Materské mlieko je jedinečná a nenapodobiteľná substancia, ktorej pozitívne účinky a význam pre dieťa v prvom roku života sú nespochybniteľné. Vďaka pokroku biomedicínskych technológií sa vedcom darí podrobnejšie preskúmať, ako látky obsiahnuté v materskom mlieku fungujú a aký majú vplyv na zdravie dieťaťa.
Zázračná tekutina prispôsobená potrebám dieťaťa
Materské mlieko je zázračná tekutina, ktorá sa prispôsobuje potrebám dieťaťa. Obsahuje dôležité látky, ktoré pomáhajú preklenúť kritické fázy vývoja. Zloženie materského mlieka zodpovedá meniacim sa nárokom a potrebám adaptujúceho sa novorodenca a dojčaťa. Mení sa v priebehu prvých dní - prvé mlieko (kolostrum), prechodné a zrelé mlieko (prvých 4 až 5 dní, prechodné od 5. do 14. dňa a zrelé mlieko po 14. dni). Mení sa v priebehu jedného dňa i jedného dojčenia - predné mlieko je redšie ako zadné mlieko, je bohaté na bielkoviny, laktózu a ostatné živiny a je aj dostatočným zdrojom vody, zadné mlieko je zdrojom energie, je bohaté na tuky, a preto je dôležité nechať dieťa dostatočne dlho piť pri jednom prsníku.
Myoinozitol: Drobná molekula s veľkým vplyvom na mozog
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu - La Jolle (University of California San Diego, La Jolla, CA) podrobnejšie preskúmali biologicky signifikantné mikroživiny v materskom mlieku a to, ako sa menili počas dojčenia. Vo všetkých vzorkách, bez ohľadu na stravu, rasu a miesto bydliska žien, identifikovali vysokú koncentráciu karbocyklického myoinozitolu, a to najmä v prvej fáze laktácie.
Myoinozitol je najčastejším prirodzeným izomérom inozitolu. Je fyziologicky účinný a zohráva významnú úlohu v membránach buniek. Spolu s cholínom bráni ukladaniu mastných kyselín a cholesterolu v pečeni (lipotropný účinok na pečeň). V srdcovom svale tvorí zásobu paliva pre prípad nedostatku glukózy, na ktorú sa môže meniť. Časť dennej potreby si človek vytvára v črevách pomocou mikroflóry, časť prijíma v potrave.
Na základe tohto zistenia začali skúmať vplyv myoinozitolu na vývoj mozgu. Preskúmali jeho účinky na vyvíjajúci sa mozog pomocou rôznych modelov vrátane modelov vytvorených z laboratórne vypestovaných ľudských neurónov a kultivovaného mozgového tkaniva.
Prečítajte si tiež: Zloženie a nutričné hodnoty drevorubačského chleba
Zistenia výskumu ukazujú, že myoinozitol obsiahnutý v materskom mlieku podporuje vytváranie neurónových prepojení v mozgu dieťaťa. Podľa vedúceho výskumu neurológa Thomasa Biederera účinky mikroživín na mozog stále nie sú dostatočne docenené. „Naša štúdia ukazuje, že materské mlieko je mimoriadne cenné z hľadiska toho, ako matky môžu podporovať vytváranie spojení v mozgu dieťaťa,“ povedal Biederer. „Nie je to len zdroj kalórií, ale aj mimoriadne bohatá, komplexná biologická tekutina.“
Štúdia vyzdvihuje signifikantný vplyv stravy na fungovanie ľudského mozgu. Zistenia môžu byť užitočné pre odporúčania týkajúce sa výživy v jednotlivých obdobiach života.
Význam kolostra pre imunitu a vývoj
Prvé colostrum obsahuje niekoľkonásobne viac imunoglobulínov, SCFA (mastná kyselina s krátkym reťazcom), enzýmov, antibakteriálnych a antivírusových proteínov, vitamínov a rastových faktorov ako mlieko. Obsah imunoglobulínov v „prvom mlieku“ je približne 50g/l, po 10 hodinách - približne 30 g / l, IgG (nad 80%), IgM a IgA - pod 10% dominujú.
