Vianoce sú jedným z najvýznamnejších a najkrajších sviatkov v roku, ktoré oslavujú kresťania na celom svete. Narodenie Ježiša Krista je pre nich prejavom zachraňujúcej lásky Boha k človeku. Vianočné sviatky sú spojené s bohatstvom zvykov a tradícií, ktoré sa líšia v závislosti od krajiny a kultúry. Táto vyučovacia hodina je ponukou na rozšírenie vedomostí žiakov v téme Vianoce, pričom sa zameriava na multikultúrnu výchovu a porovnávanie zvykov a tradícií v rôznych krajinách sveta s tými našimi.
Úvod do Vianočnej Tematiky
Počas svojho života sa človek stretáva s mnohými udalosťami, či už radostnými alebo smutnými. V každej rodine sprevádzajú tieto udalosti iné tradície a zvyky. Sú odlišné podľa toho, odkiaľ jednotliví členovia rodiny pochádzajú, z ktorých sú regiónov, národov, štátov, národností alebo náboženských zoskupení. Iné sú na vidieku a iné v mestách. To platí aj o slávení náboženských sviatkov. Kresťania na celom svete slávia narodenia Božieho Syna Ježiša, svojho Záchrancu.
Cieľom tejto prierezovej témy s naplnením multikultúrnej výchovy je rozšíriť vedomosti žiakov v súvislosti so slávením Vianoc v rôznych krajinách sveta, spoznať ich národné zvyky a tradície a porovnať ich s našimi. Žiaci by mali oceniť bohatstvo tradícií v národoch sveta a pestovať v sebe postoje úcty, obdivu a rešpektu k nim. Dôležité je tiež rozšíriť svoje kultúrne kompetencie a realizovať aktivity prierezovej témy s multikultúrnou výchovou.
Pripomenutie Narodenia Ježiša Krista
Predtým, ako sa dostaneme k zvykom a tradíciám, pripomenieme si narodenie Ježiša čítaním zo Svätého písma.
Čítanie Svätého písma Lk 2, 1-20.
Pripravíme Sväté písmo, pekné prestieranie, zapálime sviecu a slávnostne prečítame časť o narodení Ježiša. Sviecu a Sväté písmo necháme uprostred spoločenstva aj po prečítaní.
Prečítajte si tiež: Vianočná Šťuka: Recepty
Tradície v Rôznych Krajinách Sveta
Bohatstvo zvykov a tradícií sprevádza aj Vianočné sviatky. Vraví sa, iný kraj - iný obyčaj. Niektoré z nich nás prekvapia, iné pobavia, môžu inšpirovať, alebo umožnia spoznať iné kultúry.
Na stôl položíme glóbus alebo atlas. Žiakov rozdelíme do skupín po troch, podľa počtu žiakov. Do obálok vložíme vianočné pohľadnice s kresťanským motívom (pre každého žiaka jednu), texty - opis zvykov a tradícií v niektorej krajine Európy a sveta a čistú kartičku. Každá skupina si vyberie jednu obálku. V časovom limite 7-10 minút pracuje s vybraným textom. Premyslia si a vypracujú odpovede na otázky, ktoré učiteľ napíše na tabuľu, prípadne v texte podčiarknu to, čo je dôležité, zvláštne, alebo čo ich zaujalo. Tradície v krajinách sveta tvoria prílohu č. 1. Je možnosť výberu iba niektorých krajín, prípadne môže skupina pracovať s tradíciami v dvoch krajinách.
Úlohy pre skupiny:
- Prečítať pripravený text.
- Označiť krajinu (národ), o ktorom text hovorí.
- Ukázať na glóbuse alebo mape vybranú krajinu, prípadne nakresliť jej vlajku.
- Napísať, ktoré náboženstvo prevažuje v danej krajine.
- Charakterizovať zvyky a tradície v tejto krajine: prežívanie doma, v spoločenstve.
- Vymenovať, ktoré jedlá pripravujú na Vianoce, koho a čím obdarúvajú a pod.
