Pizza Mizza je na Slovensku dobre známa sieť reštaurácií, ktorá sa špecializuje na prípravu pizze v kamennej peci priamo pred očami zákazníkov. Značka, ktorá sa pýši nefajčiarskym prostredím, si získala popularitu aj vďaka svojej najväčšej pizze v meste s priemerom 50 cm. Príbeh Pizza Mizza je príbehom podnikateľskej vízie, inovácií a neustáleho prispôsobovania sa trhu.
Zrod značky a podnikateľské začiatky Jozefa Šétaffyho
Za úspechom Pizza Mizza stojí Jozef Šétaffy a jeho spoločníci, ktorí sa aktívne venujú rozvoju značky od roku 2004, a to aj prostredníctvom franchisingovej siete. Jozef Šétaffy, ktorý bol predtým zamestnancom štátneho podniku, hodnotí svoje rozhodnutie osamostatniť sa ako najlepšie v kariére. "Vždy som sníval, aké by bolo skvelé, keby u nás boli lepšie možnosti pre podnikanie," hovorí Jozef. Podpora manželky bola kľúčová: "Povedala mi, že vždy som o tom sníval a teraz to tu je, tak mám konečne začať robiť. Hneď na druhý deň som šiel na živnostenský úrad," spomína s úsmevom na rok 1991, keď začal pôsobiť ako stavebný dozor.
Po štyroch mesiacoch podnikania si však uvedomil, že musí svoje aktivity rozšíriť. Na strojárskom veľtrhu v Brne objavil príležitosť v predaji strešných okien, ktoré boli v tom čase ťažko dostupné. "Príležitosť prišla úplne náhodou a postupne sme začali predávať nielen strešné okná, ale aj fasádne okná. Neskôr aj dvere a kompletné výplne stavebných otvorov." Jozef úspešne podnikal v stavebníctve dlhé roky.
Nápad na reštauráciu a prvé kroky
V roku 2003 prišiel za Jozefom syn Martin aj so spolužiakom z hotelovej akadémie s nápadom otvoriť si reštauráciu. Martin mal vzdelanie v gastronómii a pracovné skúsenosti zo zahraničia, konkrétne z Austrálie a Talianska. Jozef, ako snáď každý otec, vždy dúfal, že Martin bude pokračovať v jeho remesle. "Postavil som sa k situácii s tým, že ide o môjho syna. Videl som, že je šikovný, snaží sa a chce niečo vybudovať. Pozrel som na jeho nápad prakticky a najjednoduchšie sa zdalo uskutočniť ho v priestoroch mojej spoločnosti. Možno aj to je jeden z faktorov úspechu, že sme na začiatku nemuseli platiť nájomné a mohli sme investovať do konceptu."
Martin neprišiel s vypracovaným biznis plánom a všetko riešili za pochodu. Koncept sa stále vyvíjal. "Žiadny koncept nemôže byť statický, musí sa vedieť prispôsobovať vývoju na trhu, mysleniu a návykom ľudí," vysvetľuje Jozef. Základ konceptu reštaurácie pozostával z ľahkej kuchyne, základného produktu - pizze a autentickosti. Pizza Mizza od začiatku ponúka pravú taliansku pizzu pečenú v kamenej peci, ktorá je vykurovaná drevom. "Aj to bola pre nás trochu nevýhoda, pretože najmä v obchodných centrách sa nie vždy dá postaviť pec a komín. Kde sa to nepodarilo, tam sme nemohli otvoriť prevádzku."
Prečítajte si tiež: Brigáda v Amsterdame
Stratégia a filozofia značky
Keď s nápadom začínali, ešte nebolo veľa pizzérií, no bolo jasné, že na Slovensku ide o obľúbené jedlo. Aby sa odlíšili a vytvorili určitú filozofiu značky, ponuku prevádzky nastavili tak, aby bola ľahko stráviteľná a zdravá. "Neprodukujeme prepálený olej a sme tak šetrní nielen k našim hosťom, ale aj k životnému prostrediu. Má to však pre nás i nevýhodu. Musíme nakupovať vysoko kvalitné a čerstvé suroviny, ktoré tlačia ceny hotových jedál hore, no zo strany konkurencie a hostí sme cenami tlačení dole." Prvá reštaurácia bol veľký pokus. Nemali skúsenosti, iba odhodlanie a chuť do práce.
