Ako skladovať zeler a využiť jeho vňať: Recepty, tipy a triky pre maximálnu čerstvosť a zdravie

Rate this post

Čerstvá zelenina je základom zdravej výživy. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú prospešné pre trávenie, imunitu a celkové zdravie. Ak však zeleninu neskladujeme správne, veľmi rýchlo stráca svoju hodnotu - zvädne, zmäkne alebo sa začne kaziť. Mnohí ľudia navyše robia chyby už pri jej uložení do chladničky či špajze. V tomto článku sa pozrieme na to, ako skladovať zeler a jeho vňať, aby si zachovali čerstvosť čo najdlhšie, a tiež ako ich využiť v kuchyni.

Základné zásady skladovania zeleniny

Každý druh zeleniny má iné nároky na skladovanie. Všeobecne platí, že väčšina zeleniny vydrží najdlhšie pri teplote 0-5 °C. Práve preto je chladnička najčastejším miestom, kde zeleninu uchovávame. Dôležitá je aj vlhkosť - priveľmi suché prostredie spôsobí zvädnutie, zatiaľ čo nadmerná vlhkosť podporuje plesne. Ak chladnička disponuje špeciálnymi zásuvkami na ovocie a zeleninu, určite ich využite - udržujú totiž stabilnú vlhkosť a spomaľujú kazenie.

Mnohí ľudia skladujú zeleninu v tenkých igelitových sáčkoch, ktoré nie sú priedušné. Výsledkom je kondenzácia vody a rýchle hnitie. Lepšou voľbou sú perforované vrecká, plátené tašky alebo plastové nádoby s vetracími otvormi. Niektoré druhy ovocia, napríklad jablká či banány, produkujú etylén - plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie a následne kazenie zeleniny. Preto je vhodné skladovať ovocie a zeleninu oddelene.

Ako skladovať zeler

Zeler je veľmi citlivý na vysychanie. Stopkový zeler je najlepšie zabaliť do alobalu alebo vlhkej utierky a uložiť do chladničky. Koreňový zeler vydrží dlhšie, ak ho necháte neočistený od šupky. Ideálne je skladovať ho v pivnici v piesku alebo vlhkej rašeline. Ak máte iba chladničku, koreň zabaľte do perforovaného vrecka a umiestnite do zásuvky na zeleninu. Týmto spôsobom môže vydržať niekoľko týždňov.

Využitie a skladovanie zelerovej vňate

Zelerová vňať vo väčšine domácností putuje do kompostu, čo je veľká škoda. Stonka a listy zeleru sú v skutočnosti zdraviu prospešné. Dajú sa spracovať ako pesto, pripraviť z nich šťavu alebo sú výživnou súčasťou smoothie. Zeler patrí medzi obľúbené druhy koreňovej zeleniny. Koreň pridávame do polievok, zeleninových pyré alebo z neho pripravujeme chutné zelerové hranolky.

Prečítajte si tiež: Kuracie mäso a zelenina

Zelerová vňať navyše veľmi dlho vydrží a bez vady na kráse ju možno aj mraziť. Môže sa tiež chváliť mnohými cennými látkami. Ide najmä o kyselinu listovú. Ďalej sú potom listy zeleru bohaté na vitamíny skupiny B (hlavne B1, B2 a B6), vitamín C a vitamín A.

Praktickým riešením, ako uskladniť zelerovú vňať, je nasušiť ju do zásoby. Ako na to? Vňať zeleru dôkladne umyte a nechajte osušiť. Potom ju nakrájajte nadrobno a sušte v sušičke pri teplote 50 až 55 stupňov Celzia.

Mrazenie zelerovej vňate

Mrazenie je ďalší skvelý spôsob, ako uchovať zelerovú vňať. Mnohí ľudia mrazia petržlenovú vňať, aj zelerovú a mrazia aj kôprovú. Nasekáme si ju, dáme do formičiek na ľad, zalejeme vodou a dáme zamraziť. Potom keď ju potrebujeme, vydloubneme kostičku alebo víc kostiček, podle potřeby a šoupneme do polévky nebo kam potřebujeme a hotovo.

Ďalší spôsob je, že celú vňať bez hrubých stopiek pekne poskladáme do zákrytu, urobíme takú pevnú rolku a zabalíme natesno do alobalu. Rolku šupneme do sáčku na mrazenie. Keď potrebujeme, vyberieme z mrazničky, trochu odbalíme a nožom odkrojíme, koľko potrebujeme. Netreba nechať rozmrazovať, krája sa to ľahko. A keď treba, dá nový alobal alebo sáčok. Je to oveľa praktickejšie, ako krájať a dávať do krabičiek, nezaberie to veľa miesta, hlavne sa človek rýchlo dostane k bylinkám.

