Nemecká metropola Berlín je centrom európskych hipsterov a bohémov, vegetariánov i milovníkov gastronómie všeobecne. Na jeseň má všetko akúsi krajšiu atmosféru a výnimkou nie je ani Berlín, ktorý láka na rôzne dobroty. Prísť ekologickým dopravným prostriedkom je pre Berlín jednoducho typické - táto nemecká metropola je totiž tiež jedno z najviac eko, bio a fair trade miest sveta. Ak sa do Berlína vyberieš vlakom, architektonicky pôsobivá hlavná stanica ponúka skvelý štart výletu svojou polohou v centre mesta. Berlínska gastronómia si získa jednoducho každého. Ak chceš spojiť napríklad chutné raňajky s nádherným výhľadom a zároveň architektonickým skvostom, vyber sa do podniku Käfer. Túto návštevu by si rozhodne nemal opomenúť, ale mysli najmä na to, že dostať sa sem tiež nie je hračka.
Moderná vládna štvrť na jeseň žiari farbami. Miestne stromy aj popínavé rastliny na budovách sa sfarbia do červeno-oranžova, čo dáva jesennej prechádzke úplne iný rozmer. Ak patríš k milovníkom zvierat, určite zájdi aj do Monkey Baru. Ankety hovoria jasnou rečou, je to najobľúbenejší bar v západnej časti mesta. Určite stojí za zmienku aj podnik Crackers. Leží v centre neďaleko známej Unter den Linden, je umiestnený v priestoroch bývalého slávneho nočného klubu a je tak trochu utajený - vedia o ňom len zasvätení gastro nadšenci. Nenechaj sa zmiasť, pretože zvonku nájdeš iba nenápadný nápis na železných dverách. Jedlo je tu však možno vôbec najlepšie v Berlíne a prostredie má úžasnú atmosféru, na ktorú budeš ešte poriadne dlho spomínať. Síce si tu priplatíš, ale tento zážitok sa odporúča všetkými desiatimi.
Berlín pre mladých: Zábava a objavovanie
Berlín je univerzálny cestovateľský favorit. Navštevujú ho veľkí aj malí, tichí aj hluční, komerčný aj undergroundoví turisti.
Zoznamovanie a študentský život
Berlín je študentské mesto, ktoré vysokoškolákom ponúka srdečné podmienky. Mnohí sa rozhodnú pre denné štúdium ešte aj po tridsiatke, čo posilňuje atmosféru pre rýchlo nadobudnuté nové kamarátstva. Ak sa necítiš byť iniciátorom, skús navštevovať miesta, na ktorých stretneš mladých ľudí, napríklad štvrti Kreuzberg. Na každom rohu je tam niečo „hip“, je plná galérií, pouličných predajcov, nočných klubov, steny zdobí graffiti a združuje sa tu smotánka berlínskeho undergroundu.
Hotely ponúkajú veľké pohodlie, v dnešnej dobe sú mnohé úplne vyhovujúce aj pri nízkorozpočtovom cestovaní. Odporúčame bývať trochu „osobnejšie“: v hosteli alebo vyskúšaj WG. WG je skratka Wohngemeinschaft-u, dalo by sa to preložiť ako zdieľaný byt. Prostredníctvom tejto alternatívy môžeš zažiť, aké to je, keď bývaš v podnájme v Berlíne, buď s miestnymi alebo zahraničnými študentami alebo turistami.
Prečítajte si tiež: Zabudnuté ovocné poklady
Nočný život a techno scéna
Ak existuje európske hlavné mesto párty, tak je ním jednoznačne Berlín. Môžeš mať akékoľvek žúrovacie chúťky, ponuka je naozaj bohatá - diskotéka v starom sklade, miestne bary, turisti žijúci intenzívny nočný život v blízkosti Alexanderplatz, viacposchodové kluby. A kedy? HOCIKEDY. Stálym účastníkom na TOP10 zoznamov je Berghain (Friedrichshain), ale ľudia so srdcami pankáčov by ťa poslali do SO36, a ak súrne potrebuješ electro, hip-hop alebo house, skús sa pozrieť na aktuálny program klubu Gretchen.
