Bukovský vraj žije bez jedla: Mýtus alebo realita?

Rate this post

Odborníci na výživu už roky zdôrazňujú dôležitosť správneho stravovania a psychológovia výživy dodávajú, že najlepšie je začať s úpravou stravy po Veľkej noci. S príchodom jari sa trhy plnia čerstvou zeleninou ako redkvičky, mladá cibuľka, pažítka a vňate koreňovej zeleniny. V prírode začínajú rásť bylinky, ktoré očisťujú organizmus. Avšak, krátkodobé záchvaty zdravého stravovania nie sú také efektívne ako pravidelná dlhodobá konzumácia ovocia a zeleniny.

Raňajky: Najdôležitejšie denné jedlo?

Niektorí odborníci propagujú konzumáciu len surového ovocia dopoludnia, s odôvodnením, že organizmus sa tým očisťuje. Mnohí známi herci si tento spôsob stravovania pochvaľujú a odporúčajú ho ostatným. Aj deti by ráno radšej volili vôbec neraňajkovať. Čo je však na tom pravdy z fyziologického hľadiska?

MUDr. Igor Bukovský, odborník na výživu z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK, tvrdí: „Fyziológia človeka žiadnu samostatnú fázu ‘očisťovania‘ nepozná. Odbúravanie splodín látkovej výmeny prebieha neustále v rôznej intenzite. Podľa súčasných poznatkov raňajky stále zostávajú najdôležitejším denným jedlom. Mali by obsahovať nielen sacharidy, ale tiež bielkoviny a tuky. Podporuje to činnosť žlčníka a bráni vzniku žlčových kameňov. Ľudia, ktorí neraňajkujú, majú tri až štyri razy väčšie riziko ich vzniku.“ Raňajky by mali obsahovať nielen sacharidy, ale tiež bielkoviny a tuky. Podporuje to činnosť žlčníka a bráni vzniku žlčových kameňov.

Delená strava: Funguje alebo je to len módny výstrelok?

Delená strava je dnes veľmi módna. Novinárka Pavla si ju tiež veľmi pochvaľovala. Do práce si nosila vlastnoručne vyrobené nátierky, zeleninu, ovocie a naozaj schudla. Ale len na chvíľu. „Na začiatku nádherne schudnete, ale potom to už nejde. Prečo?“ pýtajú viacerí, ktorí svojimi požiadavkami na delenú stravu zničili rodiných príslušníkov a desiatky čašníkov v reštauráciách. „Možno sa vplyv delenej stravy vyčerpal,“ hovorí doktor Bukovský. Nedávna štúdia vo Švajčiarsku ukázala, že skupina ľudí, ktorí dostávali tzv. delenú stravu, neschudla ani rýchlejšie, ani viac oproti skupine, ktorá dostávala stravu s rovnakým energetickým obsahom, ale bielkoviny a sacharidy boli súčasťou jedného jedla. Podľa neho sa delenou stravou podarí schudnúť preto, že zásady takejto diéty nútia obmedziť prívod energie, a nie preto, že strava je delená. Podobný názor má RNDr. Emil Ginter z Ústavu preventívnej a klinickej medicíny.

„V praxi treba rešpektovať niekoľko základných poznatkov. Ľudský organizmus je neobyčajne prispôsobivý a vie zvládnuť rôzne spôsoby výživy, napríklad Eskimáci žijú na čisto živočíšnej potrave a chudobná populácia v juhovýchodnej Ázii na takmer výlučne rastlinnej strave. Neexistuje však jedna jediná výlučne správna výživa. Dobrý zdravotný stav možno docieliť rôznymi spôsobmi výživy.

Prečítajte si tiež: Benefity špaldy v chlebe

Breathariáni: Život zo vzduchu?

