Vianoce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov roka, slávené miliardami ľudí po celom svete. Pre kresťanov predstavujú oslavu narodenia Ježiša Krista, zatiaľ čo pre mnohých iných sú sviatkami pokoja, mieru a štedrosti strávenými v kruhu rodiny. Hoci sa moderné Vianoce prispôsobujú trendom zo zahraničia, v mnohých krajinách stále pretrvávajú pôvodné tradície a zvyky, ktoré tvoria jedinečnú atmosféru týchto sviatkov.
Štedrý deň a zvyky na Slovensku
Vianočné sviatky majú svoje korene v oslavách zimného slnovratu, kedy sa 25. december oslavoval ako deň znovuzrodenia Slnka. V 4. storočí kresťanská cirkev stanovila tento dátum ako deň narodenia Ježiša Krista. V priebehu 19. storočia sa Vianoce postupne menili na rodinnú a spoločenskú udalosť. Mnohé tradície, ako dávanie darčekov, bdenie a pôst, pohostenie a dávanie almužny, pečenie vianočiek, krájanie ovocia, koledovanie či ustielanie slamy na podlahe, pochádzajú ešte zo stredoveku.
Celé sviatočné obdobie začína adventom, radostným očakávaním príchodu Spasiteľa. Advent zahŕňa duchovnú prípravu na Vianoce a zapaľovanie štyroch sviečok počas štyroch nedieľ. Predtým to bola doba prísneho pôstu so zákazom ženiť sa, zabávať sa a hodovať. Sláviť začíname na Štedrý deň, vigíliu alebo viliju, teda v predvečer sviatku 25. decembra. Nasleduje Prvý sviatok vianočný, Slávnosť narodenia Pána, a 26. december, Druhý sviatok vianočný, Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke. Vianočná doba však trvá do sviatku Zjavenia Pána 6. januára.
Tradície Štedrého dňa
Tradícia Štedrého dňa hovorí, že sa počas dňa pokračuje v pôste, je sa málo a výlučne bezmäsité pokrmy. Pôst trval buď do vykuknutia prvej hviezdy na oblohe, čo bol signál, že rodina môže zasadnúť k štedrovečernej hostine, v iných rodinách či kultúrach sa najskôr navštívila polnočná omša, ktorou končil pôst.
Štedrovečerný stôl bol symbolom prosperity. Podľa tradície sa malo na stole objaviť "devätoro jedál" zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Jedlám sa prisudzoval magický význam, na stole nesmel chýbať chlieb, vianočka, cesnak či cibuľa. Zvykom bola aj misa ovocia - čerstvých jabĺk a hrušiek, orechov, ale aj sušeného či kandizovaného ovocia. Misa symbolizovala tichú modlitbu za dobrú úrodu a vieru, že nový rok prinesie blahobyt.
Prečítajte si tiež: Okrúhly chlieb plnený dobrotami: Recepty
Jedným z mnohých zvykov bolo pod obrus dávať šupiny z kapra, mince - alebo pod taniere, odtiaľ putovali do peňaženky. Zabezpečiť mali dostatok peňazí po celý rok. Dodnes pretrváva vo väčšine slovenských domácností. Večeri predchádzala spoločná modlitba, inde príhovor najstaršieho člena rodiny alebo jej hlavy a prípitok s "ostrým". Gazdiná väčšinou namočila do medu strúčik cesnaku a urobila krížik členom rodiny. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a rozdal každému členovi rodiny, ktorý tvoril jej neoddeliteľnú súčasť.
Na stole nesmeli chýbať oblátky, med a cesnak, ktoré sa jedli pred večerou, aby sa zachovalo v rodine zdravie. A jablko sa krájalo priečne na polovicu ešte z iného dôvodu: ak jadrovník ukázal hviezdu, znamenalo to šťastie a zdravie po celý rok, ak krížik, rodinu mala podľa povery "navštíviť" choroba alebo smrť.
Nasledovala tradičná kapustnica, ktorá obsahovala buď huby a sušené slivky, alebo aj údené mäso a klobásu. Niekde sa miesto kapustnice podávala aj šošovicová či hrachová polievka - strukoviny symbolizovali blahobyt.
