Čeľaď ružovité (Rosaceae) je rozsiahla a významná skupina rastlín, ktorá zahŕňa okrasné i úžitkové druhy, poskytujúce hlavné druhy ovocia v našich zemepisných šírkach. Medzi ružovité patria opadavé a vždyzelené stromy, kry a byliny. Mnohí zástupcovia sa pestujú ako okrasné rastliny alebo ako úžitkové rastliny, ktoré v našich zemepisných šírkach poskytujú hlavné druhy ovocia.
Charakteristika čeľade ružovité
Ružovité sa vyznačujú niekoľkými charakteristickými znakmi:
- Listy: Obyčajne striedavé, premenlivé od celistvookrajových až po perovito zložené.
- Kvety: Zvyčajne 5-lupienkovité, s mnohopočetným súborom tyčiniek. Charakterizujú ju 5 početné kvety s mnohopočetným súborom tyčiniek.
- Plody: Rozmanité, vrátane mechúrikov, nažiek, kôstkovíc a malvíc.
Významné druhy z čeľade ružovité
Medzi najznámejšie a najvýznamnejšie druhy z čeľade ružovité patria:
- Ruža šípová (Rosa canina): Divo rastúci ker s plodmi bohatými na vitamín C.
- Nátržník husí (Potentilla anserina): Trváca bylina s plazivými stonkami a žltými kvetmi.
- Jahoda obyčajná (Fragaria vesca): Trváca bylina s chutnými červenými plodmi.
- Ostružina malinová (Rubus idaeus): Ker s prútovitými výhonkami a malinami.
- Ostružina černicová (Rubus fruticosus): Ker s oblúkovitými výhonkami a černicami.
- Jabloň domáca (Malus domestica): Strom s plodmi - jablkami.
- Hruška obyčajná (Pyrus communis): Strom s plodmi - hruškami.
- Slivka domáca (Prunus domestica): Strom s plodmi - slivkami.
- Slivka trnková (Prunus spinosa): Ker s drobnými listami a kyslými plodmi.
- Čerešňa vtáčia (Prunus avium): Strom s jedlými červenými plodmi - čerešňami.
- Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca): Strom s plodmi - marhuľami.
- Broskyňa obyčajná (Prunus persica): Strom s plodmi - broskyňami.
- Mandľa obyčajná (Prunus dulcis): Ker alebo menší strom s plodmi - mandľami.
- Dula podlhovastá (Cydonia oblonga): Strom alebo ker s aromatickými plodmi.
- Jahoda mesačná (Fragaria vesca var. semperflorens): Trváca bylina, ktorá plodí drobné, červené a aromatické jahôdky, ktoré sú veľmi chutné a bohaté na vitamíny.
- Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia): Ker dorastajúci asi do 2 m výšky. Môže sa tiež zapestovať ako stromček.
Detailnejší pohľad na vybrané druhy
Ruža šípová (Rosa canina)
Ruža šípová je ker, ktorý dorastá do výšky až 3 m. Ako okrasný druh a pre plody bohaté na vitamín C sa pestuje ruža šípová (Rosa canina). Má hojné, každoročne vyrastajúce prútnaté konáre s ostrými, nadol zahnutými tŕňmi. Listy sú vajcovité, ostro pílovité a kvety bledoružové, niekedy aj biele. Plody sú vajcovité, spočiatku oranžovožlté, v čase zrelosti leskločervené šípky s tvrdými nažkami. Ruža šípová kvitne od júna do júla a rastie hojne v hájoch, na stráňach, medzi krovím, pri cestách a plotoch.