- Z prečítaného textu vybrať niekoľko zaujímavosti pre ostatných žiakov.
- Vymenovať, ktoré vlastnosti a cnosti ľudí sa prejavujú pri prežívaní Vianoc a obyčají vyplývajúcich z ich posolstva a krátko ich charakterizovať.
Po uplynutí časového limitu učiteľ ukončí prácu v skupine. Jednotlivé skupiny predstavia výsledky svojej práce formou reportáže. Učiteľ určí jedného žiaka, ktorý bude túto časť moderovať: riadiť činnosť skupín, vyzývať ich, aby prezentovali svoju prácu, klásť otázky, viesť s nimi dialóg. Skupiny sa riadia jeho pokynmi a postupne predstavia zvyky a tradície danej krajiny.
Príklady Vianočných Zvykov v Rôznych Krajinách:
- Poľsko: V katolíckom Poľsku sa Vianoce nazývajú Wigilia. 24. decembra sa dodržiava striktný pôst, ktorý je zakončený bohatou Štedrou večerou. Tá sa však nezačne skôr, ako na oblohe zasvieti prvá hviezda. Večera začína lámaním oblátky upečenej z pšenice a vody. Štedrovečerné menu pozostáva z dvanástich bezmäsitých pokrmov symbolizujúcich dvanásť apoštolov. Prestiera sa vždy o jedno miesto viac v prípade, že by na dvere zaklopal pocestný.
- Nemecko: V Nemecku majú viacero darcov. Nerozdáva ich iba Ježiško, ale i vianočný duch menom Weinachtsmann. V južnom Nemecku však deti navštevuje výhradne Ježiško - Kristkind., ktorého sprevádzajú anjeli z neba a nosia darčeky pod vianočný stromček. Nemci majú radi pečenú hus, kačicu, moriaka, ale aj ryby a zemiakový šalát.
- Taliansko: Vianoce sa nazývajú Novena a trvajú tri týždne. Pri stretnutí si prajú buon Natale, čo znamená dobré Narodenie. Doma si stavajú jasličky, pretekajú sa, kto ich bude mať krajšie. Talianske deti nepoznajú rozbaľovanie darčekov po Štedrej večeri. Darčeky roznáša až 6. januára trojkráľová čarodejnica, ktorá je stará a škaredá, hovoria jej La Befana.
- Fínsko a severské krajiny: Štedrý večer začínajú Fíni saunou. Vyhrejú si telo, naberú energiu a potom si sadnú k slávnostnému stolu. Darčeky nosí Joulupukki, pomáhajú mu trpaslíci, ktorí zlé deti odnášajú do ľadového kráľovstva. V Nórsku prvým darčekom každého Nora sú lyže, darčeky nosí lesný trpaslík. Dáni vianočné obdobie nazývajú „Oslavou sviečok“. Zapaľujú ich všade: na adventnom venci, doma i v kostoloch.
- Egypt: V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa.
- Ukrajina: Väčšina veriacich sú pravoslávni, riadia sa juliánskym kalendárom a slávia Vianoce 6. januára. Štedrá večera pozostáva výlučne z pôstnych jedál, ktorých je dvanásť druhov. Všetky sú však bez mäsa. Najvýznamnejším chodom je kutja. Je to varená pšenica zmiešaná s medom, makom, hrozienkami a orieškami.
- Veľká Británia: Vianoce vo Veľkej Británii začínajú prvým adventným dňom a končia sa na sviatok Troch kráľov. Dávnym zvykom je vystavovať vianočné pohľadnice na rímsu kozuba. Častým zvykom je pobozkať sa pod vetvičkou imela. Dnes nosí darčeky Father Christmas, niekde Santa Claus, prichádza v noci z 24. na 25. decembra a vstupuje do domu komínom kozubu, aby deťom naplnil ich pančuchy, väčšinou sladkosťami. Na vianočnú večeru (25. decembra) sa podáva plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding, ktorý musí mať trinásť prísad.
