Strava je základným aspektom ľudského života a má priamy vplyv na naše zdravie, životné prostredie a dokonca aj na genetickú výbavu. V súčasnosti čelíme dvojitej výzve: klimatickým zmenám a rastúcemu počtu chorôb spôsobených nezdravou stravou. A odpoveď na tieto problémy sa môže skrývať na našich tanieroch. V tomto kontexte sa pozrieme na spotrebu mäsa vo svete, trendy v stravovaní a ich dopad na zdravie a životné prostredie.
Trendy v spotrebe potravín na Slovensku
"V súčasnosti Slováci skonzumujú až o štvrtinu menej mäsa ako pred 20 rokmi. Na druhej strane im ale viac zachutili ryby, ktorých ročná spotreba sa za posledné dve desaťročia zvýšila o 18 %," uviedla analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Štatistiky tiež ukázali, že Slováci konzumujú aj menej zemiakov a ryže ako v roku 1992. Naopak, čoraz väčšej popularite sa tešia cestoviny. "Aj spotreba chleba sa za uplynulých 20 rokov znížila približne o pätinu a spotreba pšeničného pečiva takmer až o tretinu. Do popredia sa ale stále viac dostáva trvanlivé pečivo," povedala Sadovská. Obyvatelia SR pijú aj menej mlieka. Kým v roku 1992 priemerný Slovák spotreboval ročne až 90 litrov, vlani priemerná ročná spotreba mlieka klesla na 53 litrov.
Mohlo by sa zdať, že Slováci čoraz viac obľubujú konzumáciu rôznych zeleninových šalátov, štatistiky však ukázali, že spotreba zeleniny sa tiež mierne znížila. "Zeleniny a zeleninových výrobkov občania vlani spotrebovali o 5 % menej ako v roku 1992. Výraznejšie menej jedia aj ovocie, ktorého ročná spotreba sa znížila o 15 %," doplnila Sadovská.
Za uplynulé dve desaťročia však vzrástol záujem ľudí o konzumáciu sladkostí. Zvýšila sa spotreba medu, čokolády a čokoládových cukroviniek. Konzumácia medu od roku 1992 dokonca stúpla až dvojnásobne. Napríklad vlani zjedol Slovák v priemere 5,3 kilogramu čokolády. "Zo Slovákov sa stali aj kávičkári, no čaj pijú porovnateľne ako pred 20 rokmi. Kým pred dvoma desaťročiami bola priemerná ročná spotreba praženej kávy 1,5 kilogramu, vlani sa takmer zdvojnásobila. Týka sa to aj spotreby nealkoholických nápojov. Z alkoholických nápojov rástla spotreba vína.
Prečítajte si tiež: Vplyv Raňajok v tráve
Nové odporúčania pre spotrebu mäsa
Odborníci z celého sveta prinášajú nové odporúčania, ktoré môžu zmeniť váš pohľad na zdravie. Komisia EAT-Lancet, globálny tím odborníkov na výživu a environmentálne zdravie, priniesla nové odporúčania, ktoré presadzujú rastlinný prístup k strave. Tento prístup, ktorý zohľadňuje potreby nielen našich tiel, ale aj našej planéty, je teraz považovaný za najlepšiu cestu v boji proti rôznym globálnym problémom.
Podľa nových odporúčaní by sme mali znížiť spotrebu mäsa iba na niekoľko gramov denne. Konkrétne sa odporúča 14 gramov červeného mäsa a 29 gramov hydiny denne. To je približne jeden malý steak, jedna jahňacia kotleta alebo dve kuracie stehienka za týždeň. Na druhej strane by mali prevládať rastlinné potraviny, ako zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, strukoviny a orechy.