Prvú prevádzku otvorili v roku 2004 v priestoroch, ktoré patrili Jozefovej stavebnej spoločnosti. Jej zameranie zvolili strategicky, prispôsobili ho lokalite. V blízkosti je vysoká škola a aby mohli osloviť najpotenciálnejšiu klientelu, teda študentov, museli zvoliť vhodnú cenovú stratégiu. Aby mohli zároveň ponúkať vysokú kvalitu, zvolili strednú úroveň cien, ktorá zodpovedá možnostiam priemerného človeka. Zároveň si dali záležať na útulnom interiéri.
Rast a rozvoj siete
Po veľkom úspechu prvej prevádzky otvorili v Bratislave niekoľko ďalších a sieť Pizza Mizza mala potenciál stále rásť. "Nechceli sme ísť do veľkých úverov, pretože sme to vnímali ako mimoriadne riziko. Rozhodli sme sa, že lepšie bude rozvíjať sa formou akvizícií." Jozef pripravoval spoločnosť na vstup investora počas niekoľkých rokov a v roku 2007 bola spoločnosť s ručením obmedzeným transformovaná na akciovú spoločnosť. Z pôvodných troch spoločníkov je dnes päť. "Pri menšej firme sa, samozrejme, viac oplatí s.r.o.. Pri a.s. je komplikovanejšia administratíva, treba robiť audity a podobne. Pri viacerých akcionároch je komplikovanejšie i riadenie spoločnosti, pretože rôzni akcionári môžu mať rôzne názory na vedenie firmy. Napríklad na otázku akým spôsobom sa použije zisk firmy, či sa rozdelí alebo sa investuje. Keby neboli medzi akcionármi dobré vzťahy, mohli by nastať problémy."
S rastom spoločnosti a budovaním ďalších prevádzok si Jozef začal uvedomovať klady i zápory rastu. "Mohli sme začať využívať výhody sieťovej logistiky. Keď napríklad nakupujete suroviny, dostanete inú cenu pri kúpe desať kíl pre jednu prevádzku, ako keď kúpite stopäťdesiat kíl pre dvanásť prevádzok." Vďaka tomu spoločnosť mierne znížila náklady. Ako nevýhoda rastu sa však ukázala nemožnosť udržať kontrolu nad prevádzkami vo viacerých mestách. Spoločnosť mala možnosti a potenciál rozširovať svoju sieť aj mimo Bratislavy a Jozef s kolegami hľadali spôsoby, ako sieť rozšíriť, no zároveň udržať kontrolu nad kvalitou poskytovaných služieb.
Franchising ako cesta k expanzii
Spomenul si na učivo ešte zo školy, konkrétne na franchising. Výhodou franchisingu je, že spoločnosť poskytne záujemcovi o otvorenie prevádzky Pizza Mizza kompletné know-how, licenciu a všetky potrebné materiály. Záujemca je majiteľom prevádzky, podniká s vlastnou spoločnosťou, na svoje náklady, zodpovednosť a riziko. Vďaka tomu je mimoriadne motivovaný k tomu, aby prevádzka naozaj fungovala a spoločnosť, ktorá poskytuje licenciu dostáva určité percentá z obratu prevádzky. "A keď sme takto mali prevádzku mimo Bratislavy, majiteľ v nej bol i tak prítomný." Franchisingová zmluva sa bežne uzatvára na desať a viac rokov.