Imunoglobulíny (IgG) zabraňujú adhézii patogénov na sliznice, brzdia vývoj a neutralizujú toxíny: E. SCFA (mastná kyselina s krátkym reťazcom, v Colostre je vyšší obsah ako v mlieku - 5,8 - 9%).SCFA sú zdrojom ľahko dostupnej energie potrebnej pre činnosť srdca, pečene, obličiek, krvných doštičiek, nervového systému, svalov a na udržanie konštantnej telesnej teploty. Zabraňujú syntéze cholesterolu a triglyceridov v pečeňových bunkách. Ovplyvňujú prietok krvi, stimulujú pohyblivosť a kontraktilitu hrubého čreva, regenerujú črevnú sliznicu; zabraňujú zápalu tenkého a hrubého čreva. Zabraňujú syntéze cholesterolu a triglyceridov v pečeňových bunkách.
IGF I a II (rastový faktor podobný inzulínu) reguluje hormonálnu rovnováhu, uľahčuje transport glukózy do krvi a svalov. TGF-a a β (transformujúci rastový faktor) ovplyvňujú diferenciáciu črevných tkanivových buniek. Dôležitá pri embryogenéze, rekonštrukcii tkaniva a tvorbe kostnej chrupavky. TGF-α zvyšuje množstvo mucínu, zabraňuje sekrécii HCl v žalúdku, zvyšuje expresiu proteínov tesného spojenia (claudin-1 a claudin-4) regulujúcich permeabilitu črevného tkaniva. Naproti tomu TGF-p redukuje mukozitídu vyvolanú chemoterapiou. EGF (epidermálny rastový faktor) obmedzuje migráciu baktérií cez steny tráviaceho traktu.
Prečítajte si tiež: Parené buchty s marmeládou
PRP proteíny sú najdôležitejšou zložkou colostra a sú bohaté na aminokyselinu prolín. vypätia k akému dochádza počas infekcie, či zranenia a znížiť jeho aktivitu ak je táto situácia imunitného systému zvládnutá. PRP proteíny podporujú proliferáciu leukocytov (bielych krvinek) a produkciu pro zápalových cytokínov TNF-a a INF-y v leukocytoch, peritoneálnych bunkách a placentárnych a plodových membránach. Colostrum („prvé mlieko“) takisto chráni pred nekrotizujúcou enteritídou podobným spôsobom ako ľudské mlieko.
Zvýšené množstvo bielkovín malo za následok zrýchlené dozrievanie tráviacej funkcie čreva. Doplnenie Colostra u 200 predčasne narodených detí kŕmených enterálne (26. - 30. týždeň tehotenstva) ovplyvnilo reguláciu metabolizmu, stimuláciu črevných funkcií a imunitu.
Význam materského mlieka pre prevenciu chorôb
Dnes existujú mnohé štúdie, ktoré jednoznačne potvrdili pozitívne účinky materského mlieka a dojčenia (plného, ako aj čiastočného) v prevencii mnohých chorobných stavov, a to jednak v útlom veku, ako aj v neskoršom živote.
Viaceré vedecké štúdie a epidemiologický výskum dokázali významne nižšie riziko celého radu akútnych a chronických ochorení u dojčených detí. Materské mlieko tiež chráni deti pred rozvojom alegických ochorení (ekzém, potravinová alergia, astma). Uvažuje sa tiež o ochrannom efekte aj pri iných črevných zápalových ochoreniach - Crohnovej chorobe a ulceróznej kolitíde. Malígne ochorenia sa vyskytujú 1,9-krát častejšie u detí na umelej výžive, a to hlavne Hodgkinovský a non-Hodgkinovský lymfóm. Popisuje aj o ochranný efekt materského mlieka pred leukémiou v detskom veku. Zubní lekári upozorňujú na výrazný rozdiel výskytu zubného kazu - dojčené deti majú menej kazov ako deti na umelom mlieku. Porucha čeľustných oblúkov a zuboradia u detí kŕmených z fľašky je vyššia ako u dojčených detí. Pitie z prsníka posiľňuje tiež žuvacie a hrtanové svaly.