Prečo je menej mäsa lepšie pre zdravie aj pre planétu
Nové odporúčania sú založené na viacerých dôkazoch o tom, že väčší podiel rastlinných potravín v našej strave prináša významné zdravotné benefity. Znížením spotreby mäsa a živočíšnych produktov môžeme znižovať riziko vzniku srdcových chorôb, cukrovky a obezity, ktoré sú v súčasnosti globálnymi problémami. Zelenina a rastlinné bielkoviny nám poskytujú všetky potrebné živiny, ktoré telo potrebuje, bez toho, aby nám spôsobovali rovnaké riziko, aké prináša nadmerná konzumácia mäsa.
Profesionálka na výživu, Sheila Skeaff z Univerzity Otago, na portáli The Conversation vysvetľuje, že náš prístup k strave by mal byť nielen zdravý, ale aj udržateľný. „Rastliny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, hoci v rôznych pomeroch. Pre väčšinu dospelých je preto strava s menším množstvom mäsa výhrou, pre naše zdravie aj pre planétu,“ hovorí.
Vplyv stravovania na životné prostredie
Až 30 % svetových emisií pochádza zo spracovania, pestovania a prepravy potravín. Odborníci sa zhodujú, že menšia spotreba mäsa a prechod na rastlinné potraviny by mohli výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a pomôcť v boji proti klimatickým zmenám.
Prečítajte si tiež: Claude Monet: Kontroverzná téma
Zároveň je dôležité uvedomiť si, že živočíšne produkty nie sú jediným zdrojom kvalitných bielkovín. Rastlinné bielkoviny zo strukovín, orechov a celozrnných produktov sú nielen zdravé, ale aj cenovo dostupné a šetrné k životnému prostrediu.
Kritika a obavy z nízkeho množstva mäsa
Nie všetci odborníci sú presvedčení o potrebe drastického obmedzenia mäsa. Tehotné ženy a malé deti potrebujú vyšší príjem železa a zinku, ktoré sa lepšie vstrebávajú zo živočíšnych produktov. Okrem toho existuje aj silná globálna obsesia s bielkovinami, najmä tými živočíšnymi. Výživoví odborníci však stále trvajú na tom, že vyvážená rastlinná strava môže byť rovnako výživná a dokonca prínosná pre naše zdravie.
Globálne trendy v spotrebe mäsa
Rast spotreby potravín v Európe je rýchlejší ako nárast svetovej populácie. Najviac jeme bravčové, v posledných rokoch však dochádza aj k zvýšenej konzumácie hydiny. Vysoká spotreba bravčového je v celej EÚ. Veľký celosvetový nárast zaznamenala aj spotreba hydiny. Najviac tento druh mäsa využívajú obyvatelia Severnej Ameriky (50 kg na osobu ročne). V EÚ sa zje za rok len polovica tohto množstva - 25 kg na obyvateľa. Zmenu preferencií možno badať u hovädzieho mäsa. Tu sa globálna konzumácia znižuje. Ročne sa tu na 1 obyvateľa zje asi 270 kg ekvivalentu mlieka. Nárast konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov sledujeme aj na Slovensku. EÚ je v súčasnosti druhým najväčším konzumentom pšenice. Každý jej obyvateľ spotrebuje ročne až 250 kg. Zaujímavosťou je, že na Slovensku napriek rastúcemu trendu konzumácie pšenice a pšeničných výrobkov klesá dopyt po chlebe a bielych rožkoch.
Vplyv mäsového a mliečneho priemyslu na životné prostredie
Dokonca aj tí najtvrdší mäsožravci by mali ťažkú prácu s tvrdením, že mäso a mliečne výrobky nepoškodzujú životné prostredie. Od obrovského množstva pôdy a vody potrebnej na chov a kŕmenie zvierat až po emisie metánu a "mŕtve zóny" vytvorené živočíšnym odpadom, štatistiky o vplyve mäsa a mliečnych výrobkov sú alarmujúce.