Vraj ich je na svete tridsať až štyridsaťtisíc a ďalší milión je vo fáze akejsi prípravy. Že na čo? Na výzore nebadať, že sa vymykajú nielen z davu, ale aj z tohto sveta tak, ako ho chápeme. Sveta, kde je človek živý mäsom, ovocím, zeleninou, obilninami či syrmi. Breathariáni totiž žijú z prány. Termín prána pochádza z hinduistickej tradície a spája sa s hatha jogou, špecifickým odvetvím jogy. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú asány (pozície), meditácia, ale aj ovládanie dychu - pránájáma. Prána predstavuje životnú energiu, ktorú napríklad taoisti v Číne volajú „čchi“, Japonci majú pre ňu názov „ki“ a polynézska tradícia zasa hovorí o „manas“. Prána predstavuje životnú energiu, o ktorej odpradávna hovoria askéti, mystici i svätci. Je všade okolo nás i v nás.

Henry Monfort, ktorý sa vyhlasuje za šamana, tvrdí, že každá ľudská bytosť má vo svojich bunkách akési „naprogramovanie“ na prijímanie prány. A akým spôsobom možno tento program aktivovať? Najskôr človek prejde prípravou (môže trvať aj rok, dva alebo viac), počas ktorej sa snaží zmenšiť množstvo a zlepšiť kvalitu potravy. Pred samotným prechodom na pránickú výživu ešte treba absolvovať tri fázy: očista (očistenie tela pôstom, ktorý trvá 1 - 3 dni), rozhodnutie (naprogramovanie sa na dátum, kedy sa začne telo vyživovať pránou) a tzv. proces 21 dní (v ňom sa najskôr čistia stopy strachu a fyzických spomienok, potom človek pracuje so spomienkami rodu a napokon so spomienkami na vnútromaternicový život alebo životy minulé).

A aké sú dôkazy, že prechod na výživu pránou zvládol? 1. Jeho hmotnosť je stabilná a počas týždňa sa nemení. 2. Energia breathariána je akoby nevyčerpateľná a umožňuje mu oveľa viac pracovať, športovať a vykonávať fyzicky náročnú prácu. 3. Spánok sa redukuje na minimum, napriek tomu sa breatharián cíti svieži a oddýchnutý. „Väčšina ľudí sa čuduje a tvrdí, že bez jedla nie je možné prežiť,“ hovorí Henry Monfort.

Jasmuheen, predtým Austrálčanka Ellen Greve, považovaná za propagátorku „života zo vzduchu“, vydala niekoľko kníh a prednášala na univerzitách, až kým sa s jej menom nezačala spájať smrť niekoľkých jej nasledovníkov, ktorí sa riadili jej publikáciami. Ona však zodpovednosť za smrť ľudí odmieta a vraví: „Cítim sa ako veľvyslankyňa v pokročilej oblasti bioenergetiky a dúfam, že to včas pochopia i naši vedci.“

Známy odborník na výživu, MUDr. Igor Bukovský, však odkaz breathariánov chápe celkom inak: „Človek nemá žiadnu, ale absolútne žiadnu fyziologickú funkciu ani kapacitu, ktorá by mu umožňovala žiť „zo vzduchu“ alebo zo „slnečného svetla“. Podľa súčasných poznatkov (a nie je ich málo!) nemá dokonca ani len genetickú dispozíciu, ktorá by takúto funkciu vplyvom vonkajších podmienok mohla mikroevolučným procesom spustiť alebo umožniť. Nejde len o neprítomnosť chlorofylu, ale o komplexné súvislosti celého ľudského metabolizmu. Ani svetoznámi breathariáni nikdy neumožnili vede, aby ich organizmus, správanie a metabolizmus dôkladne preskúmala - takže predovšetkým oni sami sú príčinou pochybností a odmietnutia, ktoré prejaví každý súdny človek. Čo sa to s nami deje, že sme takí náchylní uveriť v tie najnemožnejšie veci? Nezmysly, bludy a vyložené klamstvá tu boli vždy, len sa mi zdá, že v tejto dobe majú oveľa viac priestoru, a tak ovládli oveľa viac rozkývaných ľudských duší, než kedykoľvek v histórií ľudstva.