Prečítajte si tiež: Oddeľovanie mäsa od kostí kurčaťa
Keď chcel Jozef vybudovať franchisingový koncept Pizza Mizza, využil služby profesionálneho poradcu a právnika. "Pri franchisingu ponúkate svoje podnikanie ako produkt. Ak chcete predávať produkt, musí byť zaujímavý a funkčný. Vybudovanie takého konceptu trvá niekoľko rokov." Jozef opisuje potrebu normalizovať know-how, teda vypracovať napríklad prevádzkové manuály, príručky, technologické postupy, zmluvy. "Keď sme chceli niečo také vypracovať, museli sme to najskôr poznať z praxe, nielen prípravu jedál ale aj ekonomickú stránku prevádzkovania reštaurácie. Franchisingový poradca vie pomôcť na základe počtu obyvateľov, ich demografického zloženia a mnohých ďalších faktorov vypracovať štúdium realizovateľnosti projektu, teda či nová prevádzka poskytuje odbytový potenciál. Poradcovia vedia pomôcť v celom procese a navyše vedia, aké sú obvyklé nájmy v obchodných centrách." Jozef je od roku 2013 prezidentom Slovenskej franchisingovej asociácie. "Členstvo v asociácii môže prostredníctvom informácií a výmenou skúseností pomôcť každému podnikateľovi, ktorý chce vybudovať úspešný franchisingový koncept."
Biznis plán ako základ úspechu
Biznis plán vypracovali pri každej prevádzke o ktorej uvažovali, či ju nakoniec otvorili alebo nie. "Plán je nutná podmienka. My sme ich robili veľmi veľa. V skutočnosti len málo z nich vychádzalo kladne. Keď sme mali záujem o nejaký priestor, alebo nám priestor ponúkali, zohľadnili sme pri počítaní faktory ako sú cena nájmu, lokalita, v priestoroch nákupného centra aj umiestnenie prevádzky, konkurencia a zákaznícky potenciál. Niekedy sme pri vyhodnocovaní prišli k tomu, že potenciál ktorý v lokalite je, neuživí všetky podniky, ktoré tam sú." Pri vypracovaní biznis plánu Jozef porovnáva náklady pri dosiahnutí určitého obratu a stanoví tzv. nulový bod. "Je to výška obratu, pri ktorom je výsledok hospodárenia podniku nula. Je to samozrejme len orientačné. Ak by ste nemali dostatočnú rezervu nad nulovým bodom, nemá zmysel hrnúť sa do otvorenia prevádzky." Výška obratu sa pri počítaní nulového bodu stanovuje odhadom, takže pri rozhodovaní sa zvažuje aj riziko, ktoré je stále prítomné i keď vyšiel biznis plán kladne.
Kríza a ťažké rozhodnutia
"Vo svojej podstate som bol naivný podnikateľ," priznáva Jozef. S príchodom hospodárskej krízy musel urobiť zásadné rozhodnutia. "Znižovali sme stavy ľudí, vykonali sme organizačné zmeny a keďže kríza stále trvá a zápasíme s číslami, pravdepodobne vyhodnotíme aj ekonomický prínos jednotlivých prevádzok." Nájmy niektorých prevádzok vo veľkých obchodných centrách totiž zmluvne dojednávali ešte v dobe pred krízou, keď sa ceny nájmu za meter štvorcový pohybovali vyššie. V gastronómii sa nájomné zmluvy bežne uzatvárajú aj na dobu desiatich rokov. "S niektorými majiteľmi sa nám už podarilo dohodnúť sa na lepších podmienkach, no niektorí nesúhlasili."