Nová správa nadácie Changing Markets Foundation s názvom "The New Merchants of Doubt" predstavuje presvedčivé dôkazy o tom, ako dlho bolo treba chrániť záujmy mäsového a mliečneho priemyslu a bojovať proti právnym predpisom o zmene klímy. Analýza ukazuje, že mäsový a mliečny priemysel si na ochranu svojho podnikania požičiava priamo z "príručky" Big Oil a Big Tobacco.
Prečítajte si tiež: Analýza FFT
Stratégie mäsového a mliečneho priemyslu
Jednou z oblastí, na ktorú sa správa zamerala, bol spôsob, akým boli kampane za mäso a mliečne výrobky navrhnuté tak, aby sa zamerali na generáciu Z (narodenú v rokoch 1996 až 2010) - časť spoločnosti, ktorá je zvyčajne citlivejšia na klímu a uvedomuje si vplyv svojho výberu potravín. Kampane sa zamerali na podporu mäsa a mliečnych výrobkov ako udržateľných a zdravších - napriek tomu, že úroveň spotreby je výrazne vyššia, ako odporúča WHO (Svetová zdravotnícka organizácia).
Namiesto míňania peňazí na prechod na rastlinné poľnohospodárstvo alebo iné klimatické riešenia sa priemyselné odvetvia zamerali na veci ako kŕmne prísady a bioplyn - hoci vyšetrovanie ukazuje, že do nich odmietajú investovať a namiesto toho žiadajú vládne dotácie financované daňovými poplatníkmi.
Správa použila analýzu sociálnych médií, aby dospela k záveru, že strategické využívanie dezinformácií sa zintenzívnilo v súvislosti s nedávnym zákazom pestovaného mäsa v Taliansku spolu s obmedzeniami označovania vegánskych a rastlinných produktov.
Mäsový a mliečny priemysel sa bránil argumentom, že legislatívna úprava poľnohospodárstva by viedla k "dvojitej regulácii", pretože sa už riešila v iných oblastiach. Tieto projekty však zostávajú v malom rozsahu a pre spotrebiteľa sú formou greenwashingu.
Spotreba mäsa v Číne
Na európskom seminári o obchode s mäsom, ktorý organizovala Bord Bia počas svojej nedávnej obchodnej misie v Šanghaji v Číne, hlavný analytik živočíšneho a mäsového priemyslu pre China Futures Xin Wei predniesol írskym a čínskym delegátom prezentáciu o spotrebe mäsa v Číne. Hosťujúci rečník uviedol, že Čína je najväčším producentom mäsa na svete a že v roku 2022 dosiahla produkcia mäsa v Číne 92,27 milióna ton. Vo svojej prezentácii načrtol, že od roku 2013 do roku 2021 klesla spotreba bravčového mäsa z približne 49 - 46 %, zatiaľ čo spotreba hydiny a hovädzieho mäsa vzrástla z 18 % a 4 % na 22 % a 4,5 %. Spotreba mäsa v Číne je stále nižšia ako v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s výnimkou bravčového. Očakáva sa, že spotreba mäsa v krajine vzrastie na cca 80 kg/obyvateľa. Očakávané tempo rastu spotreby mäsa je 2,5 % ročne, čo je v skutočnosti o niečo menej ako súčasné tempo rastu 2,8 %.
Produkcia mäsa v Európskej únii
Najmä v dôsledku vyšších výrobných cien klesne produkcia mäsa v Európskej únii tento rok výraznejšie ako kedykoľvek predtým; v roku 2023 sa očakáva ďalší pokles výroby. Aspoň to predpokladajú trhoví analytici bruselskej komisie vo svojej aktuálnej jesennej prognóze. Podľa toho sa očakáva, že produkcia mäsa v EÚ v roku 2022 poklesne o 1,34 milióna t alebo 3,0 % na 43,0 milióna t v porovnaní s predchádzajúcim rokom a bude tak nízka ako naposledy v roku 2015. Nižšie objemy produkcie sa očakávajú pri všetkých druhoch mäsa s výnimkou ovčieho a kozieho mäsa. Hlavnými dôvodmi poklesu produkcie mäsa v EÚ sú podľa odborníkov vysoké výrobné náklady pre výrobcov, zhoršenie exportných možností, klesajúca spotreba a dôsledky chorôb zvierat. Hlavným dôvodom silného mínusu je prepad produkcie bravčového mäsa v Nemecku, ktorý sa v tomto roku odhaduje na približne 10 %, v ktorom má podľa komisie väčší podiel africký mor ošípaných (AMO) s rozsiahlou stratou trhov tretích krajín.
