Šariš, región s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť aj svojou jedinečnou kuchyňou. Táto kuchyňa, ovplyvnená životom sedliakov, maďarskou kuchyňou a dostupnými surovinami, vytvorila jedlá, ktoré sú výdatné, chutné a dodnes obľúbené. Mnohé recepty na jedlá poskytli Mária Stajančová a Anna Bednárová, rod. Pažinová z Fintíc, predtým ešte moja matka, keď som býval v Šariši.
Kuchyňa šarišských sedliakov: Odraz života a tradícií
Kuchyňa a príprava jedál sedliakov na dedine na území Šarišskej župy v minulosti je fascinujúca téma. Jedlá, ktoré si tunajší ľud sám vytvoril, boli zaiste výdatné, keďže v Šariši narástli udatní a silní muži, zdravé a krásne ženy a ľudia tu žili 90-100 rokov normálne. Na kuchyňu Šariša mali vplyv aj iné kuchyne, s ktorými prichádzali Šarišania do styku, najmä kuchyňa maďarská. Kuchyňa a kuchárky z pánskych dvorov nemali vplyv na kuchyňu sedliakov, lebo kuchyňa pánov bola tajomstvom a produkty musel sedliak pánovi odovzdať, prinajlepšom predať, alebo v prirodzenej forme skonzumovať.
V šarišskej kuchyni bol robený rozdiel medzi jedlami pre mužov a zvlášť pre ženy. Jedlá pre mužov boli vždy výdatnejšie a silnejšie, aj korením boli ostrejšie. Ženy totiž vychovávali pre seba mužov silných a ostrých, ako oni hovorili kurážnych do tanca, spevu, bitky a lásky pre seba. To všetko mali ženy dobre uvedomené, premyslené a od matiek z pokolenia na pokolenie naučené!
Stavba pece a vykurovanie
Zvláštnu kuchyňu nemali, ale na tento účel používali „prikľet“, tj. väčšia predsieň, kde varili v lete na otvorenom ohnisku pod otvoreným komínom. Tiež tu bola aj pec pre pečenie chleba. V zime mali šporák s tzv. kobulu a tento zabral stavbou takmer ¼ miestnosti. Treba spomenúť, že v prikľece v otvorenom komíne sa údila slanina a často ak na ohnisko kto vyskočil aj urezal si kus slaniny, najmä mládenci robili podobné huncútstva.
Na dedine šarišskej všade v kuchyni sa používalo drevo na vytápanie pece i pekárnika. Dreva v Šariši bolo dosť, ale nie pre každého. Chudobný človek iba haluzie si doviezol na dvor, alebo žena na chrbte doniesla na zajdách. Podľa toho pravda aj jedlá sa pripravovali na rýchlom ohni suchého haluzia a len chlieb, alebo koláče sa piekli v peci na hrubšom štiepanom. Veľa razy doniesli drevo surové, tak ho bolo potrebné sušiť, alebo miešať so suchým. Preto porekadlo o tom: Svatý Štefur hutorí, že surové drevo pri suchim zhorí…
Prečítajte si tiež: Predaj zemiakov Veľký Šariš
Náčinia a riad v kuchyni
V šarišskej kuchyni nachádzali sa tieto potreby a pomôcky: Dort - veľká tabuľa k hneteniu cesta. Nie veľké korýtko kde sa cesto zaprávalo, ale aj hnietlo, potom „dušak“ pučiak na zemiaky, tarlo na drvenie surových zemiakov, sitko na osievanie múky, stupka na tlčenie maku, mažarik na tlčenie cukru, pipernik na tlčenie pipru, dušak na dusenie varených zemiakov, mutefka na roztrepanie hustých tekutín, korýtka k pečeniu chleba, tepše na pečenie koláčov, kosák, alebo sekáč, to je ťažký široký nôž k rozrúbaniu kosti a podobne. V kuchyni boli ďalej limbak, almarija, stôl, rám na taniere, denko na mäso, zbušek na mútenie smotany, dve gargaly, ľušof, obarlovik, žochtar, lyžka, mangľarka, lopatka na trepanki, pisty, kyjanky k praniu, stolek na pranie, rajbačka, kadzik.
V kuchyni je podpecek kde dávali drevo pre šporák. Drevené veci sa umývali s ovsenou slamou, železné veci sa aj pieskom čistili, daktoré aj vápnom.
