Hoci sa Slovensko nenachádza v tradičnej oblasti pestovania exotického korenia, existuje niekoľko druhov, ktoré sa dajú s úspechom pestovať aj v našich podmienkach. Tento článok sa zameriava na možnosti pestovania vybraných druhov exotického korenia na Slovensku, s prihliadnutím na ich náročnosť a špecifické požiadavky.
História korenia a jeho význam
Korenie zohrávalo významnú úlohu v histórii ľudstva. Len málo rastlín má takú bohatú históriu ako práve čierne korenie. Čierne korenie pochádza z Indie, presnejšie z Malabarského pobrežia, kde sa pestuje už tisícročia. Po výprave Alexandra Veľkého do Indie vznikli mnohé obchodné trasy, po ktorých prúdili do Európy exotické a dovtedy nevídané druhy tovaru - medzi iným práve aj čierne korenie. Netrvalo dlho, a toto korenie si získalo takú popularitu, že sa stalo veľmi žiadanou komoditou. Na to hneď zareagovali arabskí obchodníci a vybudovali si monopolný obchod s čiernym korením. Z Indie ho cez arabský poloostrov prevážali do Egypt a odtiaľ do Európy, pričom zabraňovali akémukoľvek úniku informácií, odkiaľ vlastne toto žiadané korenie pochádza. Napriek jeho astronomickej cene čierne korenie využívali Rimania a postupne sa stalo, až do ranného stredoveku prestížnym symbolom kuchárskeho umenia. V tom čase Benátky stabilizovali svoj obchodný monopol s Arabmi na takú úroveň, akú mali arabskí obchodníci s Indiou. Preto si len málo zámožných ľudí v Európe mohlo dopriať toto drahé korenie. Táto situácia viedla k ére objavov a hľadaniu nových námorných ciest do Indie aby z hry vypadli sprostredkovatelia a Európania mohli nakúpiť korenie priamo od výrobcov v Indii. Koncom 15 storočia portugalskí moreplavci zmenili tvár vtedajšieho sveta lebo v roku 1487 Bartolomeo Díaz oboplával Mys Dobrej Nádeje a dokázal tak že Afrika nie je až takou prekážkou na ceste na východ, a len o 11 rokov neskôr jeho krajan Vasco de Gama dosiahol Indiu kde založil niekoľko obchodných kolónií a nadviazal obchodné kontakty s miestnymi vladármi. Odvtedy sa na metropolu korenia v Európe namiesto Benátok zmenil Lisabon. Ceny síce zostali rovnaké, ale profit z obchodu sa presunul do inej krajiny tak ako o sto rokov neskôr sa zisky presunuli do Amsterdamu. Portugalské kolónie v Indii zotrvali až do prvej polovice 20 storočia dávno potom ako Portugalsko stratilo obchod s korením v prospech Holandska a neskôr Anglicka. V tom čase Španieli tiež skúšali šťastie na mori a hľadali inú, západnú cestu do Indie. V roku 1492 takto objavil Krištof Kolumbus, talian v službách španielskeho dvora nový kontinent, ktorý v domnení že doplával do Indie nazval Západnou Indiou. Aj keď Španieli neskôr zistili že ide o nový neznámy kontinent hľadali cestu do Indie na západ a tak Vasco Nunez de Balboa prekročil Ameriku v oblasti Panamskej šije a objavil nový južný oceán, ktorý neskôr dostal meno Tichý. Produkcia čierneho korenia bola dlho obmedzená len na úzky pás malabarského pobrežia a ceny sa udržiavali na veľmi vysokých hodnotách najskôr kvôli monopolu Arabov a Benátčanov, neskôr Portugalcov a Holanďanov a nakoniec Britov. Preto Európa často hľadala lacnejšie náhrady čierneho korenia v podobe rôznych náhrad najskôr africkými koreniami, neskôr aj koreniami z iných krajín.
