Nielen v obchodoch, ale aj v našich záhradkách sa začínajú čoraz častejšie objavovať rôzne menej známe druhy ovocia. Vracajú sa tie, ktoré pestovali naše prababičky, a pribúdajú aj nové, kedysi v našich končinách neznáme. Tento článok vám predstaví niektoré z týchto menej známych ovocných druhov, ktoré si môžete vypestovať vo vlastnej záhrade.
Muchovník: Nenáročná Krása a Zdravie
Muchovník je skvelou rastlinou nenáročnou na pestovanie. Jeho plody sú podobne sfarbené ako čučoriedky, tvarom skôr pripomínajú šípky. Vo voľnej prírode sú pochúťkou pre zver, v našej záhradke sa môžu stať hodnotným zdrojom vitamínov pre našu rodinu. Výhodou je, že tento ker alebo strom nepotrebuje špeciálne prostredie, ani kyslú pôdu. Vyhovuje im ľahšia pôda a miesto na slnku. V čase kvitnutia (koncom jari) prekvapí krásnymi bielymi kvetmi, ktoré pripomínajú orgován. Plody obsahujú množstvo antioxidantov, ktoré nás chránia pred ochoreniami srdca a ciev, ale aj rakovinou. Flavonoidy v nich majú silné protizápalové vlastnosti, chránia pred starnutím a poškodením buniek voľnými radikálmi.
Figovník: Exotika v Domácej Záhrade
Toto zaujímavé ovocie poznáme z obchodov, ale na juhu Slovenska si ho môžeme vypestovať aj vo vlastnej záhrade, len ho treba chrániť pred mrazom (niektoré odrody zvládnu teplotu až do -20 stupňov Celzia). Pestovať sa dá aj v interiéri v kvetináči alebo vo vykurovanom skleníku. Ovocie je plné antioxidantov, vlákniny, obsahuje karotenoidy, vitamín C, má silné detoxikačné účinky a podporuje trávenie. Tanín ho chráni pred škodcami. Adekvátne zazimovanie figovníka je kľúčové pre jeho ochranu pred chladom a mrazom. Jar je ideálny čas na strihanie figovníka, a tým podporiť jeho rast a plodnosť. Zimný rez figovníka je kritickým krokom pre udržanie zdravia a produktivity stromu.
Arónia: Bobuľové Ovocie Plné Zdravia
Ďalšie bobuľové ovocie, ktoré vyžaduje slnečnú polohu, ale dá sa pestovať prakticky na celom Slovensku. Arónii vyhovuje stredne ťažké a menej kyslé pôdy s dostatkom humusu. Výhodou je, že nezvykne trpieť chorobami a nemá škodcov. Keď ju prihnojíme, bude úroda krajšia. Netreba zabúdať na to, že kvety a plody sa objavujú na konci výhonkov, preto ich nestriháme. Konzumáciou plodov arónie si zabezpečíme prísun beta-karoténu, jódu, železa. Liečia chudokrvnosť, prospievajú funkcii štítnej žľazy. Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa) je na pestovanie nenáročný ker, ktorý je dostupný aj vo vrúbľovanej podobe na kmienku. Fialovočierne plody sú mierne trpkasté, vhodné prednostne na tepelnú úpravu. Sú plné vitamínov. Úrodu je nutné chrániť pred vtáctvom. Vysádza sa aj ako okrasná drevina do záhrad i voľnej krajiny. Arónii vyhovuje stredne ťažké a menej kyslé pôdy s dostatkom humusu.
Dula: Zabudnutý Poklad
Dula jablková je čosi medzi jabloňou a hruškou. Plody sú veľké, žlté, hrčkovité s výraznou vôňou po citrónoch. Majú trpkú a nevyváženú chuť, preto sa jedia vo forme kompótov, muštov, rôsolov, lekvárov, surové nie. Vyžaduje záhrevné pôdy, dobre zásobené živinami. Neznáša vysoký obsah vápnika, potom trpí chlorózou. Vetvičky neskracujeme, lebo rodí na koncoch. Toto ovocie sa používalo v ľudovom liečiteľstve ako liek proti tráviacim problémom a bolesti hrdla, odhlieňuje. Dula patrí medzi veľmi atraktívne ovocné druhy, jej rozšírenie je však napriek tomu oveľa menšie, ako by si zaslúžila. Aj preto je dobrou správou, že v súčasnej dobe zažíva svoju renesanciu a v záhradách sa s obľubou rozširuje. Pestuje sa v klasických korunkových tvaroch, tvarovanie sa prakticky nelíši od jabloní. Patrí k teplomilným ovocným druhom, preto sa rozširuje najmä v našich južných a stredných polohách. Plody sú veľké ťažké malvice, ktoré nezriedka dosahujú hmotnosť až 1 kg. Majú žltú farbu a môžu mať jabĺčkový alebo hruškový tvar.