Prečítajte si tiež: Bukovský radí: Zdravé Vianoce

Fašiangy a jedlo: Ako si dopriať a neprejesť sa?

Ako si dopriať sladké a vyhnúť sa pritom cukru, či naučiť sa ovládať svoju myseľ pred nezdravým jedlom nám ešte pred začiatkom minuloročných fašiangov porozprával lekár Igor Bukovský. Dávate si predsavzatia a darí sa vám ich dodržiavať? Igor Bukovský poradil ako na to. jedla s nimi spojené, na nás „číhajú“ ďalej. vyjedajú posledné napečené zásoby. Nemám. skôr sa vrátiť k bežnému životu a jedeniu. novodobá droga. Máte na to rovnaký názor? Ja to hovorím už 25 rokov, takže pre mňa to nie je nič nové. Melasa, domáci med, javorový sirup, stévia. novoročných či fašiangových jedál, akými sú napr. aspoň prekráčať aj 10 kilometrov. A to iba spálite kalórie. „objem“ svojho žalúdka a ľudovo povedané sa preje. sviatkoch plných jedla? Každému, ktorý je na viac. pohár vína za deň pre ženu, dva pohára pre muža. organizmus nedostal šok. studené? podliehajú „módnym trendom“. Neviem. nemôže to dopadnúť dobre. Áno, nedávne výskumy ukazujú, že sa to dá. B, ktorá práve vychádza, sa venuje aj tejto metóde. zjesť s tým, že vám to ešte bude chutiť. s chuťou ho zjedzte. Držte sa!

Igor Bukovský: Od extrémistu k zdravému rozumu

Vy ste kedysi začiatkom deväťdesiatych rokov začali verejne presadzovať vegetariánstvo. V tom čase vás mnohí považovali za extrémistu. Dnes je na každom rohu vegánske bistro, sú tu ľudia, čo sú na paleo diéte, raw strave alebo nejedia múku, dokonca sú aj bretariáni, ktorým vraj stačí vesmírna energia. Ja by som si želal, aby som nebol mainstream, ale ten, čo sa drží zdravého rozumu. Mnohí ma mohli vtedy vnímať ako extrémistu, ale ja som už aj vtedy pociťoval tlak z jednej aj z druhej strany. A to je signál, že nie ste na kraji. Ľudia sa dnes dokážu hodiny baviť, či tapioková múka, zelený jačmeň, kváskový chlieb alebo chia semienka. Téma jedla sa dnes zvrhla do takej polohy, ktorá ma znepokojuje. Nie som nadšený z toho, že jedlo sa stalo neurotickou témou, dokonca je to dôvod na hádky, útoky, na boj, presne tak, ako je to v témach svetonázorových alebo politických, či hodnotových. To nie je v poriadku. Jedlo je len hmota. Je síce dôležitá, formuje naše zdravie a prispieva k procesom, ktoré sú dôležité v našom organizme, ale nemyslím si, že to má byť téma, ktorá zaberá toľko miesta v médiách, v hlavách aj v medziľudskej komunikácii a medziľudských vzťahoch. Napríklad vzťahy, viera, pôvod, zmysel života, hodnoty, ktoré nám umožnia získať v týchto rozkývaných časoch pevný bod.