Múka
Grisová a hladká pšeničná múka bola použitá len na väčšie sviatky na koláče, rezance. Ináč varili len z tzv. strednej múky miešaného obilia. Chlieb sa piekol obyčajne zo žitnej- čiernej múky. Veľa rodín varili a piekli z čiernej múky aj ostatné jedlá lebo bola lacnejšia a prístupnejšia. Ak nebolo dostať, alebo neboli peniaze na bielu, ani na čiernu múku, vtedy na domácom mlynku „ hurkáč“ zomleli si trošku jačmeňa, alebo kukurice a ten šrot preosiali a z jemnejšej múky varili, zo strednej piekli a hrubej varili na kuľašu. Domáce mlynky hrali dôležitú úlohu aj preto, že chudobnejšie rodiny nemali tak veľa obilia, aby si ho dali v mlyne zomlieť. Múku si aj vyrobili chudobné ženičky u bohatých sedliačok a kedy akú doniesli takou aj varili, niekedy boli radi ak mali aspoň na zápražku. Múku grisovú volali i mulka i dupľovaná mulka „ 0-00“ , potom bola hladká na varenie a chlebová.
Vsádzanie do pece
Pred vsádzaním pripravovaných jedál do pece každé pečivo sa poznačí na troch miestach prstom a prežehná „V mene Otca, Syna i Ducha svätého“. Takto sa prežehná vykúrená pec pred vsádzaním prvého chleba a keď sa pec uzavrie znovu sa prežehná. Pri vyberaní je gazdiná vzrušená, či bude pečivo, alebo chlieb vydarený. Aby sa uspokojila, než by otvorila tiež urobí znamenie kríža na pec.
Tradičné šarišské jedlá
Šarišská kuchyňa je bohatá na rôzne jedlá, od chleba a koláčov až po polievky a hlavné jedlá. Tu je niekoľko príkladov:
Prečítajte si tiež: Zmrzlina a gastronómia: Istria a Veľký Meder
Chlieb
Vezme sa chlebová múka, soľ, droždie, kmínka a urobí sa záprava, ktorá vykysne a potom sa váľa do korýtkov. Chvíľku aj v korýtku podkysne, umyje sa a dáva na lopatu do pece. Na lopatu sa podsýpe múky, aby sa neprilepil.
Vrch po umytí sa pošupe vidličkou, aby sa nevydul, potom chlieb prežehná gazdiná a vsadí do pece. Po upečení a pri vyberaní z pece sa každý chlieb zase osobite umyje a na inom voľnom mieste, ľahkým prikrývadlom zakryje a postupne vychladne. Vodou, ktorou bol chlieb umývaný sa umývajú potom dievčatá v dome, aby boli pekné. Suché kôrky chleba drobia do polievky, alebo dávajú ich aj pri kvasení uhoriek. Niekedy sa chlieb nevydaril, bol zakalisty, alebo horná skurka odpadla, hovorilo sa, že gazdiná sa preučila chleba piecť.
Pri dovezení mladuchy do ženíchovho domu dali stôl, na ktorom už bol celý chlieb položený do prostred izby a ženích chytil chlieb a ním naháňal mladuchu okolo stola i bil ju ním, to aby sa chlieb mladej gazdinej stále držal.
Kromky
Kromky sú načaté okraje. Tieto dievky by nemali jesť, lebo by sa nepovydávali. Kromky dávali, ale chlapcom jesť preto, aby z nich neboli vojaci. Ináč väčšiu kromku dávali do práce aj chlapovi, alebo pastierovi, ale vtedy do stredu kromky vykrájali hlbokú dieru a natlačili do nej masla.
Koláč
Pod týmto názvom sa viacerých foriem a viacerých receptov cesto pripravuje. Pôvodne sa piekol na pánskych dvoroch a až v roku 1393 dostal meno koláč, lebo od tohto roku bol poddaný ľud povinný upiecť z najlepšieho cesta najchutnejšie pečivo. Koláč odovzdávali poddaní feudálovi, ako poddanskú dávku. No dnes už koláče pečú ľudia pre seba.
Prečítajte si tiež: Spievankovo 3 pre deti
Olejniky
Cesto sa pripraví ako na kuchy a podobne sa urobí aj kuchen so žltým práškom posypaný, pohárom krúžkovaný a teraz na povrchu lenným olejom sa dosť výdatne namočí, ale nerozotiera. Potom sa pečie v peci. Hoci ťažkú a pritom zdravú a príjemnú chuť ma olejník. Najmä v obvode výrobných stúp sa pečie, lebo v pôstnej dobe sa iným nemastí, takže kto má lenné semeno ten z neho vypresuje olej a rodina týmto mastí.