Prečítajte si tiež: Návod: Vrecká na hranolky
Hloh Veľkoplodý: Dekoratívne a Úžitkové
Hloh veľkoplodý (Crataegus pinnatifida var. major) dorastá do výšky 3 m a zberá sa v októbri. Dekoratívne červené plody s priemerom cca 4 - 5 cm sa sušia aj kandizujú. Pestuje sa ideálne v nižších a stredných polohách, vo vyšších len na chránených stanovištiach.
Mišpuľa Obyčajná: Trpezlivosť Prináša Sladké Plody
Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) dorastá do výšky 4 - 5 m a zberá sa po prvom mraze. Strom alebo ker dobre rastie v priepustnej pôde. Je odolný proti nízkym teplotám i škodcom. Plody sú dlho tvrdé a trpké, je nutné ich nechať prejsť mrazom. V čase kvitnutia je rastlina okrasná.
Drieň Obyčajný: Návrat Ku Koreňom
Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov by ste si pri prechádzke pochutili na drienkach, čo sú červené kyslasté plody drieňa obyčajného. Tento zaujímavý ker či malý strom sa v krajine objavuje aj v súčasnosti, no výrazne menej. Bol totiž rúbaný kvôli tvrdému drevu.
Hurmikaki (Tomel): Sladká Exotika
Naši predkovia by sa zrejme čudovali dnešným výsadbám figovníkov alebo aromatického hurmikaki, ktoré sú typické chutnými netradičnými plodmi, bohatými na prospešné látky. Hoci je exotické hurmikaki známe najmä z obchodov, pomaly a isto si získava i pozornosť pestovateľov. Samotnú rastlinu nájdete pod rozličnými názvami - napríklad ako hurma, ebenovník, tomel či Diospyros kaki. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky.
Kustovnica Čínska (Goji): Bobule Plné Zdravia
Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím. Ovocný druh ľudovo známy ako goji. Kustovnica vytvára intenzívne rastúce kry, ktoré je potrebné každoročne rezom regulovať. V systéme jej pestovania je dôležitý aj skorý letný rez, ktorý urýchľuje a najmä zvyšuje plodnosť.
Prečítajte si tiež: Ako si vyrobiť ohýbačku plechu
Japonská Hruška Nashi: Chrumkavá Delikatesa
Čo tak si zasadiť strom, ktorý bude spĺňať dekoratívnu funkciu, produkovať úrodu veľmi chutných plodov a navyše prekvapí aj odolnosťou voči chorobám… Že je to sen každého záhradkára? Jeho splnením môže byť japonská hruška Nashi. Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
Broskyne s Plochými Plodmi: Sladká Výzva
Broskyne sa všeobecne tešia popularite medzi ovocinármi, hoci to s nimi nie je vždy jednoduché. Ak si trúfate na ďalšiu výzvu a žijete v teplejšej časti našej krajiny, vyskúšajte vysadiť nové odrody broskýň, ktorých plody sú charakteristicky ploché. Vyznačujú sa výnimočne medovo-sladkou dužinou, ktorú bez veľkej námahy oddelíte od malej kôstky ukrytej vo vnútri.
Ďalšie Menej Známe Ovocné Druhy:
- Čučoriedky chocholičnaté: Sú pomerne nenáročné na pestovanie, treba im však zabezpečiť kyslú pôdu a následné kyslé hnojenie. Rovnako je potrebné kry pravidelne zalievať, čím predídete schnutiu listov a zabezpečíte vysoké úrody. V záhradách sa čučoriedky pestujú bez použitia chemických prípravkov. Plodom je typická bobuľa tmavomodrej farby s charakteristickou vynikajúcou chuťou.
- Brusnice: Brusnice tvoria nízke stále zelené kry, ktoré dorastajú do výšky asi 30 cm. Jednotlivé sadenice vytvárajú veľké množstvo koreňových výmladkov, vďaka ktorým brusnice vytvárajú zapojené porasty. Brusnice sú citlivé na premokrenie pôdy, preto je vhodné pestovať ich v nádobách alebo vyvýšených hrobčekoch. Plodom sú menšie bobule červenej farby, ktoré dozrievajú ročne v dvoch rastových vlnách. Brusnicové kompóty sú vynikajúce najmä k divine alebo sviečkovej omáčke.