- Írsko: Je katolíckou krajinou a má jedinečný zvyk - zapaľovanie svetiel: večer svieti veľa sviečok a jedna veľká, ktorá symbolický naznačuje otvorené dvere pre Máriu a Jozefa. Chodia spievať po domoch a získané peniaze dávajú na dobročinné ciele.
- Izrael: „Hlavným mestom Vianoc” je Betlehem. V komplexe Baziliky Narodenia je jaskyňa narodenia, v ktorej sa nachádza štrnásťcípa strieborná hviezda, s latinským nápisom: „Tu sa narodil z Márie Panny Ježiš Kristus, Boží Syn“. Štedrovečerný jedálny lístok v Izraeli dokazuje vplyv amerických a anglických zvykov: hlavný chod tvorí morka okorenená paprikou, škoricou a muškátovým orechom a plnená ryžou, mäsom, orieškami a mandľami.
- Austrália: Vianoce volajú Merry Christmas. Sú veľmi netypické, lebo sú bez snehu. Účasť na svätej omši sa považuje za absolútnu samozrejmosť. Sú obdobím pokoja, radosti, rodinnej pohody a duchovného prežívania.
Svedectvo o Slávení Vianoc na Slovensku
Počuli sme, ako ľudia v rôznych krajinách prežívajú sviatočné dni. Ako by to bolo, keby sme nespomenuli zvyky v našich slovenských rodinách. Vyzveme žiakov, aby vydali svoje osobné svedectvo o tom, ako sa pripravujú a prežívajú sviatky Narodenia Pána vo svojej rodine, čo je počas týchto dní pre nich dôležité, čo je najkrajšie, na čo sa najviac tešia.
Prečítajte si tiež: Sviatočné vianočné torty
Tradičné Slovenské Vianočné Zvyky:
- Vianoce na Slovensku majú hlboké korene, ktoré siahajú až do obdobia predkresťanských čias. S príchodom kresťanstva sa tieto pohanské tradície postupne prepojili s oslavou narodenia Ježiša Krista.
- Vianočné obdobie na Slovensku začína adventom, ktorý trvá štyri týždne pred Štedrým dňom. V našich domácnostiach sa zapaľuje adventný veniec so štyrmi sviečkami, pričom každá sviečka symbolizuje jednu adventnú nedeľu. Počas adventu sa na Slovensku konajú roráty - skoré ranné omše, ktoré majú osobitnú atmosféru vďaka spevom a sviečkam.
- Štedrý deň, 24. december, je najdôležitejším dňom vianočných sviatkov na Slovensku.
- Tradične sa na Štedrý deň dodržiaval prísny pôst, ktorý mal duchovný význam. Ľudia verili, že pôst im prinesie zdravie a požehnanie.
- Štedrovečerná večera je vrcholom Štedrého dňa a má hlboký duchovný a rodinný význam. Na stole nesmie chýbať oblátka s medom, ktorá symbolizuje jednotu a lásku v rodine. Počas štedrovečernej večere sa dodržiavajú rôzne zvyky, ktoré majú priniesť šťastie a prosperitu. Po večeri sa deti a mladí ľudia vydávali na koledovanie. Za svoju snahu dostávali odmenu v podobe jedla, sladkostí alebo drobných darčekov.
- Polnočná omša je jedným z najdôležitejších duchovných momentov Vianoc. Omša má slávnostný charakter a je sprevádzaná spevom vianočných kolied.
- Vianočné dni - 25. a 26. december - sú dňami pokoja a rodinnej pohody. Slovensko je bohaté na regionálne tradície, ktoré dodávajú Vianociam jedinečný charakter.
- Vianočné zvyky na Slovensku sú plné symboliky.
Štedrovečerné Zvyky na Slovensku:
- Oblátky s medom a cesnakom: Ako predjedlo sa podávajú oplátky s medom a cesnakom, prípadne i s pomletými orechmi.
- Rozkrajovanie jabĺčka: Niekde je zvykom rozkrajovať jabĺčko - ak sa v strede objaví krásna hviezdička, rodina bude zdravá po celý rok.
