Pre mnohých zostáva Apúlia, podpätok talianskej čižmy, prehliadaná v prospech známejších destinácií, ako je pobrežie Amalfi, Rím alebo Toskánsko. Pritom sa sem dá jednoducho dostať priamym letom z Bratislavy do Bari alebo Brindisi za 90 minút. Táto oblasť, s 800 kilometrami pobrežia a prístupom k Jadranskému a Iónskemu moru, ponúka teplé podnebie, zlaté pláže a starobylú architektúru, čo ju robí ideálnym miestom na týždenný pobyt alebo predĺžený víkend.
Dobrodružstvo za volantom v Apúlii
"Fiatky nemáme, všetky nám ukradli," povedala sympatická pani v požičovni áut na letisku v Bari. V Apúlii sa odporúča byť skúsenejším šoférom a parkovať na strážených parkoviskách, pretože krádeže áut sú tu skutočným problémom. Diaľnica do Lecce alebo Trapani je niečo medzi rýchlostnou komunikáciou a diaľnicou. Odporúča sa požičať si menšie auto, aby sa zmestilo do úzkych uličiek. Šoférovanie v centrách miest Bari a Brindisi je adrenalínová zábava. Cez víkend sú mnohé parkovacie miesta zadarmo, inak sa odporúča zaplatiť.
Ubytovanie so zážitkom: Masserie a Trulli
Do hotelov v Apúlii sa oplatí investovať. Okrem klasických hotelov pri mori sú tu veľmi známe prenájmy luxusných víl s bazénom. Unikátne zážitkové hotely sú masserie a trulli. V trulli sa budete cítiť ako v hobitinci. Masseria je drahšia než klasický hotel alebo vila. Ide o opevnený farmársky domček typicky postavený v 16. storočí, prerobený na nádherné sídla. Nie všetky masserie sú však rovnaké a treba si vybrať tú najlepšiu. Masserie sa nenachádzajú pri mori, ale more je v Apúlii blízko odvšadiaľ. Odporúča sa Masseria San Dominico v Savelletri, exoticky vyzerajúca masseria z 15. storočia, ktorá stelesňuje juhotalianske "buon ritiro" - idylické útočisko. Kedysi strážna veža stredovekých maltézskych rytierov je oázou s palmami a tyrkysovým bazénom v tvare lagúny. Je to štýlový vidiecky luxusný hotel, ktorý vlastní rodina Melpignano. Vnútri rytierskej masserie sú elegantné klenuté sály a salóniky, vonku sú nádvoria a lodžie zahalené popínavými rastlinami a jazmínom, svieže trávnaté záhrady a olivové háje. Neďaleko sa nachádza lagúnový bazén s morskou vodou. San Domenico ťaží aj z vynikajúceho wellness centra špecializovaného na thalassoterapiu. Cena masserie na jednu noc je nad 350 eur a dvojka vo vysokej sezóne stojí okolo 660 eur na noc. Neďaleko sa nachádzajú tenisové kurty a 18-jamkové golfové ihrisko San Domenico. K dispozícii sú dve súkromné pláže: jedna skalnatá, jedna piesočnatá, s reštauráciou s morskými plodmi a barom.
Spánok v trulli je ďalším veľkým zážitkom, ktorý je v Apúlii nevyhnutnosťou. Ide o kamenné domčeky lokalizované hlavne v okolí mestečka Alberobello a v celom údolí Itria. Mnohé nájdete na Airbnb, no dávajte si pozor na kvalitu. Niektoré hotely sa volajú trullo alebo trulli, ale vôbec v nich kužeľovité domčeky nenájdete a ide čisto o reklamný trik. Nízka cena trulli sa rovná nízka kvalita a zákonite sklamanie. Apúlia nie je mentálne západnou Európou, niekedy je to trošku ako Balkán, a tak si dávajte pozor. Originálne trullo je tradičná budova z kameňa s kužeľovou strechou, postavená bez malty a cementu niekedy v 16. storočí. V mnohých prípadoch boli trulli postavené ako dočasné sklady a malé obydlia pre chudobných poľnohospodárskych robotníkov. Dnes ide o atrakciu, ktorú by ste mali vyskúšať. Trulli, kde môžete bývať, nájdete v Apúlii viac než tisíc.