Pri vývoze mäsa z EÚ sa očakáva mínus 11,4 %. Je to spôsobené pravdepodobne o 17 % nižším predajom bravčového mäsa v tretích krajinách, spôsobeným neochotou nakupovať zo strany najvýznamnejšieho zákazníka, Číny. V prípade hydinového mäsa sa očakáva pokles medzinárodného predaja z EÚ v roku 2022 o 2,2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a to aj preto, že tovar z EÚ je na svetovom trhu v dôsledku zvýšených cien menej konkurencieschopný.
Na druhej strane sa v roku 2022 očakáva výrazný nárast dovozu mäsa do EÚ; Ten by sa mal v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšiť o 315 000 t na takmer 1,54 mil. t. Na domáci trh sa dostáva najmä viac hovädzieho a hydinového mäsa z tretích krajín, pričom vedúcu úlohu zohráva Brazília. Ako dôvod vyššieho objemu dovozu komisia okrem nižšej vlastnej produkcie uvádza aj zvýšený dopyt po mäse v potravinárskom sektore po skončení opatrení súvisiacich s koronou.
Komisia vidí, že celková spotreba mäsa - napriek vysokým spotrebiteľským cenám a klesajúcej kúpnej sile - klesne v porovnaní s rokom 2021 len o 0,5 %, čo je spôsobené len približne o 2 % nižšou spotrebou bravčového mäsa. Mierne zisky sa dokonca predpovedajú aj pre ostatné druhy mäsa. V nasledujúcom roku by úroveň spotreby mala zostať stabilná. Je to vďaka rastúcej populácii EÚ, keďže sa predpokladá, že priemerná spotreba na obyvateľa klesne zo 68,1 kg v roku 2021 na 66,9 kg v roku 2023.
Superpotraviny a realita výživy
V dnešnej dobe sa často stretávame s rebríčkami zdravých potravín a označením "superpotravina". Internet je plný zoznamov 50 najzdravších potravín, ale realita je zložitejšia. Kvalita potravín, spôsob ich skladovania a spracovania majú zásadný vplyv na ich výživovú hodnotu. Čokoláda nie je ako čokoláda, avokádo nie je ako avokádo a kvalita olivového oleja sa môže výrazne líšiť. Akákoľvek potravina môže byť kvalitná aj nekvalitná, dokonca vyslovene nezdravá, ak je nesprávne skladovaná alebo spracovaná.
Okrem toho, nikto presne nevie, koľko superpotraviny je potrebné zjesť, aby mala požadovaný účinok, alebo ako často ju konzumovať. A kto by dokázal zostaviť jedálniček s prevahou superpotravín a preukázať, že vďaka nim došlo k zlepšeniu zdravotných parametrov? Ľudské telo nie je štandardizované laboratórne zviera a reaguje individuálne.
Existujú potraviny, ktoré sú preukázateľne prínosné pre zdravie a nie sú len "objemové kŕmenie", ako napríklad pšeničná biela múka. Čerstvý ovocný fresh aj s dužinou je superpotravina v porovnaní s priemyselným džúsom, často vyrobeným len z vody, dužiny a šupiek, ktorý producent propaguje pridaním vitamínov alebo minerálov. Keď sa akákoľvek superpotravina priemyselne spracuje, stráca svoju biologickú hodnotu.