Zaujalo ma, že v úvode svojej poslednej knihy ďakujete „nášmu dobrému Bohu - stvoriteľovi života“. To robím v každej knihe. Z obchodného či marketingového hľadiska to možno nie je výhodné. Neobávate sa, že si takto odradíte časť čitateľov? Je to súčasť toho, ako nazerám na svet, na život, na druhých ľudí. Ja nemôžem odložiť svoj konštrukt sveta vo chvíli, keď hovorím o niečom z toho, o čom premýšľam. Som v Boha veriaci človek, pretože verím, že toto všetko má nejaký vyšší zmysel. Verím tomu, že všetko, čo vidíme a vnímame okolo seba, má Stvoriteľa. Tvrdenie, že Boh ako Stvoriteľ či Autor diela neexistuje, je pre mňa v rozpore s elementárnou logikou aj filozofiou, ako ľudským dlhodobým premýšľaním a hľadaním odpovedí na dôležité otázky v živote. A v momente, keď hovorím o ovsených vločkách alebo o vplyve jedla na naše zdravie, toto pre mňa nemôže byť bokom. Prosto to tak mám. Nechcem tým provokovať. Veda nedokáže dať odpoveď na otázku prečo.

Na svojom youtube kanáli máte rozhovor s americko-českou vedkyňou, rozoberáte jej výskumy a vedecké zistenia. Nakoniec jej nezaželáte veľa úspechov, zdravie či šťastie, ale veľa Božieho požehnania. Vo svete, ako ho chápem ja, je Božie požehnanie viac, ako želať zdravie, šťastie a lásku. Nepochopiteľné to môže byť pre ľudí, ktorí sa dali strhnúť tým myšlienkovým prúdom, že veda popiera Boha. Veda nepopiera Boha. Ak by som prijal konštrukt, že všetko je náhoda, tak by som mohol kedykoľvek urobiť čokoľvek a nikto ma za to nemôže trestať, súdiť. A nikto sa nemôže čudovať, že vybijem štyri zuby tomu, kto tvrdí, že v prírode silnejší vyhráva a všetko je náhoda, že život nemá zmysel a keď umrieme, tak je koniec. Ak by všetko bolo iba náhodné, tak nemáme žiadny dôvod robiť vedu, pretože veda je hľadaním odpovede na otázky, ako veci fungujú. Veda nedokáže dať odpoveď na otázku prečo. Prečo existuje život? Prečo existuje človek? Prečo sa nám prieči zlo, neprávosť? Prečo túžime po spravodlivosti? Prečo sa nám páči hudba alebo západ slnka? Prečo človek dokáže zomrieť za iného človeka? Veda ukazuje, že veci fungujú zmysluplne, že sa dajú opakovať, že sú tu pravidlá, že všetky procesy okolo nás majú pravidlá.

Doktor Bukovský pravidelne uverejňuje na youtube videá, kde odpovedá na otázky divákov, informuje o nových výskumoch, robí rozhovory s vedcami a radí, ako sa zdravo stravovať. Jedlo je len hmota, ale nie vždy s ňou vieme zaobchádzať. Buď to jedlo odmietame vnímať a hocičo do seba nahádžeme, na druhej strane je prehananý kult jedla, keď najviac energie, času venujeme tomu, aby jedlo bolo zdravé. Pre mňa sú to dva póly tej istej gule a tá guľa sa volá nevyrovnaný alebo narušený vzťah k jedlu. Ale aj vzťah k sebe a možno aj narušený systém hodnôt. Tí prví sem nemajú dôvod prísť. Ľudí, ktorým je jedno, čo jedia, máme veľmi málo a ja ich nemám rád. Sú to ľudia, ktorých sem niekto pošle. Manželka dá svojmu mužovi poukaz, aby za mnou prišiel. Ten príde, posadí sa a premáha sa. Prišiel len preto, aby mal doma pokoj od ženy. Takémuto človeku nemôžem pomôcť. Nemôžem pomôcť človeku, ktorý je za svojou stenou. Nemáme veľa ľudí ani z tejto kategórie, lebo oni ma zrejme považujú za človeka nedostatočne radikálneho. Nie som pre nich v tých orbitoch, v ktorých sa pohybujú oni.

