Zeler voňavý (Apium graveolens) je obľúbená zelenina a aromatická bylina, ktorá sa používa ako korenie v mnohých kuchyniach po celom svete. V slovenskej kuchyni je zeler veľmi obľúbený pre svoju výraznú chuť a vôňu, ktorá obohacuje vývary, šaláty a je vhodný aj ako príloha k mäsu. V kombinácii so sladkými prísadami, ako sú jablká, hrušky alebo jahody, vytvára zaujímavé chuťové kombinácie.
Na Slovensku je najrozšírenejší zeler hľuzový (buľvový), zatiaľ čo v západných krajinách sa viac pestuje zeler stonkový. Ak aj vy chcete pestovať túto aromatickú a špecifickú zeleninu, tento článok vám poskytne všetky potrebné informácie.
Charakteristika zeleru voňavého
Zeler voňavý je dvojročná bylina z čeľade zelerovité. Pestuje sa už od 19. storočia a pochádza z južnej Európy. Starí Egypťania používali jeho listy pri pohrebných obradoch. Divý zeler nebol jedlý, ale vďaka Grékom bol vyšľachtený. Používa sa na rôzne účely aj na Slovensku. Sušená zelerová vňať sa často nachádza aj v zmesiach korenín na grilovanie.
Buľvový zeler
Primárne sa budeme venovať vlastnostiam a pestovaniu buľvového zeleru, keďže ten je u nás najrozšírenejší. Ako už jeho názov napovedá, tak pod zemou sa nachádza plod v tvare bobule. Veľkosťou sa podobá zatnutej ľudskej pästi. Po zasadení si v prvom roku vytvorí zhrubnutý koreň podlhovastého alebo guľatého tvaru s bočnými koreňmi. Vďaka tomu potom vydrží aj nepriaznivé počasie. Podzemný plod zeleru má hnedozelenú farbu, nerovnomerný povrch, ktorý treba pred konzumáciou očistiť. Dostanete sa potom k dužinatému, bielemu vnútru. Listy sú tmavozelené a trojpočetné, s hladkým a lesklým povrchom. Zeler kvitne drobnými bielymi kvietkami s nádychom do zelena.
Požiadavky na pestovanie
Zeler patrí medzi rastliny, ktoré sa plytko zakoreňujú a majú špecifické požiadavky pre svoj rast. Ak tieto požiadavky nesplníte, tak vám jednoducho nevyrastie. V záhrade mu vyberte miesto, kde je dostatok slnka a pH pôdy sa pohybuje medzi 5,8 až 6,8. Ak si nie ste istí, použite indikačný papierik a podľa výsledku pH upravte pôdu vhodným hnojivom. Zeler vyžaduje kompostom obohatenú pôdu s vápnikom a vodou. Na meter štvorcový primiešajte 3 - 5 kilogramov kompostu alebo prehnitého hnoja. Zapracujte ho do vrchnej časti pôdy. Toto pomôže zlepšiť drenáž a vlhkosť v blízkosti koreňov. Na jar záhon jemne urovnajte, rozbite hrudy a uistite sa, že je pôda sypká. Keďže divoký zeler rastie v bažinatej pôde, aj ten na jedenie vyžaduje stálu vlhkosť. Pôda by mala byť stále dostatočne priepustná. Pred výsadbou sadeníc nakopte pôdu a dobre ju zavlažte.
Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina
Predpestovanie priesad
Ako jediný z koreňovej zeleniny sa zeler predpestuje a priesady sa potom vysadia do záhrady. Vplýva na to viacero faktorov. Prvým je, že keby ste zeler zasadili vo forme semiačok priamo do zeme, nevytvorí sa klasická buľva. Zeler by bol oveľa menší s množstvom bočných koreňov. Ďalším dôvodom je malá veľkosť semiačok, ktoré vyžadujú najemno spracovanú pôdu, čo je v klasickej záhrade nemožné dosiahnuť. Na výsev do debničiek alebo iných nádob na zakorenenie by ste mali byť pripravení dostatočne skoro. Ideálne už v januári alebo februári. Osivo iba rozhoďte rovnomerne do substrátu v nádobe, jemne zatlačte a zasypte tenkou vrstvou preosiatej pieskovej zeme. Zavlažujte len striedmo, aby sa semienka spod pôdy nevyplavili. Vysiaty zeler umiestnite na slnečné a teplé miesto, ideálne na parapetu alebo do skleníka. Klíčenie bude trvať pomerne dlho, takže sa netreba na začiatku zľaknúť, že sa niečo pokazilo. Môže to trvať viac ako tri týždne. Priesada je pripravená na vysádzanie po dvoch, maximálne troch mesiacoch. Odporúča sa vysádzať až v období, keď už pominú prízemné mrazy. Ideálne je, ak má priesada vyrastené aspoň štyri listy. Aby bol zeler pripravený na nižšie teploty, môžete ho pred výsadbou otužovať.