Berlínske techno je svetoznáme, a aj keď tento hudobný žáner pochádza z USA, je nepopierateľným faktom to, že jeho vývin v Berlíne nadobudol úplne iné rozmery. Nie je jedno, v ktorom klube to bude „poprvé“. Predtým, než sa hodíš do euforických hlbín 4/4 taktov, môžu sa ti zísť rady miestnych alebo overených cestovateľských portálov, aby si vedel, ktoré kluby alebo diskotéky sú práve aktuálnymi favoritmi. V okolí rieky Spree nájdeš mnohé, tu sa nachádza napríklad aj legendárny podnik Tresor. Ak sa chceš zabávať na miestny spôsob, obleč si niečo bežné, najlepšie v tmavých farbách, a čo je ešte dôležitejšie: obuj si pohodlné topánky. Je iba minimálna šanca, že sa domov dostaneš pred svitaním, a nebolo by úplne ľahké absolvovať niekoľkohodinový extatický tanečný maratón na vysokých podpätkoch.
História a pamiatky
Ťaživú históriu 20. storočia na vlastnej koži nezažili už ani najmladší zástupcovia generácie Y, ale jej stopy boli ešte viditeľné v ich životoch prostredníctvom rodičov a starých rodičov. Generáciu Z by sme mohli pokojne nazvať ako tú najslobodnejšiu dnešnej doby. Ak aj ty si presvedčený o tom, že minulosť nestačí poznať len z učebníc dejepisu, ale treba ju aj pochopiť, tak sa vyber na lov historických pamiatok v Berlíne.
História Nemecka je silná, dovoľ jej, aby na teba zapôsobila (aj keď to bude chvíľami možno bolieť). V žiadnom prípade nevynechaj zachovaný úsek Berlínskeho múru, East Side Gallery, ale navštív aj múzeum Stasi, Pomník zavraždeným Židom Európy aj s múzeom, Topografiu teroru alebo Sovietsky Pamätník v Treptower parku.
Bezplatné aktivity a zážitky
Vyššie spomenutú vonkajšiu galériu East Side Gallery si môžeš pozrieť zadarmo. Ale aj iné „typické turistické atrakcie“ sú dostupné bezplatne, napríklad budova, v ktorej sídli nemecký parlament, Reichstag s audio-sprievodcom. Na jej streche ťa čaká slávna sklenená kupola Normana Fostera, ale aj krásny výhľad na mesto. Panorámu Berlína z vtáčej perspektívy môžeš vidieť aj z iných miest, akým je napríklad vrch vodopádu vo Viktoriaparku.
Prečítajte si tiež: Menej známe ovocie vo vašej záhrade
Aj keď Ostrov múzeí (Museumsinsel) neponúka vstupy do samotných múzeí (Pergamonmuseum, Bode-Museum, Neues Museum, Alte Nationalgalerie, Altes Museum) zadarmo, aj tak sa ho oplatí navštíviť, teda, ak nie si zarytým fanatikom s neodolateľnou túžbou vidieť každú jednu expozíciu danej destinácie. Je niekoľko berlínskych autobusových vyhliadkových výletov, ktoré sú cenovo úplne v poriadku, ale ak tvoja peňaženka je naozaj tenká, nastúp do autobusu 100 s bežným cestovným lístkom. Jeho trasa vedie pri niekoľkých kľúčových pamiatkach, ako napríklad Siegessäule, kostol Kaiser Wilhelm, ZOO, teda Zoologischer Garten alebo Alexanderplatz
Ak sa kamošíš so standupom, tak niektorý večer zájdi do barov Comedy Café alebo Bar In A Jar. Ak budeš mať šťastie na open-mic vystúpenia, tak nebudeš musieť platiť štandardné vstupné, ale dobrovoľné, teda toľko, koľko môžeš.
Pouličné jedlo a pitie
Piť pivo vonku je v Berlíne legálne a bežné. Takže tento program pod holým nebom môžeš zvoliť bez akýchkoľvek obáv z pokuty. K lahodnej tekutine si kúp jeden currywurst alebo schnitzel (klobása a rezeň), a práve si vytvoril jeden typický berlínsky turistický program. Keďže žije tu veľa Turkov, kebab je tiež vynikajúcou voľbou, populárnym bistrom je napríklad Mustafa’s doners. Nechoď tam ale príliš hladný, pretože ťa tu pravdepodobne bude čakať nie veľmi krátky rad ľudí. Vedľa Mustafovi sa nachádza Curry 36, kde môžeš ochutnať tiež niekoľko výborných jedál. A nezaplatíš za nich veľa. Pouličné kuchyne predávajú svoje pokrmy relatívne lacno, to však neznamená to, že tie nie sú kvalitné a chutné. Berlín ponúka aj niekoľko vegánskych alternatív, takže nikto hladný nezostane.
