Bryndza je mäkký, slaný syr, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Hoci sa dá bežne kúpiť v obchodoch, domáca výroba ponúka jedinečnú možnosť prispôsobiť si chuť a zloženie presne podľa vlastných preferencií. Tento článok vás prevedie procesom domácej výroby bryndze krok za krokom, od získania kvalitných surovín až po finálny produkt.
Čo je bryndza a prečo si ju vyrobiť doma?
Bryndza je tradičný slovenský ovčí syr, ktorý sa vyrába z hrudkového ovčieho syra. Vyznačuje sa jemnou, roztierateľnou konzistenciou a charakteristickou slanou chuťou. Existujú aj varianty z kravského mlieka, alebo ich kombinácie, ale pravá bryndza je výlučne z ovčieho mlieka.
Dôvodov, prečo sa pustiť do domácej výroby, je viacero:
- Kontrola kvality: Sami si vyberáte suroviny a máte prehľad o celom procese, čo zaručuje, že bryndza bude vyrobená z kvalitného mlieka bez pridaných konzervantov a umelých látok.
- Prispôsobenie chuti: Domáca výroba umožňuje experimentovať s množstvom soli a stupňom zrenia syra, čím si môžete vytvoriť bryndzu presne podľa vašej chuti.
- Zábava a uspokojenie: Výroba vlastnej bryndze môže byť zaujímavý a obohacujúci zážitok. Pocit, keď si vychutnáte vlastnoručne vyrobený syr, je na nezaplatenie.
- Podpora lokálnych farmárov: Ak máte možnosť nakupovať ovčie mlieko priamo od lokálnych farmárov, podporíte tým regionálnu ekonomiku a zabezpečíte čerstvé a kvalitné suroviny.
Suroviny a pomôcky potrebné na výrobu bryndze
Na výrobu domácej bryndze budete potrebovať:
- Ovčí hrudkový syr: Základná surovina na výrobu bryndze. Kvalita syra priamo ovplyvňuje výslednú chuť a textúru. Ak nemáte prístup k ovčiemu syru, môžete použiť aj kravský hrudkový syr, ale výsledok bude chuťovo odlišný. Je možné použiť syr feta, alebo syr balkánsky. Feta je rozšírená takmer celosvetovo. Robil som bryndzu koziu - z kozej hrudky (čerstvého kozieho syra). Špecifický pach kozieho mlieka/syru je záležitosťou pastvy / krmiva a spôsobu chovu kôz, veľa krát som jedol kozí syr taký, že som nepocítil žiadnu kozinu.
- Soľ: Na dochutenie bryndze. Používajte kvalitnú morskú soľ alebo kamennú soľ bez pridaných jódu. Podľa hmotnosti syra pridáme soľ, základná dávka je 2 %; teda na 1 kg syru 20 g soli. Vyššou dávkou sa zlepší trvanlivosť. Chuťovo sa dá ísť do 4 - 5 % soli, ale osobne doporučujem dodržať najviac 4 % (= 40 g soli na 1 kg syra). DÔLEŽITÉ! Ak pracujeme s fetou, balkánskym syrom, prípadne už aj čerstvý syr ktorý používame je nasolený, dávku soli primerane znížime!
- Voda (voliteľné): Na úpravu konzistencie bryndze. Používajte prevarenú a vychladenú vodu.
Z pomôcok budete potrebovať:
Prečítajte si tiež: Nátierky pre labužníkov
- Nádoba na miešanie: Dostatočne veľká misa na zmiešanie syra a soli.
- Lyžica alebo vareška: Na miešanie ingrediencií.
- Mlynček na mäso alebo robot s nožmi: Na rozomletie hrudkového syra. (Alternatívne, syr môžete aj ručne rozdrobiť.) Posolený syr posekáme v sekáčiku, pri väčšom množstve pomelieme v mäsovom mlynčeku. Ak si nie sme istý dávkou soli, na prvý krát nasolíme málo a po zomletí môžeme ešte soľ pridať a ešte raz premlieť a tak zamiešať.
- Sitko alebo plátno (voliteľné): Na odkvapkanie prebytočnej srvátky (ak je syr príliš vlhký).
- Uzavárateľná nádoba: Na uskladnenie hotovej bryndze.