Pláže Apúlie: Skryté poklady
Tu je desať pláží, často mimo vychodených ciest, kde sa môžete zastaviť:
Prečítajte si tiež: Osviežujúca tvarohová pochúťka
- Pescoluse pri dedinke Leuca
- Tremitské ostrovy severne od polostrova Gargano
- Torre Guaceto v dedine Carovigno
- Torre Dell’Orso v meste Melendugno
- a 6. dve pláže pri meste Maruggio - San Pietro Bevagna a Dune di Campomarino
- Pláž Baia delle Zagare na polostrove Gargano
- Torre Lapillo pri meste Porto Cesareo na západnom pobreží
- Baia dei Turchi pri meste Otranto
Pokiaľ ide o pláže, zamierte najprv na východ do chránenej prírodnej rezervácie Torre Guaceto alebo na juh k špičke opätku do Pescoluse, obrovskému úseku piesku, ktorý sa vďaka zvlnenému azúrovo modrému oceánu nazýva Maldivami Apúlie. Išli sme ďaleko, ako sa len dalo ísť, až na miesto, kde sa Jadran stretáva s Iónskym morom. Podľa mesta Otranto sa nazýva iba 75 km široký Otrantský prieliv oddeľujúci Taliansko od Albánska. Kúsok južne od Otranto sa nachádza najvýchodnejší bod Talianska. Najjužnejšie mesto opätku je Santa Maria di Leuca.
Cucina Povera: Chuť chudoby, hodnota bohatstva
Cucina povera - jedlo chudoby. To, čo bolo kedysi z núdze cnosť, je dnes v Apúlii kulinárskym hitom. Cestoviny z celozrnnej múky a bez vajec, divoký špenát či brokolica, polenta a fazuľa (fave). Ročne sa vo svete vyhodí 1,3 miliardy ton jedla, ktoré by sa ešte dalo dať zjesť. V cucina povera toto míňanie neexistuje. Jedol som tu veľa jedál, kde sa používal nakrájaný starý chlieb (napríklad v cestovinách Ca’Muddhica či v šaláte Penzanella). Aj známa bruschetta je vlastne stvrdnutý chlieb, ktorý by sa inak vyhodil. V Masseria le Carrube som sa stretol s pojmom etické stravovanie, kde bol celý kulinársky výkon vegetariánsky, sezónny a z miestnych zdrojov.
Najznámejšie cestoviny Apúlie pripomínajú malé uško a aj sa tak volajú: orecchiette. Ženy ich v uličkách Apúlie vyrábajú z múky durum. Keď ich pripravujete, musíte ich variť 12 až 15 minút. Najznámejším jedlom Apúlie sú zrejme orecchiette con le cime di rapa - ručne vyrábané cestoviny orecchiette s divokou brokolicou. V jedálnom lístku bolo vždy napísané, že toto najikonickejšie jedlo Apúlie podávajú, ak cime di rapa majú. Rastie divoko a tak nie je garantovaná.
Fave e cicoria je ďalším typickým príkladom apúlskej cuciny povera. Jedlo je absolútne jednoduché, veľmi lacné (6-8 eur) a v svojej jednoduchej podstate ide o fazuľovú kašu, ktorá sa doplní o čakanku. Na Sardínii existujú dediny, kde ak zjedia fave e cicoria, tak zomrú. Ide o takzvaný favizmus, hemolytickú reakciu na konzumáciu fazule, známu tiež ako G6PDD (nedostatok glukóza-6-fosfátdehydrogenázy). Podobne ako fave e cicoria aj ciceri e tria je veľmi typickým jedlom pre Salento a najmä mesto Lecce. Ciceri predstavuje cícer a tria sú tagliatelle, takže vo svojej podstate ide o tagliatelle s cícerom. Vďaka cíceru má toto jedlo aj svoju arabskú stopu, ktorú tu po sebe nechali Saracéni. Jedlo sa skladá z čerstvých cestovín, cíceru a omáčky a na vrch sa ešte dajú aj kúsky fritovaných cestovín, aby to nebolo príliš jednotvárne. Mäso tu nenájdete, pretože ciceri e tria aj fave e cicoria vymysleli práve v dobách, kedy chudobné, južné Taliansko veľmi mäsom nedisponovalo.