Trešenik
Cesto sa pripraví ako na bandurčeniki, ale z hladkej múky, do toho zahneceme dve hrsti kyslej kapusty, vodu netreba pridávať na tento, rozváľame a vsádza sa do pece ako chlieb. Predtým sa nemastilo, pozdejšie maslom a dnes už sa riadne mastí. Krája sa na štyri častí, alebo trhá na kusy. Keď je už sivej farby v peci a previdieť v ňom kapustu, vtedy je už upečený. Voľakedy sa nosil na cesty na furmanky.
Posušek
V nedeľu ráno často jedli rodiny uvarenú riedku kapustu a k tomu mali z chlebovej múky len na vode zahnecené cesto, skoro ako na vakarku. Do toho dali troška jedlej sódy. Pečú sa v peci. Na vrchu sa pošupu vidličkou viacrazy. Robia sa na celom svete, ešte aj v Indii. Na stupnu stredu a na Veľký piatok sa nič iné neje len posušek. K tomu sa zapíja vody, čaju, alebo čiernej kávy.
Poškrobek
Keď už gazdiná vybrala z koryta chlebové cesto a urobila z neho chleby, zoberie ostrú železnú lyžicu a koryto po stranách dookola očistí oškrabe a z týchto zvyškov ušúľa poškrobek, na povrchu posype soľou a kmínkom. Poškrobek sa pečie v peci až vtedy, keď pred upečením gazdiná otvorí pekarník, aby sa presvedčila či sa chlieb dobre pečie, vtedy poškrobek šupne pred chlieb a upečený je keď je pekný žemľovej farby. Potom sa ulamuje po kuse, je s kyslým mliekom, varenou kapustou, kyslou máčankou a pod.
Kuchny
Sú to obyčajné čisté nízke koláče z bielej múky, pečené bez mlieka, alebo s mliekom, a maslom a cukrom. Kuchny sa zvykli posypať žltým práškom „zlatý klas“ a voňavým čiernym koreňom a na povrchu sa vínovým pohárom urobia viaceré krúžky a polkrúžky. Tieto kuchny sa pečú vo veľkom množstve k svadbe. Upečú ich v peci, rukami sa cesto vytiahne na lopatu, pomastí žĺtkom z vajca a reže sa na štyri kusy. Klinky dávali hosťom.
Kapušniki
Tuná sa cesto pripraví s kapustou tak ako na chlieb. Niekedy sa aj z bielej múky robí. Pred zhotovením sa dá do cesta plnka, dinstovaná hlávková, alebo kapusta zo suda, ktorá bola prv trochu ocukrovaná. Potom sa rozváľa a pečie sa v peci. Krája sa na štyri kusy.
Varka
To je ako lahôdka a urobí sa pre obľúbených členov rodiny, daktorým deťom, alebo sa im rozdelí. Tiež ak niektorý člen rodiny ide niekam na cestu, napr. na odpust, alebo gazda na furmanku vtedy tiež pripravia na vakarku. Urobí sa takto: Z bielej múky sa uhnetie na sladkom mlieku, smotane, masle, pridaním trochu jedlej sódy a cukru i soli. To všetko sa zhnetie a v dobre vymetenej peci sa čisto pekne upečie. Je to milé a dobré pečivo a aj po 4-5 dňoch je požívateľné.
Paska
Je to veľkonočný koláč upečený na sladkom mlieku z grisovej múky, masla a vajca a droždia. Okrem toho sa do cesta vloží zvláštna náplň zhotovená z vajec, tvarohu, cukru a hrozienka. Potom sa vyváľa a ovenči celá páska sa ozdobí tulipánmi, vtákmi, ornamentami. Pečie sa v takej velikej tepši, aký rozmer ma kôš, v ktorom sa ponesie k posviacke do kostola.
Paska sa musí podariť ináč je mrzutosť a znova sa pečie iná. Keď paska v peci praskne to zlá novina buď dcéra sa prespí, alebo gazdiná ostane samodruhá. Takáto paska sa volá aj šarišská páska, inde takúto nepečú.