- Chladnička: Na uskladnenie syra a bryndze počas zrenia.
Postup krok za krokom
1. Príprava hrudkového syra (ak nemáte hotový)
Ak nemáte k dispozícii hotový hrudkový ovčí syr, musíte si ho najprv pripraviť. Tento proces je síce časovo náročnejší, ale zaručí vám maximálnu kontrolu nad kvalitou vstupnej suroviny. Postup je nasledovný:
- Získanie ovčieho mlieka: Použite čerstvé, nepasterizované ovčie mlieko od dôveryhodného zdroja. Pasterizované mlieko nie je ideálne, ale v núdzi sa dá použiť.
- Zohriatie mlieka: Mlieko zohrejte na teplotu približne 32-35°C. Použite hrniec s hrubým dnom, aby sa mlieko nepripálilo.
- Pridanie syridla: Pridajte syridlo (enzým, ktorý spôsobuje zrážanie mlieka). Dávkovanie sa riadi podľa inštrukcií na obale syridla. Syridlo môžete zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo online. Dôležité je použiť správne množstvo syridla, aby sa syr správne zrazil.
- Zrážanie mlieka: Nechajte mlieko stáť pri izbovej teplote, až kým sa nezrazí a nevytvorí sa tuhá hmota - syrenina. Tento proces trvá približne 1-2 hodiny.
- Krájanie syreniny: Syreninu nakrájajte na malé kocky (cca 2-3 cm). Tým sa uvoľní srvátka.
- Zohrievanie syreniny: Jemne zohrievajte syreninu na teplotu 38-40°C. Pomaly miešajte, aby sa kocky syreniny nezlepili.
- Odkvapkanie srvátky: Syreninu preložte do plátna alebo sitka a nechajte odkvapkať srvátku. Tento proces môže trvať niekoľko hodín, alebo aj cez noc.
- Tvarovanie hrudky: Odkvapkanú syreninu zviažte v plátne a zaveste, aby sa úplne zbavila srvátky a vytvorila sa tuhá hrudka.
2. Zrenie hrudkového syra (dôležitý krok pre chuť)
Čerstvo vyrobený hrudkový syr je potrebné nechať dozrieť. Doba zrenia ovplyvňuje chuť a textúru bryndze. Čím dlhšie syr zreje, tým bude chuť výraznejšia a pikantnejšia. Ak je úplne čerstvý, môžeme no nechať dozrieť v chlade a suchu (pri uskladnení v chladničke položiť do misky a 1-2 x denne vyliať prípadne uvoľnenú vodu).
- Skladovanie: Hrudkový syr uložte do chladničky. Ideálne je umiestniť ho na misku a prikryť čistou utierkou alebo papierovou servítkou. Dbajte na to, aby syr nebol uzavretý v nepriedušnej nádobe, pretože by sa mohol zapariť a skaziť.
- Doba zrenia: Syr nechajte zrieť v chladničke minimálne 2-3 dni, ideálne však 5-7 dní. Počas zrenia syr pravidelne kontrolujte a odstraňujte prípadnú uvoľnenú srvátku.
- Kontrola zrelosti: Zrelý syr by mal byť na dotyk pružný a mal by mať jemne kyslastú vôňu. Ak sa na syre objavia plesne, odstráňte ich.
3. Spracovanie hrudkového syra na bryndzu
Po dozretí hrudkového syra nasleduje samotné spracovanie na bryndzu. Existuje niekoľko spôsobov, ako to dosiahnuť:
- Mletie: Najbežnejší spôsob je pomletie syra na mlynčeku na mäso. Použite stredne hrubú dosku na mletie.
- Sekanie v robote: Alternatívou je použitie robota s nožmi, ktorý syr naseká na jemnejšiu konzistenciu.
- Ručné drobenie: Ak nemáte k dispozícii mlynček ani robot, môžete syr ručne rozdrobiť vidličkou alebo prstami. Tento spôsob je síce prácnejší, ale výsledok je rovnako dobrý.