Čo vidieť v Berlíne: Od historických pamiatok po moderné atrakcie
Vďaka veľkej koncentrácii pamiatok v centre Berlína máte veľkú výhodu, že pamiatky a ďalšie lokality máte na skok, preto až tak veľmi nezáleží na tom, kde začnete prehliadku Berlína.
Alexanderplatz a televízna veža
Alexanderplatz je námestie, ktoré sa označuje za najrušnejšie a najživšie miesto v celom Berlíne. Svoj názov dostalo po ruskom cárovi Alexandrovi I., ktorý vládol Rusku na začiatku 19. storočia a Berlín navštívil v roku 1805. Desiatky reštaurácií, obchodov a tisícky ľudí a turistov, ktorí žijú svoj bežný život alebo sa kochajú krásou nemeckého hlavného mesta. Pri strede námestia nájdeme Weltzeituhr (hodiny svetového času), ktoré postavili v roku 1969. Skladajú sa z 24 menších stĺpov uložených na jednom veľkom stĺpe, ktorý nesie celé hodiny. Každý z menších stĺpov predstavuje jedno časové pásmo a sú do neho vryté najznámejšie mestá z daného časového pásma.
Prečítajte si tiež: Tipy na pestovanie menej známych bobúľ
V tom istom roku, ako svetu predstavili Weltzeituhr, sa otvorila aj televízna veža Fernsehturm. Vtedy bola štvrtou najvyššou stavbou na svete po moskovskej veži Ostankino (540 metrov), chicagskom John Hancock Center (457 metrov) a newyorskej Empire State Building (443 metrov). Jej hlavná funkcia je prenos rádiových a televíznych signálov. Či už pri vstupe do baru s vyhliadkou alebo do luxusnej reštaurácie si treba spraviť rezerváciu dopredu, keďže je to populárne miesto a býva tu plno. Okrem tradičných nemeckých jedál tu varia aj zaujímavé pokrmy z rôznych kuchýň sveta. K ďalším výborným reštauráciám patrí aj steakhouse s názvom BLOCK HOUSE v blízkosti tohto námestia.
St. Marienkirche a súsošie Karla Marxa a Friedricha Engelsa
Pokiaľ sa presuniete od televíznej veže smerom k rieke Spréva, narazíte na St. Marienkirche, kostol postavený v gotickom štýle v 13. storočí. Na našej ceste ku Karl-Liebnecht-Brücke prechádzame cez park, v ktorom stojí viacero súsoší, najznámejšie je však súsošie Karla Marxa a Friedricha Engelsa v strede tohto námestia.
Museumsinsel (Ostrov múzeí)
Museumsinsel (ostrov múzeí) je ostrov na rieke Spréva neďaleko berlínskeho Alexanderplatz. Výstavba múzeí na ostrove trvala približne 100 rokov a dokončili ju v roku 1930. Sú nimi Altes Museum (Staré múzeum), Neues Museum (Nové múzeum), Alte Nationalgalerie (Stará národná galéria), Bode Museum (Bodeho múzeum) a Pergamonmuseum (Pergamonské múzeum). V roku 1999 tento ostrov zaradili do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Berlínska katedrála je evanjelický chrám postavený na Ostrove múzeí v 15. storočí. Počas svojej výstavby ho pôvodne postavili ako rímskokatolícky chrám, počas nasledujúcich storočí sa jeho afiliácia menila. Katedrálu vystavali v neorenesančnom štýle aj napriek tomu, že v minulosti niesla prvky neoklasicizmu, baroka alebo tehlovej gotiky. Tieto štýly sa však počas rokov striedali kvôli rekonštrukciám, ktoré musela katedrála podstúpiť pre jej zachovanie. Po kúpe online lístkov sa okrem jeho interiéru dá navštíviť aj kupola, na ktorú vedie približne 270 schodov.
Najbližšie k Berliner Dom nájdeme Altes Museum. Je to najstaršie múzeum z celého komplexu múzeí na Museumsinsel. Vybudovali ho v rokoch 1825 až 1830 na príkaz pruského kráľa Friedricha Wilhelma III. V múzeu nájdeme kolekciu zo starovekého Grécka z čias 10. - 1. storočia pred naším letopočtom. Taktiež sa múzeum pýši kolekciou mincí od rôznych národov a ríši a z rôznych materiálov približne od 7. storočia pred naším letopočtom až po 3. storočie nášho letopočtu.