Mäso: Výživná potravina a potenciálne riziká
Mäso je pre mnohých ľudí dôležitým zdrojom výživy. Produkcia mäsa stúpla za posledných 50 rokov až trojnásobne a v roku 2018 sme celosvetovo vyprodukovali až 340 miliónov ton mäsa ročne. Priemerný Slovák zje za rok 70 kilogramov mäsa, čo je približne 190 g denne. Hoci je mäso výživné, jeho nadmerná konzumácia môže predstavovať zdravotné riziká. Vysoká konzumácia červeného a spracovaného mäsa má dokázaný vplyv na rozvoj rakoviny hrubého čreva a konečníka.
Spracované mäso, ako sú údeniny, párky, salámy a šunky, by nemalo presiahnuť 50 g denne, čo predstavuje približne jeden párok. Nadmerná konzumácia mäsa a bielych potravín môže viesť k zníženiu príjmu vlákniny a horčíka, ktoré sú dôležité pre zdravie.
Vplyv stravy na mikrobióm a genetiku
Čoraz viac klinických štúdií potvrdzuje nenahraditeľnú rolu pestrého mikrobiómu pre celkové fyzické aj duševné zdravie človeka. Pestrosť druhov baktérií v črevách úzko súvisí s pestrosťou našej stravy. Čím viac druhov potravín konzumujeme, tým lepšie. Nestačí jesť dookola pár druhov zeleniny, prílohy, mäso, mlieko a pár ďalších potravín.
Potrava je jedným z najdôležitejších faktorov prostredia, ktoré dokážu vplývať na naše DNA, čiže na naše gény. Vedná disciplína, ktorá sa touto problematikou zaoberá, sa volá epigenetika. Príkladom je včelia kráľovná a obyčajná včela, ktoré sú geneticky rovnaké, ale líšia sa v strave. Včelia kráľovná je kŕmená včelou kašičkou, ktorá je plná výživných látok schopných aktivovať gény upravujúce fyziológiu a plodnosť.
Moderné farmárstvo pozmeňuje spôsob výživy chovaných zvierat, čo môže vplývať aj na ich genetiku.
Kvalita mäsa a životné prostredie
Kvalita bežne dostupného mäsa je často problematická. Zvieratá sú chované predpripravenými zmesami, väčšinou bez možnosti pohybu a bez pobytu na dennom svetle. To nielenže spôsobuje utrpenie zvieratám, ale aj znižuje výživovú hodnotu mäsa. Domáca sliepka z voľného výbehu, chovaná pol roka a nie 6 týždňov, má oveľa vyššiu výživovú hodnotu.
Obrovská produkcia mäsa si vyžaduje veľa priestoru, čo vedie k vypaľovaniu lesov a pralesov. Rastlinné monokultúry sú chránené chemickými postrekmi, ktoré zabíjajú aj prospešný hmyz a narúšajú potravinový reťazec. Pestovanie plodín pre chovné účely, ich transport a metabolizmus zvierat produkujú enormné množstvá skleníkových plynov. V USA bolo v roku 2020 až 11 % skleníkových plynov vyprodukovaných pre poľnohospodárske účely.
V krajinách s najvyššími mierami konzumácie mäsa na obyvateľa je nutné obmedziť mäso až o 70 %. Slovensko síce nepatrí k TOP krajinám, ale oproti celosvetovému priemeru sme vysoko. Zníženie konzumácie mäsa aspoň o polovicu by ocenilo nielen naše životné prostredie, ale aj naše zdravie.
Obezita a stravovacie návyky v USA
Ulice, obchody, školy či parky v Spojených štátoch sú plné obéznych ľudí. Štatistiky OECD hovoria jasne: počet obyvateľov USA, ktorí trpia obezitou, sa približuje 35 percentám. Ide takmer o 80 miliónov Američanov, ich počet sa od sedemdesiatych rokov strojnásobil. Spôsobujú to veľké porcie, nadbytok tukov, cukrov aj bielej múky v strave. Podľa nedávneho výskumu amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) priemerný Američan denne skonzumuje jedlo s energetickou hodnotou takmer 2 600 kalórií. To je o 500 kalórií viac než pred 30 rokmi (celá analýza), pričom denný energetický príjem priemerného muža je okolo dvetisíc kalórií (v závislosti od výšky, veku, fyzickej aktivity).