4. Solenie a miešanie
Rozomletý alebo rozdrobený syr preložte do misy a pridajte soľ. Množstvo soli závisí od vašej chuti a od slanosti samotného syra. Začnite s menším množstvom (napríklad 20 g soli na 1 kg syra) a postupne pridávajte, kým nedosiahnete požadovanú slanosť. Dôkladne premiešajte, aby sa soľ rovnomerne rozložila.
5. Úprava konzistencie (voliteľné)
Ak je bryndza príliš hustá, môžete ju zriediť prevarenou a vychladenou vodou. Pridávajte vodu po malých dávkach a neustále miešajte, kým nedosiahnete požadovanú konzistenciu. Niektorí výrobcovia pridávajú aj trochu čerstvej srvátky, aby bryndza získala jemnejšiu chuť.
Prečítajte si tiež: Tradičné slovenské jedlá
6. Uskladnenie a zrenie bryndze
Hotovú bryndzu preložte do uzatvárateľnej nádoby a uložte do chladničky. Bryndza zreje aj po vyrobení, takže jej chuť sa bude postupne meniť. Optimálna doba zrenia je 1-2 týždne. Počas zrenia bryndzu pravidelne kontrolujte a premiešajte. Bryndzu môžeme používať, trvanlivosť v chlade je zhruba 1 -2 týždne. Preto ak robíme vo väčšom množstve a chceme ju uchovať dlhšie, po dozretí uložíme do mrazničky. Mrazená bryndza nemení chuť, na haluškách či inej teplej kuchyni to nepoznať, možno trošku inak chutí "za surova" v pomazánkach.
Tipy a triky pre dokonalú domácu bryndzu
- Kvalita mlieka je kľúčová: Používajte len čerstvé a kvalitné ovčie mlieko od dôveryhodného zdroja.
- Dbajte na hygienu: Pri výrobe bryndze dbajte na maximálnu hygienu, aby ste predišli kontaminácii syra.
- Experimentujte s chuťou: Nebojte sa experimentovať s množstvom soli a dobou zrenia, aby ste si vytvorili bryndzu presne podľa vašej chuti.
- Využite bryndzu v kuchyni: Domáca bryndza je skvelá nielen samotná, ale aj ako prísada do rôznych jedál, ako sú halušky, pirohy, nátierky a šaláty.
- Skladujte správne: Bryndzu skladujte v chladničke v uzatvárateľnej nádobe. Skúste použiť iný zdroj mlieka alebo znížiť množstvo syridla.
- Bryndza sa kazí: Dbajte na hygienu pri výrobe a skladujte bryndzu v chladničke v uzatvárateľnej nádobe.
Bryndza v slovenskej kuchyni
Bryndza má v slovenskej kuchyni nezastupiteľné miesto. Používa sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú:
- Bryndzové halušky: Najznámejšie slovenské jedlo, halušky s bryndzou a slaninou. Bryndzové halušky mám ako správny Valach úplne najradšej zo všetkých jedál. Je nesmierne jednoduchý a napriek tomu ich veľa ľudí nevie pripravovať. Celá príprava halušiek nám zaberie tak 15 minút, preto je ale dôležité mať prácu pekne zorganizovanú. Nezabudnite hneď na začiatku v rámci prípravy na slaninku. Počas toho ošupané zemiaky nastrúhame na jemnú kašu. Osolíme a začneme do kaše pridávať hladkú múku. Haluškové cesto je potrebné dobre vypracovať, aby nebolo moc riedke, ale naopak ani husté. Výsledné cesto musí byť stále mierne lepivé a šťavnaté. Ak máme nedostatok múky a cesto je príliš riedke môžme si pomôcť jedným vajíčkom vmiešaným do cesta. Haluškové cesto máme hovové a voda začala vrieť. To je to správne načasovanie. Poďme sádzať. Ak by sme chceli byť veľmi tradičný tak si cesto rozprestrieme na lopárik a hádžeme ich štikaním priamo do vody nožíkom či lyžicou. My sme však už moderní a použijeme na tento úkol sádzadlo na halušky. Osobne používam značku Tupperware. Halušky budú hotové cca po 3 - 5 minútach od vyplávania na povrch. Pripravenú bryndzu si roztlačíme vydličkou, zalejeme 1dcl plnotučného mlieka a dobre premiešame. Nezabudnite halušky posypať čerstvými škvarkami preliať masťou. Halušky najlepšie chutia z kameniny.