Hospodárska kríza neobišla ani Jozefovu stavebnú firmu, ktorú si ponechal aj po otvorení reštaurácií. "Spoločnosti v stavebníctve mnohokrát používajú na financovanie zákaziek kontokorentný úver, ktorý som využíval aj ja. V jednej banke som bol klientom pätnásť rokov a vždy som mal veľmi dobrú bonitu. Keď som po príchode krízy získal zákazku, na ktorú som potreboval kapitál v hotovosti a išiel som do banky, kde som si chcel zvýšiť rámec kontokorentného úveru, povedali mi, že kvôli klesajúcemu hospodárskemu výsledku firmy mi úver nielenže nezvýšia, ale rušia mi ho." Jozef sa vtedy naučil, že systém funguje podľa jasných pravidiel a neprihliada sa na city a emócie, či na to, že bol v minulosti vždy poctivý klient. Jozef použil na zvládnutie situácie vlastné úspory. Situácia v stavebníctve sa však naďalej zhoršovala, pričom prevádzky v gastronómii rástli. V roku 2008 sa nakoniec rozhodol ukončiť svoje aktivity v stavebníctve, nechal si len malú pracovnú skupinu na menšie zákazky a sústredil sa už len na podnikanie v gastronómii. Bolo to najťažšie rozhodnutie v kariére. "Vždy ma veľmi tešilo, keď som za sebou videl hmatateľný výsledok, ktorým bola pekná stavba. Keď idem s manželkou po meste, vždy rád pozerám a ukazujem na budovy, ktoré sme stavali." Jozef sa tak mohol plne sústrediť na rozhodovanie, ako posunúť koncept Pizza Mizza ďalej.
Poučenie z chýb a inovácie
Ako zlé rozhodnutie hodnotí otvorenie prevádzky v Dunajskej Strede. "Prevádzka bola otváraná ako súčasť franchisingovej siete a my sme nepoznali prostredie. Spoľahli sme sa na úsudok franchisanta, ktorý prevádzku otváral. Nikto z nás neodhadol lokálne gastronomické návyky správne. "Ľudia tam proste jedia radšej guláš ako pizzu. Zároveň vtedy už bola kríza a nepriaznivo na nás pôsobil kurz forintu voči korune. Preto ľudia z pohraničných oblastí radšej chodili nakupovať do Maďarska." Reštauráciu napokon zatvorili.
Prečítajte si tiež: Prehľad práce: Výdaj jedla, Košice
Veľká úprava v základnom koncepte reštaurácie prišla s otvorením nákupného centra Eurovea. "V roku 2010 nás oslovil majiteľ, ktorý zároveň chodil do našej reštaurácie na obed. Páčila sa mu naša reštaurácia, no neponúkol nám priestor na reštauráciu ale na prevádzku rýchleho občerstvenia." Rozhodovanie bolo ťažké. Bola to pre Jozefa dosiaľ neznáma oblasť, pretože je iné manažovať reštauráciu s plne zariadenou kuchyňou a rýchle občerstvenie, kde je všetko koncentrované na malom priestore, hostia objednávajú cez pult a ich návyky aj očakávania sú iné. Jozef s kolegami to zobrali ako výzvu a otvorili prvú prevádzku Pizza Mizza Expres. "Našťastie to vyšlo a koncept je dnes už overený a používaný vo viacerých mestách." V záujme rozvoja značky vo veľkých obchodných centrách, vytvorila značka Pizza Mizza aj nový fastoodový koncept na báze ľahkej talianskej kuchyne. Ani v jednej z kuchýň nenájdete fritézu.
Súčasnosť a budúcnosť Pizza Mizza
"Chceme byť najlepší v roznáške hotových jedál v Bratislave," hovorí Jozef. Pizza Mizza mala v roku 2013 dvanásť prevádzok. Jozef v aktuálnom roku plánuje prehodnocovanie ich ekonomickej efektívnosti. "Ekonomické podmienky na trhu sa k lepšiemu budú meniť pomaly, a preto je potrebné spraviť si podnikateľskú inventúru, prehodnotiť aktuálne podmienky a v prevádzkach s nízkou ekonomickou efektivitou zvážime ich ďalšiu existenciu." Jozef neskrýva, že nie všetky prevádzky produkujú zisk a práve na tie stratové sa chce zamerať. "Týka sa to predovšetkým prevádzok mimo Bratislavy. Práve preto sa chceme sústrediť viac na Bratislavu a otvárať nové prevádzky na miestach, ktoré nám zoptimalizujú rozvoz." Jozef plánuje rozšíriť nové prevádzky do jednotlivých mestských častí, aby boli donáškové trasy čo najkratšie. Už v roku 2014 sa pripravuje otvorenie jednej prevádzky. Zároveň vidí potenciál i na otvorenie prevádzky v Petržalke.