Výsadba a starostlivosť
Keď už idete sadiť do záhrady, najprv skráťte korienky na 2 centimetre a nadzemnú časť o 1/3. Podporíte tak rast plodu pod zemou. Na spodok jamky nalejte vodu, vložte tam priesadu a zasypte hlinou. Zeler môžete pestovať napr. s kalerábom, kapustou alebo ružičkovým kelom. Zeleru sa najlepšie darí, keď má dostatok vlahy. Preto by ste ho mali počas celého vegetačného obdobia intenzívne polievať, hlavne počas suchých a horúcich dní. V opačnom prípade by boli plod aj listy malé a vysušené, ovplyvnilo by to aj chuť zeleru. Okolo rastlín je dobré z času na čas pridať kompost, aby udržiaval vlhkosť a dodal živiny. Pravidelne vytrhávajte burinu. Buďte pri tomto opatrní - keďže má zeler plytké korene, tak by ste ich mohli ľahko narušiť. Stonky dorastajú husto a vysoko, preto je dobré ich voľnejšie zviazať špagátom, aby sa nelámali a nerozľahli. Buľvový zeler je nevyhnutné neustále okopávať, ale neprihŕňajte hlinu k rastline, aby sa netvorila veľa buľva.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Počas rastu vo vašej záhrade nemusí zeler ohroziť len nesprávna starostlivosť, ale aj často sa vyskytujúce choroby a škodce. Niektorým sa nevyhnete, pri iných vám pomôže prevencia a chemické postreky. Ak by ste niektorú z chorôb či škodcov nepodchytili včas, vaša úroda by mohla byť na tento rok zničená.
Choroby ohrozujúce zeler
- Septorióza: Prejavuje sa sivými škvrnami na listoch. Neskôr, keď sa rozšíri, listy úplne odumierajú. Môže sa objaviť vo veľmi vlhkom prostredí.
- Fómová škvrnitosť: Je choroba koreňov zeleru, ktorá sa najprv prejaví ako malé hnedé škvrnky. Potom sa v napadnutých miestach vytvoria trhliny a rozšíri sa to aj na buľvu.
- Vírusová mozaika: Vytvorí žlté a biele mapy na listoch, prejavuje sa aj ich deformáciou.
- Pochmurnatka mrkvová: Sfarbí listy do žltej až červenej a spomalí ich rast.
Škodcovia ohrozujúci zeler
- Vošky: Jemný hmyz, ktorý okrem zeleru napadá aj množstvo ďalších druhov zeleniny, ovocia aj iných rastlín. Zvyčajne majú zelenú farbu, no sú aj ružové, hnedé a žlté vošky. Pokiaľ napadnú celú rastlinu, spôsobujú žltnutie listov, objavia sa škvrny a zakrpatené výhonky. Vylučujú lepkavé sliny, ktoré potom podporujú rast plesní. Ak sa vošky ešte nestihli premnožiť, stačí odstrániť len časti zeleru.
- Húsenice: Ak spozorujete nepravidelné diery v listoch, môže to mať na svedomí tento škodca. Na listoch sa objavujú zhluky vajec, ktoré sú pokryté belavou škrupinou. Mladé larvy sú bledozelené až žlté, staršie sú obvykle tmavšie so svetlou čiarou na boku.
- Háďatko koreňové: Prejavuje sa guľôčkami na koreňoch s priemerom do 3 centimetrov. Výskyt háďatiek znižuje vitalitu rastlín a žltnutie listov, ktoré potom vädnú. V polovici sezóny skontrolujte zdravie koreňov.
Zber a skladovanie
Zeler netreba vyberať zo zeme naraz, no môžete si ho vyberať postupne, podľa potreby. Ak ho idete použiť hneď na varenie, odstráňte celé listy, korene a vyčistíte ho od hliny. Správne dozretý zeler má krehkú a lámavú dužinu. Dozreté buľvy by mali mať priemer od 10 do 15 centimetrov. Listy musia mať sviežu tmavozelenú farbu. Zeler ide zo zeme ťažšie, než ostatné druhy koreňovej zeleniny, preto je dobré zobrať si na pomoc rýľ a textilné rukavice. Opatrne ich podberte, rukou vytiahnite a očistite od hrubej špiny. Nikdy ich o seba neotĺkajte, ale pôdu jemne odstráňte tkaninou. Listy z nadzemnej časti odstráňte, nechajte na zeleri len listové srdiečko. Zvädnuté, zažltnuté alebo choré listy odstráňte úplne, aby sa nezničil celý plod. Ostatné si môžete nechať usušiť a neskôr používať v kuchyni na dochucovanie. Dôležité je taktiež správne skladovanie, iba tak vám zeler vydrží niekoľko mesiacov. Ako iné druhy koreňovej zeleniny, aj táto vyžaduje chladnú a tmavú miestnosť. Ideálna je špajza, pivnica alebo chodba. Teplota by sa mala pohybovať okolo -1 až 2 stupňov Celzia.