- Ovocie: V niektorých rodinách sa ešte pred vianočnými oplátkami konzumuje z každého ovocia kúštik. S ovocím sa delí hlava rodiny.
- Minca a šupina z kapra: Medzi časté vianočné zvyky na Slovensku patrí dať si pod tanier mincu, aby si rodina zabezpečila bohatstvo na ďalší rok, alebo šupinu z kapra pre šťastie.
- Hádzanie orechov: Súčasťou slovenských tradícií na Vianoce je aj hádzanie orechov do všetkých kútov izby na privolanie hojnosti či recitovanie vianočných vinšov.
- Štedrovečerné menu: Medzi polievkami sa najčastejšie vyskytuje kapustnica, šošovicová polievka mliečna alebo načerveno alebo rybacia polievka. Hlavný chod tvorí zvyčajne vyprážaná/pečená ryba a zemiakový majonézový šalát.
- Obsluhovanie pri stole: Na Slovensku je zvykom, že od stola odchádza vždy iba jeden člen rodiny, ktorý ostatných obsluhuje.
Prehĺbenie Vedomostí
Tvorba Plagátu
V ďalšej časti žiaci tvoria spoločný plagát na základe získaných vedomostí s názvom: Vianočné sviatky - zázračná truhlica tradícií. K téme môže učiteľ sám alebo spolu so žiakmi už vopred pripraviť rôzny obrazový materiál. Počas práce znejú vianočné piesne.
Vianočná Pohľadnica
Po spoločnej práci na tvorbe plagátu nasleduje samostatná práca. Každý žiak napíše vianočný pozdrav priateľovi na pripravenú pohľadnicu. Súčasťou pozdravuje je i niektorá zaujímavosť o prežívaní Vianoc v spomínaných krajinách, o ktorých sa dozvedeli počas činnosti.
Práca so Symbolom
Vedieme dialóg o tom, že dnešný svet je plný symbolov. Aj Vianoce majú svoje symboly. Čo môže byť symbolom Vianoc? Hviezda, jasličky, sviečka - svetlo, stromček. Každá skupina si vyberie jeden symbol a nakreslí na plagát.
O histórií vianočného stromčeka a o jasličkách si teraz prečítame. Texty sú uvedené v prílohe č. 2 a 3. Žiaci ich po častiach čítajú, môžu o nich diskutovať.
Formovanie Postojov
Žiakov v krátkom rozhovore povzbudíme k tomu, že je dobre poznať tradície a zvyky v iných častiach sveta, ktoré tvoria bohatstvo národov a ich života, mať úctu a rešpektovať ich. Veď i misionári, ktorí prichádzali a prichádzajú na územie iných kultúr, zoznamujú sa s miestnymi tradíciami a zvykmi. Pre nás je dôležité uvedomiť si, že tradície nám majú prispieť ku kresťanskému sláveniu Vianoc a nie nás od takého slávenia odvádzať. Vieme, že zvyky a tradície dotvárajú atmosféru Vianoc, ale je omnoho dôležitejšie uvedomiť si, že narodenie Ježiša je prejavom zachraňujúcej lásky Boha k človeku. V súvislosti s tým je nemenej dôležitý môj vzťah k nemu, vďaka a oslava Boha a následne život lásky k ľuďom okolo mňa. Napriek tomu, že žijeme v rôznych krajinách, kultúrach, a máme rôzne obyčaje, Kristova láska nás musí spájať, a to nielen počas Vianoc.
Prečítajte si tiež: Ako opraviť vianočnú guľu Zlata
Záver
Vyzveme žiakov k modlitbe, aby sa radostná zvesť a posolstvo Vianoc dostalo ku všetkým ľuďom a aby ho boli schopní prijať do svojich sŕdc.
K Svätému písmu, svieci priložíme plagát, symboly a necháme znieť vianočnú koledu, prípadne spolu zaspievame vianočnú pieseň (Napr. Tichá noc v rôznych jazykoch).