U diabetes mellitus I. typu (cukrovka vyžadujúca podávanie inzulínu) sa potvrdzuje súvislosť medzi umelou výživou v prvých šiestich mesiacoch života a rizikom rozvoja tohto ochorenia. Predčasný kontakt s bielkovinou kravského mlieka môže u geneticky predisponovaných detí vyvolať tvorbu špecifických protilátok, ktoré neskôr napádajú bunky podžalúdkovej žľazy (pankreas), produkujúcej inzulín. Taktiež skoré zavádzanie tuhých príkrmov, ako aj sóje do stravy pred 3. Nedojčené deti sú viac ohrozené anémiou z nedostatku železa, pretože z materského mlieka sa rezorbuje železo lepšie. V materskom mlieku je relatívne vyššia hladina cholesterolu (tým je aj v sére dojčených detí fyziologicky vyššia hladina cholesterolu), čím dochádza k indukcii enzymatických systémov, ktoré regulujú metabolizmus cholesterolu v neskoršom veku, preto sa moderné civilizačné choroby ateroskleróza a hypertenzia v dospelosti vyskytujú častejšie u nedojčených jedincov. Obezita vzniká už nadváhou v dojčenskom veku. U nedojčených detí sa častejšie vyskytuje aj SIDS syndróm - syndróm náhleho úmrtia dojčaťa v spánku.
Prečítajte si tiež: Zloženie a nutričné hodnoty ražného chleba
Vplyv materského mlieka na kognitívny vývoj
Materské mlieko a dojčenie vedú k lepšej funkčnej výkonnosti dojčených detí. Dojčené deti sú inteligentnejšie, rýchlejšie sa rozvíjajú nielen pohybovo, ale aj intelektovo: skôr začínajú rozprávať, chodiť, lepšie sa učia.
Dojčenské mlieka BABYSMILK ® PREMIUM ako jediné obsahujú iba 100% mliečny tuk, t. z. *MFGM (MILK FAT GLOBULE MEMBRANE) SA NACHÁDZA V KAŽDEJ KVAPKE MATERSKÉHO MLIEKA A POMÁHA PODPOROVAŤ KOGNITÍVNY VÝVOJ DIEŤAŤA. KONKRÉTNE MFGM JE PRIRODZENE SA VYSKYTUJÚCA MEMBRÁNA, KTORÁ OBKLOPUJE TUKOVÉ KVAPKY V MATERSKOM MLIEKU.
Zloženie materského mlieka: Bielkoviny, tuky a sacharidy
Bielkoviny
Materské mlieko má relatívne nízky obsah proteínov v porovnaní s kravským (materské mlieko má 0,9-1,3 g bielkovín /100ml, kolostrum 2,3g /100 ml), toto množstvo je však dostačujúce množstvo pre rast dojčených detí a je nezávislé od príjmu bielkovín obsiahnutých v strave matky. Navyše obličky novorodenca nie sú schopné vylúčiť splodiny metabolizmu bielkovín v dostatočnej miere. Bielkoviny by mali tvoriť 8 - 12 % celkového energetického príjmu.
Materské mlieko obsahuje až 70 % srvátkových proteínov. Medzi srvátkové bielkoviny patria alfa - laktoalbumín, beta - laktoglobulín, sérový albumín, imunoglobulíny, laktoferín a lyzozým. Dominantnými srvátkovými bielkovinami materského mlieka sú alfa - laktalbumín a laktoferín, ale neobsahuje beta-laktoglobulín. Naopak, hlavnou zložkou kravského mlieka je kazeín, pričom jeho hlavná súčasť je beta - laktoglobulín, ktorý je silným alergénom vyvolávajúcim často alergiu na kravské mlieko.