Druhy zeleru
V článku sme sa primárne venovali buľvovému zeleru, no nie každý ho má rád. Na západe je obľúbený stopkový zeler, ktorý je rovnako zdravý, viete ho využiť ako prílohu k mäsu alebo si pripraviť chutnú šťavu. Listový zeler sa používa primárne na dochucovanie jedál a do šalátov. Môžete ho jesť v surovom aj uvarenom stave.
Prečítajte si tiež: Zeler v detskom jedálničku
Stonkový zeler
Stonkový zeler sa hodí ako príloha takmer k akémukoľvek jedlo. Skvele chutí aj v kombinácií so žeruchou, paradajkami aj žltou paprikou. Má skutočne nízky obsah kalórií, takže sa hodí aj do striktnejšieho jedálnička. Obsahuje množstvo antioxidantov, je bohatým zdrojom vitamínu K a v menších množstvách obsahuje draslík, jód, zinok, chróm a vápnik. Na pôdu a starostlivosť má podobné požiadavky ako buľvová odroda zeleru. Najlepšie na pestovanie sú hlinité pôdy obohatenými o organické hnojivá. Pestuje sa z predpestovaných priesad, ktoré sa vysádzajú počas mája a júna. Vyžaduje dostatok závlahy, občasné prihnojovanie a okopávanie. Konzumujú sa vybielené listové stopky. Asi 4 týždne pred zberom stopky zviažte spolu s lykom a pôdu nahrňte do výšky listovej čepele. Môžete ich obaliť slamou alebo papierom.
Listový zeler
Listový zeler sa používa na ochucovanie šalátov, polievok a mäsových jedál. Pestuje sa len výnimočne, pretože nie je až taký rozšírený. Buľva je malá a značne rozvetvená, takže sa pestuje výhrade len pre vňať. Tvar listov pripomína petržlen, no majú úplne inú, pikantnú vôňu. Je menej náročný než iné odrody. Je bohatý na minerály a vitamíny. Používa sa na liečbu žalúdočných vredov, liečenie zápalov, elimináciu toxínov a podporu imunitného systému. Pestovanie listového zeleru prebieha 50 až 100 dní. Výsev semien na pestovanie sadeníc prebieha v marci. Všetky ostatné požiadavky na pôdu, starostlivosť aj prostredie má listový zeler rovnaké ako zeler buľvový. Listy zbierajte postupne, počas vegetácie. Vňať zrežte 2 - 3 centimetre nad srdiečkami, ktoré sa nesmú poškodiť. Potom ju uviažte do menších zväzkov a zaveste v suchom prostredí, aby sa správne usušili.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity
Zeler obsahuje na 100 gramov 50 kalórií, 0,1 gramov tuku, 7,4 gramov sacharidov a 1,3 gramov bielkovín. Plusom je aj obsah vlákniny, ktorej je 4,7 g na 100 g zeleru. Silnú vôňu a korenistú chuť ovplyvňujú aj látky, ktoré zeler obsahuje. Nachádza sa v ňom vitamín B1, B2, B6, C, E, a K. Z minerálov sa v ňom nachádzajú draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo a zinok. Štipľavosť zeleru majú na svedomí éterické oleje. Tie pôsobia antibakteriálne a antimykoticky na naše trávenie. Liečia tráviace ťažkosti, akými sú nadúvanie a hnačka. Zlepšuje pohyb čriev a odstraňuje nedostatočné trávenie pri zápche. Éterické oleje tiež dezinfikujú sliznice a uvoľňujú hlieny pri nádche, prechladnutí a kašli. Vitamíny skupiny B v zeleri stimulujú metabolizmus sacharidov, dodávajú bunkám energiu a to dokáže lepšie vyživovať náš mozog. Ak sa snažíte zhodiť nadbytočné kilá, tak sa oplatí zaradiť do stravy šťavu zo zeleru, vňať, semienka alebo éterický olej.
Zeler je možné konzumovať v surovom stave aj v podobe šťavy či džúsu, na zníženie krvného tlaku či hladiny cholesterolu. Napomáha k celkovej detoxikácii tela a chudnutiu, funguje tiež ako liek aj prevencia proti častým zápcham. Vďaka svojim detoxikačným účinkom podporuje zdravé fungovanie obličiek a zabraňuje tvorbe obličkových kameňov.
Prečítajte si tiež: Osviežujúce zelerové šaláty