- Kľukva: Kľukva tvorí polokry s veľmi dlhými výhonmi, ktoré sú plazivé. Vytvárajú tak zapojený kobercovitý porast, ktorý je vysoký iba niekoľko centimetrov. Počas roka vyžadujú veľa vody, preto je potrebné im pravidelne dopriať bohatú zálievku. Plodom je červená lesklá bobuľa, ktorá dosahuje väčšiu veľkosť ako brusnica. Dorastá na vzpriamených stonkách, ktoré vyrastajú nad úrovňou „koberca“.
- Zemolez: Kry zemolezu dorastajú do výšky asi 1,5 m. Sú veľmi husté, preto je potrebné ich pravidelným rezom presvetľovať. Plodom je šťavnatá modrá bobuľa s valcovitým tvarom, ktorá dorastá do veľkosti 2 až 4 cm. Výhodou zemolezu je najmä veľmi skorý vstup do plodnosti. Ide o nutrične jeden z najhodnotnejších ovocných druhov.
- Drieň: Rastie vo forme kra, ktorý dorastá do výšky niekoľkých metrov. Väčšina odrôd má tŕnité výhony, dnes však existujú už aj beztŕnne odrody. Plodom je malá kôstkovica oranžovej až červenej farby, ktorá je zväčša veľmi kyslá. Bobule vynikajú najmä vysokým obsahom vitamínu C, ktorý je druhý najvyšší spomedzi všetkých ovocných druhov. Driene pestujeme v záhradách prevažne vo forme nižšieho kra. Plodom sú žiarivo červené kôstkovice s veľkosťou niekoľkých centimetrov, ktoré vo svojom strede obsahujú jednu menšiu kôstku. Sú sladké a najlepšie chutia po úplnom dozretí.
- Muchovník: Pomerne nový ovocný druh pochádzajúci zo Severnej Ameriky. Kry dorastajú do niekoľkých metrov, v záhradách sa však bežne pestujú do výšky 2 - 2,5 m. Na rez reagujú veľmi dobre, preto s ich tvarovaním nie je problém. Plody sú modré bobule pripomínajúce čučoriedky. Dorastajú v menších strapčekoch, ktoré zberáme začiatkom leta. Sú veľmi úrodné a všestranne spracovateľné.
- Ruža dužinoplodá: Vytvára kry s veľkosťou asi 1,5 m. Zväčša sa pestuje solitérne, dajú sa však z nej vytvoriť aj zapojené porasty či živé ploty. Je absolútne nenáročná na pestovanie, pestuje sa bez chemickej ochrany. Kry plodia plody nazývané šípky, ktoré sa od divorastúcich druhov líšia svojou niekoľkonásobnou veľkosťou. Plody sú veľmi dužinaté a široko upotrebiteľné. Plody majú najvyšší obsah vitamínu C zo všetkých ovocných druhov.
- Jarabina: Jarabina patrí medzi najmenej náročné ovocné druhy. Je výrazne mrazuvzdorná, čo umožňuje jej rozšírenie aj do najokrajovejších oblastí pestovania. Rovnako nenáročná je na pôdu, výživu a ochranu, pestuje sa preto bez chemickej ochrany. Plody sú červené malvičky rastúce v typických okolíkoch po niekoľko desiatok plodov. Využitie plodov je všestranné, vyrábajú sa z nich najrôznejšie výrobky. Súčasťou sortimentu jarabín je aj množstvo ich krížencov s inými ovocnými druhmi.
- Baza: Divorastúci druh, ktorý sa len ťažko dostáva do našich záhrad. Dôvod je jednoduchý - baza rastie prakticky všade. V zahraničí sa pestovaniu bazy bežne venuje aj veľkovýroba. Využíva sa z nej šťava a kvety, rovnako sa z jej plodov vyrábajú intenzívne farbiace prírodné farbivá.
- Hloh: Ďalší z našich pôvodných domácich druhov, ktorý sa začína čoraz viac rozširovať aj do našich záhrad. Dôvodom je dostupnosť veľkoplodých odrôd na trhu. Hlohy rastú vo forme menších stromčekov, ktoré pôsobia veľmi atraktívne počas celého roka. Sú nenáročné a pestujú sa bez použitia chemickej ochrany. Plody majú veľmi liečivé účinky, ktoré oceňujú najmä srdciari.
- Oskoruša: Botanicky sa tento druh nazýva jarabina oskorušová a ako jej názov napovedá, patrí do skupiny jarabín. Od klasickej jarabiny sa odlišuje svojou dlhovekosťou a mohutným vzrastom. Plody majú hruškovitý alebo jabĺčkovitý tvar. Vzhľadom na veľkosť stromov je oskoruša veľmi úrodná, jednotkové úrody zo stromu sa pohybujú v stovkách kilogramov. Oskoruša je citlivá na mráz, preto sa pestuje iba v najteplejších oblastiach. Pestujeme ju bez chemickej ochrany.