Pomer základných bielkovinových zložiek mlieka (kazeínu a srvátky je v materskom mlieku 40 : 60, kým v kravskom mlieku 80 : 20) ako aj unikátne spektrum aminokyselín je presne prispôsobené metabolickým požiadavkám novorodencov a dojčiat. Do 3. mesiaca života je totiž aktivita enzýmov tráviacich bielkoviny znížená a trávenie bielkovín v žalúdku je minimálne, avšak v čreve je dostatočné.
Po natrávení mlieka žalúdočnou kyselinou sa tvoria hrudky a vločky kazeínu a od mlieka sa oddelí srvátka. Materské mlieko obsahuje beta-kazeín, ktorý sa pôsobením kyslého prostredia zráža vo forme jemných vločiek, ktoré sa ľahko štiepia tráviacimi enzýmami. Kazeín kravského mlieka v žalúdku dojčaťa vytvára hrubé ťažko stráviteľné zrazeniny.
Ďalšími významnými zložkami sú imunologické faktory bielkovinového charakteru - imunoglobulíny, enzýmy, hormóny a niektoré bielkoviny krvi - albumín. Materské mlieko obsahuje aj vysoké koncentrácie voľných aminokyselín (ďalej AMK), najmä vysokú koncentráciu taurínu, ktorý je potrebný na konjugáciu žlčových kyselín (vznik žlčových kyselín v pečeni, ktoré sú potrebné pre správne trávenie a vstrebávanie tukov), ďalej sa podieľa na dozrievaní CNS (centrálny nervový systém). Taurínu je v materskom mlieku 30-krát viac ako v kravskom, kde sa nachádza v minimálnom množstve. Taurín je esenciálna AMK pre dieťa - t.j. Bielkoviny materského a kravského mlieka sa líšia aj obsahom AMK. Obsah aromatických aminokyselín (fenylalanín, tyrozín) je omnoho nižší v srvátkových bielkovinách materského mlieka ako v kazeíne kravského mlieka. Keďže novorodenec tieto aromatické AMK ťažšie metabolizuje, je materské mlieko oveľa menej zaťažujúce ako kravské.
Sacharidy
Laktóza (okolo 7 g / 100ml) dodáva dieťaťu takmer polovicu potrebnej energie, podporuje rast a rozmnožovanie baktérií Lactobacillus bifidus. Kravské mlieko obsahuje len 68 % laktózy, čo predstavuje 4,8 g / 100 ml. Laktóza ma pozitívny vplyv na absorpciu vápnika, podporuje črevnú mikroflóru produkujúcu B vitamíny. Cukor laktóza je metabolizovaná laktázou - enzýmom enterocytov (bunky čreva). U novorodencov, ktorí sú výlučne dojčení, je prirodzená črevná flóra zložená z laktobacilov a bifidobaktérií. Práve látky obsiahnuté v materskom mlieku priaznivo pôsobia na ich rast (bifidogénny faktor).
Tuky
Približne polovica energetickej hodnoty materského mlieka je obsiahnutá v tukoch (priemerne 3,9 g / 100 ml). Množstvo tuku je najvariabilnejšou zložkou materského mlieka. Závisí jednak od genetických vplyvov, výživy matky, dennej doby. Obsah tuku a jeho zloženie sa mení aj s dĺžkou laktácie. Obsah tuku je najnižší v kolostre - asi 2 g / 100ml, postupne stúpa a konštantný je s zrelom mlieku 3,8 - 4,5 g / 100 ml. Obsah tukov závisí aj od intervalu medzi dojčením, čím väčší interval, tým je obsah tukov vyšší. Okrem toho zadné mlieko má až 4 - 5-násobne vyšší obsah tukov ako predné mlieko produkované na začiatku pitia. Z mastných kyselín je 42 % nasýtených a 57 % nenasýtených.
