Premýšľate, čím nahradiť umelé mlieko na večer pre vaše bábätko? Od akého veku sú vhodné živočíšne a rastlinné mlieka? V tomto článku nájdete odpovede od detskej lekárky, výživovej poradkyne a všeobecné odporúčania WHO, CDC a AAP.
Prvých 6 mesiacov života: Materské alebo umelé mliečko
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a ďalšie inštitúcie odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života, pretože materské mlieko je pre bábätko najvhodnejšie. Materské mlieko obsahuje sacharidy, tuky a bielkoviny, ktoré sú dôležité pre rast, vývoj zraku a mozgu a metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry. Ženské telo "vyrába" materské mlieko presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku. Preto WHO odporúča pokračovať v dojčení aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 rokov a viac, podľa toho, ako to vyhovuje matke aj dieťaťu.
Materské mlieko obsahuje aj vitamíny, esenciálne minerály, hormóny a bioaktívne látky, ktoré sú podstatné pre správny vývoj imunity a optimálne prospievanie dieťaťa. Okrem toho je zadarmo, má perfektnú teplotu a je kedykoľvek k dispozícii.
Ak z rôznych dôvodov nemôžete dojčiť, umelé mlieko je najvhodnejšou alternatívou. Obsahuje všetko, čo dieťa potrebuje pre svoju výživu, správny vývoj, rast a imunitu.
Probiotiká a bábätká
Výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš upozorňuje, že zdravé bábätko nepotrebuje umelé probiotiká. Najlepšie sú zastúpené v materskom mlieku, ktoré je ovplyvnené stravou dojčiacej matky. Pridávané sú aj do umelého mlieka. Treba vedieť zvoliť tie správne probiotiká, pretože každá má iný význam (koliky, zápcha atď.). Nie je dobrý nápad s nimi len tak experimentovať.
Prečítajte si tiež: Ako správne podávať Paralen a Nurofen deťom
6. mesiac veku: Stačí materské a umelé mliečko ako hlavný zdroj energie
Od 6. mesiaca veku sa odporúča zavádzať tuhú stravu. Niektoré deti však v tomto veku odmietajú iné ako mliečko, čo je úplne v poriadku. Riaďte sa svojím bábätkom a jeho preferenciami a v prípade nejasností sa poraďte s pediatrom. Deti v tomto veku nepotrebujú jesť trikrát denne mimo mlieka a pre svoje malé žalúdky im stačí menšie množstvo jedla - jednu-dve lyžičky. Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské či umelé mlieko.
7.-8. mesiac veku: Začnite s mliečnymi výrobkami a mliečkom jedine do kaše
Od 6. mesiaca, ale skôr od 7.-8. mesiaca veku, začnite so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú čisté, biele, neochutené a nesladené jogurty (tuky sú potrebné ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné) bez pridaných cukrov a aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené).
Pediatrička Denisa Jaššová hovorí, že pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa to väčšinou zavedie tak, že si to mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom). Kozie mlieko sa zavádza taktiež väčšinou vo forme jogurtu. Mliečne výrobky sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Nie sú však do roka vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov.
Výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš odporúča zamerať sa pri prvých príkrmoch práve na mliečne výrobky, konkrétne jogurty: Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie.
9.-12. mesiac veku: Predstavte dieťatku pohárik, pokračujte v mliečnych výrobkoch
Do 9. mesiacov veku najskôr ponúknite materské a umelé mliečko (8. mesiac okolo 600 ml denne, 10. mesiac okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Dbajte na rozmanitosť stravy a sledujte reakcie vášho bábätka na jednotlivé druhy potravín. Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom. Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov. Aj niekoľko dní po sebe.
Prečítajte si tiež: Všetko o jogurte v detskej výžive
Pediatrička dopĺňa, že ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie. Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke. Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo.
Niektorí odporúčajú riadiť sa pravidlom “10 a viac” - teda nebojte sa ponúknuť v rôznej forme potravinu dieťatku 10 a viackrát, kým bude schopné ju akceptovať, dopriať im čas alebo na čas potravinu odložiť a potom skúsiť znovu. Alebo ju vmixovať do inej potraviny, na ktorú je už zvyknuté (najmä ak sú detičky staršie).
Pre neskoršie pitie mliečka podávajte spoločne pri jedle dieťaťu aj pohárik, aby sa naučilo z neho sŕkať a piť tekutinu - čistú prevarenú vodu. Stolujte spoločne ako rodina, aby vás dieťa videlo jesť to, čo chce vyskúšať aj ono samo.
Od 12. mesiacov veku: Kravské mlieko, ale aj ovčie a kozie
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených.
ČO URČITE NIE: Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené. Čo sa týka rastlinného mlieka, o jeho zavádzaní sa vyjadrujú odborníčky nižšie.
Prečítajte si tiež: Kukurica pre zdravé sliepky
Ako zavádzať ďalšie mliečne výrobky?
Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok. Pitie mlieka pre deti nepovažujem za vhodné. Po 2 rokoch môžeme pridať tvaroh a bryndzu (nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli). Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ. Vyhýbame sa sladeným mliečnym dezertom, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru bábätka.
Mlieko nie je tekutina, ale potravina
Mlieko aj po prvom roku života za „tekutinu“ nepovažuje ani detská lekárka Jaššová. Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko.
Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.
Ako s umelým mliekom po zavedení mlieka po 1. roku života?
Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné ho podávať do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka. Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku. Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou. Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu, čo je častá téma dnešnej doby, ktorej sa venujem aj v mojej praxi.
A čo rastlinné mlieka? Pre deti do 1. roka života radšej nie - prečo?
Mnohé mamičky pri zavádzaní mliečka uvažujú dopredu o rôznych intoleranciách a alergiách, najmä ak sa nachádzajú aj v rodinnej anamnéze, alebo ním trpia samotné mamy. Na trhu sa totiž dajú nájsť rôzne alternatívy v podobe rastlinného mlieka. Hovoríme o ryžovom mliečku, sójovom, ovsenom, ale aj kokosovom, mandľovom, kešu mlieku. Sú pre deti do 1. roka vôbec vhodné?
Detská lekárka hovorí, že rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle.
Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou.
Aj výživová poradkyňa Silvia Tylš hovorí o rastlinných mliekach ako náhrade za kravské či umelé mlieko až po prvom roku života. Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam. Najlepšie je naučiť sa vyrobiť si ich doma zo základných surovín, čo nie je vôbec zložité. Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia.
Ako to je s kozím a ovčím mliekom?
Ak uvažujete nad týmito druhmi mliečka pre alergiu vášho dieťatka na kravské mliečko alebo intoleranciu, upozorňujeme, že výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie (ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie).
Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí. Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka (varuje pred ním do jedného roka aj CDC, podľa americkej kliniky v Clevelande hrozia deťom napr. infekcie, sepsa, alergické reakcie, megaloblastová anémia - deficit vitamínu B9, hypoatrémia - nedostatok sodíka v krvi).
Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom.
Podľa Silvie Tylš aj detskej lekárky Jaššovej však kozie či ovčie pasterizované plnotučné výrobky môžete zavádzať už počas príkrmov. Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov, avšak ich zdravotný benefit je výrazne vyšší. V prípade, že je dieťatko zdravé a máme overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr.
A čo polotučné a nízkotučné mliečka a výrobky?
Ak u vás doma plnotučné výrobky ani nevyskytujú a dávate prednosť tým polotučným a nízkotučným, myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú - ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.
Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieko
V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je najdôležitejšia prevencia správnym stravovaním sa počas tehotenstva a zavádzania prvých príkrmov. V prípade problému je dôležité sa zamerať na ozdravenie trávenia, čomu sa bežne venujem v mojej praxi.
Dôležité je však vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať. Tiež nie je nevyhnutné, aby dieťa prijímalo každý deň 1-2 porcie mliečnych výrobkov.
Skúsenosti mamičiek s obilninovými kašami namiesto umelého mlieka
Mnohé mamičky sa pýtajú, či je možné nahradiť umelé mlieko obilninovými kašami. Ak potrebujete doplniť kalorický príjem, môžete skúsiť ryžovú alebo ryžovú so pšenom. Namiesto večerného mlieka môžete dať aj príkrm zeleniny a nadojčiť. Niektoré mamičky dávajú na večeru kašu pohánkovú, ryžovú, prosnú alebo kukuričnú, zarábané s vodou a dochutené výživou, alebo mliečnu kašu s umelým mliekom.
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a má svoje vlastné individuálne potreby. Riaďte sa svojím bábätkom a v prípade akýchkoľvek otázok sa obráťte na svojho pediatra alebo výživového poradcu.
Praktické rady pre zavádzanie príkrmov
- S príkrmami nemusíte čakať presne do 6. mesiaca.
- Omnoho dôležitejšie než presné množstvo a druh zjedeného jedla je to, aby bábätku chutilo a aby malo z jedla radosť.
- Dávajte dieťatku toľko jedla, koľko chce.
- Umožnite dieťatku, aby sa natiahlo za tým jedlom, o ktoré má záujem a jedlo ho.
- Po 6. mesiacoch je zbytočné dávať umelé mlieko, a to aj v prípade, že ide o deti, ktoré vôbec nie sú dojčené, s podmienkou, že jedia dostatok rozmanitej stravy v dostatočnom množstve.
- Na to, aby bábätko kakalo, potrebuje príjem jedla. Inak nebude mať čo kakať, zhoršuje to zápchu.
- Ak dieťa odmieta zobrať čokoľvek z lyžičky - skúste ho nakŕmiť svojim čistým ukazovákom.
- Ak dieťa lyžičku prijíma, ale vypľúva zjedené jedlo, skúste položiť lyžičku na stred jazyka, ľahko ho pritlačte, čím vyvoláte prehĺtací reflex.