Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), s viac ako tridsaťročnou históriou, prešlo rôznymi obdobiami, od vzostupov až po pády. S viacerými predsedami na čele, v posledných dvoch volebných obdobiach sa hnutie nedokázalo prebojovať do parlamentu. V súčasnosti vedie hnutie do volieb Milan Majerský. Aj keď prieskumy naznačujú reálnu šancu na vstup do parlamentu, odborníci zostávajú skeptickí.
História KDH a jeho Vývoj
KDH je jedným z najstarších politických subjektov na Slovensku, so svojím ustanovujúcim snemom v Nitre 17. februára 1990. Po páde komunistického režimu sa na formovaní KDH podieľali najmä osobnosti z katolíckeho disentu a ľudia blízki Verejnosti proti násiliu (VPN). Prvým predsedom sa stal Ján Čarnogurský, ktorý túto funkciu zastával desať rokov a v období od apríla 1991 do júna 1992 bol predsedom vlády SR po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedníctvom Slovenskej národnej rady.
Do roku 2016 bolo KDH striedavo v opozícii alebo v koalícii, no vždy malo svoje zastúpenie v parlamente. Veľký úspech dosiahlo hnutie vo voľbách 1998, keď bolo súčasťou Slovenskej demokratickej koalície (SDK). SDK, vedená Mikulášom Dzurindom, vytvorila vládu s ďalšími štyrmi stranami. Táto päťkoalícia formálne existovala len jedno volebné obdobie, keďže v roku 2000 došlo v strane k rozkolu. Časť poslancov KDH, vedená Dzurindom, sa rozhodla odísť a založiť si vlastnú stranu SDKÚ.
Dzurinda zopakoval svoj úspech aj vo voľbách 2002, opäť napriek víťazstvu Mečiara. Vládu zložil spolu s ANO, SMK a KDH. Druhá Dzurindova vláda sa zamerala na liberalizáciu hospodárstva a podnikateľského prostredia.
Úpadok a Hľadanie Novej Cesty
Po týchto úspechoch KDH začalo upadať. V ďalších voľbách si vytýčilo cieľ dosiahnuť 10 percent hlasov a ideálne nevstupovať do koalície so Smerom, čo viedlo k ďalšiemu rozkolu. Niektorí členovia KDH, vrátane Ivana Šimka, ktorý nedávno pôsobil ako minister vnútra v úradníckej vláde, s týmto nemali problém. Kvôli rozhodnutiu Rady odišli zo strany dlhoroční členovia ako František Mikloško a Vladimír Palko.
Prečítajte si tiež: Vplyv Raňajok v tráve
V roku 2010 sa podarilo opäť zložiť vládu vedenú SDKÚ, aj keď Smer získal viac ako dvojnásobok hlasov. KDH skončilo vo voľbách na štvrtom mieste. Rok 2012 bol porážkou pre všetky pravicové strany. Smeru sa so ziskom viac ako 44 percent podarilo zostaviť jednofarebnú vládu. V máji toho istého roku opustila stranu skupina okolo vtedajších podpredsedov Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili projekt Nová väčšina.
Pád KDH sa zavŕšil pod vedením Jána Figeľa, keď sa v roku 2016 prvýkrát nedostalo do parlamentu. Novým lídrom sa stal Alojz Hlina, ktorý ostro kritizoval spoluprácu so Smerom a ĽS NS. KDH riešilo svoje ďalšie smerovanie. Hlinov odchod z hnutia bol búrlivý, pričom kritizoval fungovanie a financovanie strany.
Milan Majerský a Súčasné Výzvy
Novým predsedom sa stal prešovský župan Milan Majerský, ktorý na sneme v roku 2020 dal spolustraníkom ultimátum, že "vyvodí dôsledky", ak by na post podpredsedu zvolili Hlinu, ktorý má iný pohľad na fungovanie v politike. Majerský neskôr predstavil novú víziu, vrátane redizajnu loga, grafiky a nového spôsobu komunikácie.
Po spojených voľbách čelil Majerský kauze okolo nejasného financovania kampane vtedajšieho kandidáta na primátora Bratislavy Rudolfa Kusého, podozrivého z korupcie v inom prípade. KDH uviedlo, že išlo o chybu, no nedošlo k žiadnemu zákonnému pochybeniu a zverejnením zoznamu všetkých darcov považuje tému za uzavretú.