Dôležité pre dieťa je i vysoké zastúpenie esenciálnych a polynenasýtených mastných kyselín v materskom mlieku (viac ako štvornásobné v porovnaní s kravským liekom), z ktorých významná je kyselina arachidonová, ktorá urýchľuje dozrievanie enterocytov (buniek čreva) a ovplyvňuje imunitné odpovede. V prvých mesiacoch života je sekrécia pankreatickej lipázy (enzým tráviaci tuky) nedostatočná a práve tento enzým je zložkou materského mlieka. V kravskom mlieku chýba. Vyššia hladina cholesterolu v materskom mlieku je považovaná za nesmiernu výhodu nielen pre rast a vývoj organizmu, ale pre naštartovanie enzymatických systémov, ktoré regulujú v neskoršom veku metabolizmus cholesterolu, a tak znižuje riziko hypercholesterolémie v dospelosti. Kravské mlieko obsahuje pre novorodenca a dojča ťažko stráviteľné triacylglyceroly (tuky). V porovnaní s materským mliekom obsahuje len tretinu cholesterolu a obsah nenasýtených mastných kyselín je až štvornásobne nižší.
Vitamíny a minerály
Obsah vitamínov závisí od výživy dojčiacej matky a okrem vitamínu D zväčša pokryje potreby zrelého novorodenca a dojčaťa. Keďže obsah tukov je variabilnou zložkou materského mlieka, obsah v tuku rozpustných vitamínov kolíše. Množstvo vitamínu A je v našej populácii dostatočné, v kolostre je jeho množstvo 2-krát vyššie ako v zrelom materskom lieku. Koncetrácia vitamínu K je tiež vyššia v kolostre a po 14 dňoch k jeho produkcii prispieva črevná flóra novorodenca. Deti, ktoré boli k prsníku priložené neskoro, a nemali dostatok kolostra, môžu mať deficit vitamínu K. V súčasnosti sa odporúča suplementácia vitamínu K ako prevencia krvácavej choroby. Koncentrácia vitamínov rozpustných vo vode (vitamíny skupiny B a vitamín C) kolíše podľa príjmu matky, ale ich obsah v materskom lieku je dostatočný. Z vitamínov rozpustných vo vode sa vyskytuje iba nedostatok vitamínu B12, a to u vegetariánok, preto ho treba dodávať.
Koncentrácie minerálnych látok sú nižšie, ale spĺňajú optimálne potreby dojčaťa. Osobitne dôležitý je vysoký obsah a priaznivý pomer vápnika a fosforu, vďaka čomu sa vápnik sa podstatne lepšie vstrebáva z materského mlieka. Vo výžive majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Koncentrácia sodíka, vápnika, železa, horčíka, fosforu, medi a fluóru je v materskom mlieku dostatočná. Významný je nižší obsah sodíka v materskom mlieku s porovnaní s kravským, pretože znižuje záťaž nezrelých obličiek novorodenca. Iba v niektorých oblastiach je v potrave matiek a tým aj v ich mlieku menej jódu. Tento nedostatok sa ale dá kompenzovať vhodnou stravou. Sideropenická anémia (chudokrvnosť v dôsledku nedostatku železa) sa vyskytuje extrémne zriedkavo u detí dojčených do 6.-8. mesiaca života. Deti, ktoré sa narodili v termíne a ich matky sa dobre stravujú, majú zaručený prísun potrebného množstva resorbovateľného (vstrebateľného) železa dojčením. Včasným pridávaním nemliečnych doplnkov výživy sa u dojčaťa znižuje resorbcia (vstrebávanie) železa.
Odporúčania pre dojčenie a suplementáciu
Odporúča sa výlučne dojčenie v prvých 6 mesiacoch a ďalšie dojčenie s nemliečnymi príkrmami do 2. roku života. Dojčiť sa odporúča aspoň do konca 1. roka, najmä v rodinách, kde sa vyskytujú alergie alebo atopický ekzém. Až 7-10% novorodencov má zvýšené hladiny IgE v pupočníkovej krvi ako prejav atopickej predispozície. Mamka poskytuje v prvých 6 mesiacoch všetku potravu zo svojich vlastných prsníkov a nie je potrebné dopĺňať inú stravu (v prípade hnačiek, pri vracaní alebo horúčkovitých ochorení samozrejme dopĺňať straty tekutín čajom, neperlivými minerálkami, resp. v lekárni zakúpenými rehydratačnými roztokmi).