- Bryndzové pirohy: Pirohy plnené bryndzou.
- Bryndzová nátierka: Nátierka z bryndze, cibule a korenia.
- Šúľance s bryndzou: Šúľance posypané bryndzou a poliate rozpusteným maslom.
- Bryndzové pagáče: Slané pečivo s bryndzou.
Okrem tradičných jedál sa bryndza dá použiť aj v modernej kuchyni, napríklad do šalátov, polievok a omáčok.
Alternatívne postupy a variácie
Existujú rôzne variácie postupu pri výrobe bryndze. Niektorí výrobcovia uprednostňujú použitie sušeného syridla, iní používajú tekuté syridlo. Niektorí nechávajú mlieko zraziť pri nižšej teplote, iní pri vyššej. Niektorí používajú mlynček na mäso, iní robot. Hlavné je nájsť si postup, ktorý vám najviac vyhovuje a s ktorým dosiahnete najlepšie výsledky.
Medzi variácie patrí aj pridávanie rôznych prísad do bryndze, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Chutné pečené zemiaky
- Bylinky: Pažítka, petržlen, kôpor.
- Korenie: Čierne korenie, červená paprika.
- Cibuľa: Jemne nakrájaná cibuľa alebo cesnak.
- Smotana: Pridanie smotany zjemní chuť bryndze.
Je dôležité poznamenať, že kvalita ovčieho mlieka má obrovský vplyv na výslednú chuť bryndze. Mlieko od rôznych plemien oviec sa môže výrazne líšiť v chuti a obsahu tuku. Tiež je dôležité, aby ovce boli zdravé a dobre živené. Mlieko od chorých alebo zle živených oviec nebude mať dobrú chuť a môže ovplyvniť kvalitu bryndze. Jarná paša pôsobí na ovce priam zázračne. Môže za to doslova živé krmivo spásané priamo na sviežich jarných pasienkoch, ktoré je plné životodarných enzýmov, vitamínov a liečivých substancií. Všetky tieto pozitíva sa odzrkadľujú aj na zvýšenej liečivosti ovčích produktov, najmä však bryndze. Prechod z náhradného zimného krmiva na živé jarné sa okrem vyššieho obsahu vitamínov a biologicky aktívnych látok odzrkadľuje najmä na podstatne zvýšenom obsahu najdôležitejších tukových látok - omega-3 mastných kyselín, ako aj konjugovanej linolovej mastnej kyseliny (CLA), ktorá sa tiež nazýva „odtučňovacia“ a má aj protirakovinové účinky. Na druhej strane sa zmenou krmiva zníži obsah nasýtených mastných kyselín - kyseliny myristovej a palmitovej, čím sa zníži aj riziko aterosklerózy. Týmto intenzívnym pasením ovčie výrobky získajú aj mimoriadne priaznivý pomer mastných kyselín omega-6 : omega-3 s hodnotou 2,06 : 1. Na jar má tráva najväčšiu silu, najviac živín.
- Plnotučná letná bryndza sa vyrába z čerstvého ovčieho hrudkového syra a čerstvého mliekarenského hrudkového syra vyrobeného z kravského mlieka. Obsahuje 46 % sušiny, obsah tuku v sušine je 50 %, obsah soli 1 - 2 %.
- Plnotučná zimná bryndza sa vyrába zo zmesi skladovaného (sudového) ovčieho syra a čerstvého mliekarenského hrudkového syra z kravského mlieka. Pri zmesovej bryndzi je väčšinou obsah ovčieho hrudkového syra aspoň 50 %.
Najčastejšie sa bryndza používa ako nátierka s rôznymi zeleninovými, koreninovými i mäsovými či vaječnými zložkami. Dá sa zároveň použiť aj ako plnka, napríklad do rozpolených uhoriek, paprík, jabĺčok, ale i do leča či rizota. Bryndza je výborná v kombinácii s novými zemiakmi, šalátom a žinčicou. Nesmieme zabudnúť ani na typicky slovenské jedlo, teda bryndzové halušky.