Pokiaľ po prehliadke prejdeme priamo cez Bodestraße, dostaneme sa k Neues Museum. Postavili ho ako druhé v poradí na príkaz syna predošlého kráľa. Fridrich Wilhelm IV. mohol pozorovať dokončenie tohto múzea v roku 1855. Kolekciu skorej histórie tvorí až 6 000 exponátov z čias doby kamennej, ktoré zozbierali z celej Európy a Ázie. Rovnako tu nájdeme artefakty z doby bronzovej a skorej doby železnej, ktoré sú vystavené v historických kabinetoch - presne takých, aké používali pri otvorení tohto múzea v 19. storočí.
Priamo oproti Neues Museum leží Alte Nationalgalerie, ktorú dokončili v roku 1876 na príkaz rovnakého kráľa ako Neues Museum. Jej kolekcie obsahujú najmä diela z romantizmu a impresionizmu. Nájdeme tu maľby od najslávnejších maliarov histórie, ako napríklad Maneta a Moneta.
Bodeho múzeum na najsevernejšom cípe Museumsinsel dokončili v roku 1904 na príkaz Wilhelma II. Ďalšia kolekcia obsahuje ukážky umenia z Byzantskej ríše v podobe rôznych sôch, sarkofágov, rytín, mozaík alebo každodenných objektov.
Najnovšie z významných múzeí na ostrove je Pergamonské múzeum. Stavalo sa 20 rokov a finišovali ho v roku 1930 na príkaz Wilhelma II. Jeho výstavba trvala tak dlho následkom 1. svetovej vojny a inflácii z 20. rokov 20. storočia. Najznámejšou atrakciou je tu jasne helenistický Pergamonský oltár, po ktorom dostalo múzeum svoje meno. Jeho vek sa odhaduje na cca 180 p.n.l. a postavili ho na území dnešného Turecka. Zobrazuje bitku bohov z Olympu proti obrom. Ďalšie z kolekcií zahŕňajú exponáty z rôznych kultúr Blízkeho východu a islamských umení.
Lístky sa dajú kúpiť do všetkých múzeí individuálne, pričom stoja od približne 5 do 12 eur. Pokiaľ však vieme, že múzeí navštívime viac, môžeme si kúpiť aj Berlin Museum Pass. Tento lístok platí do takmer 30 múzeí v rámci celého Berlína a stojí iba 32 eur.
Unter den Linden a Brandenburská brána
Po prezretí si pamiatok na Museumsinsel sa dostávame na významnú ulicu Unter den Linden (Ulica pod lipami), ktorá siaha od ostrova až po najznámejšiu berlínsku pamiatku - Brandenburskú bránu. Po vašej ľavej ruke sa týči cisársky palác. Asi najsymbolickejšia budova pre zmeny, ktorými Berlin v posledných sto rokoch prešiel. Od 14. storočia tu stál palác kurfürstov a pruských kráľov, ktorý sa počas Weimarskej republiky zmenil na múzeum. Až prišla druhá svetová vojna, katastrofické zničenie Berlína, ktoré aj tento palác zmenilo na ruiny. V roku 1950 ich nová komunistická NDR nechala vyhodiť do vzduchu a zrovnať so zemou. Erich Honecker sa v roku 1971 rozhodol otvorenú plochu zastavať a vznikol prestížny Palác republiky, akýsi východonemecký parlament plný azbestu.
Hneď na začiatku ulice pri rieke Spréva nás pri prehliadke obklopia dve veľké budovy - Kronprinzenpalais a Deutsches Historisches Museum. Kronprinzenpalais, alebo Palác nástupcov trónu, je neoklasicistická budova, ktorá bola v minulosti rezidenciou pruských kráľov. Dnes je možné navštíviť toto miesto v rámci prehliadky. Deutsches Historisches Museum je spojením barokovej a modernej architektúry.
Neďaleko múzea spomalíme krok pri Neue Wache (Nová strážnica), ktorá slúži ako memoriál pre boje nemeckých štátov s napoleonským Francúzskom. V blízkosti areálu opery stojí viacero budov, ktoré spadajú pod správu Humboldt-Universität zu Berlin (Humboldtovej univerzity v Berlíne). Ide o jednu z najlepších univerzít v Nemecku, veď dokázala vychovať 57 laureátov na Nobelovu cenu. V roku 1949 ju pomenovali po Wilhelmovi von Humboldtovi, pruskom funkcionárovi, politikovi a mysliteľovi. Dnes sa univerzita skladá z 9 fakúlt, ktoré dokopy zastrešujú takmer 200 študijných programov a 32 000 študentov.