Vzdelávanie a inšpirácia
Jozef sa pravidelne venuje vzdelávaniu, pokladá za nutnosť udržať krok s dobou aj v oblasti práce s počítačmi. Aktívny prehľad si udržiava čítaním novín, odbornej literatúry a internetového spravodajstva. Inšpiráciu a odvahu mu vždy poskytne čítanie nekonvenčných myšlienok podnikateľa Richarda Bransona. "Je však stále potrebné rozlišovať svoju realitu a ilúziu. Treba si z čítania zobrať inšpiráciu a prispôsobiť si ju." Jozef odporúča aktívne vzdelávanie sa v jazykoch a vo vlastnej špecializácii. Nechápe, prečo niekto ide študovať smer, ktorý ho nebaví. "Mladí musia uvažovať o profesionálnej príprave v odbore, ktorý ich baví a v ktorom je predpoklad uplatnenia." A podnikanie obnáša mnoho faktorov, ktoré sa človek musí naučiť zvládať. "Prvý faktor sú čísla. Bez dobrého biznis plánu by som do podnikania nešiel. Druhý faktor sú ľudia, pracujete s ľuďmi a pre ľudí. Jednanie s nimi obnáša veľmi veľa nepredvídateľných situácií, ktoré musíte zvládať."
Ako príklad uvádza Jozef situáciu zo svojho začiatku podnikania v stavebníctve. Uzatvoril partnerstvo s partiou architektov, no keďže sa poznali len krátku dobu, spolupráca dlho nevydržala. "Prišiel zisk a moje nastavenie pre rast a investície sa ukázalo rozdielne s ich názormi, pretože oni chceli radšej zvýšiť svoju životnú úroveň. Mne stačila aj obyčajná škodovka." Mladým podnikateľom odporúča vybudovať si silné osobné zázemie, ktoré im poskytne podporu v čase neúspechu. "So svojou manželkou som štyridsať rokov a rodina je v podnikaní neoceniteľná podpora. V podstate sme rodinná firma," teší sa Jozef.
Skúsenosti z brigád a vplyv na podnikanie
V júni roku 1968 som zmaturoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej a bol som prijatý na Strojnícku fakultu vtedajšej SVŠT. V tom čase bola (manuálna a neplatená) brigáda pre vysokoškolákov pred nástupom do prvého semestra povinná. Brigádoval som teda na začínajúcej stavbe Domu odborov na Trnavskom mýte v Bratislave, kopali sme tam základy pre pätky oplotenia. Našu usilovnú prácu prerušila 21. augusta okupácia vojsk varšavskej zmluvy.
Ako absolvent strojníckej priemyslovky som mal vodičák aj na nákladné autá (a veľkú chuť šoférovať). Počas každých ďalších študentských prázdnin som teda brigádoval ako vodič vo vtedajšom ČSAD a potom v Technických službách mesta Bratislavy. Tam som mal pridelené veľké nákladné auto (Škoda 706) s nadstavbou na asfaltovanie ciest. Bol som zároveň vedúcim partie troch počerných robotníkov, s ktorými sme opravovali bratislavské cesty. O tú prácu sa vtedy nikto netrhal. Zastupoval som počas dovolenky pracovníka, ktorý to robil v trvalom pracovnom pomere.