Najnovšie odhadované náklady na zdravotnú starostlivosť o obéznych pacientov predstavujú 210 miliárd dolárov. Ide o 50 miliónov dolárov viac ako v roku 2008. Na porovnanie, ide o pätinu rozpočtu, ktorý je určený pre americké zdravotníctvo. Ročné náklady na zdravotnú starostlivosť obéznych klientov sú v priemere o 1 500 dolárov vyššie ako u Američanov s normálnou váhou. Tieto náklady nezapočítavajú náklady zamestnávateľov, ktoré sa spájajú s obezitou - na práceneschopnosť, ktorú obézni ľudia strávili doma kvôli zdravotným problémom, alebo kvôli nižšej výkonnosti v zamestnaní.
Obezita siahne do peňaženky. Obézni ľudia platia priemerne za zdravotnú poistku o 22 percent viac ako poistenci bez obezity. Poisťovne sa tak bránia, pretože obézni pacienti častejšie trpia cukrovkou, vysokým tlakom alebo srdcovými chorobami.
Na celom svete zomrie ročne 2,8 milióna ľudí v súvislosti s obezitou a liečba jej následkov oberá zdravotníctvu z rozpočtu sedem percent. Aj keď ľudia tlstnú aj na Slovensku, realite z USA sú vzdialení. Zatiaľ. Podľa dát OECD trpí obezitou ani nie každý piaty Slovák.
Problém s nadváhou má však mierne stúpajúcu tendenciu, tvrdí pre TREND.sk lekárka Alžbeta Béderová. Obezitu spôsobuje podľa nej nedostatok pohybu a nedostatočne vyvážená strava.
Stravovacie návyky stredoškolákov na Slovensku
Podľa najnovších dát Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré robilo meranie v Bratislavskom kraji, trpí obezitou 17,5 percenta stredoškolákov, v prípade stredoškoláčok do 18 rokov ide o 10,3 percenta. "Deti cukor milujú a ten je ukrytý všade. Problémy s nadváhou sa však začínajú už tým, že dieťa vynecháva obedy v škole, pretože mu nechutí. A potom sa nárazovo naje," hovorí lekárka A. Béderová. Stretáva sa s prípadmi obezity každý deň - u detí aj dospelých. Naopak u dievčat a mladých chlapcov, ktorí chcú dobre vyzerať, pozoruje opačný trend - ide o takzvanú ortorexiu, čo je posadnutosť zdravým životným štýlom, ktorý sa môže skončiť až anorexiou.
Glykemický index a vplyv na metabolizmus
Potraviny lekárka rozdeľuje podľa takzvaného glykemického indexu. To znamená, ako rýchlo potravina ovplyvní hladinu cukru v krvi, čím organizmus reaguje vypustením inzulínu. Ak človek vynechá jedlo a príjem potravín nedostatočne dávkuje počas dňa, organizmus sa správa stresovo. "Vyplaví inzulín a robí si zásoby vo forme tuku, pretože nevie, kedy dostane ďalšie jedlo. Následne obrovský výkyv spôsobí akoby vlčí hlad," vysvetľuje lekárka. Zelenina na rozdiel od sladkostí má nízky glykemický index, čím sa hladina cukru v krvi nerozkýve, ale udržuje hladinu cukru na vyrovnanej úrovni. Je to výhodné pre organizmus, pretože je dostatočne a rovnomerne zásobovaný príjmom energie a nerozhodí celý metabolizmus.