Prečítajte si tiež: Dr. Bukovský o studených zemiakoch

Zodpovednosť za vlastné zdravie

Keď ideme k lekárovi, dúfame, že on prevezme zodpovednosť za naše zdravie, dá nám lieky, naordinuje vyšetrenia. Cítim sa požehnaný v tom, čo robím. Aj keď je to vlastne najťažší možný spôsob, ako pomáhať ľuďom, pretože ich odkazujem na ich vlastnú zodpovednosť. A snažím sa ich získať pre zodpovedné konanie. Ale súčasne platí, že som požehnaný aj tým, že pracujem s ľuďmi, ktorí už prichádzajú motivovaní a odhodlaní meniť svoj život. Keďže nie som súčasťou tzv. bezplatnej zdravotnej starostlivosti, ku mne si nechodia po lieky. Navyše, u mňa musí klient za to, čo získava, zaplatiť. Prečo nie ste súčasťou zdravotníckeho systému? Prečo ste z neho vystúpili? Rok som pôsobil v nemocnici a dvanásť rokov som učil na lekárskej fakulte. Nepôsobíte ako človek bez energie. Ste bývalý vrcholový športovec, píšete knihy, natáčate videá, chodíte často do médií, máte ambulanciu, ale systému sa vyhýbate. Pretože nemám energiu a čas na to, aby som bojoval so zástupom ľudí, ktorí reflexne reagujú na všetko, čo je potrebné urobiť, vetou: To sa nedá! Jednou z diagnóz našej krajiny je podľa mňa nedostatok ideálov. A keď niekto prináša ideál alebo nadšenie, ktoré nás môže povzbudiť alebo vytiahnuť vyššie, tak ho cynici zahádžu čiapkami. Prišiel som na to, že toto v sebe naozaj nemám. Cítim sa ako rebel, ale nedokážem z tej pozície rebela meniť systém zvnútra. Nedokážem mu ani dávať „zvnútra“ impulzy k pozitívnym zmenám. Som skôr narušiteľ, človek, ktorý systém narušuje zvonka. Nedokázal som byť „reformovaným kaprom“, stal som sa šťukou v rybníku. Reakcie bývajú aj veľmi podráždené.

Hovoríte, že v tejto krajine je nedostatok ideálov. V našej krajine mi chýbajú spoločné ideály, ktoré by nadchli ľudí a ku ktorým by sme dokázali ísť bez toho nášho: To sa nedá! Ideálna situácia napríklad v medziľudských vzťahoch je, ak ľudia v obchode do seba netresknú nákupným košíkom, ak si dajú prednosť tam, kde sa stretávajú, ak sa usmejú, aj keď sa nepoznajú, keď sa k sebe slušne správajú, aj keď k tomu nemajú nijaký utilitárny dôvod. Ideál je, keď v spoločnosti platia nielen písané, ale aj nepísané pravidlá. Ideál je, keď ľudia po sebe v kine nenechajú rozhádzané pop-corny a prázdne fľaše. Ideál je, keď sa ľudia správajú morálne aj vtedy, keď sa nikto nedíva. Veľa mladých lekárov odchádza zo Slovenska, lebo zdravotnícky systém dobre nefunguje. Vy ste tiež mali problém so systémom, ostali ste, píšete knihy, vystupujete v médiách, dávate platené konzultácie. Ja im nemám čo povedať. Nemám prečo moralizovať. Pozorujem to veľmi zarmútený, ale bez výčitky. Z jednej strany je to prejav ich slobodnej vôle a z druhej strany je to prejav frustrácie, že slušní ľudia tu nevidia nádej. Skutočnosť je oveľa horšia, ako si človek, ktorý je mimo systému, vie predstaviť. Každý z nás, kto zažíva nejaký kontakt so zdravotníctvom, má skúsenosti rôzneho charakteru. Naša dobrá skúsenosť je zvyčajne založená na výnimočných situáciách, na výnimočných ľuďoch. Naša dobrá skúsenosť je výnimkou. A vďaka Bohu za tie výnimky! A len z nejakých zvláštnych dôvodov a z Božej milosti sa to ešte celé nezrútilo. Ešte stále tá tkanina nejako drží, lebo ešte stále je tam trochu tých pevných vlákien, ktoré to celé držia. A keď na ne narazíte, máte dobrý pocit. Ale za posledných tridsať rokov sa v tom systéme nič pozitívne nedialo, bola tam len jedna epizóda, jeden náznak odvahy a odhodlania to riešiť, ale cynici, vyrušená štátna správa a ohrozené elementy toho systému prevážili a celá reforma doktora Zajaca bola zvrátená, rozvrátená.