Manuálnej brigádnickej práce bolo vtedy pre študentov počas prázdnin dosť a nebola ani zle platená. Raz ráno, keď som si kontroloval auto pred výjazdom som našiel môjho „parťáka“ asfaltérov Joža za autom ako sa kolenačky modlí. Pýtam sa, Jožko, nevedel som že si taký pobožný, modlíš sa každé ráno ? Odpoveď: vedúci, modlím za nás všetkých, za celú partiu, aby nám pán boh dal aj dnes nejakú fušku … Modliť sa teda vedel dobre, pretože nejaká „fuška“ bola takmer každý deň. Za výplatu a „výnosy z podnikania“ som si vtedy kúpil motorku …
Boli to skúsenosti do života, ktoré sa nedali získať na žiadnej vysokej škole. Získal som manuálne pracovné návyky a schopnosť ohodnotiť a vážiť si fyzickú prácu. Bola to aj praktická škola pracovnej psychológie, lebo aby som zvládol úspešne riadiť mojich „dežovcov“ bolo potrebné ich najprv pochopiť a vžiť sa do ich myslenia… Po nejakom čase som zistil, že sú to úžasní ľudia a výborne sme si rozumeli. Bol som potom aj na svadbe v ich osade v Zlatých Klasoch. Dnešným akademickým panáčikom v kravatách by som doporučil takúto brigádu, aby si vedeli vážiť aj ľudí pracujúcich manuálne a pochopiť ich životný údel. Ale dnes sa mnohí mladí manuálnej práce nechytajú ani ako brigádnici, každý by robil najradšej iba mobilné aplikácie …
Cesta k vlastnému podnikaniu
Pred revolúciou som pri sledovaní rakúskej televízie stále sníval o vlastnej firme. Hneď v roku 1990 som si vybavil živnosť a začal ponúkať stavebný dozor a investičné poradenstvo, čo bolo dovtedy mojou dlhoročnou pracovnou náplňou v štátnom podniku. Keďže zákaziek bolo aj kvôli spoločenským zmenám pomenej, k stavebnému dozoru rýchlo pribudol aj obchod so strešnými oknami. V tom čase som bol na Slovensku priekopníkom v tejto oblasti. Medzi prvými som začal dodávať aj kvalitné plastové okná s kompletným servisom. Netrvalo dlho a zamestnal som aj manželku.
Zmenu v mojom podnikaní priniesol syn Martin keď sa vrátil z jazykového študijného pobytu v Austrálii a z krátkej odbornej praxe v Taliansku. Keďže má vyštudovanú hotelovú akadémiu a chcel si založiť vlastný biznis, navrhol mi aby sme investovali do reštaurácie. Spočiatku som nebol myšlienkou synátora nadšený. Dôvod bol prozaický. Syn si vybral ako miesto svojho podniku kancelárie mojej stavebnej spoločnosti INVESTA v centre Bratislavy. Bol to teda nápad môjho syna a jeho partnera. Nastavenie konceptu Pizza Mizza sme prispôsobili vtedajšej situácii na trhu a mieste lokalizácie prvej prevádzky Pizza Mizza v bratislavskom Starom Meste. Chceli sme, aby nás v týždni navštevovali počas obeda zamestnanci okolitých úradov a firiem, navečer študenti a počas víkendov rodiny s deťmi. Po nejakom, relatívne krátkom čase sa nám to podarilo a značka Pizza Mizza sa stala obľúbenou a známou …
Najzaujímavejšia je pre mňa práca pri tvorbe nových projektov, príprave a realizácii nových prevádzok. Stavarinu som totiž (rád) robil väčšinu môjho profesionálneho života. Teší ma najmä, ak sa podarí zrealizovať nejaké pekné a užitočné dielo. Zaujímavé je aj poradenstvo, ktoré poskytujem v rámci mojej pozície v Slovenskej franchisingovej asociácii. Najťažšia je (ako všade) práca s ľuďmi.