Čierne korenie (Piper nigrum)
Čierne korenie je plodom rastliny piepor čierny. Jedná sa o tropickú rastlinu patriacu do čeľade Pieprovité (Piperaceae). Čeľaď pieprovité zahŕňa asi 2000 rôznych druhov. P. nigrum, alebo teda piepor čierny je tropická popínavá rastlina, dorastajúca výšky až 6-7 metrov, na kmeni sa vytvárajú vzdušné korene, ktorými sa prichytáva ku stromom, alebo inej opore. Má striedavé listy zväčša oválne, z vrchu lesklé na rube matné. Kvitne malými kvetmi v hustých, niekedy až 20cm dlhých strapcoch. Z nich sa vytvárajú plody - bobule s tenkých dužnatým oplodím obsahujúce jedno semeno. Bobule majú priemer 4-5 mm spočiatku zelené, neskôr po dozretí červené až žltočervené. Rastlina pochádza z juhozápadnej Indie, ale dnes sa pestuje vo viacerých vlhkých tropických oblastiach. V súčasnosti je najväčším producentom čierneho korenia Vietnam, za ním sú veľký producenti ešte India, Malajzia, Brazília, Indonézia, Srí Lanka, Čína. Čierne korenie bolo známe už v starovekom Egypte, kde sa dostalo z juhovýchodnej Ázie. Neskôr bolo používané aj v starovekom Grécku a Ríme. Obchod z čiernym korením bol v rannom stredoveku v Európe v rukách Arabských obchodníkov. Cena čierneho korenia bola veľmi vysoká a používalo sa aj ako platidlo a mohlo si ho dovoliť, len bohatá časť populácie. Neskôr z rozširovaním vplyvu Portugalska v južnej Ázii, Portugalci prebrali obchod s touto komoditou. Postupom času ako objem dovezeného korenia do Európy rástol, znižovala sa jeho cena a jeho používanie sa rozšírilo vo všetkých spoločenských kruhoch a čierne korenie sa stalo jednou z najpoužívanejších korenín. V súčasnosti tvorí obchod s čiernym korením 25% všetkých korenín. Okrem čierneho korenia sa používa aj korenie červené, zelené a biele, jedná sa však o plody tej istej rastliny a to piepora čierneho. Rozdiel je len v príprave, resp. v čase zberu. Čierne korenie vzniká sušením nezrelých (zelených) plody na slnku kde postupne sčernenú, červené korenie vzniká sušením zrelých plodov, zelené korenie vzniká rýchlym usušením , prípadne za použitia rôznych pomocných látok. Nakoniec biele korenie je kôstka zo zrelého plodu korenia, pripravuje sa po zbere a namočení dozretých plodov a následným odstránením vonkajšej dužiny. Biele korenie má jemnejšiu chuť keďže neobsahuje živice a oleje z dužiny. Okrem už spomenutého druhu P. P. longum - Piepor dlhý Zdroj tzv. dlhého korenia. Pochádza z úpätia Himalájí a severnej Indie. Má podobné vlastnosti ako čierne korenie. Má slabšiu vôňu, ale na druhej strane ostrejšiu korenistú chuť. Používa sa hlavne v Indii. P. retrofractum - Piepor lekársky Pochádza z Thajska a Malajzie, ale je rozšírený hlavne na Jáve a v Malajzi. Je to drevnatejúca vytrvalá bylina, korenie sa používa podobne ako predchádzajúci druh. P. cubeba pochádza z Indonézie, kde sa aj najviac pestuje. Je to dvojdomá drevnatejúca liana. P. P. betle - Piepor betelový listy sú súčasťou tzv. Piepor sa pestuje vo vlhkom tropickom podnebí do nadmorskej výšky 500m. Vyžaduje výživné pôdy, polotieň a dostatok vlahy. Keďže je to popínavá rastlina musí zväčša sa pestuje v zmiešaných kultúrach a ako opora sa používajú iné stromy (mali by mať drsnú kôru). Rozmnožuje sa odrezkami, rastliny začínajú plodiť v 3-5 roku od rozmnoženia. Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej časti plody sa zberajú buď nezrelé (zelené) - čierne a zelené korenie, prípadne dozreté - červené a biele korenie. Úroda sa zberá zvyčajne 2x do roka. Používa sa ako najčastejšie korenie, pre svoju ostrú chuť. Ich ostrosť spôsobuje alkaloid piperin, ale obsahuje aj ďalšie látky ovplyvňujúce vôňu a chuť a to olej, silice a živice.