Bryndza a zdravie
Bryndza je bohatá na bielkoviny, vápnik a vitamíny skupiny B. Obsahuje aj probiotiká, ktoré sú prospešné pre trávenie. Avšak, kvôli vysokému obsahu soli by ju mali konzumovať s mierou ľudia s vysokým krvným tlakom. Bryndza vyrobená z nepasterizovaného ovčieho mlieka obsahuje viac ako 25 druhov probiotických živých kultúr. Tieto mliečne baktérie spracovávajú ovčie bielkoviny napríklad na biopeptidy, ktoré spolupôsobia na znižovanie krvného tlaku, znižujú cholesterol a majú imunostimulačné účinky.
Bryndza a regionálne rozdiely
Chuť a kvalita bryndze sa môžu líšiť v závislosti od regiónu, kde sa vyrába. Na Slovensku sú známe rôzne druhy bryndze, ako napríklad:
- Slovenská bryndza: Tradičná bryndza z ovčieho mlieka.
- Letná bryndza: Vyrába sa z mlieka oviec pasúcich sa na horských pasienkoch v lete.
- Zimná bryndza: Vyrába sa zo zmiešaného ovčieho a kravského mlieka.
Bryndza v slovenskej kultúre
Bryndza je viac ako len syr. Je to symbol slovenskej kultúry a tradície. Je súčasťou mnohých slovenských jedál a receptov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Bryndza je tiež dôležitou súčasťou slovenského folklóru a tradícií. Ján Hlavienka z Liptovského Jána tvrdí, že pasterizovaná z obchodov nemá s pravou bryndzou nič spoločné. Preto si ju nekupuje v obchode, ale vyrába doma.„Pasterizovaná a hlavne termizovaná bryndza, ktorú kúpite v obchode, je mŕtvy produkt. Neobsahuje žiadne živé mliečne baktérie. Pri tepelnej úprave sa všetko stráca. Preto si bryndzu robíme doma sami," povedal Ján Hlavienka z Liptovského Jána. LIPTOVSKÝ JÁN. Ovčí syr si donesú zo salaša. Je vraj taký dobrý, že ho musia schovať, aby ho nezjedli, lebo na bryndzu by nezostalo nič. Robievajú ju dvakrát za rok. Prvýkrát začiatkom leta a druhýkrát na jeseň. Hovorí sa, že najlepšia bryndza je májová. „V májovej je skrytá jar, rozkvitnuté lúky, kvety, vôňa začínajúceho sa leta a v jesennej celé leto aj kúsok jesene. Volá sa aj jasienka," prezradil J. Hlavienka a zreprodukoval pracovný postup výroby tradičnej slovenskej bryndze. Ako robili ovčí syr na salaši „Najskôr musia na salaši urobiť syr. Čerstvo nadojené ovčie mlieko precedia cez cedidlo do putery a vlejú do neho kľag. Je to vlastne kyselina žalúdočná. Voľakedy sa robila z teľacích žalúdkov, dala sa tam soľ a tam pekne vykvasila kyselina soľná so žalúdočnou. Teraz sa to volá syridlo. Potom sa mlieko nechalo kľagať, čiže vykysnúť," vysvetlil Ján Hlavienka a pokračoval: „Za dve-tri hodiny bača podložil pod puteru trojnožku, vyhrnul si rukávy a urobil hrudku syra. Dal ju do plachtičky vycediť. Kvapkala z neho tekutina, ktorá sa volá srvátka alebo psiarka, lebo sa dávala psom a kŕmili ňou aj prasce. To, čo zostalo v putere, keď bača vybral hrudu syra, sa nalialo do medeného kotla, uvarilo a bola z toho žinčica. Keď syr odkvapkal, vybral ho z plachtičky a po takýto syr si na salaš chodili majitelia oviec. Za každú dojnú ovcu, ktorá je na salaši, dostal majiteľ asi päť kilogramov syra." Ako robia doma bryndzu Doma položili ovčí syr na dosku, prikryli ho čistým obrúskom a nechali ešte dva-tri dni dozrievať. Dozrieva tak, že vypúšťa srvátku a robia sa na ňom diery ako na špongii. Je veľmi dôležité vystihnúť pravý čas, kedy syr dozrel. Keď sa zomelie ešte nedozretý, je bryndza horká a nedá sa jesť. Či