Problémy v zdravotníctve

Pre lekára, ktorý musí denne vybaviť množstvo pacientov, však musí byť aj problém stíhať sledovať to všetko. Ja viem, že to nestíhajú. To sa nedá. Treba sa pomodliť, keď idete do nemocnice alebo do zariadenia zdravotnej starostlivosti, aby ste narazili na človeka, ktorý je slušný, poctivý, ktorý sa aspoň trochu vzdeláva, ktorý neberie svoju prácu ako rutinu a neberie pacienta ako obal na diagnózy a vyšetrenia alebo ako entitu, ktorá ho vyrušuje a ktorú treba „nejako“ vyriešiť. Nie je normálne a nie je v ľudských silách, aby jeden obvodný lekár vybavil päťdesiat pacientov denne. Ide to na úkor pacienta aj lekára. Čo s vyhorenými lekármi a sestrami? Veľká časť toho problému v systéme spočíva aj v skutočnosti, že sa tu vôbec nikto na úrovni zdravotnej starostlivosti nezaoberá témou starostlivosti o ľudí, ktorí zabezpečujú systém zdravotnej starostlivosti. Veľká časť lekárov a zdravotného personálu je skutočne vyhorená. Systém je cynický k takýmto témam aj k týmto ľuďom. Porovnajme to s benefitmi, ktoré v našej krajine dostávajú policajti alebo sudcovia. O ich práci sa dá diskutovať, do akej miery je vyčerpávajúca, napríklad v porovnaní s prácou poctivého chirurga, ktorý denne strávi štyri a viac hodín na operačnej sále. Starostlivosť o lekárov a zdravotnícky personál je neporovnateľne horšia. Koľko dovolenky, kúpeľov a koľko pozornosti by si od systému zaslúžila zdravotná sestra, ktorá slúži tri nočné služby za týždeň? Ja tu nevidím ani len porovnateľné pozície!

Mikrobiota a črevný nervový systém

Vráťme sa ešte k mikrobiote a črevnému nervovému systému, ktorý sa dnes považuje za druhý mozog. Veľa vecí. Okrem iného aj to, že pri ťažkých životných situáciách a rozhodnutiach by sme mali počúvať, čo nám hovorí črevo. Napríklad včera som mal klientku, ktorá mi povedala, že jej zdravotné a tráviace ťažkosti vznikli na jednej svadbe, kde vypila trochu alkoholu, ktorý inak vôbec nepije. A aj zjedla toho viac. Už večer, keď si líhala, bez toho, aby sa cítila zle, si uvedomovala, že to prehnala, nemala nad tým kontrolu. Ráno sa zobudila v zlom stave. Už večer jej črevný nervový systém, nie mozog, komunikoval, že sa začali diať veci, ktoré povedú k problémom. Takto to je, sme vybavení na to, aby sme správne konali, mohli sa orientovať v tomto obrovskom chaose. Príroda sa nám často javí ako dokonalá, ale v prírode sa aj vraždí, bojuje, tečie krv, sú zemetrasenia, tornáda, vírusy… Príroda je aj chaos v našom živote, ale my sme vybavení neuveriteľnými nástrojmi na to, ako porozumieť týmto vplyvom a nájsť cestu pre seba. Už len to, že sme ako ľudstvo bez akýchkoľvek laboratórií objavili, čo sa dá jesť a čo sa s čím dá kombinovať, čomu sa treba vyhnúť a čoho treba zjesť iba málo, je fascinujúce a potrebujeme používať aj túto našu historickú skúsenosť.