Vianoce v Kontexte Historických a Kultúrnych Zmien na Slovensku
V čom sú naše Vianoce odlišné od tých, ktoré prežívali naši predkovia? Je viac ako pravdepodobné, že polnočnú omšu s koledami v doprovode fujary určite nepoznali. Keby sme tu nemali pandémiu koronavírusu, videli by sme dnes v uliciach mnohých dedín betlehemcov. V kostoloch počas predvianočných a vianočných omší či na rôznych tematických koncertoch by sme zase počuli nielen prekrásne koledy, ale aj zvuky fujár, píšťal či gájd. Bolo tomu tak aj v minulosti? Snáď s výnimkou gájd tieto hudobné nástroje v čase Vianoc nezneli, hovorí uznávaný odborník na tradičné ľudové umenie a dychové nástroje Karol Kočík. Tradičné Vianoce a zvyky si celkom prirodzene spájame s koledami, s hudbou, ktorou sa vyjadrovali naši predkovia.
Vianoce a Pastierske Tradície
Pastierske ľudové aerofóny boli v minulosti rozšírené aj mimo pastierskeho stavu, pričom toto naše vnímanie je pravdepodobne najviac ovplyvnené tak romantizujúcim pohľadom na pastorálne prvky ľudovej kultúry, ale aj reálnou skutočnosťou, že sa tieto hudobné nástroje najdlhšie zachovali práve v societe pastierov, hlavne chovateľov oviec - valachov. Dnes, v predvianočnom a vianočnom čase sa prelína tradícia Vianoc s valaskou tradíciou, čo má svoju duchovnú i pragmatickú podstatu. Súčasné postoje a formy i obsah využívania pastierskych aerofónov v rôznych spoločnosťou vnímaných „vianočných“ koncertov však veľmi nekorešponduje so starou ľudovou tradíciou.
Duch Vianočného Času
Vianočný čas má svoje osobité čaro a kdesi v pozadí mnohí cítime ako na nás vanie duch týchto sviatkov v podobe charakteristického čarokrásna. Bez ohľadu na naše hodnotové orientácie, či sme kresťania, agnostici alebo ateisti, táto atmosféra si nás mnohých podmaňuje. Je to do značnej miery logické, lebo akási krajina detstva, ktorá v nás viac alebo menej stále pretrváva, hlavne v našich emóciách a spomienkach, bola formovaná krásou predvianočného a vianočného obdobia.
Vianoce v Období Totalitného Režimu
V bývalom režime sa paralyzovali tie prvky ľudovej tradície, ktoré bezprostredne súviseli s duchovnom a hlavne kresťanstvom. V rodinách si ľudia však tento duchovný rozmer uchovávali a v takej, či onakej forme sprítomňovali. Čaro upieraného dodávalo tomu svojskú osobitosť. A tak sme ako deti dychtivo načúvali spevom kolied našich rodičov alebo starých rodičov, tieto v sebe uchovávali, ba často sa od nich naučili rôzne vinše a v takejto forme ich prenášame do súčasnosti. Málokedy si však uvedomujeme, že pred sto rokmi a dávnejšie mali iný základ a iné formy.
Vianoce v Kontexte Zmeny Klímy a Životného Štýlu
Vianoce našich predkov boli iné v prvom rade v kontexte s prejavmi počasia, ktoré dnes v dôsledku klimatickej zmeny už často bezprostredne nezažívame. Prevažná časť obyvateľov vidieka boli roľníci, roľníci a pastieri alebo len pastieri. Čas mimo hlavného vegetačného obdobia sa preto spájal s prácami, ktoré sa nevykonávali vo vonkajšom prostredí, ale spracúvali sa aj úžitky predchádzajúcich poľnohospodárskych činností - z priadok, páračiek a podobne. O hospodárske zvieratá sa ľudia starali v blízkosti svojich domovov, chlapi počas dňa mohli časť prác vykonávať v lesoch alebo sa venovali tomu, na čo sa v nápore predchádzajúcich aktivít nemohli plne sústrediť - výrobe a udržiavaniu rôzneho náradia, ako hrable, kosiská či metly. U valachov to bol čas, kedy si mohli vyrobiť či opraviť napríklad črpáky, lyžice alebo iný valaský riad. Popri tom si čas krátili rôznorodými ľudovými zábavami. A tak predvianočné obdobie malo kontinuálne prepojenie s Vianocami. Aj samotné Vianoce sa svätili práve v období, kedy sa dni krátili a ich termín bol a je blízky zimnému slnovratu.