Bobaľky
Na štedrý večer ich piekli v peci na tepši, ale aj cez rok inokedy ich pripravili. Z obyčajného koláčového cesta z bielej múky a len na vode kysené, bobaľky potom rozmočili v cukrovej vode a zasypali tlčeným makom, ale jedlo nemastili.
Keď boli upečené a jak sa vyberali z pece vtedy dievka chytila v rukách horúcu, prehadzovala ju a vybehla pred dom. Z ktorého dvora videla mužského vychádzať, tam sa vydá, alebo akého mena je vychádzajúci taký sa jej dostane. Keď večer bobaľky vyberali, vtedy tiež vybehla a kde počula psa brechať tam sa vydá.
Kašovniki, Tvarožniki, Lekvarniki, Šlivovniki, Hruškovniki, Jablučeniki
Urobí sa z hladkej múky, mlieka, cukru a droždia cesto, ktoré kysne. Keď cesto vykysne dáva sa plnka lekváru a podobne zabalená dovnútra a tak sa ľahko rozváľa. Inde dávaju plnku aj na rozváľané cesto na povrch. Potom sa vsádza do dobre vymetenej pece.
Keď sa z pece vyberie vtedy sa každý kus pomastí roztopeným maslom a ktorý sa práškovým cukrom posype na obidve strany. Iba prvý spodný čo je na denku, ten je zdola nemastený. Kašovníky a ďalšie sú veľmi milé, dobré i príjemné, zapíja s k ním sladké mlieko studené. Kto ich je ten i nechtiac si prsty oblíže.
Je o tom aj legenda. Pán organista prišiel posedieť, kde gazdiná práve napiekla šlivovňiki a mala ich porozkladané, aby vychladli. Keď už organista odchádzal, vtedy zbadala gazdiná, že sa mu na nohavice prilepilo pečivo i zavolala za ním: Pán organista! Šlivovnik! A on na to: Dzekujem šumne, jakeby som jedol… Od vtedy ho volali pán organista šlivovnik.
Zemiakový šterc a ďalšie veľkonočné špeciality
Väčšina Slovákov stále dbá, aby mali na sviatočnom stole tradičné jedlá. Recepty na jedlá ako zemiakový šterc, žemľový syrek, gerheň či pasku už viac ako štyridsať rokov zbiera po slovenských regiónoch etnografka Rastislava Stoličná. Na Velikú noc najeme sa moc A keď príde Ducha, bude do pol brucha.
Zemiakový šterc
Uvaríme asi trištvrte kila očistených zemiakov. Kopcovitú šálku krupice opražíme na tuku, osolíme, zalejeme vodou zo zemiakov, povaríme a pridáme scedené zemiaky. Podávame s kompótom zo sušených sliviek.
Veľkonočný syrek nasladko
Pol litra mlieka rozmiešame s 5 vajcami, pridáme dve neplné čajové lyžičky soli, menšiu hrsť umytých hrozienok a povaríme. Prevarené scedíme cez čistý obrúsok. Dobre odkvapkanú masu sformujeme do okrúhleho tvaru, potrieme žĺtkom a mierne zapečieme v rúre. Vychladnutý syrek nakrájame a podávame k šunke s chrenom alebo chrenovou omáčkou.
Veľkonočný syrek naslano I
2,5 litra mlieka prevaríme a do vriaceho pomaly vlievame 20 vopred rozšľahaných a osolených vajec. Pridáme pár zrniek celého nového korenia. Keď vajcová masa začne hustnúť a zrážať sa, vylejeme ju do navlhčenej riedkej utierky. Tesne nad hrudkou utierku pevne zviažeme a necháme pomaly odtiecť.
Veľkonočný syrek naslano II (Šariš)
Do 2 litrov sladkého, trochu osoleného mlieka rozbijeme 15 vajec, ktoré rozšľaháme metličkou a za stáleho miešania varíme, kým sa syrek nezrazí a neoddelí od tekutej časti. Precedíme cez plachtičku (gázu), rožky zaviažeme, zavesíme a necháme odtiecť. Vychladnutý syrek sa krája k veľkonočnej šunke. Možno piť aj scedenú tekutinu, chutí ako horšia žinčica.
