Philip Glass, inšpirovaný filmami Jeana Cocteaua, vytvoril v 90. rokoch svoju druhú opernú trilógiu, čím ignoroval chronológiu vývoja hudobno-dramatických foriem. Ako libreto mu poslúžili Cocteauove filmy Orphée (Orfeus, 1950), La Belle et la Bête (Kráska a zviera, 1946) a Les enfants terribles (Hrozné deti, 1950). Glass bol očarený rytmom Cocteauovho písania, ktorý prirovnal k Shakespearovi. Vyzdvihol jeho schopnosť predstaviť postavu, rozvinúť ju a určiť potrebný počet postáv. Zdôraznil, že skutočným tajomstvom opier je dobré libreto a vybral si Cocteauove filmy pre jeho bezchybný cit pre dramatický vývoj. Toto očarenie básnikom a filmárom sa spojilo s Glassovými skúsenosťami z Paríža, kde v 60. rokoch študoval pod vedením skladateľky Nadie Boulangerovej, a výsledkom bolo monumentálne operné dielo Cocteau Trilogy.
V roku 2020 známe francúzske duo Katia a Marielle Labèqueové nahralo CD s vlastnou klavírnou úpravou hudby z Glassovej opery Les Enfants Terribles. Tieto suity pre dva klavíry mali veľký ohlas, rovnako ako aj následné turné, pri ktorom spolupracovali aj s Philharmonie de Paris. Úspech koncertov i nahrávky vyústili do dokončenia celej trilógie. Na žiadosť klavírneho dua sa do procesu zapojil Michael Riesman, skladateľ a hudobný riaditeľ Philip Glass Ensemble, ktorý v podobnom duchu upravil zvyšné dve opery La Belle et la Bête a Orphée. Kompletná trilógia vyšla vo februári 2024 vo vydavateľstve Deutsche Grammophon ako 2-CD (neskôr aj ako trojplatňová vinylová edícia). Prvé CD obsahuje úpravy opier Orphée a La Belle et la Bête, ktoré boli nahraté v novembri 2023, zatiaľ čo druhé CD obsahuje reedíciu spomínanej nahrávky Les Enfants Terribles z roku 2020.
Orphée: Prelínanie Glassových prvkov a kabaretnej nálady
Otváracie číslo Le café poslucháča prudko vtiahne do prostredia Orfeovho sveta, v ktorom sa typické glassovské prvky prepletajú s hravou kabaretnou náladou v situácii, keď Orfeus predvádza svoje umenie, zabáva publikum a snaží sa zaujať Eurydiku. Sestry Labèqueové dokázali obdivuhodne vyvážiť tieto dva elementy tak, aby zachovali Glassov charakteristický jazyk. Následne sa hudobná nálada drží v jemných trblietajúcich sa textúrach, ktoré reflektujú introspektívne scény Orfea. V polovici štvrtej skladby celá atmosféra prejde do poetických hlbín minimalistickej ságy. Obe klaviristky brilantne vygradovali záver, kde ozvena posledných tónov ešte doznieva ako po údere kladiva na nákovu.
La Belle et la Bête: Lyrická kolísavá melódia lásky a naratívne vnímanie hudby
Hudbu k La Belle et la Bête skomponoval Glass ako živý soundtrack, zosynchronizovaný s dialógmi a obrazom, no klavírna verzia si už túto vlastnosť nezachovala. Úvodná melódia Ouvertury predpovedá búrlivý dej, no v závere sa upokojuje v akordoch plných nádeje. Glass tu vytvoril leitmotívy s lyrickou kolísavou melódiou lásky, ktoré sa neskôr opakujú. Rýchlejší rytmus predstavuje dve sebecké sestry, ako sa vysmievajú Belle, ich aroganciu a povrchnosť, a následne sa dej posúva k večeri Belle so Zvieraťom. Hudba znie podobne ako ich rozhovor - je plná smútku, napätia, zraniteľnosti a túžby po láske. La métamorphose zakončuje premenu zvieraťa dramatickou hudbou plnou celotónových stupníc, ktorá podčiarkuje grandiózne vrcholenie diela. Sestry Labèqueové ukázali silné nadanie na naratívne vnímanie hudby. Z diela neodňali príbeh, naopak, podporujú ho a reflektujú.
Les Enfants Terribles: Ponor do temného psychologického sveta
V poslednej časti trilógie Les Enfants Terribles sa poslucháč ponára do ešte temnejšieho psychologického sveta Cocteaua. Ouvertura tentokrát nekončí zábleskom pozitívneho svetla, ale vrcholí tajomným rozplynutím. V druhej časti Paul is Dying sa klaviristky v ťažkopádnom tempe kolíšu na vlne ponurej nostalgie, náreku a hnevu. Nasledujúca The Somnambulist sa vracia k tajomným stupnicovým postupom, znázorňujúcim prechod postáv medzi stavmi vedomia a podvedomia. Sestry Labèqueové neustále dokazujú, že im nerobia problém skladby s kontrastnými polohami. Každý prechod je autentický so zachovanou glassovskou minimalistickou poetikou. Po veľmi teatrálnej časti Are You in Love, Agathe? sa skladba She Took the Path obracia ku gradujúcemu záveru - osudy postáv sú už nezvratne prepletené intrigami. Posledné číslo Paul’s End uzatvára dielo typickými repetíciami úvodných tém, zatiaľ čo v príbehu dve hlavné postavy tragicky až shakespearovsky zomierajú.
Prečítajte si tiež: Kulinárska cesta po Berlíne
Klavír ako alfa a omega Glassovej hudby
Klavír je v Glassovej hudbe alfou aj omegou a Katia a Marielle Labèqueové sú jeho dokonalými interpretkami. CD zachytáva skladateľovo dielo v inom svetle, v ktorom sa ligocú aj predtým zahalené kvality. Nie je to doslovná interpretácia pôvodných Glassových opier, ale zároveň nestrácajú svoju pôvodnú identitu a poslucháč si ich môže vychutnať z kompozičnej, interpretačnej aj zvukovej stránky.
Prečítajte si tiež: Zabudnuté ovocné poklady
Prečítajte si tiež: Menej známe ovocie vo vašej záhrade