La cucina povera vás očarí a pritom jete zdravo. Chlieb je jedným z najcharakteristickejších produktov Apúlie. Najznámejší je Pane di Altamura, chlieb s označením D.O.P. Viete ho kúpiť vo vnútrozemskom zašitom meste západne od Bari. Chlieb Altamura má veľmi silnú identitu. V prvom rade má neprehliadnuteľný tvar, podobá sa na klobúk so širokým okrajom. Potom je tu striedka, ktorá je žltá, intenzívna, plná a voňavá. Po príchode do reštaurácie kdekoľvek v Apúlii nám vždy doniesli nakrájaný chlieb v papierovom sáčku. Žiadny prútený košík, vždy tmavý papierový šáčok.
Prečítajte si tiež: Zmrzlina a gastronómia: Istria a Veľký Meder
Aj keď sa v Apúlii pestuje najviac olivového oleja v Taliansku, olej nám na stôl doniesli až na požiadanie. V Lecce som v špecializovanom obchode kúpil taralli. Tieto malé kúsky pečiva v svojom recepte zahŕňajú všetky typické produkty Apúlie. Nájdete v nich múku, biele víno a olivový olej. Z cesta najskôr vytvarujú malé kolieska, ktoré uvaria vo vriacej vode a následne ich upečú v rúre. Frisella je ďalším z veľmi jednoduchých jedál. Je to v podstate suchár s rajčinou, olivovým olejom a bylinkami. Keďže je veľmi suchá a tvrdá, často sa pred podávaním namočí na chvíľu do studenej vody, aby zmäkla. Panzerotto sa podobá na neapolské calzone, ale je menšie plnené zvyčajne rajčinami a mozzarelou. V Bari si dajte určite Focacciu Barese. Hrubšie cesto, pritom chrumkavé s cherry paradajkami s neuveriteľne intenzívnou chuťou. Burratu určite poznáte, no teraz viete, že burrata pochádza odtiaľto a najlepšia burrata je z Apúlie. Ochutnať ju tu znamená podobný skalp ako jesť sushi priamo v Japonsku. Už iné nebudete chcieť. Vnútro burraty tu volajú stracciatella (ako tá zmrzlina) a dostanete sa k nej po prekrojení mozzarelového obalu. Keď som si objednal syrové antipasti, vždy mi priniesli aj syr caciocavallo. Na Balkáne a v Turecku má podobnú chuť syr kaškaval, a je perfektná príloha k bruschette. Grilované caciocavallo je vynikajúce.
Olivový olej a víno: Poklady Apúlie
Apúlia, to je aj olivový olej. Taliansko produkuje najviac olivového oleja na svete a Apúlia produkuje najviac olivového oleja v Taliansku. Nielen olivovníkov je v Apúlii najviac, ale aj koreňov vinnej révy. Nie toskánske Chianti, ale Apúlia produkuje najviac talianského vína, čo je 17 až 20%. Víno z Apúlie môžeme rozdeliť do troch rôznych vinárskych oblastí, ktoré sa členia do administratívnych provincii - Foggia na severe, Bari a Taranto v strede a Brindisi a Lecce na juhu.
Primitivo je v USA a na celom svete známe ako Zinfandel. Pôvodom je z Chorvátska, kde sa prvýkrát nazývalo Tribidrag alebo Crlenak Kaštelanski. Juhotalianskí prisťahovalci koncom 18. a začiatkom 19. storočia priniesli svoje pôvodné hrozno so sebou do Kalifornie. Novopomenovaný Zinfandel sa stal v Zlatom štáte klasickým hroznom a v údolí Napa a Sonomy zbiera medailu za medailou. Víno dozrieva neskoro, potrebuje teda dlhú sezónu a je známe neskorým zberom. Primitivo sa dnes teší veľkej obľube aj u nás, hlavne u žien. Víno hustej červeno-čiernej farby, vysokého obsahu alkoholu s množstvom tanínov má niekedy nasladlú chuť a je extrémne výrazné.
Biele mestá Apúlie: Architektonické skvosty
Uistite sa, že si do itinerára zaradíte jedno alebo niekoľko „bielych miest“, ktoré sú roztrúsené po celej Apúlii, ako je Ostuni. Apúlia je tiež najväčším výrobcom vína a olivového oleja v Taliansku a gurmáni si určite prídu na svoje. Amalfi si možno urobilo meno ako luxusné dovolenkové miesto, ale na protiľahlom pobreží sa Apúlia rýchlo etabluje ako TÁ destinácia.
Prečítajte si tiež: Zmrzlina Martin: Kompletná recenzia