Kým neboli známe niektoré poruchy tráviaceho systému, mnohí ľudia absolvovali rôzne vyšetrenia, ale napokon ich gastroenterológ poslal za psychiatrom. Že tie problémy majú iba v hlave. Dnes sú známe rôzne intolerancie, alergie, syndrómy. Takže ľudia dostanú odpoveď, ako sa liečiť či stravovať. Ale aj vy odporúčate, aby sme sa okrem liečby či zmeny stravy venovali aj modlitbe, meditácii či psychoterapii. Tie veci sú vzájomne prepojené. Smútok, frustrácia, apatia, nespokojnosť aj žiarlivosť, hnev, agresivita, nespokojnosť v živote, negatívne hodnotenie svojho života - môžu spustiť tráviace problémy. A tráviace problémy a dysbióza, teda nepriaznivo zmenené vnútorné prostredie tráviaceho traktu, môžu tieto stavy vyvolať alebo zhoršiť. Jedno môže spustiť to druhé a potom sa vzniknutý bludný kruh neustále posilňuje. Tráviace problémy môžu spustiť depresívne stavy, úzkosť, panické ataky a mnoho ďalších vecí vrátane Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Prvé degeneratívne zmeny, ktoré sú typické pre Alzheimerovu chorobu, nachádzame v črevnom nervovom systéme. Najprv sa pokazí nervový systém v črevách, potom sa pokazí nervový systém v lebke. Psychohygiena je dôležitá súčasť riešenia tráviacich problémov. Dôkaz: v Holandsku je už niekoľko rokov zdravotnou poisťovňou hradená na hrubé črevo orientovaná hypnóza ako oficiálne uznaná liečebná metóda pre syndróm dráždivého dysfunkčného hrubého čreva. A máme množstvo iných dôkazov: ľudia, u ktorých je potrebné nasadiť antidepresíva, zažívajú počas úvodu do tejto terapie vážne tráviace turbulencie, ktoré predtým nemali. Rovnako sa to deje pri vysadzovaní antidepresív.

Zelerová šťava: Zázračný liek alebo podvod?

Na našom knižnom trhu sa teraz objavila kniha Zelerová šťava od Anthony Williama. Vydalo ju renomované knižné vydavateľstvo a v tej knihe sa tvrdí, že zelerová šťava nás vylieči takmer zo všetkého. Vy v tejto veci podávate podnet na prokuratúru. Áno, podávam trestné oznámenie a dávam aj podnet na Úrad verejného zdravotníctva. Musím sa ozvať. Nepamätám sa na podobný prípad, veď internet je plný "zázračných liekov" a aj v kníhkupectvách je veľa podobných kníh. Takých kníh je veľmi veľa, ale toto je pre mňa už za hranicou. Keď sa na knihu napíše, že zelerová šťava je „najúčinnejší liek našich čias, ktorý uzdravil milióny ľudí na svete“, tak to je kniha, pred ktorou treba varovať. Lebo tá veta sama osebe skrýva v sebe toľko klamstva a podvodu, že som sa musel ozvať. Keď otvoríte tú knihu, dozviete sa, že pitie zelerovej šťavy lieči desiatky diagnóz vrátane rakoviny či porúch príjmu stravy. A ja za tým hneď vidím napríklad mladú ženu, ktorá trpí anorexiou a ktorá si povie: dobre, tak ja budem piť každý deň pol litra zelerovej šťavy a vyliečim si anorexiu. Keď to píšu v knihe, musí to byť pravda. Ja za tým vidím nielen oklamaných, ale aj poškodených ľudí. Keby aspoň Úrad verejného zdravotníctva vydal nejaké varovné stanovisko, aj to by som bol príjemne prekvapený. A dávalo by mi to istú iskru nádeje a zadosťučinenia. Ja som už o tom hovoril v Teleráne Markízy, v Rádiu Slovensko a mám to na videu, ktoré si pozrelo okolo 20 000 ľudí. Nemyslím si, že sa táto informácia nedostala do uší niekomu kompetentnému, ale nevidím zatiaľ žiadnu reakciu.

