surovina pochádza zo zvyškov zo supermarketov. Mangá sa triedia, odkôstkujú, popučia a rozmixujú na zmes, ktorá sa ďalej varí, čím sa z nej odstránia baktérie. Do zmesi sa pridávajú rôzne prírodné aditíva, potom sa rozotrie v tenkej vrstve na plechy a nechá sa sušiť v sušičke. Francúzsky startup pri výrobe svojej vegánskej kože použil okrem máng aj banány.
Koža z hroznových výliskov
Taliansko je známe ako krajina vína. Pri výrobe hrozna vzniká veľa odpadu v podobe hroznových výliskov. Po vysušení sa zmiešajú s rastlinným olejom a polyuretánom rozpustným vo vode. Hroznová koža má porovnateľné vlastnosti ako zvieracia a dá sa z nej zhotoviť topánky, kabelky a ďalšie produkty.
Koža z kaktusu opuncie
Kaktus opuncia je známy najmä pre svoje plody, ktoré majú nezastupiteľné miesto v mexickej kuchyni. Okrem toho sa z neho vyrába múka, olej, liečivá, kozmetické produkty, papier, vegánska koža i bioplast. Kožu vyrábajú zo zrelých listov kaktusov. Samotná rastlina zostáva nepoškodená a každých 6 až 8 mesiacov sa môže zber opakovať. Obraté listy sa očistia, rozdrvia a sušia tri dni na slnku. Nasleduje farbenie a pridáva sa polyuretán na prírodnej báze. Materiál má všetky vlastnosti typické pre zvieracie kože - je odolný, elastický, priedušný, čiastočne biologicky odbúrateľný a odpudzuje vodu.