už dozrel, skúša Ján Hlavienka tak, že do neho strčí paličku. Keď sa syr na ňu nelepí, znamená to, že dozrel. „Keď ho rozrežem na polovicu, má diery ako ementál. Zvrchu ho oškriabem, odvážim, na jeden kilogram syra dám jednu polievkovú lyžicu soli a pomeliem ho na mäsovom mlynčeku s najmenšími dierkami. Potom ho ručne miesim ako chlieb až dovtedy, kým sa nelepí. Urobím naň krížik ako na chleba, zakryjem a uložím na 24 až 48 hodín do špajze. Znova ho pomeliem na mäsovom mlynčeku a znova premiesim. A bryndza je hotová," povedal J. Hlavienka a dodal: „Kedysi sa bryndza dávala do geliet, alebo do inej nádoby a zaliala sa šmalcom, čiže bravčovou masťou aby sa tam nedostal vzduch a bryndza nesplesnivela. Ale my ju dávame do mikroténových vreciek a potom do mrazničky. Je to praktické, lepšie sa skladuje a rýchlejšie rozmrazí. V mrazničke vydrží bryndza aj niekoľko rokov. Mali sme aj trojročnú a nepokazila sa." Jedli ju Kelti aj gróf Dracula Ján Hlavienka prezradil nielen to, ako bryndzu doma vyrábajú, ale aj niečo o jej histórii. Priniesol škatuľu plnú kníh o ovčiarstve a výpiskov z novín. Vyplynulo z nich, že niečo podobné ako bryndzu jedli už Kelti, lebo bryn znamená vrch, čiže bryndza by sa dala preložiť ako syr z vrchov. Zrejme ju mal na jedálnom lístku aj gróf Dracula, lebo bryndzu vyrábali aj v Rumunsku, kde ju volali branža. Odtiaľ ju na Slovensko doviezli valasi aj s ovečkami, ktoré podľa nich nazvali valašky. Ale prví bryndziari na Slovensku neboli Liptáci, ale Staroturanci. Prvýkrát sa však údajne pokúsili vyrobiť bryndzu v Liptove. Postupne výrobný proces stále zdokonaľovali a vylepšovali, až vznikla originálna slovenská bryndza. V dnešnej podobe ju vynašiel Teodor Vallo, ktorý namiesto soli pridal do nej po mnohých pokusoch špeciálne upravený soľný roztok. Prvú bryndziareň na Slovensku založil mäsiar a obchodník Ján Vagač v Detve v roku 1787, o pár rokov vznikli bryndziarne v Zvolenskej Slatine a Zvolene. V Liptove založil bryndziareň v roku 1850 Peter Makovický. Bryndza z nej putovala až do Ruska a pochutil si na nej aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Syn Petra Makovického, tiež Peter, výrobu bryndze rozšíril a zmodernizoval. V rodinnej tradícii pokračoval aj vnuk Petra Makovického Peter Lajda. Ovčie je zdravšie ako kravské Ján Hlavienka hovoril aj o prednostiach ovčieho mlieka. „Je oveľa zdravšie ako kravské alebo kozie. Dočítal som sa, že vitamímu C má dokonca štyrikrát viac ako kozie či kravské. Obsahuje aj viac bielkovín, vápnika, fosforu či železa. Preto ovčie mlieko považovali naši predkovia aj za liek. V Kaukaze sa traduje, že ovčie mlieko je elixírom zdravia a dlhovekosti. Robia tam z neho kaukazský kefír, ktorý má podobné zloženie ako naša bryndza. Výskumy dokázali, že tradičná tepelne neupravovaná bryndza obsahuje látky, ktoré podporujú trávenie, posilňujú imunitný systém a pôsobia preventívne proti rôznym alergiám, astme, cukrovke, obezite, infarktu, rakovine a ďalším chorobám. Pasterizáciou, čiže tepelným spracovaním, sa mnohé užitočné baktérie a vitamíny zničia. Bryndza z pasterizovaného mlieka teda už nie je aj liekom, ale iba potravou. Neobsahuje žiadne živé mliečne baktérie. Je iba obyčajným syrom, chuťovo imitujúcim slovenskú bryndzu," tvrdil Ján Hlavienka a svoje tvrdenia podopieral