- Moruše: Moruše sa u nás pestujú dlhé roky a momentálne ich popularita opäť stúpa. Pre dobrý rast potrebujú teplé a slnečné stanovište, i keď ich mrazuvzdornosť sa pohybuje približne do -28 °C. Moruša má rada priepustnú, mierne vlhkú pôdu. Veľmi dobre znáša i znečistené ovzdušie. Plody sa zberajú, keď sú v plnej zrelosti, teda keď sú čiernej farby, lesklé a veľmi ľahko sa trhajú. Pestujú sa tiež ružovoplodé a bieloplodé odrody. O strom sa netreba špeciálne starať.
- Aktinídie (Kiwi): Aktinídie sú známe pod ich komerčným názvom kiwi. U nás sa pestuje niekoľko drobnoplodých druhov aktinídií, a to najmä A. arguta, A. kolomikta, A. purpurea, ale tiež veľkoplodý druh A. Pre svoje pestovanie vyžadujú oporu, vhodné sú pergoly či staršie viničné vedenia. Chorobami ani škodcami u nás netrpí, pestuje sa preto bez chemickej ochrany. Plodmi sú typické bobule, ktoré majú buď ochlpenú, alebo neochlpenú šupku. Aktinídia význačná (Actinidia arguta) dorastá do výšky 10 m a zberá sa v septembri a októbri. Odrody sú samo- alebo cudzoopelivé. Pri cudzoopelivých pripadá na jednu samčiu rastlinu osem samičích. Kivi vyžaduje dobre priepustnú a mierne kyslejšiu pôdu, stanovište na slnku alebo v polotieni. V lete sa nezaobíde bez výdatnej zálievky. Vhodný je aj rez.
- Akébia päťpočetná (Akebia quinata): Akébia päťpočetná (Akebia quinata) je jednodomá ovíjavá liana pochádzajúca z Číny a Japonska. Jej lianovitý rast vytvára potrebu vhodnej opory, vynikajúce sú napríklad altánky, ploty či pergoly, ktoré veľmi rýchlo obrastá. V prípade absencie opory sa akébia správa ako pôdopokryvná rastlina. Plody dorastajú jednotlivo alebo v trsoch, na rastlinách dozrievajú na prelome leta a jesene. Sú veľké asi 10 cm, ružovej až svetlofialovej farby. Tvoria ich dužinaté mechúriky, ktoré v čase zrelosti pozdĺžne praskajú. Vo vnútri plodu sa nachádza slizovitá dužina s množstvom lesklých čiernych semien. Tá je sladká a chutí najlepšie s citrónovou šťavou. Oplodie je horkasté, je ho však možné konzumovať, keďže smažením sa horkosť stráca.
Jahody: Klasika, ktorá Nikdy Neomrzí
Jahody sú obľúbeným ovocím takmer v každej kultúre a kuchyni. Pestovanie jahôd je bežné aj v našich končinách, a to práve pre ich sladkú, šťavnatú chuť a atraktívny vzhľad. Ak aj vy uvažujete, že si osvojíte pestovanie jahôd, máme pre vás skvelé nápady na sadenie jahôd a tipy do záhrady, ktoré vás určite nadchnú. Len si predstavte košík zrelých a voňavých jahôd, šľahačkový pohár alebo lahodný džem. A čo môže byť viac uvoľňujúce, ako posedenie na letnej terase s pohárom šumivého vína a domácimi jahodami v ruke? Jahody, pochádzajúce zo Severnej Ameriky, nie sú v skutočnosti až také náročné na to kde rastú, pokiaľ uspokojíte ich základné potreby. Okrem množstva vitamínov a minerálov, obsahujú aj antioxidanty a údajne pôsobia aj ako afrodiziakum. Poznáme niekoľko druhov jahôd, ktoré sa pestujú po celom svete. Pestovanie jahôd sa odporúča nielen pre ich fantastickú chuť, ale aj pre ich zdravotné benefity. Medzi tie overené patrí to, že zvyšujú imunitu, podporujú zdravie očí, pleti a vlasov. Obsahujú mangán a ten podporuje metabolizmus, činnosť nervov a mozgového systému, je potrebný pre tvorbu krvi a zvyšuje libido. Jahody sú trvalky, takže sa im oplatí na začiatku venovať pozornosť. Ak im venujete čas, bude to z dlhodobého hľadiska stáť za to. Máme pre vás tie správne nápady do záhrady, ako sa pestovanie jahôd stane vašou obľúbenou činnosťou. V prvom rade