Pre milovníkov starších filmov otvorilo v bočnej uličke Planckstraße múzeum venované talianskemu hercovi Carlovi Pedersolimu, známejšiemu však pod jeho druhým menom Bud Spencer. Vedeli ste, že Pedersoli reprezentoval Taliansko na olympijských hrách v roku 1952 aj 1956 v disciplíne 100 metrov voľný štýl? Hotel de Rome v sebe spája luxus a eleganciu.
Pokiaľ sa presunieme na najzápadnejší koniec ulice Unter den Linden, svojou veľkosťou nás ohromí Brandenburger Tor (Brandenburská brána). Najlepší pohľad na túto dominantu si vychutnáte z Pariser Platz (Parížske námestie). Návrhár tejto brány, Carl Gotthard Langhans, sa rozhodol, že brána bude merať 26 metrov na výšku a bude 65 metrov dlhá. Inšpirovala ho vstupná brána na kopec Akropola v gréckych Aténach, preto ju podopierajú dva rady šiestich stĺpov dórskeho štýlu. K tejto soche sa viaže aj príbeh jej odcudzenia a prinavrátenia. V roku 1806, keď Napoelon Bonaparte dobyl Berlín, sochu si vzal do Paríža ako vojnovú korisť a ukážku jeho výhry.
Brána bola svedkom významných udalostí. Odohrávali sa tu masové protesty, oslavy aj významné stretnutia. Po druhej svetovej vojne, po rozdelení Nemecka a Berlína, sa brána ocitla v sektore ovládanom Sovietskym zväzom. Po páde múru v roku 1989 sa pri tejto bráne stretlo takmer 100 000 ľudí, ktorí oslavovali slobodu a znovuzjednotenie.
Reichstag a Tiergarten
Keď sa spred Brandenburskej brány - miesta, kde takmer 100 000 Berlínčanov oslavovalo zjednotenie po páde Berlínskeho múru presunieme na sever, dostaneme sa k budove Reichstag, ktorá je dnes sídlom dolnej komory nemeckého parlamentu. Postavili ju na konci 19. storočia a fungovala ako sídlo parlamentu až do roku 1933, kedy vyhorela (tento požiar založili nacisti, aby Hitlerovi poskytli zámienku na utláčanie komunistov, ktorých z tohto požiaru obvinil). Vstup na vrch budovy aj do kupoly je zadarmo, je treba si však dopredu registrovať čas príchodu.
Z vyhliadky na budove Reichstagu môžeme pozorovať obrovský park, ktorý sa tiahne od Brandenburskej brány približne 2,5 km na západ. Tiergarten (Záhrada zvierat) je jedným z najväčších mestských parkov v Nemecku s rozlohou 210 hektárov. Jeho stredom sa tiahne už spomínaná ulica 17. júna s obrovským kruhovým objazdom. V strede tohto objazdu sa týči Siegessäule, 67 metrov vysoký pozlátený Víťazný stĺp. Pripomína víťazstvo Pruska v druhej šlezvickej vojne. Na vrch tohto stĺpa si vyjdeme na vyhliadkovú plošinu, z ktorej sa môžeme kochať nekonečnou zelenou Tiergarten.
Pokiaľ sa však od Brandenburskej brány vydáme na juh po Ebertstraße, po ľavej strane narazíme na pomník zavraždeným Židom Európy, ktorý sa nazýva aj pamätník holokaustu. Presný počet obetí holokaustu sa odhaduje ťažko, no väčšina zdrojov sa zhoduje na čísle 11 miliónov, z ktorých 6 bolo Židov a 5 miliónov ostatných obetí (Sovietov, Poliakov, Srbov, Rumunov, Slovákov…).
Kulinárske zážitky v Berlíne: Od street foodu po luxusné reštaurácie
Objavovanie kávovej scény
Z Berlína sa stalo hlavné európske mesto kávy. Ak ste prepadli výberovej káve ako my a chceli by ste sa nakofeínovať práve v Berlíne, zíde sa vám Specialty Coffee Map Berlin. Skvelých kaviarní je v Berlíne veľa, vyberali sme si tie s najzvučnejšími menami, ale aj improvizovali za pochodu. Ťažko povedať, ktoré sú najlepšie, alebo kde nám chutilo najviac, každému sa páči niečo iné a záleží aj na danej atmosfére a servise, ktorý ovplyvní celý výsledný dojem. My sme sa snažili o tzv. všehochuť - pokryť čo najväčšiu škálu podnikov a konceptov, aby sme získali čo najširší prehľad, ale neurobíte chybu ani keď si budete vyberať kaviarne v blízkosti bodov vášho záujmu, lebo dobrých kaviarní je už toľko, že sa všade nájde v blízkosti nejaká dobrá.