Stridžie Dni a Pastierske Zvyky
Intenzívnejšie vnímame starobylé obradové zvyky takzvaných stridžích dní medzi Luciou a Viliou (od slova vigília, pozn. red,), čiže Štedrým dňom. V komunite roľníckeho obyvateľstva mali svojské postavenie pastieri. Tieto zvykoslovné obrady preto často vykonávali práve oni. Známe sú zvyky ako plieskanie bičmi nad dedinou, bičovanie kútov v maštaliach, teda zvyky spojené s vyháňaním nečistých síl a ochranou stád. Mladí pastieri chodievali s oceľou a vinšom, čím prehlasovali do rodín to dobré, aby sa aj v ďalšom období gazdom darilo a ich stáda boli zdravé a prinášali hojný úžitok. V stredoslovenskej obci Hrochoť sa dlho udržal zvyk chodenia takzvaných „chrieňovcov“, čo boli mladší chlapci, často tiež pastieri. Tí nazbierali vŕbové prúty, na konce upevnili jedľovú alebo smrekovú vetvičku - chvojku - a chodili po domoch vinšovať. Pritom dovolili gazdinám, aby si zo zväzku týchto prútov cez zásteru - fiertuchu - vybrali jeden prútik, ktorým sa šibalo a prútik sa potom odložil do rohu izby. Ten tam ostal počas celých vianočných sviatkov.
Betlehemci a Pastorálne Nástroje
Najznámejšou tradíciou spojenou s obdobím Vianoc je u nás asi chodenie betlehemcov. Základ tohto zvyku pravdepodobne spočíva v židovsko-kresťanskom náboženstve. Bezprostrednú väzbu má zrejme aj na antické pastorálne kultúrne prvky, ktoré sa modifikovali a akoby znovu začali objavovať v období po renesancii, ale majú základ už v Starom Zákone. V podstate všetci biblickí patriarchovia sú vyobrazovaní ako pastieri. Preto je i vyznanie v jednom zo žalmov „Hospodin je môj pastier….“. Toto sa do značnej miery prenáša aj do Nového Zákona. V tejto súvislosti sa aj jedna správa o narodení Ježiša Krista začína v evanjeliu podľa Lukáša zaujímavým príbehom, kde sa uvádza: „A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci svoje stádo (neďaleko Betlehema).“ A práve tu je prazáklad týchto vianočných hier spojených zo zvykom chodenia betlehemcov. Samozrejme, že betlehemci či príslušníci valaského stavu, aby zdôraznili svoj status, boli vyobrazovaní nie len s ovcami, pastierskymi palicami, ale aj s inými prvkami valasko-pastierskeho stavu - vrátane píšťal, fujár i gájd. A tak sa tieto hudobné nástroje spomínajú aj v starých koledách. Spomeňme napríklad: „Do Betléma pospiechali pastieri, Ježiškovi zahrali na fujary….“ alebo: „Zaspau bača náš, čo nám držau stráž, my poslední my valasi, pod kolibku ľahli sme si, zaspav bača náš, čo nám držau stráž. Ondrej fujaru, veď ty vieš kerú, čo tvoj otec na nej hrával, keď žinčicu odvarávav, preberaj s prsty, Ježiška ucti…“. Táto tradícia sa najdlhšie udržala všade tam, kde dlho pretrvávala väzba na valaské prvky kultúry - hlavne na Liptove, Orave, Malohonte, ba aj na Podpoľaní.