výstrižkami z novín a citáciami odborníkov - profesora Libora Ebringera a Jozefa Podoláka. Toľká romantika. Ovce pasúce sa na lúkach a pasienkoch. Tak vyzerá Slovensko v romantických spomienkach folkloristov. V dávnej minulosti sa ovce chovali hlavne ako zdroj mäsa, vlny a kože. Chov oviec kvôli mlieku sa rozmohol až v období valaskej kolonizácie v období 15. až 17. storočia. Pôvodne sa bryndza vyrábala len z ovčieho mlieka. Túto informáciu si treba zapamätať, pretože sa k nej ešte vrátime. Prvé bryndziarne pracovali sezónne, keď bol dostatočný prísun hrudového - fermentovaného syra zo salašov. Z toho vyplýva, že bryndza bola sezóna záležitosť, podobne ako napríklad burčiak. Významným strediskom syrárstva a výroby bryndze bol od 17. storočia Liptov. Bryndza sa rýchlo stala veľmi obľúbeným syrovým produktom a už od spomínaného 17. storočia sa postupne stávala súčasťou slovenského jedálnička. Bryndza však bola relatívne drahý produkt a nie každý si ju mohol dovoliť. Výroba bryndze totiž nebola lacná. Bryndza nikdy nebola súčasť každodenného jedálnička chudobných Slovákov, ako sa nám to snažia v súčastnosti nahovoriť idealistickí folkloristi. Pôvodne bola bryndza tvrdý syr, ktorý predajca rezal nožom a vážil na mincieri. K zásadnému obratu v štruktúre bryndze a jej premene z tvrdého syra na mäkkú treciu bryndzu dochádza až na konci 19. storočia. Niekedy okolo roku 1882 vynašiel obchodník a spolumajiteľ bryndziarne v Detve, Teodor Wallo, technológiu mäkkej rozotierateľnej bryndze, ktorá spočívala v tom, že správne vyzretý ovčí syr bol dokonale rozotrený na valcoch, pričom jeden sa otáčal pomalšie a druhý zasa rýchlejšie. Získané informácie môžeme zhrnúť do nasledovného konštatovania. Bryndza bola pôvodne vyrábaná len z ovčieho mlieka. Bryndza bola sezónna a relatívne drahá záležitosť. Pôvodne bola bryndza tvrdý syr a až na konci 19. V súčasnosti však väčšina Slovákov pravú ovčiu bryndzu nikdy neochutnala, aj keď idealistickí folkloristi tvrdia, že bryndzové halušky sú slovenské národné jedlo. Dôvod je jednoduchý. Tieto lobistické skupiny nás dokonca dlhodobo presviedčajú, že nepasterizované kravské a ovčie mlieko je zdraviu škodlivé. 1. Fermentovaný ovčí syr. Potrebujeme si zohnať, najlepšie priamo zo salaša, čerstvý prekysnutý, to znamená fermentovaný, ovčí syr. Kvalitná bryndza sa vyrába tradičnou receptúrou zrenia syra, fermentáciou, (unikátny patent prírody), pri ktorej sa množia dobré baktérie a kvasinky, z ktorých väčšiny má probiotické účinky. Foto: Ján Záborský. 2. 3. Syr pomelieme na mäsovom mlynčeku. Foto: Ján Záborský. 4. Pridáme 2%soli. 5. Osolenú a pomletú syrovú zmäs dobre rukami hnetieme ako cesto. Foto: Ján Záborský. 6. Bryndzová zmes z ovčieho a kravského hrudkového syra nie je problém. Len to nie je pravá bryndza a má iné senzorické vlastnosti (vôňu a chuť) ako bryndza z ovčieho mlieka, a preto by ju bolo treba nazývať inak. Už pred 200 rokmi pri začatí výroby súčasnej jemnej roztierateľnej bryndze boli výrobcovia bryndze nútení prebytkový ovčí syr z letnej sezóny skladovať aj na zimné obdobie a robilo sa to jeho nasolením so 4 percentami kuchynskej soli a skladovaním v chlade. Pravá bryndza je vyrobená z čistého nepasterizovaného a nehomogenizovaného mlieka a takúto zaraďujeme medzi tzv. probiotické funkčné potraviny.