odporúčame rozhodnúť sa, či chcete jahody začať pestovať zo semien alebo z priesad. V obidvoch prípadoch platí, že jahody potrebujú priame slnko, ktoré bude svietiť na rastliny aspoň 6 až 8 hodín denne. Okrem slnka si pestovanie jahôd žiada dobre priepustnú pôdu, vyživenú organickým kompostom alebo hnojivom. Kedy začať so sadením záleží od toho, pre aký systém sa rozhodnete. Dá sa sadiť zo semien alebo z priesad. Jednou z hlavných výhod pestovania jahôd zo semien je, že môžete pestovať niekoľko rôznych odrôd podľa vášho výberu, pokiaľ sú vhodné pre vaše podnebie. Pamätajte na to, že pestovanie jahôd zo semien je dlhodobý proces. V závislosti od vašej oblasti a dĺžky vegetačného obdobia je možné, že vaše rastliny prinesú skutočné ovocie až v nasledujúcom roku. Niektoré odrody sa dajú vysádzať aj priamo zo semien, no vo väčšine prípadov sa sadia predpestované sadeničky, prípadne sadenice, predávané vo zväzkoch. Základným pravidlom je, aby bolo srdiečko na úrovni pôdy. Srdiečko je širšia časť rastliny, odkiaľ vyrastajú listy. Najčastejšou chybou pri výsadbe jahôd je, že srdiečko zostane zahrabané pod úrovňou pôdy. Rastlina potom neprosperuje a trpí chorobami.Rozdeľte jednotlivé sadenice a odstrihnite poškodené alebo choré listy a korene. Nájdite srdiečko a zasaďte sadenicu tak, aby bolo srdiečko na úrovni pôdy a korene boli voľne roztiahnuté v pôde. Pestovanie jahôd potrebuje mierne kyslú pôdu s pH 5,5 až 6,5. Pokryte pôdu okolo rastlín mulčom, čo vám uľahčí prácu s burinou a zníži potrebu zalievania. Ako takmer všetky plodiny, aj jahody sa dajú pohodlne pestovať na balkóne či terase. Balkón a terasa je skvelý priestor na pestovanie jahôd, byliniek a iných plodín. Pri nákupe alebo výbere nádob pre jahody, sú vašou najlepšou voľbou také, ktoré sú vhodné pre malé rastliny. Doprajte im dostatok slnka, takže ideálne je, aby váš balkón bol južne alebo západne orientovaný. Polievajte pravidelne, ale nepreháňajte to. Klasický jahodový kvetináč v tvare urny je vysoký a vzpriamený, má na vrchu plochu na sadenie a pestovanie a otvory na výsadbu náhodne rozptýlené po stranách celého črepníka. V dnešnej dobe sa na výrobu jahodových kvetináčov používa veľa rôznych materiálov, od kameňa, tehly, cez drevo až po umelú hmotu. Jahodové kvetináče si vyžadujú určitú techniku výsadby. Naplníte ich zeminou a rastliny vkladáte iba do vrchnej časti črepníka. Rastliny je treba vložiť aj do bočných výsadbových otvorov. Tak ako každá rastlina, aj jahody potrebujú svoju starostlivosť, aby vám priniesli zdravé a krásne ovocie. Poradíme vám, ako spravíte vaše jahody v záhrade aj na balkóne šťastnými. Jahody zbierajte aj s kúskom stonky, ktorú odstráňte až tesne pred konzumáciou. Najvhodnejší čas na zber jahôd je ráno a hneď potom ich uložte do chladničky. 1. Hnojiť jahody odporúčame až v druhom roku po vysadení. 2. Jahody potrebujú dostatok vody, ideálne dažďovej, ktorá je menej tvrdá. Polievajte ráno, aby ste nespálili listy. Na jeden meter štvorcový sa používa zvyčajne 10 litrov vody. 3. Mnohé z druhov jahôd sa rozmnožujú takzvanými poplazmi. Tie môžu dorásť až do dĺžky jeden a pol metra. 4. Pripraviť jahody na zimu je potrebné už v októbri a novembri, predtým než prídu trvalé mrazy. Celé záhony potom pred mrazom ochránite tak, že ich zakryjete smrekovou čečinou a netkanou vrecovinou. Dopestovať domáce sladké jahody je snom takmer každého záhradkára.
Prečítajte si tiež: Návod na výrobu veľkonočných dekorácií