Odporúčania pre konzumáciu cukru
Keďže niekedy tvrdenie "jesť rozumne" nestačí, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v marci tohto roku na základe vedeckých výskumov zverejnila nové odporúčania, kde to vysvetlila polopate: dospelý človek by mal vo forme cukru prijímať len päť percent svojich denných kalórií. Teda nie desať, ako sa tvrdilo doteraz. Nová ideálna životospráva má jeden háčik - je veľmi ťažké ju dodržiavať.
Cukor sa v súčasnosti kvôli zlepšeniu chuti pridáva vo veľkom do radu potravín, kde by sme ho možno ani nehľadali. Je súčasťou prakticky všetkých spracovaných jedál, ako sú jogurty, rôzne omáčky, chlieb či kečup. Jedna lyžica kečupu napríklad vyčerpá desatinu odporúčanej dennej dávky a jedna plechovka sladkej limonády ju obsiahne celú.
Z piatich chutí, ktoré vie ľudský jazyk rozoznávať, je sladká chuť najdominantnejšia a potravinári ho postupne začali pridávať do jedla ako skryté lákadlo. Pre metabolizmus je to obrovská záťaž, keďže ľudské telo je stavané na sezónny prísun sladkostí v podobe sladkého ovocia, ale nie na 32 kilogramov priemyselne vyrábaného cukru, ktoré zje ročne priemerný Slovák.
Obsah cukru je síce na obaloch označený, ale v gramoch, ktoré si ľudia nevedia predstaviť. Aj preto dokumenty alebo prezentácie o účinkoch cukru na organizmus človeka používajú na ilustráciu čajové lyžičky cukru.
A. Béderová tvrdí, že denný príjem potravín by mali tvoriť bielkoviny v objeme asi 12 percent, tuky do 25 percent a zvyšok cukor, kde patria aj dôležitá zelenina a ovocie. "V rámci cukrov existuje podzložka sacharóza, teda čistý cukor a ten by sa mal konzumovať len do 10 percent celkového príjmu potravín," vysvetľuje lekárka. Výživové dávky sú však individuálne a berú ohľad na váhu a vek človeka, pohlavia, ale aj zamestnania - je rozdiel medzi sedavým zamestnaním a murárom na stavbe. Napríklad muž vo veku do 34 rokov, ktorý vykonáva fyzicky ľahkú prácu, by mal podľa odporúčaní lekárov skonzumovať denne 442 gramov sacharidov, 66 gramov bielkovín a 80 gramov tukov. Robotník na stavbe môže zjesť aj o 40 percent viac cukrov ako úradník, a tiež o tretinu viac tukov a o 15 percent viac bielkovín.
Vplyv cukru na zdravie
Ak sa to s cukrom preženie, výsledkom nemusí byť len pneumatika na bruchu, ale môže mať zásadný vplyv na srdcové ochorenia či niektoré druhy rakovín.
Americká vedkyňa Kimber Stanhope skúmala vplyv cukru na srdcovocievne ochorenia. Pri pokuse skúmaným osobám najprv niekoľko dní podávala stravu s nízkym obsahom pridaných cukrov, a potom niekoľko dní sladené nápoje. Krvné testy dokázali, že pridané cukry v organizme zvyšovali hladinu nebezpečného LDL cholesterolu a ďalších rizikových faktorov pre kardiovaskulárne ochorenie.
Konzumáciou príliš veľa cukrov si tak podľa nej môže človek preťažiť pečeň fruktózou. Časť z nej sa potom premení na tuk a pomáha vytvoriť LDL cholesterol, ktorý upcháva cievy.
"Cukor ani tuky nie sú úhlavným nepriateľom, ak si človek dostatočne uvedomuje, v akom množstve ich jesť a že jedenie má byť pravidelné, aby sa nespomaľoval metabolizmus," dodala. Základom zdravej výživy je teda dostatočný príjem vyváženej potravy viackrát denne, čo postupne zrýchľuje metabolizmus. Vyprážaný rezeň alebo tabuľka čokolády by tak raz za čas nemali byť problém. Najesť sa ráno je mimoriadne dôležité, lebo práve vtedy začína fungovať metabolizmus.