Ľudové tradície a povery
S Vianocami sa spájalo a stále spája množstvo ľudových tradícií a povier: napríklad na prestretom stole musel byť párny počet tanierov, alebo sa pridával prázdny tanier s príborom navyše pre prípadného hosťa alebo zosnulého člena rodiny, priateľa či známeho. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere vstávať, inak by dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. V období Vianoc slobodné dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička obrátila smerom ku dverám, znamenalo to, že sa do roka vydajú.
Súčasťou tradičnej večere bývali okrem kapustnice alebo polievok aj kapor alebo iná ryba, zemiakový šalát, opekance, pečivo a koláče z kysnutého cesta, posúchy, chleby, záviny plnené makom či tvarohom, medovníky.
Prečítajte si tiež: Plnený steak s pestom a mozzarellou
Omrvinky a zvyšky zo štedrej večere sa nesmeli vyhadzovať - boli posvätné, preto sa využívali rôznymi spôsobmi: pre hospodárske zvieratá, pre duše mŕtvych, ako liečebný prostriedok. Mnohí dodržiavajú aj tradíciu počas sviatočného obdobia nezametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie, hádzať vlašské orechy do kúta, aby sa zabezpečil blahobyt, alebo nevešať bielizeň, aby sa niekto z rodiny neobesil.
Napokon po slávnostnej večeri sa rodina mohla presunúť k stromčeku, aby si deti mohli rozbaliť darčeky.
Vianočné špeciality vo svete
Každá krajina má svoje vlastné vianočné jedlá a tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:
- Veľká Británia a Írsko: Anglické sviatky vytvára najmä ich tradičný dezert v podobe vianočného pudingu, ktorý sa varí pár hodín nad parou a vydrží vám aj niekoľko dní. Často k nemu podávajú aj jemný vanilkový krém. Okrem tohto dezertu sa podáva pečený moriak s rôznymi prílohami.
- Švédsko: Vo Švédsku pripravujú na Vianoce veľkú hostinu. Hlavným jedlom je veľký kus údenej šunky, ktorý sa krája na plátky a podáva s horčicou a chlebom. Ako ďalšie jedlá servírujú dusenú bielu rybu, marinované mäso a kapustu, ktorú varia so sladkým sirupom alebo karamelom. V niektorých rodinách pridávajú na stôl aj domácu údenú rybu. Ako prípitok sa podáva varené víno s rôznymi koreninami.
- Portugalsko: Tradičným portugalským jedlom je treska, ktorá nesmie chýbať ani počas ich hlavných sviatkov roka. Pripravujú ju pečením, potom ju polievajú cesnakovým olejom a k tomu podávajú zemiaky. Domáci obyvatelia venujú hlavnú pozornosť sladkostiam. Medzi tradičné dezerty patrí lepkavé pečivo z orechov, medu a sušeného ovocia, suché koláčiky v tvare guliek, ktoré sú pripravované z korenistého cesta a obaľované v cukre alebo kráľovský koláč, ktorý sa taktiež pripravuje z orechov, kandizovaného ovocia, škorice a cukru.
- Francúzsko: Francúzi pripravujú na Vianoce niekoľkochodovú večeru. Najrozmanitejšie sú predjedlá, medzi ktorými nájdete typické foie gras, údeného lososa alebo ustrice. Ako hlavné jedlo sa podáva pečená hydina a špeciálny dezert má tvar polienka, pripravovaný je z piškótového cesta a čokoládového krému. V Provensálsku majú zároveň jednu výnimočnosť v podobe trinástich druhov koláčikov, ktoré predstavujú apoštolov a Ježiša.
- Poľsko a Litva: Vianočná gastronómia je založená na bohatom zastúpení jedál. Na stole nemôže chýbať pečené mäso, záleží od každej rodiny, aký druh si vyberie. K tomu pripravia vajíčka, mlieko a rôzne sladkosti. Z polievok varia buď červený boršč s cviklou alebo hríbovú polievku. Nechýba ani kapor, ako prílohu podávajú okrem iného kyslú kapustu a každá rodina tiež varí svoju verziu pirohov.
- Taliansko: Ako na Slovensku, tak aj v Taliansku dodržiavajú v tento deň pôst. Štedrá večera pozostáva z prípravy siedmich druhoch rýb. Je na každej rodine, akú prípravu si zvolia, dôležitá je pestrosť. Najvzácnejším jedlom je vyprážaný úhor. K tomu podávajú rôzne druhy zeleniny, mäso a cestoviny servírujú až na druhý deň. Vtedy si opäť dávajú záležať na širokej pestrosti a bohatej hostine.