Môžeme si tiež robiť také balíčky do polievky, ktoré obsahujú petržlenovú vnať, por, zelerovú vnat a kúsok papriky. Toto všetko spolu skrútime, previažeme nitkou a dáme do sáčku. Keď máme dostatok materiálu, tak na zimu si spravíme aj 60, takýchto balíčkov. V mrazničke nám to vydrží až do čerstvej. A na krájanú akúkoľvek vnatku, máme taký zlepšovák. Vnatku oberieme zo stoniek, dáme do sáčku a do mrazničky. Na druhý den vyberieme z mrazničky, a sáčik v rukách jemne požmolíme.

Prečítajte si tiež: Zeler v detskom jedálničku

Využívame aj nádoby od kávy (Lavazza) - (akúkoľvek) vňať dávame do tej nádoby, zavrieme viečkom (práve preto nádoby od kávy, lebo kvalitne držia vrchnáky a tým aj dobre aromu:) a tak vňať necítiť po celej mraznici a naopak, vňať necítiť po celom obsahu mrazničky. A je na nás ako vňať do nádoby dáme - vôbec nekrájame - presne ako v predošlých príspevkoch odlamujeme, alebo dokonca vyberáme celistvé, ak chceme. Výhodou oproti baleniu v alobale je, že neskrúcame stále dokola dokrkvaný alobal, nič sa nechcene nevysýpa.

Sušenie byliniek všeobecne

Bylinky sú malé poklady, ktoré nám v kuchyni aj v domácej lekárničke dokážu urobiť veľkú radosť. Keď ich správne usušíme, uchováme v nich arómu, chuť aj účinné látky na dlhé mesiace. Sušením získame bylinky, ktoré poznáme od semienka. Vieme, kde rástli, čím sme ich prihnojili a ako s nimi zaobchádzame pri zbere. Vďaka tomu máme nad kvalitou úplnú kontrolu. V záhrade sa nám každoročne nazbiera množstvo vňate, ktorú nestihneme minúť čerstvú. Sušenie je preto spôsob, ako zužitkovať prebytky a ušetriť peniaze, no najmä ako mať po ruke obľúbené chute aj v decembri.

Nie všetky bylinky sa sušia rovnako dobre. Niektoré majú prirodzene nižší obsah vody a sušenie im prospieva, u iných uprednostníme mrazenie. Pri každej bylinke uvádzame kedy zbierať, ako sušiť a ako skladovať.

  • Bazalka: Zberáme pred kvitnutím, v ranných hodinách po oschnutí rosy. Sušíme v tieni a pri nízkej teplote (35-40 °C). Bazalka ľahko hnedne a stráca arómu, preto šetrný postup rozhoduje.
  • Oregano: Zbierame celé stonky pred kvitnutím, zviažeme do malých zväzkov a zavesíme na vzdušné tienisté miesto. V praxi sa nám osvedčilo sušiť oregáno na sitách - suší sa rýchlejšie a rovnomernejšie.
  • Tymián: Zbierame pružné vrcholové výhonky, ktoré pustiť do zväzkov a zavesiť v prievane. Sušený tymián je univerzálny pri pečení mäsa, zemiakov a zeleniny.
  • Majorán: Zbierame ho pred kvitnutím a sušíme v jemných zväzkoch. Najviac vynikne v polievkach a zemiakových jedlách.
  • Rozmarín: Zbierame nezdrevnatené konce, rozložíme ich na sitá alebo zavesíme. Rozmarín skladujeme ako celé ihličie a drvíme ho až pri varení.
  • Petržlen aj pažítka: Sú výrazne lepšie čerstvé alebo mrazené. Sušením stratia časť farby aj arómy.
  • Ligurček: Zbierame listy a mladé stonky, sušíme vo zväzkoch alebo na sitách. Výborne sa kombinuje s petržlenovou vňaťou a celerom.
  • Kôpor: Sušíme dvoma spôsobmi: jemnú vňať pred kvitnutím a semená po dozretí okolíkov. Sušený kôpor je slabší než čerstvý, ale chuť dodá.
  • Harmanček: Zbierame v plnom kvete, najlepšie počas suchého dňa. Sú to krehké košíčky, preto ich rozkladáme na jemné sitá iba v jednej vrstve. Usušené kvety by mali zostať svetlé a voňať „medovo“.
  • Šalvia: Zbierame zdravé listy pred kvitnutím a sušíme šetrne v tieni. Zo šalvie pripravujeme čaj na hrdlo a kloktadlá. V kuchyni ju používame striedmo - je silná a ľahko prerazí ostatné chute.
  • Mäta: Zbierame tesne pred kvitnutím, vtedy je najvoňavejšia. Sušíme ju vo zväzkoch zavesených v prievane alebo na sitách v tenkej vrstve. Milujeme z nej zimné čaje a domáce zmesi (mäta + medovka + levanduľa v malom množstve).
  • Medovka: Má citrónovú vôňu, no pri sušení ľahko zhnedne. Do čajových zmesí stačí málo - medovka je výrazná.
  • Materina dúška: Je príbuzná tymiánu, no jemnejšia a kvetinovejšia. Zbierame vrcholky s kvetmi a sušíme v tieni. Do čajov proti kašľu je to skvelý základ.
  • Levanduľa: Zbierame na začiatku kvitnutia, keď sú súkvetia plné a farebné. Sušíme zviazané do zväzkov, zavesené kvetmi nadol, aby si držali tvar. Okrem čajov ju používame do vonných vrecúšok a do cukru (levanduľový cukor je fantastický do maslových koláčov).