Aj keď sa čierne korenie nazýva čiernym, v skutočnosti ide vlastne o 3tyri rôzne druhy korenia získavané z plodov tej istej rastliny v rôznom čase. Tou rastlinou je Piper nigrum - Piepor čierny, tropická liana s oválnymi tuhými lesklými listami a dlhou drevnatejúcou stonkou ktorá sa ovíja okolo opory. Na plantážach sa používajú jednak drevené konštrukcie, ale v Indii sa často pestuje aj pri kmeňoch statných stromov, vtedy sa však ťažšie zberá. Kvety čierneho korenia sú nenápadné biele združené do dlhých klasov, z ktorých po opelení vetrom alebo hmyzom vznikajú malé asi 3 milimetre veľké bobule, ktoré sú v čase zrelosti jasno červené. Pokiaľ sa tieto bobule oberú tesne pred dozretím ešte za zelena a usušia sa - fermentačným procesom postupne zčernajú a tým dostávame finálny produkt - čierne korenie, ktoré je najznámejšie. Pokiaľ bobule dozrejú do plnej zrelosti, ale červený obal sa z nich ošúpe a bobule sa usušia, vznika tzv. biele korenie ktoré je ešte štipľavejšie ale menej voňavé. Pokial sa bobule oberú za zelena a rýchlo sa sparia horúcou vodou a usušia, zachovajú si svoju zelenú farbu ide o tzv. zelené korenie. Najvzácnejším a málo obchodovaným je červené korenie - čo sú v podstate dozreté usušené bobule aj s červenou šupkou ktorá mu dodáva jemnú vôňu a sladkastú štipľavo korenistú chuť. Keďže čierne korenie je u nás naozaj vzácne pokusy s náhradami a falšovaním sa neskončili v stredoveku, ale zachovali sa až do dnešnej doby. Práve preto sa môžete aj na Slovensku stretnúť s množstvom pomerne lacných rastlín „čierneho korenia“ ktoré vám však doma nikdy nezarodia z jednoduchej príčiny. Nejde totiž o rastlinu Piper nigrum ale o bližšie neidentifikovaný druh z rodu Piper, (najpravdepodobnejšie je to Piper kadsura) z Thajska, ktorý ako správna dvojdomá rastlina síce zakvitne, ale v domácich podmienkach plody nevytvorí. Navyše plody tohto druhu sú aj v prírode drobné a nejedlé, čierne korenie sa ním nedá nahradiť. Rastliny sa jasne odlišujú listami. Pravé čierne korenie je na pestovanie náročnejšie ako P. kadsura a to aj na teplotu, zálievkový režim a svetlo. Ťažšie sa množí čo sa nakoniec odráža aj na vyššej cene pravých rastlín. Jedine na týchto rastlinách sa vám však urodí to kvôli čomu sa rastlina vlastne pestuje - pravé, nefalšované bobule, z ktorých si môžete pripraviť štyri druhy korenia - čierne, zelené, biele alebo červené korenie.
Pestovanie čierneho korenia v podmienkach Slovenska
Vzhľadom na tropický pôvod čierneho korenia je jeho pestovanie na Slovensku náročné, ale nie nemožné. Dôležité je zabezpečiť rastline vhodné podmienky, ktoré simulujú jej prirodzené prostredie.
Prečítajte si tiež: Exotické ovocie: prehľad a výhody
- Teplota: Ideálna teplota pre rast je medzi 20-30 °C. V zimných mesiacoch je potrebné zabezpečiť temperované prostredie s teplotou minimálne 18 °C.
- Vlhkosť: Čierne korenie vyžaduje vysokú vlhkosť vzduchu. Pravidelné rosenie listov a umiestnenie rastliny v blízkosti zvlhčovača vzduchu sú nevyhnutné.
- Svetlo: Rastlina potrebuje dostatok svetla, ale nie priame slnečné žiarenie. Vhodné je umiestnenie pri okne orientovanom na východ alebo západ.
- Pôda: Pôda by mala byť dobre priepustná, výživná a mierne kyslá. Vhodná je zmes rašeliny, perlitu a kompostu.
- Opora: Keďže ide o popínavú rastlinu, je potrebné zabezpečiť jej oporu, napríklad v podobe bambusovej tyče alebo mreže.