Nátržník husí (Potentilla anserina)
Nátržník husí je trváca bylina s krátkym rozkonáreným podzemkom. V uzloch plazivých zakoreňujúcich sa stoniek vyrastajú ružice nepárno perovito zložených, naspodku hodvábne bielo plstnatých listov a dlhostopkaté žlté kvety. Kvitne od mája do augusta.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Jahoda obyčajná (Fragaria vesca)
Jahoda obyčajná je trváca bylina s rozkonáreným podzemkom. Chutné ovocie nám dáva jahoda obyčajná (Fragaria vesca). Z prízemnej ružice listov vyrastajú zakoreňujúce výhonky a priame, v hornej polovici chudobne rozkonárené, chlpaté kvetonosné byle. Listy sú dlhostopkaté, trojpočetné, so zúbkovaným okrajom. Súkvetím je okolíkovitý vrcholík, kvety sú biele. Doba kvitnutia od apríla až júna, niekedy zakvitne aj na jeseň. Plodom sú nažky vnorené do červeného dužinatého plodu. Jahoda je jednou z najobľúbenejších lesných plodín. Plody, resp. plodstvá divých jahôd zriedka dosahujú väčší priemer ako 2 cm. V množstve kultivarov je u nás jahoda známa a pestovaná už od 18. storočia.
Ostružina malinová (Rubus idaeus)
Ostružina malinová je ker s rovnovážne sa plaziacimi koreňmi, z ktorých vyrastajú priame, prútovité, oinovatené jalové výhonky, ktoré sú lysé alebo jemne chlpaté, na spodku jemne ostnité. Tieto výhonky v nasledujúcom roku zdrevnatejú. Listy sú nepárno perovito zložené, 3-7-početné. Lístky majú vajcovitý tvar, sú nepravidelne ostro pílkovité, na rube bielo plstnaté. Kvety sú obojpohlavné, biele. Kvitne v máji až v júli.
Ostružina černicová (Rubus fruticosus)
Ostružina černicová je ker až vysoký 150 cm vysoký, pichľavý, s oblúkovitými, na konci plazivými, niekedy aj zakoreňujúcimi sa výhonkami, ktoré postupne drevnatejú. Má pestro žilkované listy, strapce bielych, niekedy aj ružovkastých kvetov a kôstkovicovité plodstvá, čierne černice. Kvitne od júna do júla.
Jabloň domáca (Malus domestica)
Jabloň domáca dorastá do výšky 10 m. Listy sú vajcovité až široko elipsovité, dlhé do 12 cm, široké 7,5 cm, zúbkaté, žltkastozelené, neskôr na hornej strane tmavozelené, obyčajne chĺpkaté, najmä na spodnej strane. Kvety majú priemer do 5 cm, sú biele s ružovým nádychom, vyrastajú v chocholíkoch.
Hruška obyčajná (Pyrus communis)
Hruška obyčajná dosahuje výšku 15 m. Listy sú vajcovité až elipsovité, dlhé do 10 cm, široké 5 cm, pri báze zaoblené až srdcovité, na vrchole zúžené do hrotu, zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety majú priemer do 4 cm, sú biele, vyrastajú v súkvetiach.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Slivka domáca (Prunus domestica)
Slivka domáca dosahuje výšku 10 m. Listy sú elipsovité až obrátene vajcovité, dlhé do 7,5 cm, široké 5 cm, s krátkym hrotom, tupo zúbkaté, na hornej strane matné, tmavozelené, na spodnej plstnaté, obyčajne na bezostnatých výhonkoch. Kvety majú priemer 2,5 cm, sú biele, vyrastajú jednotlivo alebo v súkvetiach.
Slivka trnková (Prunus spinosa)
Slivka trnková je ker vysoký 1-3 m, hustý, so stŕňovatenými bočnými konármi, drobnými obrátenovajcovitými listami a bielymi voňavými kvetmi, ktoré sa rozkvitajú skôr ako sa rozvinú listy. Plody sú guľaté, modročierne oinovatené kôstkovice, kyslej chuti.
Čerešňa vtáčia (Prunus avium)
Čerešňa vtáčia dosahuje výšku 25 m. Listy sú elipsovité až podlhovasté, dlhé do 15 cm, široké 6 cm, zúžené do hrotu, ostro zúbkaté, v mladosti bronzové, neskôr na vrchnej strane matné, tmavozelené. Kvety majú priemer 3 cm, sú biele, vyrastajú v okolíkoch, tesne pred olistením alebo spolu s listami. Plod je okrúhla, trpká alebo sladká jedlá červená kôstkovica s priemerom asi 1 cm. Tento druh je známy pod menom divá čerešňa.
Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca)
Marhuľa obyčajná dorastá do výšky 10 m. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, dlhé do 10 cm, široké 6 cm, obyčajne so zaoblenou bázou, strmo sa zužujú do hrotu, jemne zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety majú priemer 2,5 cm, sú svetloružové alebo biele, vyrastajú zvyčajne jednotlivo, skôr než sa vyvinú listy.
Broskyňa obyčajná (Prunus persica)
Broskyňa obyčajná dosahuje výšku 8 m. Listy sú úzko elipsovité až kopijovité, dlhé do 15 cm, široké 4 cm, štíhlym hrotom na vrchole, jemne zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety sú široké do 4 cm, svetloružové až tmavoružové alebo červené, niekedy biele, vyrastajú jednotlivo alebo v pároch. Plod je okrúhly, dužinatý, sladký, jedlý, obyčajne oranžovožltý s červenou kresbou, priemer do 7,5 cm, obsahuje zbrázdenú kôstku s hlbokými jamkami a bielym semenom.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti
Mandľa obyčajná (Prunus dulcis)
Mandľa obyčajná pochádza z krajín Stredného Východu a severnej Afriky, obľubuje teda teplejšie podnebie. Je to ker alebo menší strom so striedavými krátko stopkatými podlhovastými až kopijovitými listami. Kvety sú ružovkasté alebo červené, stoja po dvoch alebo troch na krátkych stopkách. Rozvíjajú sa pred listami. Plody sa svojim tvarom podobajú na slivky, rozdiel je v tom, že endokarp je šedozelený, chĺpatý a zvraštený. Existujú odrody s horkými (P. dulcis var. amara) a sladkými semenami (P. dulcis var. dulcis). Horkosť spôsobuje alkaloid amygdalín, ktorý je jedovatý, pretože sa v tele rozkladá na kyanidy.
Dula podlhovastá (Cydonia oblonga)
Dula podlhovastá pochádza z Prednej Ázie. Je to strom alebo ker s plstnatými konármi. Listy sú striedavé, vajcovité. Kvety sú pomerne veľké, ružové, voňavé, vyrastajú jednotlivo na krátkych stopkách. U nás sa pestuje pre plody (malvice), ktoré sú žlté, plstnaté, s výraznou vôňou. V surovom stave sú však nejedlé, pretože obsahujú veľa pektínov. Najčastejšie sa zavárajú alebo spracúvajú na marmelády a želé.
Jahoda mesačná (Fragaria vesca var. semperflorens)
Jahoda mesačná, alpská jahôdka je trváca bylina, ktorá dorastá do výšky 15-30 cm. Má tmavozelené listy s výraznými žilkami a malé biele kvety, ktoré kvitnú od jari až do prvých mrazov. Listy sú trojpočetné, tmavozelené a jemne zúbkaté. Kvety sú malé, biele a usporiadané v krátkych vrcholíkoch. Rastlina plodí drobné, červené a aromatické jahôdky, ktoré sú veľmi chutné a bohaté na vitamíny. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu, ale aj na prípravu rôznych dezertov a džemov.
Kvitne od jari až do prvých mrazov. Kvety sú biele, päťpočetné a veľmi atraktívne pre včely. Každý kvet má jemnú vôňu, ktorá priťahuje nielen včely, ale aj iné opeľovače, čo zabezpečuje dobrú úrodu plodov.
Pochádza z horských oblastí Európy a Ázie, kde rastie divoko na lúkach a v lesoch. Nájdeme ju najmä v lesoch, na lúkach a v blízkosti vodných tokov.
Jahoda mesačná je nenáročná na pestovanie. Obľubuje slnečné až polotienisté stanovište a dobre priepustnú, humóznu pôdu. Zalievať ju potrebujeme pravidelne, ale primerane. Rastlina je mrazuvzdorná a dobre znáša aj zimné podmienky. Pre lepšiu úrodu je vhodné pravidelne odstraňovať staré listy a udržiavať pôdu okolo rastliny čistú a kyprú.
Listy a plody obsahujú vitamíny C, A a B, ako aj minerály ako železo a vápnik. Pomáha pri tráviacich problémoch, posilňuje imunitný systém a pôsobí protizápalovo.