Správne usušená bylinka je krehká a medzi prstami sa drobi. Stonky pri ohnutí prasknú. Ak sú ohybné, ešte sušíme. Pred uložením do pohárov necháme bylinky „vychladnúť“ na pracovnej doske, aby sa v uzavretej nádobe nezrážala para. Najlepšie je skladovať bylinky v nepriehľadných alebo tmavých sklenených pohároch s tesným uzáverom.

Zelerová šťava a jej benefity

Zelerová šťava je silný a zdravý nápoj, ktorý ponúka mnoho zdravotných výhod.

Prečítajte si tiež: Osviežujúce zelerové šaláty

Tu je zoznam hlavných benefitov zelerovej šťavy:

  1. Protizápalové: Zelerová šťava je prírodný protizápalový prostriedok, ktorý znižuje chronické bolesti kĺbov, dnu a reumatoidnú artritídu. Upokojuje telo, ale verí sa, že ukľudní aj nervy vďaka svojim upokojujúcim a relaxačným vlastnostiam.
  2. Alkalizujúce: Tento liečivý nápoj s vysokou koncentráciou vysoko zásaditého zeleru pomáha predchádzať chronickým ochoreniam.
  3. Silné antioxidačné vlastnosti: Vďaka vysokému obsahu antioxidantov je zeler prospešný pre zdravie pokožky a môže pomôcť predchádzať chorobám, ako je cukrovka a rakovina.
  4. Trávenie: Zelerová šťava zlepšuje trávenie, pretože zvyšuje obeh v črevách. Je dobrá pri zápche, nadúvaní, opuchoch a zadržiavaní vody; pôsobí ako jemné a prirodzené diuretikum a laxatívum. Pomáha tiež regulovať nízku žalúdočnú kyselinu, črevné kŕče, distenziu a reflux. Ak by ste si chceli zvýšiť príjem vlákniny, môžete jesť celé zelerové stopky.
  5. Dobrý cholesterol (HDL): Zelerová šťava znižuje hladinu zlého cholesterolu (LDL) v našom krvnom obehu.
  6. Krvný tlak: Výskum dokazuje, že zeler pomáha znižovať krvný tlak tým, že pôsobí relaxačne na hladké svalstvo, zlepšuje tok vápnika a draslíka v bunkách a umožňuje, aby sa krvné cievy ľahšie rozširovali a sťahovali. Obsah sodíka v zeleri pomáha stabilizovať krvný tlak, čo znamená, že ak máte vysoký krvný tlak, pomáha ho znižovať a dokáže ho zvýšiť, ak je nízky.
  7. Zdravie pečene: Pomáha minimalizovať ukladanie tuku v pečeni. Živiny v zeleri chránia pečeň a produkujú enzýmy, ktoré pomáhajú odplavovať tuky a toxíny.
  8. Bojuje s infekciami: Nápoj pomáha bojovať aj proti infekciám. Zeler obsahuje silné antimikrobiálne vlastnosti, ktoré posilňujú imunitu a bojujú proti infekciám.
  9. Lieči črevo: Zelerová šťava aktivuje a lieči črevá, pomáha nám tráviť veci rýchlejšie a efektívnejšie a zabraňuje refluxu a vredom.
  10. Detoxikácia: Pomáha detoxikovať telo od ťažkých kovov, ako je ortuť a hliník, ktoré sa nachádzajú v našich systémoch.
  11. Hydratácia: Hydratuje telo počas dňa a noci, čo vám pomôže schudnúť.
  12. Serotonín: Zeler je dobrý pre tvorbu serotonínu.

