Mrkva (Daucus carota) patrí do čeľade mrkvovité (Apiaceae), známej aj ako zelerovité. Táto čeľaď zahŕňa rastliny ako petržlen, kôpor a aníz. Mrkva je typicky dvojročná rastlina, ale pestuje sa ako jednoročná.
Charakteristika mrkvy
V prvom roku rastu mrkva vytvára vňať a koreň, ktorý zdužnatie a zhromažďuje živiny. Mrkva je bohatá na živiny, vitamíny, najmä beta karotén, vitamín A, vlákninu a antioxidanty.
Poddruhy mrkvy
Mrkvu obyčajnú delíme na dva poddruhy:
- Mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota): Pôvodná, nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode.
- Mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus): Pestovaná forma.
Delenie odrôd
Záhradníci delia odrody mrkvy na:
- Skoré kultivary (karotky): Majú tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberajú sa ako prvé.
- Stredne skoré odrody: Napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'.
- Neskoré kultivary: Vhodné na uskladnenie, zberajú sa na jeseň. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.
Farebné variácie
Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkvy, napríklad odroda 'Purple Haze' s temne fialovou farbou so žíhaním.
Prečítajte si tiež: Tipy pre bohatú úrodu uhoriek
Pestovanie mrkvy
Výsev
Mrkvu vysievame najčastejšie na jar, priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 cm. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme.
Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť.
Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň (koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar), čo zaistí skoré jarné klíčenie. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.
Zber
Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný).
Uskladnenie
Uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Prečítajte si tiež: Charakteristika a využitie ružovitých
Pestovanie na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne je možné v dostatočne hlbokých nádobách (aspoň 40 cm na výšku) alebo v debnách plných záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
Liečivé účinky mrkvy
Koreň mrkvy obyčajnej obsahuje popri sacharidoch, proteínoch, pektínoch a iných cenných látkach najmä veľké množstvo karoténu, z ktorého v ľudskom organizme vzniká vitamín A. V plodoch je pomerne vysoký obsah silice.
Mrkva obyčajná a jej liečivé účinky:
- Regenerácia pokožky
- Dobrý vplyv na oči a zrak
- Žalúdočné a črevné ťažkosti
- Priaznivý vplyv na trávenie
- Udržiavanie zrakového nervu v dobrom stave
- Hnačka
- Regenerácia síl, rekonvalescencia
- Podpora funkcie obličiek
- Rany pokožky
- Zápal pokožky
- Popáleniny
- Omladenie kože, pokožky tváre
- Upokojenie vo všednom zhone
Použitie
- Čerstvý a varený koreň: Čerstvý sa konzumuje najčastejšie postrúhaný a ochutený medom a citrónom alebo vo forme šťavy. Využiteľnosť karoténu je však dobrá aj vo varenom koreni, v polievke či v omáčke. Pri detskej hnačke sa používa odvar z koreňa.
- Zápar z plodov: Pripraví sa z jednej čajovej lyžičky sušených plodov a jednej šálky horúcej vody. Užíva sa pri zápale močových ciest a poruchách látkovej výmeny.
- Čaj: 2 šálky čerstvej mrkvovej vňate zalejte 8 šálkami vriacej vody. Nechajte stáť kým sa voda neochladí, preceďte a môžete piť. Tento nápoj je skvelý pre očistu tela, najmä ak máte problémy s močových kameňmi alebo obličkami.
Zaujímavosti
- Veľké množstvo mrkvy sa spracúva v potravinárskom, najmä v konzervárenskom priemysle.
- Nažky voľne rastúcej mrkvy sa rozširujú prichytávaním na telá živočíchov. Majú pomerne husté štetiny, pomocou ktorých sa môžu uchytiť na srsti zvierat. Udržia sa aj na vodnej hladine, pretože medzi štetinami ostanú bublinky vzduchu. Dostávajú sa aj do tráviaceho traktu živočíchov a rozširujú sa ich trusom.
- Pri dusení sa otvoria bunky mrkvy a obsah betakaroténu ľahšie prejde z čreva do krvi. Iba ak spolu s mrkvou konzumujeme trocha kvalitného tuku, príjme telo v tuku rozpustný betakarotén v plnom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním papriky