Jahňacie mäso so špenátom (Turiec)
Na masti speníme nadrobno pokrájanú cibuľu. Pridáme na menšie kúsky posekané a v múke obalené jahňacie mäso, osolíme, mierne opečieme, podlejeme vodou a prikryté dusíme. Keď je mäso polomäkké, pridáme umytý, nahrubo pokrájaný špenát a posekanú mladú cibuľku. Podusíme a zalejeme kyslou smotanou. Jedlo patrí k typickým veľkonočným pokrmom. Namiesto špenátu môžeme použiť mladú pŕhľavu, ktorú na sitku prelejeme vriacou vodou a potom nadrobno posekáme. Vriacou vodou oblejeme pred prípravou aj jahňacinu, zbavíme ju tak charakteristickej príchuti.
Veľkonočná baba (okolie Trenčína)
Kilo údeného bravčového mäsa (najlepšie z lopatky), štvrť kila domácej klobásy a 100 gramov slaniny uvaríme domäkka. Asi 2 dl vývaru odoberieme a polejeme ním 10 pokrájaných žemlí. Primiešame na kúsky pokrájané mäso a klobásu, pridáme korenie, soľ, niekoľko vajec a nakoniec opraženú uvarenú slaninu. Všetko dobre premiešame. Masu vysypeme do vymasteného pekáča, vrch potrieme rozšľahaným vajcom. Ak chceme, aby baba bola jemnejšia, bielky vyšľaháme na sneh a do masy jemne vmiešame. Pečieme, kým povrch nezružovie. Najchutnejšia je baba teplá, ale jedáva sa aj studená.
Žemľový syrek (Zemplín)
Asi štvrť kila chudšieho bravčového mäsa uvaríme a necháme vychladnúť. Do studeného vývaru namočíme 4 žemle, primiešame 6 rozšľahaných vajec, pridáme pol kocky droždia, soľ, mleté čierne korenie, posekanú zelenú petržlenovú vňať, 3 lyžice hladkej múky a trochu strúhanky. Pekáč alebo inú formu vytrieme masťou, posypeme strúhankou, naplníme dobre premiešanou masou a dáme vykysnúť. Navrch nakrájame na plátky asi 100 g údenej slaniny. Pečieme v rúre dočervena. Jedlo podávame studené s cviklou, chrenom alebo aj ako prílohu k šunke, predovšetkým na Veľkú noc.
Švjencelina (Spiš)
Posvätné potraviny - šunka, klobásy, chlieb, vajíčka uvarené natvrdo - sa nakrájali na malé kocky, pridal sa najemno postrúhaný chren a všetko spolu sa zalialo cmarom. Zmes sa v mise premiešala a rodina ju po príchode z kostola jedla z jednej misy.
Paprikášovie krumple (Hont)
Na masti opražíme dočervena pokrájanú cibuľu, pridáme očistené, na kolieska pokrájané zemiaky, mletú červenú papriku, rascu a zalejeme vodou. Uvarené zemiaky zalejeme mliekom a môžeme ich roztlačiť. Ako prílohu podávame sladké alebo kyslé mlieko.
Sušené slivky so zápražkou (Hont)
Asi na liter sušených sliviek nalejeme toľko vody, aby boli ponorené. Na miernom ohni ich varíme do zmäknutia. Keď sú uvarené, z masla a múky urobíme zápražku, zmiešame ju so slivkami a hrniec prikryjeme, aby sa zápražka dobre rozvarila. Vodu z uvarených sliviek môžeme tiež zliať, slivky vybrať a zatrepať len slivkový vývar. Do takejto masy si každý pridá slivky podľa chuti.
Furmanská praženica
Do misky rozbijeme vajíčka. Dobre ich rozšľaháme, pridáme trochu cukru, soli a hladkej múky, Na panvici rozpražíme maslo, na ktoré vylejeme zmes a opečieme z obidvoch strán. Praženicu krájame na trojuholníkové kúsky. Niekedy sa jedla posypaná cukrom a zapíjala sa čajom.
Šarišský koláč: Sýta dobrota pre celú rodinu
Šarišský koláč, pokrm sýty a výdatný, je jedným z klenotov tradičnej slovenskej kuchyne. Hoci sa recepty rôznia, základ zostáva rovnaký: použiť dostupné suroviny a s láskou pripraviť jedlo, ktoré zasýti celú rodinu.
História a súčasnosť Šarišského hradu
Aby sme lepšie pochopili región, z ktorého koláč pochádza, pozrime sa na dominantu Šariša - Šarišský hrad. Kedysi majestátny, dnes zrúcanina, no stále svedok bohatej histórie.