Fujary a Gajdy v Súčasných Vianociach
Nakoľko sa v dôsledku spoločenských a kultúrnych zmien ich pôvodná podstata postupne vytratila, ostali tieto zvyky vo folklórnom podaní, často scénicky upravené. A tak dnes môžeme vidieť a počuť nie len spev betlehemcov, ale aj zvuk fujár, píšťal i gájd aj v rôznych kostoloch počas predvianočných (presnejšie Vianočných) koncertov. V minulosti pravdepodobne, snáď s výnimkou gájd, tieto hudobné nástroje tak často v tomto čase okolo Vianoc nezneli. Môžeme sa dokonca domnievať, že sa s malými osobitosťami na nich vôbec nehralo - hoci sa spomínali v texte tej-ktorej koledy. Polnočné sväté omše na Podpoľaní, hlavne v Detve, Hriňovej a Detvianskej Hute, sa pravidelne začínajú zvukom fujary. Počas liturgie znejú koledy aj s doprovodom píšťal, či dvojačiek.
Súčasný Pohľad na Vianoce
Zamýšľali ste sa niekedy nad významom vianočných tradícií, ktoré sa v slovenskej rodine dedia z generácie na generáciu? Na Vianoce sa teší každý, kto ich nevníma ako stresový faktor. Každá gazdiná chce mať vyupratané, napečené a nakúpené, avšak ak sa hlbšie zamyslíme nad pravým významom najkrajších sviatkov roka, pochopíme, že toto všetko sú len svetské záležitosti. Pravou podstatou Vianoc je, že si môžeme rok čo rok pripomínať narodenie Ježiša Krista. Od toho sa odvíja množstvo slovenských tradícií na Vianoce. Niektoré majú náboženský charakter, iné sme zdedili po predkoch. Darčeky nosí pod stromček Ježiško ako symbol toho, že aj on je najväčší dar pre kresťanov. Pred štedrou večerou môže rodina navštíviť svätú omšu, z ktorej si odnáša domov betlehemské svetlo. S ním si zapáli doma 4 sviečky na adventnom venci.
Komerčný Aspekt Vianoc
Je tu obdobie sviatkov, ktoré majú ľudia najradšej. Jednou z najhlavnejších príčin je pomerne dlhý čas kedy je krajina v útlme a všetko beží v rytme tolerovanej núdze. Nie všetky obchody a služby sú dostupné, nie všetci sú na pracoviskách, pod heslo „Sviatky“ sa schovajú nedostatky, omeškania, chyby, výluky a podobné situácie, ktoré by sme inak v roku netolerovali a patrične aj ostro okomentovali. To, čo človek nebol schopný prehltnúť v čase predvianočnom, teraz prejde mlčaním a úsmevom. Vnútri je čosi prchavé (môže byť aj poriadne cenné), ktoré keď človek rozbalí srdiečko poskočí, ale na druhý deň, alebo už o pár chvíľ neskôr sa stáva dosiahnutou métou a v mysli sa vynorí ešte niečo krajšie a potrebnejšie bez čoho dotyčný nemôže byť.
Symbolika Vianoc
Ak sa kohokoľvek opýtate čo Vianoce symbolizujú, drvivá väčšina vám povie niečo o narodení Božieho Syna, Pána Ježiša. V kostoloch, v rodinách, mestách môžete nájsť napodobeniny miesta, kde k tejto udalosti prišlo. Jasličky (krmelec) so slamou na ktorej spočíva práve porodené bábätko, okolo sa túlajú ovce, pastieri prichádzajú z kopcov, medzi nimi mudrci z východu prinášajúci dary a nad všetkým bdie betlehemská hviezda. Tomu predchádza „Advent“, čas štvortýždňového očakávania na príchod Spasiteľa. Tie štyri týždne sú symbolické, zaviedol ich pápež Gregor I. „Advent“, čas štvortýždňového očakávania na príchod Spasiteľa symbolizujú štyri sviece. Tie štyri týždne sú symbolické, zaviedol ich pápež Gregor I.
#