Šafran siaty (Crocus sativus)
Šafran siaty je bylina z čeľade kosatcovité (Iridaceae). Šafrán pochádza pravdepodobne zo západnej Ázie odkiaľ sa rozšíril do orientu a Stredomoria. Pestoval sa a zmienky o ňom môžeme nájsť už v starovekom Egypte, Ríme a v iných kolískach civilizácie. Vyznačuje sa úzkymi listami vyrastajúcimi z cibuľovitej hľuzy, ktoré začiatkom leta vyschnú. Kvitne na jeseň fialkovými kvetmi (prípadne aj bielymi). Ako korenie sa používa blizna vyčnievajúca z kvetu. V kvete sa nachádzajú 3 blizny dlhé 2-3 cm. Udáva sa, že na jeden gram korenia šafranu je potrebné až 150 kvetov. Dnes sa Šafran pestuje hlavne v Iráne, Španielsku, južnom Francúzsku, ale aj inde. Šafran môžeme pestovať aj na Slovensku, skôr v teplejších oblastiach. U nás sú rozšírené iné príbuzné druhy, skôr kvitnúce na jar, len treba dávať pozor na zámenu, pretože niektoré druhy sú jedovaté. Šafrán pestujeme vo výživných priepustných hlinito-piesčitých pôdach. Hľuzy vysádzame na stanovište na jeseň do hĺbky 7cm. Počas sezóny môžeme prihnojovať. Šafrán kvitne na jeseň. Po zakvitnutí sa z kvetov nožničkami vystrihnú blizny ktoré sa usušia. Cena korenia je vysoká kvôli veľkému podielu ručnej práce a nutnosti pestovať šafran na veľkej ploche. Šafran sa vyznačuje výraznou červenou farbou a horkastou chuťou. Využíva sa ako vzácne korenie na dochucovanie a farbenie pokrmov. V minulosti sa používal aj na farbenie textílií. Už malé množstvo šafránu dokáže zafarbiť pokrm do žltej farby.
Pestovanie šafranu na Slovensku a vertikálne farmy
Šafran je jednou z najdrahších korenín na svete, a preto je jeho pestovanie ekonomicky zaujímavé. Na Slovensku sa šafran dá pestovať, najmä v teplejších oblastiach. Moderné metódy, ako je vertikálne pestovanie, umožňujú efektívne využitie priestoru a optimalizáciu podmienok pre rast.
Vertikálne farmy šafranu:
Vertikálne farmy predstavujú inovatívny spôsob pestovania šafranu v kontrolovanom prostredí. Rastliny sa nesadia do zeme, ale ukladajú sa do regálov a tie sú umiestnené zvislo nad sebou, takže vytvárajú sedem poschodí. Vďaka vertikálnemu pestovaniu majú na ploche 3,3 až 3,5 tony cibuliek šafranu. To je výhoda pestovania vnútri. Aj hustota sadeníc je vyššia. Vertikálne pestovanie v sklade má i ďalšie prednosti. Tradičný farmár je navyše vydaný na milosť a nemilosť počasiu, preto ani nedokáže odhadnúť, aký bude zber. Využiteľnú plochu v sklade by mohli ešte rozšíriť. Tým by získali ešte viac miesta, pretože by bolo viac radov a uličku medzi nimi by spravili iba tam, kde by bolo treba.
Podmienky pre pestovanie šafranu:
- Pôda: Výživné, priepustné hlinito-piesčité pôdy.
- Výsadba: Hľuzy sa vysádzajú na jeseň do hĺbky 7 cm.
- Starostlivosť: Počas sezóny je možné prihnojovať.
- Zber: Po zakvitnutí sa z kvetov nožničkami vystrihnú blizny, ktoré sa usušia.
Ekonomický aspekt:
Cena korenia je vysoká kvôli veľkému podielu ručnej práce a nutnosti pestovať šafran na veľkej ploche. Šafran sa vyznačuje výraznou červenou farbou a horkastou chuťou. Využíva sa ako vzácne korenie na dochucovanie a farbenie pokrmov. V minulosti sa používal aj na farbenie textílií. Už malé množstvo šafránu dokáže zafarbiť pokrm do žltej farby.