- Španielsko: Hlavným pravidlom je hojnosť jedla. Kedysi bol tradičným chodom moriak plnený hľuzovkovou plnkou. Dnes sa už skôr dbá na to, aby si rodiny dopriali niečo špeciálne. Preto sa na ich tanieroch často objavuje homár, niektoré rodiny obľubujú kombináciu rýb a morských plodov. Medzi tradičné vianočné sladkosti patria nugátové a marcipánové cukrovinky. Na oslavu príchodu "troch múdrych mužov" 6. januára sa jedáva vianočný koláč roscón de reyes - plnený šľahaným krémom a zdobený kandizovaným ovocím a drvenými orieškami.
- Nemecko: V Nemecku je charakteristickým pokrmom dusená hlávková kapusta, do ktorej pridávajú rôzne pochúťky ako klobásky, mäso alebo inú zeleninu. Ďalšou tradičnou pochúťkou je pečená hus, ktorú podávajú s červenou kapustou a malými knedličkami. Nemecko je tiež domovom perníkov, ktoré sú ich hlavným vianočným koláčom. Jednou z najtradičnejších vianočných jedál pochádzajúcich z Nemecka je štóla - sladký chlieb plnený kandizovaným ovocím a orieškami, koreninami a posypaný práškovým cukrom.
- Island: Aj na Islande pripravujú na Vianoce ryby. Lenže v ich prípade spomedzi všetkých druhov vedie raja, ktorú podávajú so zemiakmi. Tí, ktorí nemajú radi ryby, si pripravujú jahňacie mäso na rôzne spôsoby. Ako dezert podávajú čokoládový koláč s vanilkovým krémom.
- Nórsko: V Nórsku sa na Vianoce pripravuje jahňacina. Zatiaľ čo jedlá ako pečené rebierka, paštéty a pochúťka podobná našej tlačenke by boli prijateľné aj pre cudzincov, varená celá jahňacia hlava, ktorú konzumujú aj s ušami a očami, by bola pre mnohých poriadna výzva. Nóri dokonca spracujú aj mozog, ktorý pripravujú pečením alebo pražením.
- Dánsko: Ako dezert podávajú Dáni ryžový puding risamalamande s čerešňovou omáčkou a schovanou mandľou: kto ju nájde, dostane niečo extra, napríklad darček. Jedia sa aj sladké donuty s cukrovou polevou æbleskiver, pije sa vianočné pivo, gløgg alebo horúce korenené víno a nesmú chýbať ani kandizované mandle.
- Grécko: V Grécku je zase obľúbený okrúhly sladký chlieb Christopsomo so škoricou, pomarančom a klinčekmi, ktorý nesmie chýbať v žiadnej domácnosti.
Zaujímavosti zo sveta
- Vianočné dekorácie, divadelné predstavenia a hry s tematikou narodenia Krista, či stavanie Betlehéma boli spopularizované Františkom z Assissi od roku 1223.
- O ďalšie spopularizovanie Vianoc ako rodinnú záležitosť plnú štedrosti, dobročinnosti, veľkorysosti ducha, priateľstva, lásky sa postarali mnohí autori, napríklad Charles Dickens s novelou Vianočná koleda.
- Hoci obdarovávanie bolo spopularizované až neskôr, prvé zmienky o darčekoch pochádzajú už zo starovekého Ríma - trvalou súčasťou Vianoc sa stali až v 19. storočí.
- Tradičnými farbami Vianoc sú zelená, ktorá symbolizuje večný život, červená ako krv Krista a zlatá ako farba jedného z darov troch mudrcov.
- U nás a v množstve ďalších krajín prináša na Vianoce darčeky Ježiško (Česko, Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Lichtenštajnsko, sever Talianska, Švajčiarsko a ďalšie). V Amerike 25. decembra to je Santa Klaus na saniach so sobmi, Francúzom nesie dary Pére Noël, grécke deti ich dostávajú od Sv. Vassillisa 1. januára, v Rusku 6. januára, Španielsku rovnako na Troch kráľov.
Prečítajte si tiež: Vyskúšajte plnený kurací rezeň podľa nášho receptu