Najznámejším propagátorom tejto šťavy je Anthony William, ktorého zásluhou vzniklo tzv. „globálne hnutie zelerovej šťavy“.

Recept na rannú zelerovú šťavu

Ingrediencie:

  • Bio zeler
  • Čerstvý zázvor
  • Zelené jablko

Tento recept rannej zelerovej šťavy obsahuje zázvor, ktorý pomáha znižovať zápal, zlepšuje zdravie srdca a zvyšuje imunitu. Zelené jablko pridávame pre jeho antioxidačné vlastnosti a sladkosť, zvýrazňuje chuť a robí ho lahodným. Je dobré si zo začiatku do šťavy pridať niečo sladšie, a tak si postupne začať zvykať na horkejšiu zelerovú chuť. Jablko môžete nahradiť napríklad aj ananásom, ktorý má tiež fantastické diuretické a protizápalové účinky.

Ďalšie tipy a triky

  • Pesto zo zelerovej vňate: Obe vňate dobre prepláchnite a pokrájajte najemno, predtým ich ale dobre prezrite. Zvlášť tá zelerová by na sebe nemala mať žiadne hnedé fliačky. Následne vňate rozmixujte s olivovým olejom. Pridávajte ho postupne tak, aby ste získali požadovanú konzistenciu. Pesto môžete využiť hneď, alebo ho uskladniť v chladničke, kde vydrží asi 3-4 dni. Oveľa bezpečnejším spôsobom jeho dlhodobého skladovania je preto jednoznačne zamrazenie. Rozdeľte ho na malé porcie, napríklad za pomoci formičiek na ľadové kocky.
  • Odvar zo zelerovej vňate na vlasy: Pokrájajte niekoľko čerstvých stvolov zelerovej vňate a varte v 3 litroch vody pri miernom vare 15 minút. Preceďte a odvarom oplachujte vlasy a pokožku hlavy.
  • Blanšírovanie: Áno, niektoré druhy zeleniny (mrkva, hrach, kapusta, tekvica, brokolica, zeler), je pred sušením, rovnako, ako keď ich dávate do mrazničky vhodné blanšírovať. Minimalizuje tak riziko výskytu nežiaducich mikroorganizmov, no tiež dôjde k lepšiemu zachovaniu farby a urýchli sa aj proces sušenia, lebo na povrchu sa vytvoria voľným okom neviditeľné póry. Blanšíruje sa tak, že zeleninu upravenú na sušenie dáte do hrnca s vriacou vodou a následne rýchlo schladíte v mise s vodou a ľadom. Po chvíľke scedíte, necháte odkvapkať a dáte sušiť. Jednotlivé časy blanšírovania sa líšia podľa druhu.
  • Využitie odrezkov zeleniny: Pri čistení zeleniny nemusíte odrezky vyhadzovať do odpadkového koša. Máme pre vás ekologický i ekonomický spôsob, ako z nich mať ešte úžitok. Mladé zelené lístky môžete nechať vyrásť z viacerých druhov zeleniny - mrkvy, petržlenu, bielej reďkvi, rímskeho šalátu, stonkového zeleru, mladej cibuľky či póru. Odrežte hornú časť mrkvy alebo petržlenu, odkiaľ vyrastá vňať. Pridajte vodu. Odrezanú časť zeleniny položte do plytkej misky a pridajte vodu tak, aby jej hladina siahala do polovice odrezka. Umiestnite na svetlo. Takto pripravenú misku umiestnite na slnečný okenný parapet. Každý deň v miske vymieňajte vodu a kontrolujte vývoj vňatky. Asi 5 cm veľkú koreňovú časť umiestnite do nádobky s vodou tak, aby bol vo vode ponorený len koreň a nie miesto rezu. Pomôcť si môžete špajľami, aby odrezok neprepadol do vody. Do nádoby s vodou umiestnite spodnú časť zeleru, ktorá by mala mať aspoň 5 až 6 cm. Vrchnú reznú plochu môžete občas navlhčiť, aby nevyschla. Na slnečnom mieste asi po týždni začne klíčiť. Odrežte asi tretinu odrezka aj spolu s korienkami a zasaďte do substrátu.