Materské mlieko obsahuje pomerne malé množstvo vitamínu D. Za normálnych okolností je u dojčených detí hlavným zdrojom tvorby vitamínu D slnečné žiarenie. Slnečný svit a ožiarenie kože je v našej zemepisnej polohe zanedbateľné od októbra do marca. Od 14. U nás podávame vitamín D3 - Vigantol olej jeden raz denne po 2 kvapkách, ak neurčí lekár inú dávku. Vitamín D je zo skupiny vitamínov rozpustných v tuku. Preto najprv dáme na lyžičku materské alebo umelé mlieko, potom 2 kvapky vitamínu D, a tak ho podáme dieťatku. Nesprávne je aj podávanie vitamínu D do celého objemu dávky umelého mlieka vo fľaši. Vitamín D podávame celé prvé 2 roky života, niektorí autori ho odporúčajú podávať aj v 3.
Ako prevenciu včasnej a pozdnej formy krvácavej choroby novorodencov a dojčiat sa odporúča u dojčených detí prvých 6 týždňov života podať jeden raz týždenne 1 mg = 1 kvapku vitamínu K ( Kanavitu ). Po 6. týždni života podávame jeden raz mesačne 1 mg = 1 kvapku vitamínu K počas výlučného dojčenia, obvykle teda 6 mesiacov. Ak dieťa dokrmujeme umelým mliekom, nie je podávanie vitamínu K potrebné. Plne dojčenému dieťatku sa vitamín C nepodáva pri predpoklade, že strava matky ho obsahuje v dostatočnom množstve.
Stabilita zloženia materského mlieka v dlhodobom horizonte
Britskí vedci a vedkyne vydali v novembri 2020 štúdiu o zložení materského mlieka, v ktorej skúmali vzorky materského mlieka 62 žien. Štúdia sa zamerala na zloženie materského mlieka pri ženách, ktoré dojčili deti vo veku od 3 mesiacov - 4 rokov. Zistenia štúdie naznačujú, že zloženie materského mlieka z dlhodobého hľadiska je pozoruhodne stabilné a nemení sa. Materské mlieko žien, ktoré dojčili 2-ročné a staršie deti, sa nelíšilo od mlieka matiek menších bábätiek z hľadiska obsahu probiotických baktérií či iných faktorov. A to bez ohľadu na to, aký životný štýl viedli matky zapojené do štúdie, vrátane ich stravovania.
Stanovisko WHO o odporúčanej dĺžke dojčenia hovorí o tom, že odporúčajú pokračovať v dojčení aj po 2 roku života bábätka. Štúdia upozorňuje na to, že táto časť odporúčania WHO sa často prehliada a že ľudia majú skôr predstavu, že dojčenie je dôležité prvých 6 mesiacov, a potom už jeho význam klesá. WHO pritom hovorí o dôležitosti pokračovania dojčenia po 6. mesiaci, rovnako ako o pokračovaní dojčenia po 2. roku života bábätka.
Závery tejto štúdie sa tak pripájajú k ďalším štúdiám, ktoré nabádajú na to, aby sa pre darcovstvo využívalo materské mlieko bez ohľadu na to, koľko času uplynulo od pôrodu ženy, ktorá mlieko daruje. Neplatí teda, že by bolo pre malé bábätká vhodné len materské mlieko od žien, ktoré darujú mlieko a samy pritom dojčia dieťa do 6 mesiacov veku.
Dojčenie a citový vzťah
Samotný akt toho, že pri dojčení držíte vlastné dieťa v náručí, je spôsob, akým vás príroda nabáda ku kontaktu akým je reč, očný kontakt a hojdanie. Táto blízkosť matky a dieťaťa poskytuje teplo a pohodlie a zároveň stimuluje všetkých päť zmyslov bábätka - dotyk, zrak, čuch, sluch aj chuť. Keď sa dieťa narodí, jeho oči dokážu zaostriť na vzdialenosť len 20-37 cm. Dojčenie ho k vám priblíži natoľko, aby mohlo sledovať vaše rysy a výrazy v tvári.