Otázky a odpovede s MUDr. Igorom Bukovským

Hladovanie je pre väčšinu ľudí prospešné, závisí, akú má formu. Raňajkovať? Piť kravské mlieko? To je komplexnejšia téma, ale pre väčšinu ľudí platí „nie“. Maslo? Pôst, občasné hladovanie? Hladovanie je pre väčšinu ľudí prospešné, závisí, akú má formu. Ak trvá krátko a pravidelne sa opakuje, je to tá najlepšia forma, ktorú môžem odporučiť. Smoothie? Celozrnná múka? Rozmrazovaný chlieb? Nakupovať v supermarketoch? Miešať ovocie so zeleninou? Jesť probiotiká? Rastlinné mlieka? Ako ktoré. Bezlepková diéta pre neceliatikov? Jesť šesťkrát denne? Kváskový chlieb? Móda. Piť ráno nalačno vodu s citrónom? Radšej nie. Piť počas jedla? Nie veľa. Radšej pred jedlom, ale nie je dobré po jedle ostať smädný. Stravovanie podľa krvných skupín? Používať kokosový olej? Možno na popraskanú kožu na pätách a na galusky bicykla, nie však ako potravinu, aspoň nie veľa a často. Analýza dát z minulého týždňa ukázala, že kokosový tuk je napríklad pre cievy horší ako palmový.

Imunita a strava

Diana: ak nebolo urobene dokladne imunologicke vystrenie, odporuam - treba zistit, ktora forma imunity je oslabena.. z toho, co pisete, sa to javi ako porucha skor v bunkovej (celularnej) zlozke, ale to len strielam od pasa.. v takych pripadoch pomaha beta-glukan (naturalna ryza, hliva, ovsene vlocky, banan), vitamin D, probiotika, zinok a vela prirodnych karotenoidov - tak do boja! uz vraj nadcasujem, tak sa musim rozlucit - dakujem Vam velmi pekne za doveru a zaujem, vazim si Vase otazky aj povzbudenia :-) velmi ma mrzi, ze som nestihol vsetko, ostalo vela dolezitych veci otvorenych, ale to by sme asi nestihli ani keby som tu ostal pisat do noci.. to len svedci to tom, kolko roznych veci nas trapi a aki sme krehki..

Strava pre štítnu žľazu

Pekný deň, p.doktor viete mi poradiť zo stravou podporujúcou funkciu štítnej žľazy a naopak stravu ktorej sa vyvarovať?Na upresnenie mám diagnostikovanú zníženú funkciu a užívam syn.hormóny. SK: uz som tu spominal napriklad selen..

Prekyslenie organizmu a pálenie záhy

Dobrý deň prajem, môžem sa spýtať, čo by ste mi poradil niečo pri prekyslení organizmu a pálení záhy, užívam dlhodobo chlorelu, indický skorocel-vlákninu, kyslomliečne výrobky, veľa športujem, nadváha ma netrápi, ale v poslednej dobe trávenie, mám 34r, mám navštíviť gastroenterológa, alebo stačí ešte lepšia úprava stravy? Zuzana: asi by som naozaj odporucil konzultaciu s gastroenterologom.. prekyslena urcite nie ste! :-) nech sa nezabudne na vystrenie na celiakiu - najcastejsia skupina s novodiagnostikovanou celiakiou su prave zeny vo veku 30 - 40 rokov.. v tomto smere Vam vsak zelam radsej negativny vysledok!

#