Sečuánske korenie (Zanthoxylum piperitum)
Sečuánske korenie je vzácna ázijská korenina, ktorá pochádza z Číny, konkrétne z provincie S‘-čuan. Má jedinečnú arómu a chuť, ktorú charakterizuje príjemné brnenie na jazyku bez typickej ostrej pálivosti, na ktorú sme pri klasickom korení zvyknutí. V čínskej gastronómii sa sečuánske korenie používa nielen pri varení mäsa a omáčok, ale veľmi populárne je aj ako prísada do zeleného čaju či na dochutenie zeleninových jedál. Jeho jemná, korenisto-citrusová príchuť dodá jedlám netradičný rozmer a povýši vaše kulinárske výtvory na úplne novú úroveň.
Prečítajte si tiež: Objavte karambolu: Výživová hodnota a benefity
Pestovanie sečuánskeho korenia doma
Pestovanie sečuánskeho korenia nie je komplikované. Ide o stromček s názvom žltodrev korenistý (Zanthoxylum piperitum), ktorý v ázijských podmienkach dorastá až do výšky troch metrov. U nás ho však pokojne môžete pestovať ako dekoratívny bonsaj v byte, v zimnej záhrade alebo na balkóne.
Ideálne umiestnenie a starostlivosť o rastlinu:
- Svetlo: Umiestnite ho na miesto, kde má dostatok prirodzeného svetla, ideálne s priamymi slnečnými lúčmi.
- Zavlažovanie: Vyhýbajte sa extrémom - rastlina neznáša premočenie, no nemá rada ani úplné preschnutie pôdy. Vhodnou metódou je pravidelné zvlhčovanie listov pomocou rozprašovača.
- Hnojenie: V jarnom a letnom období odporúčame aplikovať fosforečné hnojivo aspoň dvakrát mesačne.
- Strihanie: Suché, odumreté alebo poškodené konáriky odstráňte vždy skoro na jar. Po odkvitnutí, ktoré nastáva na prelome leta a jesene, môžete stromček skrátiť a upraviť podľa vašich predstáv.
- Opeľovanie: Keďže v domácich podmienkach chýbajú prirodzení opeľovači ako včely, musíte im trochu pomôcť. Pomocou jemného štetca opatrne prenášajte peľ z jedného kvetu na druhý.
Spracovanie úrody:
Zrelé bobuľky opatrne oberte, následne ich vysušte a použite pri varení. V kuchyni sa používajú iba aromatické vonkajšie šupky, pretože semienka sú príliš horké a na konzumáciu nevhodné. Tie však môžete použiť na ďalšie pestovanie nových rastliniek.
Kulinárske využitie:
Sečuánske korenie sa skvelo hodí do pečeného mäsa, rybacích pokrmov, rôznych druhov omáčok, marinád, no výborne dochutí aj čerstvé šaláty či exotické polievky.
Dôvod vysokej ceny:
Cena sečuánskeho korenia je vyššia predovšetkým kvôli náročnému spôsobu zberu. Rastlina je vybavená ostrými tŕňmi, ktoré komplikujú ručný zber a prinášajú riziko poranenia. Okrem toho sa pri zbere spotrebujú len šupky bobúľ, čo znamená, že výsledný objem produktu je malý v pomere k množstvu vynaloženej práce.
Ďalšie možnosti pestovania exotického korenia na Slovensku
Okrem vyššie spomenutých druhov existujú aj ďalšie možnosti pestovania exotického korenia na Slovensku, najmä v interiéri alebo v skleníkoch.
Prečítajte si tiež: Predaj exotického ovocia
- Kurkuma (Curcuma longa): Pestuje sa z koreňových hľúz v kvetináči s dobre priepustnou pôdou. Miluje nepriamy slnečný svit a teplotu medzi 20-30 °C.
- Kardamóm (Elettaria cardamomum): Tropická rastlina pôvodom z Indie, ktorá potrebuje vlhkosť a teplo. Najlepšie rastie vo väčšom kvetináči umiestnenom na svetlom, no nepriamom slnku.
- Bobkový list (Laurus nobilis): V južnejších oblastiach Slovenska sa dá dopestovať aj na záhonoch.
- Nové korenie (Pimenta dioica): Pestuje sa ako zakrpatený strom alebo izbová rastlina.