Plody môžeme konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do smoothie, jogurtov či ovocných šalátov. Listy sa používajú na prípravu liečivých čajov a odvarov.
Ľudové názvy: Jahoda lesná, jahôdka, zemnica.
Zberá sa od júna-júla. Zbierame mladé listy z divorastúcich rastlín v čase kvitnutia alebo koreň a zrelé plody. Sušenie listy sušíme pri teplote do 50°C.
Čaj z listov napomáha látkovej premene, osoží najmä nervóznym a málokrvných osobám. V domácnosti sa používa ako osviežujúci nápoj. Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou, pripravujeme z nich aj čerstvú šťavu, lekváre prospešné pri lámke (reume), dne a pod. Vhodný je aj pri kataroch žalúdka a čriev, pri chorobách močových ústrojov a hemoroidoch. Podzemok a listy majú močopudné účinky, protizápalové účinky. Taktiež je vhodá pri zapálených ranách a ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny.
Upozornenie: Listy pestovaných druhov nezbierame.
Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia)
Muchovník jelšolistý je u nás známy ako aljašská čučoriedka, indiánska čučoriedka. Dorastá asi do 2 m výšky. Môže sa tiež zapestovať ako stromček. Najvyššou hodnotou muchovníka je jeho vysoká odolnosť voči zime a skoré dozrievanie plodov. V zime znesie aj -4O ° C. Vysadené rastliny začnú plodiť už na tretí rok po výsadbe a plodia každoročne po dobu 4O - 5O rokov. Ker je samoopelivý absolútne nenáročný. Priemerná úrodnosť z jedného kra je 8 - 15 kg oválnych tmavofialových chutných bobúľ. Bobule sú veľmi šťavnaté, sladké, príjemnej chuti a farba šťavy je nádherne karmínová. Muchovník patrí k najskorším medonosným rastlinám. Rozkvitá v apríli a kvety znesú jarné mrazíky do -5 ° C do -7 ° C. Plody dozrievajú v júni.
Ak sa vsádza viac kríkov volí sa spôn 2 m x 3,5 - 4 m. U nás škodcami zatiaľ muchovník netrpí. Bobule muchovníka dozrievajú už od polovice júna. Sú vhodné na priamy konzum alebo spracovanie. Plody obsahujú 8 - 12% cukru, organické kyseliny, triesloviny, až 1% pektínov, karotin, vitamín C, vitamín B2, a tiež až 1000 mg / proanthokyanov, ktoré sú ako aktívne činitele v prevencii celej rady chorôb a hlavne rakoviny. Dužina plodov je šťavnatá. Šťava má nádhernú karmínovú, sýto červenú farbu a v kombinácii s rakytníkom vytvára podľa zastúpenia celú farebnú škálu pre miešané nápoje. Z plodov môže byť zaváranina, kompót, pasta, z polozrelých želé. Amelanchier je vysoko cenná ovocná rastlina, ktorá patrí do každej záhradky.
Využitie ružovitých rastlín
Ružovité rastliny majú široké spektrum využitia:
- Ovocinárstvo: Mnohé druhy sú dôležité ovocné stromy a kry (jablone, hrušky, slivky, čerešne, marhule, broskyne, maliny, ostružiny, jahody).
- Okrasné rastliny: Ruže, okrasné jablone, hlohy a iné.
- Liečivé rastliny: Niektoré druhy sa využívajú v ľudovom liečiteľstve (ruža šípová, nátržník husí, jahoda mesačná).
- Potravinárstvo: Plody ružovitých sa spracúvajú na džemy, kompóty, šťavy, vína a iné produkty.
- Kozmetika: Niektoré druhy sa využívajú v kozmetickom priemysle (ruže).
Zaujímavosti
- Pyrus (hruška): Rod Pyrus je známy svojou obrovskou genetickou diverzitou.
- Medzidruhové kríženie: Kríženie medzi európskymi a ázijskými druhmi hrušiek prináša odrody odolné voči chorobám a prispôsobené rôznym klimatickým podmienkam.