Lákal nás hlavne koncept kaviarne s vlastnou pražiarňou (napr. v The Barn alebo v Bonanze s ich vytuneným Probatom), vôňa čerstvo praženej a mletej kávy je tu vždy najomamnejšia. Baristi sú väčšinou veľmi zdieľni a radi vám vysvetlia, akú kávu práve majú, ako ju pripravujú, dajú vám z nej ovoňať a prezradia recepty. Písať tu nejaký osobný rebríček TOP berlínskych kaviarní nebudem, lebo sa to nedá, všetky sa nám páčili a každá mala niečo do seba. Osobitne spomeniem len tie, ktoré nám najviac utkveli v pamäti, lebo za celý čas sme ani raz nepili zlú kávu. Káva bola všade super. Berlín je plný baristov z Nového Zélandu, Austrálie a Londýna, ktorí sem prišli zaúčať Berlínčanov do tretej kávovej vlny a ostali.
V kaviarňach si preto moc nezašprechujete, všetci hovoria po anglicky a o to dupľom, keď počujú, že nie ste rodení nemecky hovoriaci. Fajn, ale v jednej kaviarni si môžete pokecať aj po slovensky. V Happy Baristas v blízkosti stanice Ostkreuz, kde je jedným zo spolumajiteľov šikovný Marián Plajdičko (predtým pracoval v The Barn). Popýtajte sa ho, kam v Berlíne na dobré jedlo a dobrú kávu, tipy z prvej ruky sú na nezaplatenie. V Happy Baristas sme prvý raz ochutnali aj nitro cold brew, čo je sýtená, za studena filtrovaná káva, ktorú vám načapujú ako malé pivo. Zaujímavý zážitok a osviežujúca alternatíva na leto, budeme sa po nej na Slovensku pýtať. Happy Baristas má u mňa ešte jedno veľké (estetické) plus - kvety. Interiérová zeleň je teraz veľmi trendy a naozaj interiér ozvláštni a pozdvihne. Zo závesnej kvetinovej inštalácie v Happy Baristas som bola uchvátená. Ďalšou kaviarňou, kde som si všimla výraznej zelene bola novučičká prevádzka pražiarne Bonanza Coffee na Adalbertstrasse v Kreutzbergu.
Dizajn je pre všetky kaviarne tretej vlny neodmysliteľnou súčasťou, nebudete sa vedieť vynadívať na štýlové doplnky, dekorácie a kávový servis. Bavilo ma sledovať, ako to majú kde zariadené a ako prevádzka funguje. So záujmom sme pozorovali nastajlovaných baristov a štamgastov, ako vystrihnutých z alternatívnych časopisov. V každej kaviarni tu narazíte na kvalitné, drahé časopisy na spríjemnenie času pri káve a skompletizovanie zmyslového pôžitku. Na to som sa vždy tešila najviac - aké nové časopisy vyňúram v ďalšej kaviarni a ako si v nich budem listovať. (O špecializovaných predajniach dizajnových urban časopisov ani nehovorím, tam nemôžem ani vkročiť. Do Do you read me?! som sa ale odvážila…) Ak sme už pri tých časopisoch, prvé číslo 38Hours Travel Guide bolo venované práve Berlínu, tak ak vyhľadávate neturistické ciele, insiderské tipy miestnych a plánujete Berlín, tento sprievodca vám možno príde vhod.
Specialty Coffee Map sú skvelou pomôckou pri objavovaní berlínskej kávovej scény, rýchlo však pribúdajú nové prevádzky a takáto kávová mapa nebude nikdy aktuálna. Kaviarnici a baristi sú však zomknutá komunita, poznajú sa navzájom a podporujú, spýtajte sa preto priamo v kaviarňach (napr. v Nano Kaffee je veľmi ochotná baristka), čo je kde nové a dozviete sa aj to, čo v oficiálnych sprievodcoch nenájdete. Tak sme sa dopočuli napr. o kaviarňach Fenster, Home, Populus a Camon. Prevezmite po nás štafetu a choďte odhaľovať ďalšie berlínske kaviarenské skvosty.
#