Zdravotné výhody dojčenia pre matku
Dojčenie stimuluje uvoľňovanie hormónu známeho ako oxytocín. Keď sa vaše dieťa prvýkrát prisaje, tento hormón spustí odtekanie mlieka a zároveň začne sťahovať maternicu. Toto sťahovanie vás chráni proti popôrodnému krvácaniu a napomáha tomu, aby sa vaša maternica vrátila do svojej pôvodnej veľkosti. Hormón oxytocín - niekedy tiež známy ako hormón lásky - má tiež pozitívny vplyv na vaše pocity vďaka nemu sa cítite pri dojčení uvoľnená a spokojná, takže dojčenie je pre oboch pokojný okamih.
Nedávne štúdie zistili, že dojčenie má pre vaše telo aj ďalšie výhody: psychologické - znížená úroveň stresu, zlepšenie metabolizmu, znižuje riziko vzniku osteoporózy (rednutia kostí), znižuje riziko rakoviny prsníka či vaječníkov.
Materské mlieko a imunita
Materské mlieko obsahuje kombináciu ochranných látok vrátane protilátok a prebiotických oligosacharidov, ktoré pomáhajú deti chrániť proti chorobám. Prebiotické oligosacharidy, ktoré sa prirodzene nachádzajú v materskom mlieku, sú špeciálne živiny, ktoré podporujú rast užitočných baktérií v tráviacom systéme. Primerané množstvo týchto baktérií pomáha telu bojovať so škodlivými baktériami a posilňujú tak zvnútra prirodzenú obranyschopnosť.
Vaše dieťa potrebuje neustálu zásobu polynenasýtených mastných kyselín, ktorú od narodenia dostáva z vášho materského mlieka, pretože tie pomáhajú vývinu jeho mozgu, zraku a nervového systému. Mali by ste teda aj naďalej jesť napríklad ryby, ktoré sú na polynenasýtené mastné kyseliny bohaté. Ak z akýchkoľvek dôvodov dojčiť nemôžete, vyberte pre svoje dieťa stravu s pridanými polynenasýtenými mastnými kyselinami označovanými ako AA a DHA.
Dojčenie a chudnutie po pôrode
Dojčenie je zároveň prirodzeným a zdravým spôsobom, ako sa môžete zbaviť časti tukov, ktoré si vaše telo počas tehotenstva ukladalo.
Materské mlieko ako zrkadlo životného prostredia
Máme výsledky štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o životnom prostredí, do ktorej sa zapojilo aj o. z. MAMILA spolu s dojčiacimi ženami v roku 2019. Do tejto štúdie sme poskytli kontakty na ženy, ktoré pre monitoring životného prostredia poskytli svoje odstriekané materské mlieko. Pretože vedci bijú na poplach, že ak do 20 rokov niečo radikálne neurobíme s tým, ako ničíme našu planétu, tak nastane katastrofa. Ničenie životného prostredia ovplyvňuje všetko - od rastlín, zvierat až po nás ľudí.
Materské mlieko je zázračná tekutina a ako všetko ostatné dokáže byť tiež zrkadlom kvality životného prostredia podobne ako mužské spermie, mlieko iných živočíchov či meranie rozličných látok v ovzduší. V štúdii sa vzorky materského mlieka analyzovali na prítomnosť perzistentných organických znečisťujúcich látok. Sú to látky, ktoré sa v životnom prostredí rozkladajú veľmi pomaly a majú nežiaduce účinky na zdravie ľudí a zvierat. Patria medzi ne napríklad polychlórované bifenyly (PCB). Dobrou správou je, že koncentrácia PCB na Slovensku v priebehu posledných rokoch významne poklesla.