Podarilo sa mi „zmenežovať“ súdržnú, slušnú a akčnú rodinu, teším sa z úspechov a zdravia mojich detí a vnukov, teším sa že si rozumieme a máme sa radi. Aj napriek tomu že som pragmatik, najdôležitejšia v živote je pre mňa láska …
Rady pre hľadajúcich prácu a podnikateľov
Každý by mal robiť podľa možnosti to, čo ho baví. Ja som bol v profesionálnej oblasti v živote šťastný preto, lebo som si nekládol podmienky, že budem robiť iba to alebo ono, čo ma urobí šťastným. Ja som to otočil a bol som šťastný v každej práci, ktorú som robil. Moje krédo bolo, že robiť žiadnu prácu nie je hanba a každá pozitívna užitočná práca je dobrá, aj keď nie je (momentálne) primerane ohodnotená. V živote som skúsil rôzne pracovné pozície a remeslá a všetky tie skúsenosti sa mi neskôr zišli a zhodnotili. Rozbehnúť vlastné podnikanie by som doporučil až po získaní určitého primeraného vzdelania a skúseností v pozícii zamestnanca. Pri podnikaní je totiž potrebné zo začiatku investovať a určitá miera rizika je aj pri navonok bezpečných projektoch.
Pizza Mizza a marketing
Niekoľko vybraných firiem potešil v tomto týždni voňavý darček. Pizza Mizza sa v spolupráci s reklamnou agentúrou MUW Saatchi & Saatchi rozhodla využiť svetový deň pizze ako príležitosť osloviť zaujímavú cieľovú skupinu a posielala pizzu grátis aj s personalizovaným obalom. S prvotnou myšlienkou prišla reklamná agentúra. Začiatkom roka 2016 uviedla svoj Kalendár marketingových príležitostí s 366 unikátnymi tipmi, ktoré by marketérom nemali ujsť. Agentúra kalendár posielala partnerom a priateľom ako prianie k novému roku, pre verejnosť je voľne dostupný aj na internete. „Aby nezostalo iba pri sľuboch, rozhodli sa urobiť prípadovú štúdiu, ktorou dokážu, že každý deň z ich kalendára sa dá otočiť na skutočnú marketingovú príležitosť. V našom prípade to bol Svetový deň pizze a možnosť osloviť cieľovú skupinu marketérov a ľudí z reklamy,“ uvádza na margo spolupráce konateľ Pizza Mizza Ľuboš Richtárik. Cieľom bola win-win-win situácia. Nečakaný obed dostala približne desiatka slovenských agentúr a najedli sa aj partneri a klienti agentúry MUW Saatchi & Saatchi.
Ochrana značky
Registrácia označenia Najväčšia pizza v Košiciach sa niektorým pizzeriám nepáči a hrozia námietky. Označenie Najväčšia pizza v meste je už chránené. Registrácia ochrannej známky Najväčšia pizza v Košiciach môže spôsobiť niektorým reštauráciám problémy. Ak totiž Úrad priemyselného vlastníctva vyhovie žiadosti podnikateľa, ktorý o jej zapísanie požiadal, iné pizzerie nebudú môcť toto slovné spojenie požívať. „Majiteľ ochrannej známky má výlučné práva označovať svoj tovar a služby ochrannou známkou zapísanou v registri,“ vraví hovorca úradu Július Šípoš. Môže teda žiadať, aby sa zakázalo používanie zhodného či podobného označenia na výrobky alebo služby inými podnikateľmi. Podnikatelia, ktorým sa nepáči, že by malo byť označenie Najväčšia pizza v Košiciach chránené, majú tri mesiace na podanie námietok.
Registrácia označenia Najväčšia pizza v Košiciach sa nepozdáva ani firme GastroNet, ktorá zastrešuje pizzerie Pizza Mizza v Bratislave, Žiline a Piešťanoch. Táto firma má už od roku 2004 zaregistrovanú ochrannú známku Najväčšia pizza v meste. Keďže Pizza Mizza využíva franchising, teda poskytuje ochrannú známku aj know-how iným podnikateľom, bola registrácia nevyhnutná, vraví jej šéf Jozef Šétaffy. Konkurencia chcela podľa Šétaffyho viackrát použiť ich slogan Najväčšia pizza v meste, no museli si to zmeniť, lebo ich právnik upozornil na to, že porušujú zákon.