Hrad sa hrdo týči na vulkanickom vrchu nad mestečkom Veľký Šariš. Jeho príbeh siaha do 13. storočia, ale oblasť bola osídlená už od praveku. Prvá osada bola postavená už v období neolitu. Údolie pri rieke Torysa bolo súčasťou strategickej obchodnej cesty, preto ho potrebovali chrániť, čo uľahčovala výborná poloha vrchu.
Po vpáde Tatárov kráľ Belo IV. nariadil postaviť viac hradov s obrannou funkciou. V 13. storočí slúžil hrad ako kráľovské sídlo pre panovníkov ako Belo IV., Štefan V. a Ladislav IV. Hrad prechádzal rukami rôznych majiteľov, ktorí ho rozširovali až do 17. storočia. V roku 1687 bol hrad podpálený a stal sa zrúcaninou.
Šarišský hrad bol jedným z najrozsiahlejších opevnených komplexov na Slovensku s rozlohou viac ako 4,5 hektára. Dominantou bola mohutná hranolová veža, donjon, s hrúbkou múrov až 4,5 metra. Hradné opevnenie tvorili masívne kamenné hradby so štrnástimi baštami. Dnes je Šarišský hrad zrúcaninou, ktorá sa postupne renovuje vďaka dobrovoľníkom. Obnovený donjon slúži ako vyhliadková veža s výhľadom na okolitú krajinu. K hradu vedie niekoľko turistických trás z Veľkého Šariša a Šarišských Michalian.
Inšpirácia starými receptami
Šarišský koláč je súčasťou kulinárskeho dedičstva, ktoré nám zanechali naše staré mamy. Ich recepty boli založené na lokálnych a sezónnych surovinách, pričom kládli dôraz na sýtosť a výdatnosť. Múka, zemiaky, kapusta, údené mäso, bryndza, masť, mak, fazuľa a šošovica - to sú základné ingrediencie, ktoré sa v starých receptoch často objavujú.
Jedlá starých mám boli jednoduché, no plné chuti a tradície. Mnohé z týchto receptov prežili dodnes a radi sa k nim vraciame. Sú inšpiráciou pre tých, ktorí chcú variť chutne, lacno a s rešpektom k tradíciám.
Skrátený recept na Šarišský koláč
Hoci existuje množstvo variant receptu na Šarišský koláč, tento skrátený recept vám umožní pripraviť si túto dobrotu aj vtedy, keď nemáte veľa času.
Ingrediencie:
- 500 g hladkej múky
- 250 ml vlažného mlieka
- 20 g čerstvého droždia
- 1 lyžička cukru
- 1 lyžička soli
- 100 ml oleja
- Náplň (podľa chuti): bryndza, tvaroh, kapusta, zemiaky, údené mäso
Postup:
- Z vlažného mlieka, droždia a cukru pripravíme kvások a necháme ho vykysnúť.
- V miske zmiešame múku, soľ, olej a pridáme vykysnutý kvások.
- Vypracujeme hladké cesto a necháme ho na teplom mieste vykysnúť.
- Vykysnuté cesto rozdelíme na dve časti.
- Jednu časť cesta rozvaľkáme a uložíme na vymastený plech.
- Na cesto rozložíme náplň podľa vlastného výberu. Môžeme použiť bryndzu, tvaroh, kyslú kapustu, varené zemiaky alebo údené mäso.
- Druhú časť cesta rozvaľkáme a prikryjeme ňou náplň.
- Koláč potrieme olejom alebo rozšľahaným vajíčkom.
- Pečieme v predhriatej rúre pri teplote 180 °C približne 30-40 minút, kým koláč nie je zlatistý.
Náplne pre Šarišský koláč
Šarišský koláč je variabilný a umožňuje experimentovať s rôznymi náplňami.
- Bryndzová náplň: Bryndzu zmiešame s vajíčkom, smotanou a nasekanou cibuľou.
- Tvarohová náplň: Tvaroh zmiešame s cukrom, vanilkovým cukrom a hrozienkami.
- Kapustová náplň: Kyslú kapustu podusíme s cibuľou a korením.
- Zemiaková náplň: Varené zemiaky pretlačíme, zmiešame s opraženou cibuľou a slaninou.
- Mäsová náplň: Údené mäso nakrájame na kocky a zmiešame s opraženou cibuľou a korením.