Oveľa viac Majerskému uškodil jeho výrok, v ktorom komunitu LGBTI+ označil za nešťastie a "pliagu", ktorá Slovensku škodí podobne ako korupcia. Neskôr sa ospravedlnil a uviedol, že mal na mysli ideológiu, nie konkrétnych ľudí. Tento výrok vyvolal pobúrenie v časti verejnosti a medzi politikmi, pričom ospravedlnenie nepovažovali za dostatočné.
Prečítajte si tiež: Claude Monet: Kontroverzná téma
Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave uviedol, že predseda KDH je v neľahkej situácii, ktorú komplikuje aj fakt, že komunikačne nie je veľmi zručný. Výrok o "pliage" podľa Lenča vyvolal pobúrenie len v časti spoločnosti, ktorá by KDH nevolila.
Program a Voličská Základňa
Pre KDH sú kľúčové oblasti zdravotníctvo, školstvo, sociálna pomoc rodinám, seniorom a ľuďom v núdzi a udržateľná hospodárska a finančná politika štátu. Voliči KDH sa stotožňujú s hlavnými prioritami hnutia a medzi dôležité témy zaraďujú aj ochranu právneho štátu. Program KDH je štandardný a zachováva si ducha kresťanskej strany. V kontexte riešení sa snažia držať "pri zemi" a nesľubujú nerealistické opatrenia.
Politológ vníma problematiku vysokých škôl, kde KDH sľubuje, že sa zasadí za to, aby sa niektorá z univerzít dostala do TOP 500 univerzít sveta, ako čiastočne irelevantnú. Volič KDH neočakáva, že hnutie pôjde pri tejto téme "na barikády" a bude proti nej aktívne bojovať.
Napriek preferenciám okolo šiestich percent a potenciálom vo výške okolo siedmich percent to KDH s voličským jadrom na úrovni 3,5 percenta nemá ani tentokrát isté.
Hnutie má dnes dve skupiny voličov. Spomínané vyjadrenia môžu zneistiť tú časť elektorátu KDH, ktorá si zakladá na pokojnej a slušnej politike s dôrazom na ľudskú dôstojnosť. Takéto vyjadrenie môže oslabiť silu presvedčenia u mestských umiernených konzervatívcov o tom, že budú voliť KDH a môžu uvažovať napríklad o iných stranách.
Prečítajte si tiež: Odporúčania a skutočná spotreba mäsa
Elektorát KDH je pomerne stabilný a hnutie sa môže oprieť o silnú podporu v Prešovskom kraji. KDH zdieľa voličov najmä so stranami OĽaNO a PS. Pri OĽaNO je to spôsobené konzervatívnou politikou, pri PS ich láka aura novej a silnej strany, ktorá by dokázala vyhrať voľby a poraziť Smer. Pomerne významný prekryv je aj so stranami Smer a Hlas. Na rozdiel od menších strán s podporu pod päť percent sa KDH zatiaľ javí ako istejšia voľba. V ostatnom čase vidieť možný návrat časti voličov od OĽaNO späť ku KDH, kde sa im darí oslovovať najmä umiernených konzervatívcov.
Súčasná Situácia a Budúcnosť
Politológ Lenč si nemyslí, že KDH je aktuálne na výslní, aj keď im preferencie mierne stúpli. Už niekoľko rokov sa nachádza v rovnakej pozícii. Strana je úspešná vo voľbách do Európskeho parlamentu a patrí k tým úspešnejším v komunálnych a regionálnych voľbách.
Podľa Lenča sa v kampani opakuje situácia podobná rokom 2016 a 2020. Vyzeralo to nádejne a dopadlo to beznádejne. Domnieva sa, že aj v týchto voľbách kráča KDH po podobnej ceste. V kampani je zatiaľ veľmi veľa komunikačných chýb podobných tým z kampane pred voľbami v roku 2020.
KDH z povolebnej spolupráce vylúčilo Smer, Republiku a ĽS NS. Pri Hlase im svieti kontrolka. Ak by však chceli byť súčasťou vlády bez Hlasu, čo sa zdá byť nateraz nereálne, museli by sa dohodnúť s PS či SaS. Je to reálne?